Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/326/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110216550
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6110216550.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, Q. Y. X, XXX XX B.,
D.: XX XXX XXX proti povinnému Q. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. F. XXX, XXX XX B. B. o vymoženie
pohľadávky 363,84 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 14511/10u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1444/2010-9 zo dňa 30. decembra 2010,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1444/2010-9 zo dňa 30. decembra
2010 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 363,84 Eur s príslušenstvom priznanej rozhodcovským rozsudkom
sp. zn. EP XXXXX/XX vydaným rozhodcom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej
hospodárskej komore s.r.o., so sídlom F. 2, A. P.. Jozefom Adamovským dňa XX. T. XXXX. Súd sa
okremexekučnéhotituluoboznámilsozmluvouoposkytnutí rýchlejpôžičkyaVšeobecnýmiobchodnými
podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. Konštatoval, že právny predchodca

oprávneného Quatro, a.s., O. Z.. XX, A. a povinný uzatvorili Zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky
č. XXXXXXX a v zmysle bodu VII n/ Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej
spoločnosťou dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené
rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom v súlade so štatútom a
rokovacím poriadkom tohto súdu... Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek
zo zmluvných strán, žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“ Exekučný

súd konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na to, že pre posúdenie či sa jedná o spotrebiteľský
úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa
jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Klauzula o aplikácii
Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka medzi ktoré patrí aj § 52 a nasl. týkajúci sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity

Občianskeho zákonníka. Poukázal na predpisy, ktoré na svoje rozhodnutie aplikoval a to § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a § 53 ods. 1 a § 54 Občianskeho
zákonníka. Ďalej použil bez citácie časti odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k.
IVÚS 53/2011-19 „pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu so štandartnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória

a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoubola samotná rozhodcovská doložka dodávateľ ju použije v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval od neprijateľnej rozhodcovskej

zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6
ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľom nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života
bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie
a poverenie na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky potom návrh na
vydanie poverenia zamietne. Podľa exekučného súdu rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom

konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť exekučný súd
považoval za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Doplnil, že dodávateľ dokonca
uviedol konkrétny rozhodcovský súd v meste značne vzdialenom od bydliska spotrebiteľa čo mu môže
tiež sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Ďalej dôvodil tým, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na splynutie s ostatnými štandartnými podmienkami.

Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je pri tom paušálnym
spôsobom zakotveným v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandartnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Exekučný súd dospel k záveru,
o neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že mu dáva
za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008,
ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve
ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrým mravom a potom aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a preto
boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom podaného

odvolania bolo podľa odvolateľa nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl v tom, že exekučný súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie a preto nie je oprávnený meritórne
skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným právom. Absencia takejto
právomoci exekučného súdu v kombinácii so zastavením exekúcie je bezprostredným zásahom do

práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c/
zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú zastavenia exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského
rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. To znamená, že exekučný súd je oprávnený vykonať len prieskum
vlastností uloženého plnenia. Dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia by

bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť splniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym
poriadkom (napr. účastníkovi by sa ukladala povinnosť spáchať trestný čin). Existencia dôvodu pre
zastavenie exekúcie je preto priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa XX. H. XXXX sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX
týkajúce sa výkladu rovnakej normatívnej konštrukcie českého práva, podľa ktorého cit.: “Lze za

„nedovolené“ nadále považovat plnění, které není aprobováno vnitrostátním právem. Půjde o plnění,
které je vyhrazeno jen některým subjektům, zejména státu nebo podléhající státnímu dozoru či státnímu
povolení (např. výbušniny, střelné zbraně ............), u nichž je možnost dispozice s nimi omezena či
vyloučena. Uvedené znamená, že „nedovolenost plnění“ je spojena s předmětem závazku (s plněním
žalované strany) a nikoliv s okolnostmi, pro které by mněl být výkon práva na požadované plnění

odepřen (pro rozpor s dobrými mravy)“. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v
bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako riadny výkon
spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po
vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto
opravných prostriedkov. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať ...., aby

vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná
svoje práva, ......a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v sporepred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o
neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Odvolateľ z toho vyvodil, že Súdny
dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi

pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť
porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí,
pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Dospel k záveru, že ak by § 45
ods. 1 písm. c/ v spojitosti s odsekom 2 zákona o rozhodcovskom konaní bol vykladaný tak, že
exekučný súd skúma, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby

rozhodcovský rozsudok bol napadnutý žalobou, musel by v zásade rovnocennosti mať exekučný súd
rovnakú povinnosť aj v rámci skúmania prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu
- čo nemá.

