Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711204492
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5711204492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
X., H., nar. XX. XX. XXXX a I., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky Mgr. F. X., nar. XX. X. XXXX, bytom
H. X/XX, S., zastúpenej splnomocneným zástupcom F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, L.

a otca Ing. Y. X., nar. X. XX. XXXX, bytom E. S. 5, zastúpeného JUDr. Ivanom Spišiakom, advokátom
so sídlom G. G., J. K. XX/A, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 12P/98/2011-461 zo dňa 11. 1. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na
maloletú H. X., nar. XX. XX. XXXX vo výške 180,- eur mesačne a zvýšené výživné na maloletú I. X.,
nar. XX. X. XXXX vo výške 150,- eur mesačne, počnúc dňom 14. 4. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom od 14. 4. 2011 v rozdiele otcom plateného výživného do právoplatnosti tohto
rozsudku a novourčenou výškou výživného otec j e p o v i n n ý uhradiť v jednej polovici do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zvyšnú časť v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným
výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.

Vo výroku, ktorým okresný súd uložil matke i otcovi uhradiť trovy štátu v celkovej výške 82,72 eur,
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa 13. 3. 2009.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi platiť zvýšené výživné na maloletú H. X., nar. XX. XX.
XXXX vo výške 130,- eur mesačne a zvýšené výživné na maloletú I. X., nar. XX. X. XXXX vo výške 100,-
eur mesačne, počnúc dňom 14. 4. 2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Nedoplatok
na výživnom za obdobie od 14. 4. 2011 do 31. 12. 2012 na maloletú H. v celkovej výške 1 100,40 eur a
na maloletú I. v celkovej výške 829,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach na každé dieťa
po 30,- eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod

následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Uložil matke i otcovi nahradiť
štátu trovy v celkovej výške 82,72 eur, každému po 41,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudkuna účet Okresného súdu Martin. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, čím
zmenil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa 13. 3. 2009.

Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na aktuálne platnú právnu úpravu okresný súd dospel k

záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zmenu pôvodne určenej vyživovacej povinnosti
rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa 13. 3. 2009, nakoľko od posledného
rozhodnutia maloleté deti sú podstatne staršie, vyspelejšie, pomery sa zmenili na strane otca i matky.
Staršia dcéra nastúpila na strednú školu, mladšia na druhý stupeň základnej školy. Náklady sú nielen v
súvislosti s návštevou školy, ale i so záujmovou činnosťou, zdravotným stavom staršej dcéry. Otec bol v

čase posledného rozhodovania dlhodobo práceneschopný z dôvodu úrazu chrbtice. V súčasnej dobe je
riadne zamestnaný. Poberá príjem vo výške približne 816,- eur. Matka v čase posledného rozhodovania
pracovala u toho istého zamestnávateľa ako v súčasnosti s príjmom približne 13 931,- Sk (461,- eur).
V súčasne dobe poberá mzdu vo výške približne 530,- eur. K zvýšeniu výživného okresný súd pristúpil
od 14. 4. 2011, keď zastal názor, že od posledného rozhodovania je v možnostiach otca plniť výživné v
takto stanovenej výške, nakoľko v minulosti pracoval v zahraničí a jeho príjem sa pohyboval na úrovni

približne 1 500,- eur. Tento príjem bol nepravidelný, mal zvýšené náklady na cestovné. Zohľadňoval tiež,
že otec spláca pôžičky, ktoré si zobral za účelom kúpy a zlepšenia svojich bytových pomerov. Zároveň
vyčíslil nedoplatok na výživnom. Vo zvyšku návrh matky zamietol, rozhodol o trovách štátu a náhrade
trov konania medzi účastníkmi.

Protirozsudkuokresnéhosúdu,vzákonnejlehote,doručilaodvolaniematkamaloletýchdetí.Nesúhlasila

s výškou zvýšeného výživného, nakoľko zo spisu podľa nej mal súd jednoznačne preukázané, že
zárobkové pomery na strane otca sú podstatne vyššie ako prezentoval vo svojich vyjadreniach. Za
obdobie prác v Rakúsku v roku 2011 sa jeho príjem pohyboval v čiastkach 1 100,- eur - 1 400,- eur
mesačne a aj vo firme Motor - Car Banská Bystrica dosiahol príjmy od 719,- eur do 1 012,- eur mesačne
v čistom, čo je v rozpore s tvrdením povinného na č.l. 61, keď tvrdí, že jeho hrubý príjem je 435,-

