Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/259/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209214480
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2209214480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.BoženyHusárovejačlenovJUDr.Róberta

Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Tatra -Leasing s.r.o., Továrenská č. 10,
Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpený AK JUDr. František Sedlačko, s.r.o., Zámocká 22, Bratislava
proti žalovanému: Erik Váradi, nar. XX.X.XXXX, bytom K.. XXX/XX, M. V., IČO: 41 835 557, zastúpený
AK JUDr. Petrom Kovácsom, Ružomberská 6, Bratislava, o zaplatenie 6.361,57 eur s prísl. o odvolaní
žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb 160/2010-137 zo dňa
26.6.2012 a odvolaní žalovaného proti uzneseniu č.k. 11Cb 160/2010-145 zo dňa 15.8.2012 v znení
opravného uznesenia č.k. 11Cb 160/2010-167 zo dňa 23.10.2012 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalobcovi doplatiť súdny poplatok
za návrh vo výške 901,- eur z r u š u j e , v časti žalovanému uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania za súdny poplatok m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť náhradu
trov konania za súdny poplatok vo výške 381,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.342,08 eur
do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie č.k. 11Cb 160/2010-145 zo dňa 15.8.2012 v znení
opravného uznesenia č.k. 11Cb 160/2010-167 zo dňa 23.10.2012 z r u š u j e a

vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 344,98 eur ako
odmenu advokáta do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
peňažnú sumu 6.361,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 15.019,72 eur a úrokom z omeškania vo
výške 0,25 % denne zo sumy 6.361,57 eur od 30.5.2012 do zaplatenia, keď v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania o sumu 1.250,- eur konanie zastavil. Žalovanému uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 1.282,50 eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume

2.342,08 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom tohto rozsudku zároveň uložil
žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 901,- eur do troch dní po právoplatnosti
rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 6.361,57 eur s 0,25 % úrokom z omeškania od 11.8.2009 do
zaplatenia s poukazom na to, že dňa 22.8.2007 uzatvoril ako poskytovateľ leasingu s T. Q. leasingovúzmluvu č. 11072298 na predmet leasingu - osobné motorové vozidlo, ktorého bola obstarávacia cena
stanovená na sumu 979.322,- Sk. Dňa 19.9.2008 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení práv a
povinnostízleasingovejzmluvy,nazákladečohopôvodnýprijímateľleasinguT.Q.akopostupcapostúpil

na žalovaného všetky práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej leasingovej zmluvy, čím počnúc
14. splátkou leasingu prešla na žalovaného povinnosť platiť pravidelné mesačné leasingové splátky
vo výške 594,14 eur (17.899,- Sk). Žalovaný leasingové splátky uhrádzal do 22.4.2009, ale ďalšiu
splátku splatnú dňom 22.5.2009 uhradil iba čiastočne a ostatné splátky neuhradil vôbec. Vzhľadom
na takéto konanie žalobca predmetnú leasingovú zmluvu z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou

leasingových splátok s poukazom na čl. III zmluvy - Všeobecné zmluvné podmienky vypovedal ku dňu
10.8.2009 a z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy mu vznikol nárok na zaplatenie časti
obstarávacej ceny predmetu leasingu, ktorá nebola krytá zaplatenými leasingovými splátkami, celkom
vo výške 10.660,25 eur. Nakoľko bol predmet leasingu žalovanému dňa 1.7.2009 odobratý, žalobca
uplatňuje iba časť sumy a to neuhradené riadne leasingové splátky do zániku zmluvy vo výške 1.352,84
eur a 4.322,29 eur účtovne evidovanú pohľadávku celkom sumu 5.675,13 eur.

Podaním zo dňa 24.11.2010 žalobca žalobu rozšíril o sumu 686,44 eur s príslušenstvom s poukazom
na Všeobecné zmluvné podmienky leasingovej zmluvy, podľa ktorých mu vznikol nárok i na sumu
zodpovedajúcu navŕšeniu obstarávacej ceny leasingu o ktorú sumu teda nárok upravuje.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 11Cb 160/2010-87 zo dňa 26.11.2010 rozšírenie predmetu návrhu
pripustil a žalobný nárok tak určil výškou 6.361,57 eur. Následne žalovaný uhradil sumu 1.250,- eur,

ktorú zobral v tejto časti žalobca späť a súd prvého stupňa v tejto časti výrokom rozsudku, ktorý nebol
odvolaním napadnutý, konanie zastavil.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že so žalobcom dňa 1.7.2009 uzatvoril ústnou
formou dohodu o ukončení leasingovej zmluvy ako i dohodu o mimosúdnom urovnaní, v zmysle ktorej
koná a žalovanú sumu spláca, čím nie sú dôvody pre vyhovenie žalobe.

Žalobca v súvislosti so žalovaným tvrdením uzatvorením dohody o mimosúdnom urovnaní uviedol, že s
takýmto návrhom dohody neprejavil súhlas a považuje ju iba za žiadosť o splátkový kalendár, ktorý ale
neakceptoval a na návrhu v rozsahu žaloby trvá.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s predloženými
listinnými dokladmi a účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, tieto skutkovo posúdil, právne vyhodnotil a

žalovaného k zaplateniu žalovanej istiny v celom rozsahu žaloby zaviazal.

Súd tvrdenie žalovaného o uzatvorení zmluvy o mimosúdnom urovnaní, na ktorú ako základný aspekt
pre zamietnutie žaloby žalovaný v priebehu konania poukazoval odkázal na ust. § 275 ods. 4 Obchod.
zák. v súvislosti s ust. § 44 ods. 1 Obč. zák. a skonštatoval, že i keď zákon umožňuje, aby akceptant
prejavu vôle ponúknutú zmluvy o mimosúdnom vyrovnaní zo dňa 28.2.2011 prijal i konkludentným

spôsobom, musí ísť o taký úkon, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že akceptant tento úkon prijíma.
Mlčanie alebo nečinnosť ale samé o sebe neznamenajú prijatie návrhu, ako sa nesprávne domnieval
žalovaný, z čoho súd ustálil, že k akceptácii ponuky na uzatvorenie zmluvy o mimosúdnom vyrovnaní
medzi účastníkmi nedošlo a za súhlas žalobcu s jej uzatvorením nemožno považovať prijímanie platieb,
ktoré priebežne žalovaný na účet žalobcu poukazuje.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného
žalovaného zaviazal k povinnosti ich nahradiť v rozsahu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia,
ktoré v odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval a zároveň žalobcovi vzhľadom na úpravu žaloby
súvisiacu s uvedením kapitalizovaného úroku z omeškania pevnou sumou uložil povinnosť doplatiť
súdny poplatok za návrh vo výške 901,- eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi priznané
plnenie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil a návrh zamietol.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezrozumiteľné, nie je
v súlade s Ústavou SR a všeobecnými právnymi predpismi, pretože nerešpektuje základné zásadyobčianskeho súdneho konania, ľudské práva a je v nesúlade s príslušnými predpismi platnými na území
SR.

Odvolateľ namietol, že zmätočnosť rozhodnutia spočíva predovšetkým v tom, že v druhom výroku

napadnutého rozsudku sa hovorí o uznesení, pričom nie je jasné, aké uznesenie má prvostupňový súd
na mysli, keď ním ukladá žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok, čo je v rozpore so zásadami
súdneho konania, keď povinnosť zaplatenia súdneho poplatku je základným predpokladom pre to, aby
súd vôbec začal konanie vo veci samej a ak žalobca nezaplatil súdny poplatok za návrh, súd mal konanie
zastaviť. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ i na nesprávnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, ktoré

tým považuje za nezákonné.

V závere odvolania k objasneniu skutkových okolností uviedol, že osobne doručil do sídla žalobcu
žiadosť o uzavretie mimosúdneho zmieru s podmienkou, že ak s ním nebude žalovaný (zrejme má
odvolateľ na mysli žalobca) súhlasiť, písomne to žalovanému oznámi, inak platí, že došlo k uzatvoreniu
zmieru tak ako bol žalovaným navrhnutý v písomnej žiadosti. Keďže sa žalobca (opäť si odvolateľ zrejme
mýli žalobcu a žalovaného) sa nevyjadril v určenej 7-dňovej lehote, žalovaný nadobudol presvedčenie,

že so súdnym zmierom súhlasil, pretože finančné plnenia tak, ako mu ich žalovaný poukazuje, žalobca
prijíma a neodmietol ich.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu
ako vecne správne potvrdiť, pričom sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveného
v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého zmluva o mimosúdnom vyjadrení nebola medzi účastníkmi

nikdy uzatvorená, pretože prijímaním platieb takýto úkon nie je možné považovať za súhlas žalobcu s
uzatvorením tejto dohody. Zároveň si uplatnil žalobca i náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k
odvolaniu ako i za odvolanie, ktoré podal proti výroku v časti o uložení povinnosti doplatiť súdny poplatok
za návrh vo výške 901,- eur.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti doplatiť súdny poplatok za návrh napadol

v zákonnej lehote odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil z dôvodu
nesprávneho právneho názoru.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozšírenie žaloby sa netýkalo jej kvalitatívneho rozšírenia, ale
iba úpravy žalobného petitu v časti úrokov z omeškania. V žalobe sa žalobca stále domáha zaplatenia
istinyvovýške6.361,57eur,suma15.019,72eurjeúrokomzomeškania,pretosúdprvéhostupňamalpri

výpočtesúdnehopoplatkuvychádzaťibazuplatnenejistiny,nazákladečohojepretouloženiepovinnosti
žalobcovi doplatiť súdny poplatok vo výške 901,- eur v rozpore s právnymi normami, literatúrou i
príslušnou judikatúrou.

Súd prvého stupňa z dôvodu odvolania podaného žalovaným mu uložil povinnosť uznesením č.k. 11
Cb/160/2010 -145 zo dňa 15.8.2012 zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, pri opise výšky ktorého ale

pochybil, keď uviedol sumu 1.2828,50 eur, ktoré uznesenie ale z dôvodu pochybenia opravil uznesením
č.k. 11Cb/160/2012-167 zo dňa 23.10.2012 v časti položky i dôvodu poplatku s tým, že poplatok za
odvolanie uložil súd zaplatiť vo výške 1.282,50 eur, podľa položky č. 1 písm. a) zák.č. 71/1992 Zb..

Proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti podal žalovaný tiež odvolanie a žiadal, aby ho odvolací
súd zrušil, pretože bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou, je nezrozumiteľné, nie je v súlade s Ústavou

a platnými právnymi predpismi, je nezákonné a k výške bol zrejme vyzvaný omylom, pretože suma na
zaplatenie súdneho poplatku je nepresná.

Odvolací súd po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami včas (§ 201, § 204 O.s.p.) proti
rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné, rovnako ako odvolanie žalovaného voči
rozhodnutiu v časti náhrady súdneho poplatku určenej v rámci uloženej povinnosti zaplatiť trovy konania,
odvolanie žalovaného ale voči ostatnej časti rozhodnutia nie je dôvodné.Za opodstatnené odvolací súd posúdil i odvolanie žalovaného voči uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v znení opravného uznesenia.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil a v ktorom rozhodol i o odvolaní voči
uzneseniu o poplatku za odvolanie. Žalovaného ani jeho právneho zástupcu o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami upovedomoval, pretože o to nepožiadali (§
45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a
vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru,
ku ktorému dospel keď konštatoval, že k žiadnej platne uzatvorenej dohode o uzatvorení zmieru medzi

účastníkmi nedošlo, preto je žalovaný povinný zaplatiť plnenie vo výške žalovaného nároku vyplývajúce
z leasingovej zmluvy je správny.

Odvolací súd po preskúmaní výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil povinnosť žalobcovi
doplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 901,- eur rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. i) O.s.p. zrušil s poukazom na to, že pre jeho vydanie neexistovali dôvody, nakoľko žalovanou

istinou bola suma pôvodne vo výške 2.675,13 eur, za ktorú bol vyrubený súdny poplatok súdom prvého
stupňa v sume 340,50 eur. Uvedená žaloba bola v časti istiny rozšírená o sumu 686,44 eur, za ktorú súd
prvého stupňa dorubil súdny poplatok vo výške 41,- eur, čo je celková výška súdneho poplatku, ktorú mal
žalobca za návrh vo výške 381,50 eur. Žalobcom upravený návrh, ktorým požadovaný úrok z omeškania
kapitalizoval sumou 15.019,72 eur je iba s príslušenstvom pohľadávky, ktoré sa nespoplatňuje, z toho

dôvodu nebolo opodstatnené, aby súd z tejto časti žalobcovi ukladal zaplatiť doplatok k súdnemu
poplatku.

Zdôvoduzrušeniarozhodnutiaprvostupňovéhosúduvčastižalobcoviuloženejpovinnostidoplatiťsúdny
poplatok z návrh vo výške 901,- eur, ako je uvedené vyššie, odvolací súd zmenil i rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti výroku o povinnosti zaplatiť náhradu trov konania za súdny poplatok a žalovanému

túto povinnosť podľa § 220 O.s.p. zmenil a uložil ju iba vo výške 381,50 eur s tým, že v ostatnej časti
náhrady trov právneho zastúpenia zostáva rozhodnutie nezmenené.

Odvolací súd zároveň týmto rozhodnutím rozhodol i o odvolaní žalovaného podanom proti uzneseniu
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v znení opravného uznesenia, ktorým súd
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.282,50 eur. Uvedená výška súdneho poplatku ale

nie je v súlade s výškou súdneho poplatku, ku ktorej by mal byť žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti zaviazaný, z toho dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v znení opravného uznesenia zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súd prvého stupňa pri vydaní predmetného rozhodnutia vzhľadom na výšku súdneho
poplatku za odvolanie je viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§ 226 O.s.p.) s tým,že opäť o uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie žalovanému rozhodne a túto uloží
v správnej výške.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania určenú podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z., spočívajúcu v dvoch úkonoch právnej pomoci vykonaných v rámci odvolacieho konania
a to za úkon - odvolanie podané proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o uložení povinnosti
doplatiť súdny poplatok za návrh a za úkon - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, podané proti rozsudku
v časti veci samej. Odvolací súd vzal do úvahy, že právny zástupca žalobcu si náhradu trov konania

uplatnil a špecifikoval. Za vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané proti rozsudku vo veci samej
prislúcha žalobcovi nárok na náhradu v hodnote úkonu 220,77 eur, k tomu paušálnu náhradu vo výške
7,63 eur, ale v časti podaného odvolania voči povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh je hodnota
úkonu určená predmetom a rozsahom odvolania, ktorým je suma 901,- eur, preto za tento úkon možno
priznať iba odmenu vo výške 51,45 eur, k tomu 7,63 eur paušálna náhrada, DPH z celkovej sumy, čo je
celkom 344,98 eur, ku ktorej povinnosti odvolací súd v konaní neúspešného žalovaného zaviazal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.