Argumentoval, že z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa.
Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne povinnosti preskúmať vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, ak by bola narušená zásada rovnocennosti. V
období uzatvorenia predmetnej zmluvy teda do 31.12.2007 sa § 52 až § 54 Občianskeho zákona
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho
zákona ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákona. Zmluva o úvere bola upravená len v
Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Preto sa na účastníkov

úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákona. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere kde bol dlžník spotrebiteľom nie je v
zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1.1.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté pred
1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákona. Tieto právne vzťahy sa riadia Obchodným
zákonníkom v zmysle § 261 ods. 1 písm. b/ a ak je účastníkom spotrebiteľ aj zákon o spotrebiteľských

úveroch v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákona. Tak isto o právnu dovolenosť alebo rozpor s
dobrými mravmi možno posúdiť len podľa právnych predpisov v čase uzatvorenia zmluvy. Uzavrel, že
mu patrí podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd právo na to, aby exekučný súd priznal jeho nárok na ochranu v rozsahu, akým to ustanovuje
zákon. Napadnutým postupom a rozhodnutím súdu podľa odvolateľa došlo k neoprávnenému zásahu

do základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty a bolo mu znemožnené
efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal tiež na dôvodovú správu k
ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie
sú správne. Exekučné konanie prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „ZRK“) o rozhodcovskom
konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45
Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujedobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie zo všetkých dôvodov uvedených v odvolaní a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom v exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej
rozhodcovským rozsudkom, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa

predmetnej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou na zadnej strane uvedené Všeobecné obchodné
podmienky pôžičky poskytované spoločnosťou Quatro, a.s., podľa ktorých v časti VII Záverečné
ustanovenia bod n) sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti
s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v
súlade so štatútom a rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto

súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie,
že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom
uvedených. Ďalej strany berú na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom
rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto
rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán, žiadať o vydanie

predbežného opatrenia na všeobecnom súde.

Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
6. októbra 2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie, ku ktorému Súdny dvor Európskej únie pri výklade predmetnej smernice v danej veci

úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t. j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ dospel a to: „Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku,ktorýbolvydanýbezúčastispotrebiteľa,musíhneď,akosaoboznámisprávnymiaskutkovými
okolnosťamipotrebnýminatentoúčelpreskúmaťexoffonekalúpovahurozhodcovskejdoložkyuvedenej

v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou
doložkou viazaný“.

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný
na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s
citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva
z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti
dôsledneskúmať,čisúsplnenéformálneamateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie.Predovšetkým

exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či
subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami
uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak
označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku

kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom
rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí.
Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému

súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu jepre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou
tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so
zákonom nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku

koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu VII písm. n/ Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných
dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd

navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým
ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne
sťažuje reálne oboznámenia sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.
Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená
podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého prvostupňový
súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je absolútne
neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do zmluvných dojednaní na ďalšej
strane formulára zmluvy v časti Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytované spoločnosťou

Quatro, a.s. bod VII písm. n/. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli
ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatným spôsobom zvyšuje
nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne,
rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere

osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie
sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej zmluvy
o pôžičke svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi
ním a konkrétnym spotrebiteľom. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša
spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi, ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a

to v konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania. K dôvodom odvolania, že na tento
prípad nie je možné aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákona, pretože medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným bola uzatvorená zmluva o úvere podľa obchodného zákona je potrebné uviesť,
že táto argumentácia nemá oporu v predložených listinách. Právny predchodca oprávneného a povinný
uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá je zmluvou upravenou v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Na tieto

zmluvy sa preto vzťahuje úprava v spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 22.12.2004. Z predloženej listiny vyplýva, že zmluvné
strany uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti upravené v § 657 a
nasl. Občianskeho zákona. Zmluvu o pôžičke podľa tohto ustanovenia prenechá veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Pri

peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky. Obsahom zmluvy je podľa predloženej listiny dohoda o
reálnom odovzdaní peňažnej pôžičky vo výške 497,90 Eur (15.000,- Sk) s presným určením miesta
(účet povinného) a času, kedy veriteľ prenechá finančné prostriedky dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť
finančné prostriedky postupne v mesačných splátkach vo výške 21,28 Eur po dobu 36 mesiacov.

Navyše podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy,

spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 tohto predpisu bolo
zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje
dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov

tak ako je uvedené vyššie ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy
tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a preto ide o dojednanie, ktoré je svojimobsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich
sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez
toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa

priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia
Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke
právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu
(rozhodcovskéhonálezu)akoajkpostupuexekučnéhosúduvprípade,žerozhodcovskýsúdodvodzoval
svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní,
niejevsúladesozákonom.Odvolacísúdpretonapadnutérozhodnutiepodľa§219ods.1O.s.p.potvrdil.

Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné
vyhovieť.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.