eur. Nesporný dôkaz preukázania povinného platiť výživné v čiastke ako žiadala matka je podľa nej
skutočnosť, že povinný spláca pôžičky svojej matke v objeme 2 200,- eur a ďalšie pôžičky v čiastke 340,-
eur mesačne v zmysle č.l. 191 a 192. Zastala názor, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zárobkové,
majetkové pomery otca. Naviac, v období od roku 2008 nakupoval nehnuteľnosti nemalej hodnoty, teda
jeho majetkové pomery značne vzrástli na úkor uspokojovania potrieb jeho vlastných maloletých detí a

vôbec neakceptoval ochotu povinného a nezobral do úvahy jeho vyhlásenie, v ktorom sám prehlásil, že
je ochotný sa dohodnúť s matkou maloletých detí a navrhoval výživné vo výške po 180,- eur na každú
dcéru. Touto ponukou len preukazoval, že je v jeho schopnostiach a možnostiach s prihliadnutím aj na
majetkové pomery uspokojovať potreby maloletých detí v čiastke ním prezentovanej. Ďalej vytýkala, že
okresný súd nesprávne vyčíslil zameškané výživné. Neakceptoval požiadavky matky na úhradu polovice

nedoplatku v termíne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhú polovicu splácať v splátkach po
30,- eur mesačne, pričom výšku splátok stanovil spôsobom, že deti budú čakať až 40 mesiacov na
úhradu zameškaného výživného. Taktiež nesúhlasila s úhradou čiastky 41,36 eur ako náhrady trov
štátu, nakoľko žiadala zabezpečenie dôkazov o výške príjmu výpisom z účtu povinného z dôvodu,
že mala vedomosť a presvedčenie o vyšších príjmoch povinného ako ich prezentoval a pokiaľ by bol

povinný priznal výšku príjmov reálnu a pravdivú, nebolo by potrebné zabezpečovať dôkazy, súdny
preklad dokladov zaslaných súdu z Rakúska. Rozsudok okresného súdu preto žiadala zmeniť tak, že
súd otcovi uloží platiť zvýšené výživné na maloletú H. vo výške 180,- eur mesačne a na maloletú I. vo
výške 180,- eur mesačne počnúc od 1. 1. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom nedoplatok
na výživnom za obdobie od 14. 4. 2011 do 31. 12. 2012 na H. vo výške 1 367,71 eur, maloletú I.

vo výške 1 033,21 eur, v celkovej čiastke nedoplatku na obe deti 2 400,92 eur žiadala uložiť otcovi
uhradiť v čiastke 1 nedoplatku, t.j. 1 200,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk
matky a druhú polovicu splácať v mesačných splátkach na každé dieťa po 30,- eur spolu s bežným
výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody
splátokauložiťpovinnosťnahradiťtrovyštátuvcelkovejvýške82,72eurotcovido3dníodprávoplatnosti

rozsudku na účet Okresného súdu Martin.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol,
že nikdy neprezentoval návrh dohody ohľadne platenia výživného v sume 180,- eur na každú z dcér.
Uvedené tvrdenie bolo niekoľkokrát umelo prezentované na pojednávaní zo strany zástupcu matky
maloletých detí, čo spôsobovalo len predlžovanie a odďaľovanie rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ satýkalo splatenia nedoplatku na výživnom uviedol, že nie je v jeho možnostiach ho uhradiť spôsobom
navrhovaným matkou a pokiaľ sa týkalo trov štátu, tieto vznikli len na základe konania protistrany,
nakoľko otec detí na pojednávaní predložil všetky potrebné doklady.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Rozhodnutia súdov, či už priamo výživné určujúce alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného
schválená, môžu byť zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene skutočností, ktoré tu boli v čase posledného
rozhodovania. Výživné sa stanovuje vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania, a preto pokiaľ

od rozhodnutia dôjde k zmene pomerov či už na strane oprávneného dieťaťa, povinného rodiča, vždy je
potrebné vykonať novú úpravu výšky výživného tak, aby zodpovedala aktuálnemu stavu.

