Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/140/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109247901
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109247901.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. T. H., W. Q. W., L. X, zast. JUDr. Ľudmilou
Penz Vachulovou, advokátkou v Bratislave, Krížna 47, proti odporcovi: U.. T. D., D..P.., W. Q. W., Š. X,
zast. De minimis, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, Mateja Bela 6, o ochranu osobnosti, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 21. januára 2013 č.k.
26C 315/2009-49 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,22 euro obchodnej
spoločnosti De minimis, spol. s r.o. do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zastavil konanie vo veci pre späťvzatie návrhu (§ 96 ods. 1 prvá a druhá

veta O.s.p.), navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 59,37 eur prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava (§ 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a napokon uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 164,69 eur k rukám jeho právneho zástupcu,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ namietajúc, že návrh na začatie konania o ochranu osobnosti vzal späť z dôvodu, že po

uplynutí viac ako troch rokov od podania návrhu, aj keby konajúci súd rozhodol na prvom pojednávaní
vo veci samej, by meritórne rozhodnutie súdu nepredstavovalo už účinnú ochranu právam navrhovateľa.
Poukázal na povahu prejednávanej veci, ktorá si vyžadovala pozornosť z hľadiska osobitnej rýchlosti
konania, pretože sa priamo týkala osobného statusu navrhovateľa. Podľa odvolateľa postup súdu
viedol k zmareniu možnosti poskytnutia efektívnej a účinnej ochrany právam, ktorých sa navrhovateľ

domáhal. Rozhodnutie súdu, ktorým zaviazal navrhovateľa za takejto situácie na náhradu trov konania,
odôvodňujúc to zavinením

- 2 -

navrhovateľaakodôvodomnazastaveniekonania,nemápodľanehooporuvplatnomprávnomporiadku
a je absurdným. Namietal tiež neprimeranú stručnosť či strohosť rozhodnutia v časti odôvodnenia
trov konania, z ktorého nie je zrejmé, na základe akých úvah súd hodnotil správanie navrhovateľa v
súvislosti so späťvzatím návrhu na začatie konania a zastavením konania za zavinené. Bol toho názoru,

že je namieste sa domnievať, že danú vec možno klasifikovať ako prípad hodný osobitného zreteľa, v
ktorom prípade súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 150 ods. 1
O.s.p.). Navrhol preto zmenu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vyslovenie, že žiadenz účastníkov konania nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania, rovnako navrhol rozhodnúť
o náhrade trov odvolacieho konania, prípadne navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
vzal svoj návrh v celom rozsahu späť bez udania akéhokoľvek dôvodu, čím jednoznačne zavinil
zastavenie konania. Súd prvého stupňa nebol povinný, ani oprávnený skúmať dôvody, ktoré mohli
navrhovateľaktomutoúkonuviesť.Zavineniepodľa§146ods.2vetyprvejO.s.p.nastranenavrhovateľa
existuje napríklad vtedy, ak navrhovateľ podá návrh vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak

podal návrh, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak vzal návrh
bezdôvodne späť. V prípade, ak sa navrhovateľ domnieval, že v konaní dochádzalo k prieťahom, mal
právne prostriedky ako tento stav sanovať. Medzi tieto prostriedky však rozhodne nepatrí späťvzatie
návrhu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Odporca sa nakoniec domnieva, že k späťvzatiu návrhu
navrhovateľom nedošlo z dôvodu plynutia času, ale po oboznámení sa navrhovateľom s dôvodmi jeho
vyjadrenia k návrhu na začatie konania. V danom prípade podľa odporcu neexistujú žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, odporca nemôže niesť náklady, ktoré mu
vznikli výhradne a len v súvislosti s právnym zastúpením z dôvodu navrhovateľom svojvoľne podanej
neopodstatnenej žaloby. Súd prvého stupňa vzhľadom na zásadu úspechu v konaní správne aplikoval
ustanovenie § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., odporca preto navrhol potvrdenie napadnutej časti uznesenia
súdu prvého stupňa o trovách konania a uplatnil rovnako náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

Z písomného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 15. novembra 2012 (č. l. 44 spisu) nevyplýva
žiaden dôvod takéhoto postupu navrhovateľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

- 3 - 5Co 140/2013-65

Ustanovenie vyššie citovaného ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. je treba aplikovať, ak došlo k zastaveniu
konania z akýchkoľvek dôvodov, napr. v zmysle § 104 O.s.p. V prípade, ak došlo k zastaveniu pre

späťvzatie návrhu navrhovateľom, je potrebné o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2
O.s.p., ktoré ustanovenie má povahu lex specialis vo vzťahu ku všeobecnému ustanoveniu § 146 ods.
1 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť protistrane trovy
konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. sa hodnotí iba podľa procesného
výsledku.

Dôvodom späťvzatia návrhu v danom prípade nebolo správanie odporcu, nejde preto o prípad podľa
§ 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil
navrhovateľ, a preto je podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. povinný nahradiť trovy tohto konania.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ síce poukazuje na okolnosti veci, predstavujúce
jej charakter, podľa názoru odvolacieho súdu však v danej veci, hoci charakterom výnimočnej, odporca
nemôže niesť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením, z dôvodu len nadmernejzaťaženosti súdov a v tej súvislosti vzniknutých prieťahov v konaní, ktoré odporca ovplyvniť nijako
nemohol.

Z vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než uznesenie súdu prvého stupňa v

napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska jeho vecnej
správnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1
O.s.p.,vodvolacomkonaníúspešnémuodporcovipriznalnáhradutrov,predstavujúcuodmenuadvokáta
uplatnenú a vyčíslenú za jeden úkon právnej služby v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 8, § 10

ods. 1 písm. a/ , § 14 ods. 3 písm. b/) vo výške 30,71 euro za úkon - písomné odvolanie nie vo veci
samej z 28.2.2013, spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 euro za úkon právnej služby (§ 16 ods.
3 cit. vyhl.) a spolu s 20% DPH zo sumy odmeny a náhrad (§ 18 ods. 3 cit vyhl.), vyčíslenej vo výške
7,70 euro, celkom teda vo výške 46,22 euro.

- 4 -

Náhradutrovodvolaciehokonaniazaplatínavrhovateľplatobnémumiestunáhradytrovsúdnehokonania

podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.