V preskúmavanej veci nepochybne došlo k zmene pomerov tak na strane maloletých detí, ako i otca,
keď o výške výživného bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/7/2009 zo dňa
13. 3. 2009 za situácie, keď otec maloletých detí bol dlhodobo práceneschopný, a teda výživné v tom

čase bolo určené podľa tomu zodpovedajúcich okolností. Od tohto obdobia uplynuli dva roky, podstatne
sa zmenili pomery na strane maloletých detí, ktoré sú podstatne staršie, vyspelejšie, staršia dcéra
navštevuje strednú školu, mladšia druhý stupeň základnej školy. Otec takisto sa zamestnal, pracoval i
v zahraničí, zvýšil sa i príjem matky.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutočnosti

potrebné pre určenie rozsahu výšky výživného, avšak i napriek tomu výška ním ustáleného výživného
nezodpovedala, resp. nekorešpondovala so skutkovými zisteniami o schopnostiach, možnostiach a
majetkových pomeroch otca. Podľa názoru krajského súdu tiež okresný súd dostatočným spôsobom
nevyhodnotil nevyhnutnosť výdavkov, ktoré otec zo svojho príjmu vynakladá a dostatočným spôsobom
nezohľadňoval ani jeho majetkové pomery. Nepochybne kritériami pre určenie výživného sú schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré boli podrobne
dostatočným spôsobom zo strany okresného súdu zadokumentované. Vzhľadom na vek maloletých
detí je potrebné uviesť, že výška výživného nezohľadňuje iba výdavky na bežné výživné ako sú strava,
oblečenie, obutie, ale i výdavky vznikajúce v súvislosti s návštevou školy, vzhľadom na to, že sa
jedná o dievčatá i na nákup kozmetiky, hygienických potrieb, zabezpečenie športových, kultúrnych,

spoločenských potrieb a záujmov, mimoškolské aktivity a podobne. V tejto súvislosti krajský súd zastal
názor, že okresným súdom určená výška výživného nezodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám
detí, keď u staršej dcéry bolo preukázané i zhoršenie zdravotného stavu.

Naviac, otec maloletých detí sám pred okresným súdom vyjadril ochotu platiť na obe deti po 180,- eur
mesačne (viď zápisnica z pojednávania z 11. 1. 2013), a preto krajský súd zohľadniac všetky okolnosti

prejednávanej veci ustálil výšku výživného sumou 180,- eur v prospech staršej dcéry a sumou 150,-
eur mesačne v prospech mladšej I. počnúc dňom 14. 4. 2011. Túto povinnosť uložil otcovi platiť vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. S prihliadnutím na
spotrebný charakter výživného toto odstupňoval podľa veku, a teda i nárokov na uspokojenie bežných
potrieb. Výšku nedoplatku na výživnom krajský súd neurčoval, nakoľko pokiaľ určil výšku zvýšeného

výživného a deň, od ktorého povinnosť platenia zvýšeného výživného vznikla, nie je problém, aby si
rodičia výšku nedoplatku ustálili. Stanovil však spôsob jeho úhrady. Nakoľko ide o zameškané výživné v
nie nepatrnej výške, je ho potrebné uhradiť takým spôsobom, aby sa čo najskôr vykompenzovala strata
matky, ktorú musela za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného na výživnom v prospech
oboch maloletých detí vynaložiť. Preto uložil otcovi uhradiť 1 nedoplatku na výživnom pre obe dcéry do

30 dní od právoplatnosti rozsudku a zvyšok v splátkach po 50,- eur mesačne s prihliadnutím i na výšku
bežného výživného v prospech oboch maloletých dcér.

Pokiaľ sa týkalo náhrady trov štátu, krajský súd po preskúmaní dôkazov, so zabezpečením ktorých trovy
štátu vznikli, dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v tejto časti, pokiaľ uložil povinnosť podieľaťsa na trovách štátu obom rodičom, je správny. Trovy štátu boli vynaložené v súvislosti s návrhmi matky,
pričom pre určenie výšky výživného nepriniesli žiaden podstatný význam. Pokiaľ okresný súd vo zvyšnej
časti návrh matky zamietol, jedná sa o nadbytočné rozhodnutie vzhľadom na to, že v danom prípade sa

jedná o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov.
Z tohto dôvodu krajský súd tento výrok rozsudku okresného súdu i napriek tomu, že nevyhovel úplne
návrhu matky, neprevzal.

Krajský súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade
ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si každý z účastníkov zásadne hradí vlastné

trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .