Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213133
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5716213133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: VÝTAHY RENOVALIFT,
s.r.o., so sídlom Žižkova 601/42, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 261 63 331, vo veci organizačnej
zložky podniku zahraničnej osoby: VÝTAHY RENOVALIFT, s. r. o. podnik zahraničnej osoby, s adresou
miesta činnosti Hlavná 448, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36 426 661, zastúpeného zástupcom RYBÁR
advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému:
Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 4248/2, 036 01 Martin, IČO: 00 365 327, o
zaplatenie 45.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.

18Cb/214/2016-676 zo dňa 14. februára 2019 vo výroku II. a III., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/214/2016-676 zo dňa 14. februára 2019 vo výroku II.,
ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku III., podľa
ktorého žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu22.857,-Eursúrokomzomeškania8,05%ročnezosumy22.857,-Eurod17.5.2016dozaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 22.143,- Eur od 17.5.2016 do zaplatenia žalobu
zmietol. Výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
sporu nemá na náhradu trov konania právo.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať

žalovaného zaplatiť mu sumu 45.000,- Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 17.5.2016 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy
konania na tom skutkovom tvrdení, že na základe písomnej Zmluvy č. 331100815 zo dňa 18.9.2015
sa zaviazal vykonať kompletnú rekonštrukciu a modernizáciu lôžkového výťahu v budove 8. pavilónu
v Univerzitnej nemocnici Martin (ďalej len „UNM") a všetky súvisiace činnosti, nevyhnutné k realizácii
diela na kľúč a odovzdanie výťahu, vrátane skúšky autorizovanou osobou a zaškolenie personálu
do obsluhy v zmysle platnej legislatívy. Žalovaný sa zaviazal prevziať predmet plnenia a zaplatiť

cenu podľa Čl. 4 tejto zmluvy. Medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo (ďalej
len „ZoD") v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na žiadosť žalobcu zo dňa 26.2.2016,
vykonalaspoločnosťE.I.C.Engineeringinspectioncompanys.r.o.,Prešov,záverečnúinšpekciuavydala
záverečný protokol o posúdení určeného výrobku S2016/00433/EIC COV/ZZ podľa čl. 7.5 STN EN ISO/IEC 17062/2013, zo dňa 3.3.2016 a bol vydaný ES CERTIFIKÁT O ZHODE S2016/0043/EIC COV/ZZ
z 3.3.2016. Následne žalobca vydal dňa 4.3.2016 na predmet ZoD vyhlásenie o zhode. Dňa 2.3.2016
bolo vykonané zaškolenie dozorcov výťahu (povinnosť zo ZoD, Čl. 2). Dňa 16.3.2016 sa uskutočnilo

preberacie konanie. Žalobca predmet zmluvy riadne predviedol, neboli zistené vady, ktoré by bránili
užívaniu predmetu zmluvy. V súlade so zmluvou bol podpísaný preberací protokol podľa Čl. 7 ZoD, z
obsahu ktorého je zrejmé, že dielo bolo vykonané riadne, v rozsahu podľa špecifikácie v zmluve, boli
odovzdané špecifikované doklady, vykonané požadované skúšky. Objednávateľ (žalovaný) podpisom
potvrdil, že dielo zodpovedá zmluvou dohodnutej špecifikácii predmetu zmluvy, je v požadovanej kvalite

a takéto dielo od zhotoviteľa (žalobcu) aj preberá. S odkazom na Čl. 7, bod 7.9 ZoD žalobca uviedol,
že žalovaný neodmietol prevzatie diela pre vady. Skúška autorizovanou osobou bola vykonaná za
účasti referentky žalovaného P. X., žiadne vady, ktoré by bránili bezpečnej prevádzke výťahu neboli
zistené. Žalovaný osvedčil skutočnosť, že dielo bolo riadne vykonané a žalovaným prevzaté. Po riadnom
prevzatí diela žalovaný predložil žalobcovi Odborné stanovisko č. 2706/2/2016 zo dňa 18.4.2016,
vypracované Technickou inšpekciou, a.s., Bratislava - pracovisko Banská Bystrica (ďalej „TI"), vydané

podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2016 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Inšpektor
vykonal inšpekciu dňa 26.4.2016, t.j. po viac ako mesiaci po podpísaní preberacieho protokolu dňa
16.3.2016 za stavu zariadenia, ktorý už žalobcovi po riadnom odovzdaní nebol známy. V odbornom
stanovisku bolo zistených inšpektorom niekoľko nedostatkov (bod 2.1 až 2.22) a na záver zhodnotené,
že nebolo možné zariadenie vyskúšať. Žalobca v podaní zo dňa 19.5.2016 k odbornému stanovisku

uviedol podstatné vecné dôvody, na základe ktorých sa závery TI javia ako neudržateľné a najmä
nehodnoverné. Odborné stanovisko bolo vystavené v Banskej Bystrici dňa 18.4.2016 a v tom istom
dokumente je uvedený dátum vykonania skúšky dňa 26.4.2016, čo vzbudzuje dojem, že uvedené
nedostatky boli vystavené pred vykonaním skúšky. Väčšina nedostatkov je bezpredmetná, nebránia
bezpečnej prevádzke predmetu zmluvy. Riaditeľ pobočky Technickej inšpekcie, a.s. v Banskej Bystrici

na podnet žalobcu informoval žalobcu, že po jeho preskúmaní bude v prípade potreby vydané nové
stanovisko, v ktorom bude zohľadnený skutočný stav výťahu. Z uvedeného nebolo zrejmé, aký stav
výťahu bol zohľadnený v Odbornom stanovisku č. 2706/2/2016 zo dňa 18.4.2016. Žalobca v podaní
zo dňa 19.5.2016 opakovane upozorňoval na nezákonnosť posúdenia, aj na viaceré právne a vecné
nedostatky predmetného odborného stanoviska, opakovane neúspešne sa domáhal zjednania nápravy

jeho zrušením. Žalobca požiadal o stanovisko Národný Inšpektorát práce Košice ako nadriadený orgán.
Podľa stanoviska č. NIP ORIP/BEZ/2016/4558 2016/12263 zo dňa 20.7.2016 bolo možné jednoznačne
ustáliť, že TI nebola oprávnená v tomto štádiu vykonať takéto posúdenie a vydať dotknuté odborné
stanovisko. Navyše trpí právnymi vadami čo do jeho obsahu a formy a je v ďalšom neupotrebiteľné.
Tiež TI v tejto súvislosti potvrdila, že nimi vypracovaný návrh trpí formálnymi nedostatkami, ide o

zatiaľ pracovný návrh, na právne úkony nespôsobilý. Zdôraznil, že tento „zatiaľ pracovný návrh", je
opatrený pečiatkou a podpisom zodpovedného inšpektora oprávneného konať za Technickú inšpekciu,
a.s.. Stanovisko je vydané s odkazom na nesprávne ustanovenie zákona, tento bol vypracovaný bez
vedomia žalobcu a bez kompletnej predpísanej dokumentácie. Žalobca v súlade s Čl. 5 a 6 veta druhá
ZoD dňa 17.3.2016 vystavil daňový doklad s č. OF 20160146 na sumu 54.000,- Eur s DPH, splatný

dňa 16.5.2016. Žalobca sa domáha úhrady fakturovanej ceny diela vo výške bez DPH, t.j. 45.000,-
Eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaný práve na základe Odborného stanoviska č. 2706/2/2016
zo dňa 18.4.2016, zatiaľ pracovný návrh, odmieta nedôvodne uhradiť žalobcovi cenu za vykonané
dielo. Žalobca má voči žalovanému splatnú peňažnú pohľadávku titulom neuhradenej ceny diela, úrok
z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 18Cb/214/2016-44 zo dňa 27.2.2017 potvrdil
uzatvorenie ZoD s predmetom, ako ho opísal žalobca v žalobe. Uviedol, že preberacie konanie dňa
16.3.2016 neprebehlo tak, ako to uviedol žalobca, o čom navrhol
vykonať dôkaz výsluchom svedkyne P. X.. Pre pochybnosti o bezpečnom užívaní výťahu žalovaný

požiadal Technickú inšpekciu, a.s. ako oprávnenú osobu na overovanie technických zariadení z
hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o vykonanie kontroly výťahu. Technická inšpekcia,
a.s. po posúdení súvisiacej dokumentácie a fyzickej prehliadke podala podľa § 14 ods. 1 písm.
d) zákona č. 124/2006 Z.z. odborné stanovisko, v ktorom konštatovala nedostatky špecifikované v
bodoch 2.1. až 2.22., že zariadenie splní požiadavky bezpečnosti technických zariadení po odstránení

uvedených nedostatkov. Vzhľadom na závažnosť nedostatkov nie je možné zariadenie vyskúšať. O
tom navrhli vypočuť inšpektora Ing. W. M.. Žalovaný odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s.
zaslal žalobcovi a vyzval ho na ich odstránenie listom zo dňa 19.5.2016, listom zo dňa 10.6.2016
informoval právneho zástupcu žalobcu a v záujme vyriešenia vzniknutej situácie ponúkol možnosťosobného stretnutia za účasti zástupcov žalovaného, dodávateľa a vedenia spoločnosti Technická
inšpekcia, a.s.. Žalovaný zastával názor, že nedostatky zistené Technickou inšpekciou, a.s. sú tak
závažné, že predmet zmluvy nie je možné vyskúšať a ani ho uviesť do prevádzky. Nesprávny dátum

18.4.2016, ktorý predchádza vykonaniu posúdenia dňa 26.4.2016 žalovaný vysvetlil tak, že ide o
formálny nedostatok, ktorý neznižuje vierohodnosť obsahovej stránky stanoviska. Technická inšpekcia,
a.s. vydala opravné odborné stanovisko, v ktorom opravila dátum vydania na deň 26.4.2016 a žalobcovi
bolo zaslané listom zo dňa 2.9.2016. Žalovaný uviedol, že Technická inšpekcia, a.s. bola oprávnená
v tom čase vydať dotknuté odborné stanovisko, s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14

zákona č. 124/2006 Z.z., v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať
dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci..., teda žalovaný ako prevádzkovateľ technického zariadenia je oprávnený požiadať oprávnenú
osobu (v tomto prípade Technickú inšpekciu, a.s.) na overovanie bezpečnosti technických zariadení, o
vykonanie kontroly zariadenia kedykoľvek, kedy je zariadenie umiestnené v jeho priestoroch. Technická
inšpekcia, a.s. ako štátna organizácia zriadená na posudzovanie technických zariadení je povinná

objednávku prijať a takúto kontrolu vykonať. Žalovaný poukázal na § 6 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 3
zákona č. 124/2006 Z.z.. Žalovaný ďalej uviedol, že nedostatky zistené Technickou inšpekciou, a.s. boli
zistené aj kontrolou Inšpektorátu práce Žilina na podnet žalovaného, v protokoloch č. IZA-49-12-2.2/
P-A 23-16 a IZA-51-12-2.2/P-A 22-16 zo dňa 18.8.2016, ako aj iné nedostatky, ktoré bránia riadnemu
užívaniu predmetu zmluvy, na ktorú skutočnosť navrhol vypočuť inšpektorov práce Ing. M. V. a Ing. W.

M.. Žalovaný listom zo dňa 30.8.2016 požiadal žalobcu o odstránenie vád, špecifikovaných v uvedených
protokoloch. Listom zo dňa 2.9.2016 informoval právneho zástupcu žalobcu, bolo mu zaslané odborné
stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. zo dňa 26.4.2016. Žalobca bol na odstránenie zistených vád
diela opakovane vyzývaný, tieto neodstránil, odstránil iba vady uvedené v protokole o odovzdaní a
prevzatí výťahu pod por. č. 4, 5, 6. V dňoch 28.11.2016 a 16.12.2016 bola na podnet žalovaného

vykonaná inšpekcia spol. TÜV SÜD Slovakia s.r.o., pobočka Banská Bystrica, účelom ktorej bolo
plnenie požiadaviek bezpečnosti technických zariadení vykonaním vizuálnej prehliadky výťahu. Podľa
inšpekčnej správy, ev. č. 2764/30/16/ZT/IS/L bolo zistených 32 nedostatkov so záverom, že výsledky
skúšky nevyhovujú požiadavkám Vyhlášky MPSVR SR č. 508/2009 Z.z. a STN N81-1+A3:2010, o čom
navrhol výsluch Q. Y., inšpektora TÜV SÜD Slovakia s.r.o.. Žalovaný uviedol, že výťah nebol nikdy

spustený do prevádzky, ani používaný, o čom navrhol vypočuť svedkyňu P. X., jeho zamestnankyňu.
Dielo nebolo riadne vykonané a vykazuje viaceré nedostatky, pre ktoré nebolo a ani nemôže byť vôbec
užívané. Z uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia, a to v odseku 34., 35., 36., 37., 38., 39., okresný súd uviedol

podstatné časti písomného vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného, v odsekoch 40. až 47. odôvodnenia
podstatné stanoviská žalovaného, uvedené v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu na č.l. 188 a
nasl. spisu.

5. Okresný súd v ďalších odsekoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to 50.-92. a 96 - 102.

uviedol a popísal vykonané dôkazné prostriedky, a to výsluchy strán, svedkov, znalcov, listiny, znalecké
posudky.

6. K procesnému postupu v odseku 87. odôvodnenia okresný súd poukázal na to, že na pojednávaní
dňa 17.1.2018 právny zástupca žalobcu doručil ZP č. 02/2018 na preukázanie, že úkony subjektov vo

vzťahu k funkčnosti alebo bezpečnosti predmetu ZoD od Technická inšpekcia, Inšpektorát práce alebo
Ústav súdneho inžinierstva, TÜV, nemohli byť vykonané z dôvodu, že výťah neprešiel zo štádia výroby
do štádia užívania, preto tieto orgány nemohli takéto úkony vykonať a považoval označené dôkazy za
nezákonné. Na pojednávaní dňa 29.11.2017 okresný súd po poučení podľa § 153 CSP uložil stranám
lehotu 15 dní na predloženie alebo označenie ďalších dôkazov. Predložený ZP na pojednávaní dňa

17.1.2018 bol zo dňa 2.1.2018, t.j. nebol ani zadaný v lehote, v ktorej mal žalobca označiť/doložiť
dôkazy, a preto okresný súd na tento dôkaz postupom podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal, keďže
pre jeho rozsah by to vyžadovalo odročenie pojednávania. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že na
okolnosti, ktoré mali byť týmto znaleckým dôkazom preukázané, ako to vyplývalo z vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní, nešlo o relevantný dôkaz, s ohľadom na § 193 posledná veta

CSP, pretože predložený znalecký posudok nebol zákonom predpokladaným rozhodnutím príslušného
orgánu o nezákonnosti úkonov označených subjektov. Pokiaľ nebolo vydané zákonom predpokladaným
postupom rozhodnutie o nezákonnosti úkonov označených subjektov, bolo možné odborné stanoviská
ako dôkaz v spore vykonať podľa § 206 CSP, lebo posudzovali také skutočnosti, na ktoré bolo trebaodborné znalosti. Subjekty, ktoré tieto stanoviská vydali, sú odborne spôsobilými osobami na podanie
odborného vyjadrenia vo vzťahu k posudzovanej skutočnosti - (ne)vadnosti diela. Z rovnakého dôvodu
okresný súd nevykonal dokazovanie podľa návrhu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa

14.2.2019, výsluchom znalca Dorova.

7. Ďalej k spôsobu vykonávania dokazovania označenými dôkaznými prostriedkami okresný súd v
odsekoch 94. a 95. odôvodnenia poukázal na to, že žalovaný na pojednávaní dňa 10.10.2018 navrhol,
abybolovykonanéznaleckédokazovanienavyčísleniehodnotyvýťahusvadami,ktorébolizistenéOPO

a potvrdené výsluchom svedkov, ktorý návrh právny zástupca žalobcu namietol vzhľadom k uplatnenej
sudcovskej koncentrácii konania vo vzťahu k žalobcovi. Okresný súd pripustil dokazovanie podľa návrhu
žalovaného, lebo právny zástupca žalobcu namietal na pojednávaní dňa 10.10.2018 cenu určenú v
ZP ÚSI ŽU podľa ponuky OTIS, že nezohľadňuje práve odstránenie tých vád, ktoré znalec vytýkal v
ZP, čo znalec potvrdil (ods. 91., 92. odôvodnenia). Tento návrh žalovaného bol relevantný k predmetu
prejednávanej veci a súčasne sa nepriečil ust. § 153 CSP, lebo nešlo o situáciu, že žalovaný mohol tento

návrh na dokazovanie urobiť skôr. Išlo teda o inú situáciu ako pri návrhu žalobcu na pojednávaní dňa
17.1.2018 (ods. 87. odôvodnenia rozsudku).

8. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeným za aplikácie
ust. § 536 ods. 1, 2, § 548 ods. 1 veta prvá, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1, 2, § 564 veta prvá, § 436 ods. 1

písm. b), § 439 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka, okresný súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
podanej žaloby žalobcu a jej čiastočnej nedôvodnosti tak, ako vyplývalo z výrokov I. a II. napadnutého
rozsudku.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a

žalovaný ako objednávateľ, uzatvorili v písomnej forme zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. Predmet ZoD, cena za dielo a jej splatnosť, neboli medzi stranami sporné.
Žalobca odovzdal žalovanému dielo dňa 16.3.2016, o čom zmluvné strany spísali preberací protokol.
Cena diela dohodnutá v Čl. 5 zmluvy bola podľa Čl. 6 ZoD v spojení s ust. § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka splatná v lehote 60 dní od vystavenia faktúry. Ku dňu rozhodovania žalovaný nezaplatil cenu

diela vyúčtovanú vo faktúre č. OF 20160146 zo dňa 17.3.2016, splatnú dňa 16.5.2016.

10. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný uplatnil voči žalobcovi nároky z vád diela podľa § 436
ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka cez ustanovenie § 564 Obchodného zákonníka listom zo
dňa 19.5.2016, ktorým žiadal odstrániť vady v preberacom protokole- Protokol o odovzdaní a prevzatí

výťahu (č.l. 13 spisu, ods. 59 odôvodnenia rozhodnutia) a v odbornom stanovisku - Odborné stanovisko
č. 2706/2/2016 vydané Technickou inšpekciou, a.s., Bratislava s dátumom vykonania a posúdenia
26.4.2016 (č.l. 75 spisu, podrobne uvedený v ods. 64. odôvodnenia rozsudku). Žalobca vady ku dňu
rozhodovania okresného súdu neopravil, žalovanému vzniklo v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného
zákonníka zádržné právo k časti ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu (§ 439 ods. 1

Obchodného zákonníka), ak by vady neboli odstránené.

11. Pri určení výšky zľavy okresný súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 001/2018, vypracovaného
znalcom Ing. Ivanom Kopeckým. Ak právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.2.2019 namietal,
že spôsob výpočtu nie je použiteľný pre toto konanie, k tomu okresný súd uviedol, že znalec na

pojednávaní dňa 14.2.2019 vysvetlil, prečo použil daný spôsob hodnoty výťahu. Okresný súd z
uvedeného vychádzal, nakoľko išlo o posúdenie takých skutočností, na ktoré treba odborné znalosti a
zákon v ust. § 209 CSP nevylučuje vykonať súkromný znalecký posudok, t.j. bez toho, aby znalecké
dokazovanie nariadil súd, lebo pokiaľ žalovaný už dal vypracovať znalecký posudok, v ktorom boli
zodpovedané relevantné otázky pre prebiehajúce súdne konanie, bolo namieste, aby bol tento znalecký

posudok použitý aj v súdnom konaní a vykonávaný a hodnotený ako znalecký posudok. Okresný súd
konštatoval, že žalobca nepredložil, ani nenavrhol vykonať prípadne kontrolný znalecký posudok na
zodpovedanie otázky - hodnoty diela s vadami, resp., že dielo nemá vady, pre ktoré žalovaný uplatnil
nároky z vád.

12. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný navrhol a predložil Znalecký posudok č. 001/2018 (odsek
115.odôvodneniarozsudku)právepreto,žežalobcanamietalhodnotudielaaškodu,ktorážalovanémuv
súvislosti s vadami na diele vznikla, podľa doplnenia v Znaleckom posudku č. 132/2017, ktorý vypracoval
Ústav USI ŽU v Žiline, keď znalec Podhorský na pojednávaní dňa 10.10.2017 vysvetlil, z čoho pri určenítejto hodnoty vychádzal, k cene opravy vypovedal, že mali len cenovú ponuku od OTIS a na základe
tejto stanovili výšku škody. V súvislosti ku konkurenčným ponukám vypovedal, že ústav postupoval v
zmysle štandardného postupu, ústav nie je oprávnený si vytvárať iniciatívne dôkazy, preto jedinú ponuku

od spoločnosti OTIS zobral ústav za relevantnú a použil ju pri výpočte škody, pričom táto sa netýka
len vytýkaných vád, pretože sú tam aj prvky, ktoré chce táto spoločnosť vymeniť, aj keď sú z pohľadu
znalca funkčné. Znalec vypovedal: „Momentálne tá hodnota diela na základe jednej cenovej ponuky
firmy OTIS je hodnota diela 20.527,- Eur." ... ako základná hodnota diela je stanovená na základe
zmluvy, a to 45.000,- Eur znížená o cenovú ponuku firmy OTIS, ktorú predložil žalovaný ako nevyhnutné

náklady potrebné na odstránenie vád alebo uvedenie výťahu do prevádzky (odsek 92. odôvodnenia
rozsudku). Žalobca na tomto pojednávaní namietal, že išlo iba o jednu ponuku konkurenčnej firmy OTIS,
ktorá už je neplatná. Naviac naceňuje komponenty, ktoré sú na výťahu dobré a nie sú vyznačené ako
vadné, preto tento postup označil za neprijateľný, čo naznačil aj znalec. Ak by sa súd chcel ďalej uberať
zistením výšky, čo žalobcovi nenáleží, musel by byť ďalší dôkaz, zrejme ako doplnok. Žalobca tvrdil,
že dielo nemá vady a v tomto smere je procesná aktivita na strane žalobcu. Z uvedeného okresný

súd pripustil návrh na ďalšie znalecké dokazovanie na vyčíslenie hodnoty výťahu s vadami, pretože
predloženie dôkazného návrhu až na pojednávaní bolo dôvodné, ak bolo bezprostrednou reakciou na
nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo bol aj daný prípad, v ktorej súvislosti
poukázal na závery vyjadrené v odseku 94., 95. odôvodnenia rozsudku.

13. Okresný súd konštatoval, že žalobca ako zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré dielo má v čase jeho
odovzdaniapodľa§560ods.2Obchodnéhozákonníka.Bolopreukázané,žedielomalovady(§560ods.
1 Obchodného zákonníka). Dôkazy ktoré v súvislosti so svojou obranou produkoval žalovaný, sa týkali
práve diela, ktoré vykonal žalobca pre žalovaného podľa ZoD zo dňa 18.9.2015 a preukázali, že dielo
malo vady, ako ich uviedli subjekty, ktoré vykonávali odbornú prehliadku diela na základe požiadavky

žalovaného: Technická inšpekcia, a. s. (ods. 64. odôvodnenia), Inšpektorát práce Žilina (ods. 66., 68.
odôvodnenia), TÜV SÜD Slovakia s.r.o. (ods. 70. odôvodnenia), ÚSI ŽU Žilina - ZP (ods. 71., 72., 77.,
80. odôvodnenia), znalec Kopecký - ZP (ods. 83. odôvodnenia), ktoré boli dotvrdené aj výsluchom osôb,
ktoré na základe obhliadky v predmetných dokumentoch vady uviedli.

14. Okresný súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že dôkazy špecifikované v ods. 117. odôvodnenia
rozhodnutia, ktoré preukázali vadnosť diela, boli získané nezákonne. V kontexte vykonaného
dokazovania okresný súd nemohol vychádzať len z certifikátu o zhode, na ktorý sa odvolával žalobca
v súvislosti s tvrdením, že dielo bolo vykonané riadne, pretože dôkazy špecifikované v ods. 117.
odôvodnenia rozsudku, ktoré doložil žalovaný, boli vyhotovené po vydaní certifikátu o zhode, a týmito

bolo preukázané, že dielo malo vady, ktoré existovali už pri odovzdávaní diela, keď aj svedok W.
vypovedal, že v strojovni nie je upevnený obmedzovač a má byť upevnený (ods. 86. odôvodnenia) a
certifikát bol napriek tomu vydaný. Okresný súd zhodnotil, že žalobca za tieto vady zodpovedá podľa
§ 560 ods. 2 Obchodného zákonníka.

15. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že dôkazy označené v odseku 117. odôvodnenia boli získané
nezákonne, okresný súd poukázal aj na odpoveď znalca v Znaleckom posudku č. 001/2018, že v zmysle
záverečného protokolu o posúdení určeného výrobku ako príloha č. 2 posudku, tento v čl. 1.16 a 1.28
certifikátmi deklaruje kvalitu dodaného materiálu na rekonštrukciu a modernizáciu výťahu, že pôvod
nedostatkov zistenýchnavýťahupravdepodobnenebudevkvalitemateriálu.Výrobcaurčenéhovýrobku

posudzuje pred uvedením tohto výrobku na trh zhodu jeho vlastnosti s technickými požiadavkami
ustanovenými technickými predpismi, výrobca určeného výrobku môže uviesť na trh len taký výrobok,
ktorý spĺňa všetky technické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú. Teda žalobca preberá zodpovednosť
za svoj výrobok, že spĺňa všetky platné technické požiadavky stanovené v príslušných právnych
predpisoch, ktoré sa na výrobok vzťahujú a že bol pri posúdení jeho zhody dodržaný stanovený postup.

16. K námietke žalobcu, že znalci v znaleckom posudku len prebrali vady od Technickej inšpekcie,
Inšpektorátu práce, TÜV SÜD, okresný súd na návrh žalobcu vypočul znalcov, ktorí vypracovali
predmetné znalecké posudky, ktorí na námietky a položené otázky žalobcom sa neodklonili od záverov
znaleckých posudkov (ods. 91. a nasl., 96. a nasl. odôvodnenia rozsudku).

17. Okresný súd poukázal na to, že znalecké posudky boli vyhotovené po vydaní Odborného stanoviska
č. 2706/2/2016 Technická inšpekcia, a.s. (ods. 64. odôvodnenia rozsudku), protokoloch - Inšpektorát
práce Žilina, Protokol zo dňa 18.8.2016 č. IZA-49-12-2.2/P-A 23-16, Protokol Inšpektorátu práce č.IZA-51-12-2.2/P-A 22-16 zo dňa 18.8.2016 (ods. 66., 68. odôvodnenia rozsudku) a inšpekčnej správy
(ods. 70. odôvodnenia rozsudku) a oba znalecké posudky potvrdili tam uvedené vady diela. Práve v
kontexte vykonaného dokazovania - závermi odborne spôsobilých osôb, okresný súd dospel k záveru,

že nebolo dôvodné vychádzať pri posudzovaní vád diela len z listiny, na ktorú sa odvolával žalobca, ES
certifikát o zhode zo dňa 3.3.2016 (ods. 60. odôvodnenia), Záverečný protokol o posúdení určeného
výrobku (ods. 61. odôvodnenia), na základe ktorých bolo vydané Osvedčenie zo dňa 2.3.2016 (ods. 62.
odôvodnenia), lebo následné prehliadky odborne spôsobilých osôb, s príslušnými odbornými znalosťami
na posudzovanie predmetného diela, vo svojich posudkoch, protokoloch, správach a v znaleckých

posudkoch, zhodne uviedli vady diela (subjekty špecifikované v ods. 117. odôvodnenia).

18.Okresnýsúdzvýraznil,žesámnemôžehodnotiťsprávnosťodbornýchzáverovvyjadrenýchznalcom.
Môže len výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré
vyplynuli z iných dôkazov. Hodnoteniu súdom nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej
správnosti. Okresný súd však hodnotil presvedčivosť posudkov čo do ich úplnosti vo vzťahu k zadaniu,

ktorébolopredmetomznaleckéhodokazovania,odôvodneniaznaleckýchnálezovavneposlednejmiere
ajjehosúladsostatnýmivykonanýmidôkazmi,ktorépredložilžalovaný.Žalobcovi,ktorýmalpochybnosti
o správnosti znaleckých posudkov, znalci k jeho výhradám podali na pojednávaní vysvetlenie. Pokiaľ
žalobca so závermi znaleckých posudkov nesúhlasil, tak nenavrhol na preukázanie bezvadnosti diela,
prípadne jeho hodnoty s vadami, vykonať kontrolný znalecký posudok a nešlo o situáciu, kedy súd bez

návrhu môže vykonať dôkaz (§ 185 ods. 2 CSP). Podľa názoru okresného súdu, znalci výhrady žalobcu
k znaleckým posudkom dostatočným spôsobom na týchto pojednávaniach vysvetlili.

19. Pokiaľ žalobca navrhol dokazovanie znaleckým posudkom na pojednávaní dňa 17.1.2018, tak v
tejto súvislosti okresný súd poukázal na dôvody, pre ktoré na tento dôkaz neprihliadal, a ktoré vyjadril v

ods. 87. odôvodnenia. Z rovnakého dôvodu pri aplikácii § 153 CSP neprihliadal na dôkazy predložené
na záver pojednávania dňa 14.2.2019, a to vychádzajúc z dátumov predložených listín - 7.12.2018,
20.1.2019, 9.1.2019, 14.6.2018. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že dôkazy, ktoré
žalovaný na preukázanie vád diela predložil, boli získané nezákonne. Doplnil, že zákonnosť vyhotovenia
znaleckého posudku ÚSI ŽU preukázalo aj stanovisko MS SR v liste zo dňa 10.8.2018 (ods. 82.

odôvodnenia), ktorým oznámilo žalobcovi vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý predložil žalovaný
v spore od ÚSI ŽU Žilina, že znalecký ústav smel vykonať znaleckú činnosť v požadovanom rozsahu.
Pokiaľ išlo o dodržanie právnou úpravou ustanovených náležitostí znaleckého posudku, ministerstvo
nezistilo také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali začatie správneho konania, preto nebolo začaté
správne konanie vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti zo spáchania iného správneho deliktu

podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, podnet sa preto odkladá a ministerstvo v tejto veci neuskutoční žiaden
ďalší procesný postup. Vo vzťahu k dôkazom od subjektov špecifikovaným v odseku 117. odôvodnenia
rozsudku, okresný súd poukázal na správu Krajskej prokuratúry Žilina, Národného inšpektorátu práce
(odsek 78., 79. odôvodnenia) s tým, že rozhodnutie podľa § 193 posledná veta CSP, v súvislosti s
predloženými dôkazmi žalovaným ku dňu svojho rozhodnutia preukázané nemal. Okresný súd zhodnotil,

že nebolo preukázané, že žalovaný predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by zadovážil
tak, že by pri tom došlo k porušeniu práv fyzickej alebo právnickej osoby.

20. Okresný súd uzavrel, že žalobca svoje tvrdenie, že dielo nemá vady, nepreukázal. Na toto tvrdenie
neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz. Ani výsluchom svedkov a znalcov, ktorí na základe obhliadky

uviedli vo svojich stanoviskách, správach a znaleckých posudkoch zistené vady, sa tvrdenie žalobcu o
bezvadnosti diela nepotvrdilo. Okresný súd uviedol, že žalobca pri ich výsluchu namietal viaceré nimi
zistenévady.Napr.privade,ženiejeinštalovanézábradlienastraneprotiváhy,ženejdeovadu,lebototo
má byť namontované až vtedy, ak je vzdialenosť nad 300 mm - toto ani subjekty ktoré predmetnú vadu
zistili, nepopreli. Podstatným bolo to, že žalobca vzdialenosť do 300 mm nepreukázal. Na pojednávaní

dňa 14.2.2019 žalobca vypovedal na otázku znalca, že túto nemeral, len uviedol, že je menšia - 270
mm, čo však nepreukázal. Aj keď svedok W. vypovedal: „Neviem kde to merali. Ja čo som meral, tak
som väčšiu vzdialenosť ako 0,3 m nezistil", vyznelo to pre okresný súd nepresvedčivo, keď vypovedal
aj to, že ak by zistil nedostatky, ktoré ohrozujú používateľov v kabíne alebo servisných technikov, určite
by certifikát nebol vydaný a že takéto nedostatky sám nezistil, súčasne ale vypovedal, že v strojovni

nie je upevnený obmedzovač a že má byť upevnený (ods. 86. odôvodnenia rozsudku) a napriek tomu
bol certifikát vydaný. Ani výpoveď svedka Y. na pojednávaní dňa 17.1.2018 (ods. 89. odôvodnenia) vo
vzťahu k tejto vzdialenosti nebolo možné vyhodnotiť, že by ňou bola preukázaná vzdialenosť menšia
ako 30 cm, keď žalobca sám vypovedal, že túto nemeral.21. V tejto vade okresný súd poukázal aj na rozpor vo výpovedi žalobcu. Na pojednávaní dňa 14.2.2019
vypovedal, že ju nemeral (ods. 98. odôvodnenia), vypovedal, že je 270 mm. Na pojednávaní dňa

25.4.2018 predložil výkresovú dokumentáciu a vypovedal, že z tejto vyplýva vzdialenosť 240 mm. Na
pojednávaní dňa 17.1.2018, že je 28 cm. V kontexte ďalšieho dokazovania podľa listín špecifikovaných
v odseku 117. odôvodnenia rozsudku a výsluchu svedka V. na pojednávaní dňa 25.4.2018 mal okresný
súd preukázanú existenciu tejto vady, lebo svedok V. vypovedal, že predmetnú vzdialenosť meral a bola
väčšia ako 300 mm, potom už nebolo relevantné zistiť, koľko presne nad 300 mm, lebo hranica 300 mm

bola určujúca pre (ne)inštalovanie zábradlia. Pokiaľ na pojednávaní dňa 25.4.2018 žalobca preukazoval
túto vzdialenosť podľa výkresu, že je 240, tak svedok V. na pojednávaní tento dôkaz výkresom vyvrátil,
lebo vypovedal, že túto vzdialenosť meral a bola nad 300mm. Samotný výkres potom nepreukázal
tvrdenie žalobcu, že predmetná vzdialenosť je menšia ako 300 mm, lebo ju sám nemeral a podstatná
bola skutočná, odmeraná vzdialenosť.

22.Pokiaľžalobcatvrdil,ževýpoveďamisvedkovboliniektorévadyvyvrátené,takokresnýsúdvykonané
dokazovanie takto nevyhodnotil. K vade podľa bodu 14. a 15. (a to 14. Časti výplne vyvažovacieho
závažia výťahu nie sú zaistené vo svojej polohe, čo nie je v súlade s čl. 8.18.1 písm. a) STN EN
81-1+A3:2010, 15. Jazdná dráha vyvažovacieho závažia nie je v priehlbni výťahovej šachty oddelená
priehradkou, čo nie je v súlade s čl. 5.6.1 STN EN 81-1+A3:2010) Inšpekčnej správy, ev. č. 264/30/16/

ZP/IS/L zo 16.12.2016 svedok Q. Y. (ods. 89. odôvodnenia) nepotvrdil argumentáciu žalobcu o tom, že
uvedené rieši analýza rizík, keď vypovedal, že v analýze rizík boli uvedené len všeobecné požiadavky
rizika, ktoré sú uvádzané bežne u každého výťahu a nič konkrétne. Na otázku okresného súdu svedok
nepotvrdil, že analýza rizík by kompenzovala prípadne iný nedostatok, ktorý svedok zistil pri obhliadke.
Trval na tom, že bola uvedená len veľmi všeobecne, že napr., ak bolo v rámci analýzy rizík urobené

opatrenie žltočiernym šrafovaním, nebolo ďalšie upozornenie, napr. tabuľka, že šrafovanie (ako vyplýva
z č.l. 207 spisu) nepostačuje ako náhradné opatrenie nedostatku pod bodom 15. TÜV správy. Svedok
vysvetlil, že protizávaž nespĺňa požiadavky bezpečnosti v plnom rozsahu. Žalobca, ktorý poprel tvrdenie
svedka, na preukázanie ďalšie návrhy na dokazovanie nepredložil a ani neoznačil. V rovine tvrdenia,
bez preukázania, zostala argumentácia žalobcu vo vzťahu ku všetkým jeho námietkam k dokazovaniu

vykonanému tak, ako bolo vyjadrené v odseku 117. odôvodnenia rozsudku.

23. Okresný súd ďalej poukázal na to, že svedok V. sa na pojednávaniach dňa 15.2.2018 a 25.4.2018
dostatočne vyjadril k výhradám žalobcu vo vzťahu k vadám, ktoré zistil a uviedol v protokoloch. Žalobca
tvrdenie, že obmedzovač rýchlosti je privarený nepreukázal - o tom nepredložil dôkazy. Svedok aj

vysvetlil funkciu obmedzovača rýchlosti, prečo nemôže byť voľne položený. Dôkazy, ktoré predložil
žalovaný,túto,ajinévadynímtvrdenépreukázali(ods.64.,66.,68.,70.,71.,83.odôvodneniarozsudku).
Svedok V. práve vo vzťahu k tejto vade vypovedal, že obmedzovač nadvihol, teda nebol pripevnený
skrutkami, nebol privarený ako to tvrdil žalobca, pričom žalobca o tomto svojom tvrdení nenavrhol
vykonať žiadne dokazovanie. Tvrdenie žalobcu, že obmedzovač rýchlosti bol zavarený, vyvrátila aj

výpoveď znalca na pojednávaní dňa 14.2.2019 zhodne s výpoveďou svedka V., lebo aj znalec s
ním pohol (znalec Ivan Kopecký, ods. 99. odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ žalobca namietal výpoveď
svedka V. k bodu 8, že toto sám nevyskúšal, tak svedok V. opísal spôsob, akým bolo vyvažovacie
závažie zložené z jednotlivých dielov a na argumentáciu žalobcu, že v strede mohol byť kolík, túto
možnosť vylúčil, keď vypovedal: ...„Nie je tam žiadny kolík, je to dosť nadvihnuté". K bodu 3. Protokolu

„nie je inštalovaná zábrana protiváhy" svedok vypovedal, že z vlastnej skúsenosti môže potvrdiť, že
zabezpečovacie opatrenia ako upozornenia - na argumentáciu žalobcu o analýze rizík - nepostačujú
v takýchto situáciách. Majú byť opatrenia technické, ktoré by zabránili možnému styku s protiváhou.
Doplnil, že analýzu rizík akceptuje, ale neakceptuje to, že by sa ohradenie riešilo analýzou rizík,
označením tabuľkami a šrafovaním bez technického riešenia. K vade - nie je napevno inštalovaný rebrík

v priehlbni výťahovej šachty, žalobca na pojednávaní dňa 25.4.2018 vypovedal, že pracovník môže mať
nejaký hák na jeho zdvihnutie, potom sám pripustil, že tento rebrík neupevnil.

24. Svedok Ing. M. pripustil riešenie nedostatku bodu 2.4 v jeho stanovisku z 26.4.2016, že ho môže
riešiť analýza rizík, ale svedok túto analýzu nemal (ods. 88 odôvodnenia), a preto nemohol vyhodnotiť,

či relevantne rieši tento nedostatok. Svedkovia V. a Y. vypovedali, že nie je dostačujúca na zistené vady.
Svedok M. na pojednávaní 17.1.2018 (ods. 88.) vysvetlil, prečo urobil dve stanoviská a potvrdil dátum
vykonania kontroly 26.4.2016. Oprava dátumu z pôvodného 18.04.2016 je vysvetlená aj v odpore (ods.
27.).25. Pre preukázanie, či dielo malo vady v čase jeho odovzdania, bolo pre okresný súd rozhodné, že
vyššie uvedené vady, ako aj ďalšie, pre ktoré žalovaný uplatnil nároky z vád, zistili viaceré subjekty, ktoré

výťah kontrolovali a na výťahu súčasne neboli preukázané zásahy tretím subjektom po jeho odovzdaní.

26. Pokiaľ žalobca namietal vady vytknuté v protokole - nerovnosť podlahy v strojovni, že úprava v
strojovni nebola súčasťou ZoD, okresný súd vychádzal z obsahu predmetu ZoD, Prílohy č. 1 a z opisu
zákazky na č.l. 447 mal preukázaný rozsah diela, ktorým je preukázaná zmluvná povinnosť žalobcu

zo ZoD: úprava ostení a prahov šachtových dverí + náter, úprava strojovne a prístupu do strojovne,
vysprávky a nátery v šachte, priehlbni a strojovni, demontáž zostávajúceho zariadenia (výťahu), dovoz
a likvidácia demontovaného materiálu a stavebnej sute.

27. K námietke žalobcu, že žalovaný neodmietol protokolárne prevziať dielo (ods. 57. odôvodnenia)
okresný súd uviedol, že podľa Čl. 7 bod 7.9 zmluvy tak mohol urobiť, ak by vady a nedorobky,

brániace bezpečnej prevádzke výťahu, boli zrejmé z revíznej správy, zo skúšky zariadenia vykonanej
autorizovanou osobou. Z dokladov, ktoré žalobca žalovanému pri prevzatí diela odovzdal, však toto
nevyplývalo. Následne žalovaný postupom podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka „podľa možnosti
čo najskôr po odovzdaní predmetu diela" zariadil prehliadku odbornou osobou, pri ktorej odborné osoby
zistili všetky zrejmé vady diela. Mailom zo dňa 29.4.2016 zaslanom žalobcovi (ods. 75. odôvodnenia),

bolo preukázané, že k 29.4.2016 už bola žalovaným zabezpečená prehliadka diela odbornou osobou,
lebo svedkyňa X. túto skutočnosť žalobcovi predmetným mailom oznámila. Z mailu vyplýva, že
telefonovala žalobcovi už skôr. K námietke žalobcu o nesplnení notifikačnej povinnosti žalovaným
bez zbytočného odkladu, keď kontrola, ktorú vykonal inšpektor, bola až dňa 26.04.2016 (mesiac po
podpísaní preberacieho protokolu dňa 16.03.2016), okresný súd poukázal na ustanovenie § 562 odsek

1 Obchodného zákonníka, ktoré ukladá objednávateľovi predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho
prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní, teda nie bez zbytočného odkladu. Splnenie
tejto povinnosti podľa možností čo najskôr po odovzdaní žalovaný preukázal. Zabezpečil prehliadku
technickouinšpekciou,e-mailzodňa29.4.2016preukázal,žek29.4.2016bolaprehliadkazabezpečená,
čo pani X. žalobcovi predmetným mailom oznámila a telefonovala žalobcovi aj skôr, ale žalobca telefón

nedvíhal. Žalovaný zabezpečil prehliadku diela s odbornou starostlivosťou, podľa názoru okresného
súdu, podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela a potom bez zbytočného odkladu po
zistení vád (§ 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka) tieto žalobcovi oznámil mailom zo dňa
18.5.2016. Okresný súd uzavrel, že nemohol ich oznámiť skôr, ako bola vykonaná prehliadka podľa §
562 ods. 1 Obchodného zákonníka, ani skôr, ako boli výsledky žalovanému písomne oznámené, lebo

tieto skutočnosti sám ovplyvniť nemohol. Žalovaný nemohol ovplyvniť dátum vykonania tejto prehliadky,
ani vyhotovenie písomnej správy o jej výsledku. K splneniu notifikačnej povinnosti žalovaným podľa §
562 ods. 2 Obchodného zákonníka okresný súd vychádzal aj z výpovede svedkyne X. na pojednávaní
dňa 17.1.2018, ktorá vypovedala, že obratom po doručení stanoviska od Technickej inšpekcie v Banskej
Bystrici toto zaslala žalobcovi. Zároveň uviedol, že v oznámení netreba uviesť aj konkrétne nároky

vyplývajúce z vád, keď nároky z vád môže uplatniť objednávateľ aj neskôr po oznámení, k čomu došlo
listom žalovaného zo dňa 19.5.2016 (ods. 65. odôvodnenia rozsudku). Okresný súd poukázal na to, že
ust. § 526 ods. 1 Obchodného zákonníka neukladá objednávateľovi pri plnení jeho povinností v zmysle
tohto zákonného ustanovenia oznámiť zhotoviteľovi, že zariadil predmetnú kontrolu, ako to žalobca
žalovanému vytýkal vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu.

28. Okresný súd z vyššie uvedených záverov zaviazal žalovaného na zaplatenie časti ceny diela podľa
výroku I., vyúčtovanú vo faktúre č. OF 20160146 zo dňa 17.3.2016, splatnú dňa 16.5.2016 podľa
Čl. 6 ZoD v spojení s ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. v lehote 60 dní od vystavenia
faktúry, lebo ku dňu rozhodovania žalovaný cenu diela zo ZoD zo dňa 18.9.2015 nezaplatil. Vo

zvyšku žalobu zamietol, lebo žalovanému (nesprávnosť v odôvodnení žalobcovi) vznikol nárok podľa
§ 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to do doby odstránenia vád zadržať časť ceny, lebo bolo
preukázané, že žalobca vady, ktorých opravu žalovaný žiadal, ku dňu rozhodovania neodstránil (ods.
113., 114. odôvodnenia rozsudku). K výške zľavy okresný súd poukázal na stanovisko vyjadrené v
odsekoch 115., 116. odôvodnenia rozsudku a doplnil, že nemôže nahrádzať znalca a hodnotiť odbornú

správnosť znaleckého posudku. Súdu prislúcha hodnotiť znalecký posudok len z hľadiska vyhodnotenia
osoby znalca, skutočnosti, či posudok vychádza zo správneho skutkového stavu veci a či zodpovedá
skutočnostiam, ktoré znalcovi na posúdenie boli určené, ako aj logiku posudku. Z hľadiska uvedených
kritérií okresný súd nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mal mať pochybnosti vo vzťahuk odborným záverom znaleckých posudkov. Okresný súd požadované príslušenstvo, a to úrok z
omeškania, priznal podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z. a doba omeškania bola v súlade s Čl. 6 ZoD v spojení s § 548 ods. 1 Obchodného

zákonníka.

29. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom za stavu, že úspech
sporových strán bol približne rovnaký vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Okresný súd Martin dopĺňacím rozsudkom č.k. 18Cb/214/2016-715 zo dňa 17.4.2019 výrokom
I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia
povinnosti zaplatiť mu sumu 45.000,- Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
17.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-

Euranahradiťtrovykonania.Vzhľadomnato,ževrozsudkuč.k.18Cb/214/2016-676zodňa14.februára
2019 nerozhodol o časti predmetu konania, a to opomenul rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, v súlade
s § 225 ods. 1, 2 CSP tento rozsudok doplnil, a to dopĺňacím rozsudkom vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 17.4.2019. Za aplikácie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením

vlády SR č. 21/2013 Z.z. skonštatoval, že nakoľko v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného
s úhradou sumy vo výške 22.857,- Eur, na zaplatenie ktorej ho zaviazal rozsudkom vyhláseným na
pojednávaní dňa 14.2.2019 a žalobcovi bol taktiež priznaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania,
okresný súd mal za to, že omeškanie bolo preukázané, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu
paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v celom rozsahu, t.j. v sume 40,- Eur.

31. Proti tomuto rozsudku, a to výroku II., ktorým vo zvyšku nároku na zaplatenie sumy 22.143,- Eur
s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá a vo výroku III., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá
na náhradu trov konania právo, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g), h) CSP. Žalobca poukázal na to, že medzi stranami nebola

sporná skutočnosť uzatvorenia písomnej zmluvy o dielo, cena za dielo a jej splatnosť, odovzdanie a
prevzatie diela na podklade písomného protokolu zo dňa 16.03.2016, že žalovaný neuhradil žalobcovi
cenu diela vyúčtovanú vo faktúre č. OF 20160146 zo dňa 17.3.2016, splatnú dňa 16.5.2016 ani sčasti.
Čo sa týka rozsahu dojednaného predmetu diela, žalobca popieral žalovaným tvrdený rozsah predmetu
diela (stavebné práce). Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie kvalifikoval obranu žalovaného

ako uplatnenie nárokov z vád diela v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka cez § 564
Obchodného zákonníka, listom zo dňa 19.5.2016, ktorým žiadal odstrániť vady uvedené v preberacom
protokole a uzavrel, že žalobca vady ku dňu rozhodnutia neodstránil, a teda žalovanému vzniklo zádržné
právo k časti ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu z ceny diela, ak by vady neboli
odstránené.

32. Žalobca v prvom rade namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti žalovaným. Uviedol, že žalovaný
pred začatím súdneho konania, ale ani v priebehu súdneho konania, právne ani skutkovo kvalifikovaným
spôsobom neuplatnil nároky voči žalobcovi ako nároky z vád. Podľa žalobcu bolo preukázané, že ku
dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vady diela uvedené v preberacom protokole zo dňa 16.03.2016

boli odstránené a tieto žalovaný ani nevytýkal. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdené vady (odsek 64.
odôvodnenia) bolo preukázané, že tieto vzhľadom na ich povahu boli/mali byť zistiteľné (ak boli dané)
už pri preberaní diela dňa 16.03.2016 (výsluch svedkyne X. - „ak by bol pri odovzdaní diela technik,
zistil by tie nedostatky"). Bolo totiž preukázané výsluchom žalobcu, svedka W., svedkyne X., ktorá sa
za žalovaného osobne zúčastnila preberacieho konania ako osoba splnomocnená - poverená k tomuto

úkonu, že výťah bol za jej prítomnosti predvedený, preskúšaný a neboli zistené žiadne vady neskôr
žalovaným vytýkané. Objednávateľ dielo prevzal a podpisom na protokole zo dňa 16.03.2016 aj potvrdil,
že dielo zodpovedá zmluvou dohodnutej špecifikácii predmetu zmluvy, je v požadovanej kvalite, bez
vád. Ak teda boli dané vady, tieto museli byť/mali byť zistiteľné vzhľadom na ich povahu už pri preberaní
diela dňa 16.03.2016 a žalovaným vytýkané v písomnom protokole zo dňa 16.03.2016, ak tak neurobil

žalovaný, tak okresný súd nemohol zo zákona priznať žalovanému práva z vád diela. Ak žalovaný poveril
pani X. k prevzatiu diela, táto bola nesporne na takýto úkon spôsobilá a mala postupovať s odbornou
starostlivosťou (§ 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka). Naviac, odborné stanovisko Technická
inšpekcia vypracovala dňa 26.04.2016, t.j. keď ňou bola inšpekcia vykonaná. Žalobca mal za to, ževady, resp. nedostatky predmetu diela, ktoré konštatovala Technická inšpekcia, boli žalovanému v tento
deň nesporne známe. Žalovaný tieto oznámil žalobcovi až dňa 19.05.2016. Dal do pozornosti zákonnú
požiadavku uplatnenia vád bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal žalovaný ako objednávateľ

zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka,
vzhľadom na to, že na strane žalovaného podľa žalobcu nenastali objektívne prekážky, ktoré by bránili
splneniu si tejto povinnosti (Uznesenie NS SR, sp. zn. 5Tdo/32/2012, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obdo
32/2007). Žalovaný teda neuplatnil svoje nároky zo zodpovednosti za vady riadne a včas. Podľa žalobcu,
doplnenie o kľúčikové ovládače bolo v tomto smere právne irelevantné, tieto neboli súčasťou predmetu

zmluvy o dielo, keďže boli žalovaným objednávané samostatne.

33. Čo sa týka výšky zľavy z ceny diela, tak súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky zľavy zo
Znaleckého posudku č. 001/2018, vypracovaného Ing. Kopeckým, pričom svoje úvahy rozviedol len v
dvoch odsekoch bez náležitého a logického vysvetlenia s odkazom na obsah uvedeného znaleckého
posudku. Žalobca poukázal na to, že nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou,

ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt
je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Znalec Ing. Kopecký takúto hodnotu
(zľavu) vo svojom znaleckom posudku neurčil, takáto znalecká úloha mu ani nebola zadaná. Znalecký
posudok je pre stanovenie výšky zľavy z ceny diela nepoužiteľný, právne irelevantný, znalec sa teda ani
nezaoberal hodnotou diela s vadami, výškou nákladov potrebných vynaložiť na opravu diela. Z obsahu

tohto znaleckého posudku, výsluchu znalca na pojednávaní, úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú
hodnotu výťahu po rekonštrukcii a modernizácii k 30.8.2018, znalec posudzoval tento výťah ako výťah
bez závad, štandardne prevádzkovaný s pravidelnými skúškami, revíziami po 2,5 roku štandardnej
prevádzky. Suma 22.857,03,- Eur, ktorú určil znalec Ing. Kopecký, teda predstavuje všeobecnú hodnotu
výťahubezvádkudňu30.8.2018po2,5ročnejštandardnejprevádzke.Zobsahunapadnutéhorozsudku

nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k sume 22.143,- Eur, keď v tomto smere neposkytol žiadne
vlastné odôvodnenie a v tomto smere je napadnutý rozsudok nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.
Naviac znalecký posudok Ing. Kopeckého trpí viacerými nedostatkami, na ktoré žalobca poukázal v
písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2019, ako aj na pojednávaní dňa 14.2.2019. Podľa žalobcu Ing.
Kopecký nebol oprávnený vykonať takéto znalecké dokazovanie, nemá oprávnenie k posudzovaniu

výťahov a jeho pôsobnosť je obmedzená len na pracoviská Ministerstva obrany a ozbrojených síl SR.
Ing. Kopecký nemal všetky potrebné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, resp. existovali
doklady, ktoré mu žalovaný nepredložil a ktoré by ako sám uviedol boli relevantné pre jeho znalecké
skúmanie. Ing. Kopecký použil pri vypracovaní znaleckého posudku staré, neplatné právne predpisy a
STN bez náležitého a zrozumiteľného vysvetlenia. Pochybenia pri výpočte - aplikácií použitého vzorca

pre stanovenie výšky všeobecnej hodnoty výťahu, nezahrnutie mimoriadnej výbavy výťahu.

34. Ďalej žalobca poukázal na to, že všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania okresný súd s
odkazom na vyhlásenú sudcovskú koncentráciu konania zamietol, pričom žalobcovi vytkol dôkaznú
nečinnosť ohľadne skutočností, na preukázanie ktorých bol však povinný žalovaný, a to existencia vád,

zľava. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 nariadil znalecké dokazovanie, ktoré sa
bez vysvetlenia neuskutočnilo, resp. žalovaný si dal vypracovať nový znalecký posudok, podľa názoru
žalobcu z dôvodu, že bolo potrebné zo strany žalovaného reagovať na stav dôkaznej núdze, keďže sa
ukázalo, že závery znaleckého posudku ÚSI č. 132/2017 a jeho doplnku č. 1 po výsluchu znalca Ing.
Podhorského sú neudržateľné, nepresvedčivé, nepoužiteľné. Samotný znalec Ing. Podhorský uviedol,

že vychádzal pri výpočte výšky škody - hodnoty diela s vadami len z jednej cenovej ponuky konkurenčnej
firmy, už neplatnej, na podklade ktorej chcela firma vymieňať aj komponenty bez vád - nedokázal potom
s úplnou istotou a jednoznačne na otázky odpovedať. Súd prvej inštancie tento znalecký posudok v časti
výškyzľavyužneuvádza.Podľažalobcusúdprvejinštanciepriurčenívýškyzľavyaplikovalnepoužiteľný
znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na úplne iný účel, pričom svoj postup vôbec nevysvetlil. Takýto

postup podľa žalobcu je neprípustný, zmätočný, v rozpore s právom na spravodlivý proces, keď súd
prvej inštancie neposkytol stranám sporu riadne, logické odôvodnenie výpočtu výšky zľavy z ceny diela.

35. K existencii vád diela žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie uzavrel, že bolo preukázané,
že dielo má vady a žalobca svoje tvrdenie, že dielo nemá vady, nepreukázal. Podľa žalobcu dôkazná

povinnosť a povinnosť tvrdenia ohľadne existencie vád diela bola na strane žalovaného, v ktorom smere
okresný súd poukázal na predložené písomné protokoly, znalecké posudky a výpovede osôb. Žalobca
uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dielo bolo odovzdané a prevzaté na podklade písomného
protokolu zo dňa 16.03.2016. Žalovaný si mal uplatniť nároky z vád diela listom zo dňa 19.5.2016, ktorýmžiadal odstrániť vady uvedené v preberacom protokole a odbornom stanovisku TI, a.s. zo dňa 18.4.2016
(v rozsudku sa pojednáva o odbornom stanovisku TI zo dňa 26.4.2016). Rovnako bolo preukázané, že
ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vady diela uvedené v preberacom protokole zo dňa 16.03.2016

boli odstránené (výsluch svedkyne X.), žalovaný tieto už ani v konaní nevytýkal. Žalovaným tvrdená
existencia vád diela v nadväznosti na uplatnený nárok z vád diela bola teda ohraničená závermi
Technickej inšpekcie, a.s.. Podľa žalobcu žalovaný podpisom preberacieho protokolu zo dňa 16.03.2016
potvrdil, že dielo zodpovedá zmluvou dohodnutej špecifikácii predmetu diela, je v požadovanej kvalite.
Žalobca pri odovzdaní diela za účasti E.I.C. Engineering inspection company s.r.o. dielo pred žalovaným

preskúšal, predviedol a vydal ES certifikát o zhode zo dňa 03.03.2016, záverečný protokol o posúdení
určeného výrobku a osvedčenie zo dňa 02.03.2016 a kompletnú sprievodnú dokumentáciu k výťahu.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že predmet zmluvy spĺňal všetky technické požiadavky, ktoré sa naň
vzťahujú, tzn., že jeho skutočné vlastnosti zodpovedali ustanoveným technickým požiadavkám na
takýto výrobok. Považoval za možné konštatovať, že dielo pri jeho odovzdaní nemalo vady vytýkané v
odseku 64. rozsudku, čo potvrdil svedok W. a svedkyňa X.. Žalobca zdôraznil, že pri odovzdaní diela,

jeho preskúšaní, zapnutí, bola z odborne spôsobilých osôb prítomná len E.I.C. Engineering inspection
company s.r.o.. TI, a.s., IP ZA, TÜV SÜD, ÚSI ŽU, ani Ing. Kopecký výťah nepustili, nemali v prevádzke,
niektoré nimi tvrdené vady však možno objektívne zistiť len ak je výťah pustený.

36. Čo sa týka Technickej inšpekcie, a.s., inšpektor TI výsledky svojej inšpekčnej činnosti zhrnul v

odbornom stanovisku zo dňa 18.04.2016 a v odbornom stanovisku zo dňa 26.04.2016, ktoré stanoviská
majú rôzny obsah a nachádzajú sa v spise. Okresný súd bez vysvetlenia bral do úvahy len stanovisko zo
dňa 26.04.2016. Žalovaný však listom zo dňa 19.05.2016 žiadal žalobcu odstrániť vady uvedené TI, a.s.
v odbornom stanovisku zo dňa 18.04.2016. Ing. M. ako relevantné uviedol stanovisko zo dňa 26.4.2016,
teda žalovaný vo svojom liste zo dňa 19.05.2016 označil nesprávne stanovisko TI, a.s.. Z obsahu e-

mailu TI, a.s. zo dňa 25.7.2016, adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu TI, a.s. považovala toto
(obe už vypracované, podpísané a odoslané) odborné stanovisko len za pracovný návrh, ktorý nie je
možné používať na právne úkony. Takéto odborné stanovisko spochybnené jeho samotným autorom sa
následne stalo podkladom pre protokoly IP ZA, TÜV SÜD a znalecké posudky ÚSI ŽU a Ing. Kopeckého,
ktoré v podstate len kopírovali TI konštatované nedostatky.

37. K jednotlivým nedostatkom žalobca poukázal na to, že svedok W. sa na pojednávaní dňa 17.01.2018
k jednotlivým tvrdeným nedostatkom v rozsahu protokolu TI, a.s. vyjadril tak, že takéto závady nezistil,
resp. tieto boli riešené v zmysle právnych predpisov náhradnými opatreniami. Výsluchom osôb za OPO
a znalcov boli ich závery spochybnené, resp. vyvrátené, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal, vyberal

len stanoviská, ktoré boli v prospech žalovaného, resp. len časti výpovedí svedkov, vytrhnuté z celku.
Žalobca uviedol, že nebolo sporné, že ak je vzdialenosť medzi hranou kabíny a stenou šachty menej
ako 300 mm, nie je potrebné nainštalovať zábradlie na strane protiváhy. Súd prvej inštancie venoval
v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadreniu žalobcu viac priestoru ako odôvodneniu výšky zľavy
z ceny diela, resp. výsluchu svedka Ing. M., ktorý za TI prvý vykonal ohliadku, vyhotovil protokol, na

podklade ktorého mal žalovaný vykonať reklamáciu. Žalobcov postoj v tomto smere bol od počiatku
nemenný, inštalácia takéhoto zábradlia nebola potrebná z dôvodu, že vzdialenosť bola menšia ako
300 mm, a preto nie je daný tento nedostatok. Podľa žalobcu nebolo dôležité to, či to meral žalobca,
ale skutočnosť, či to meral žalovaný, resp. ním privolané inšpekčné orgány, nakoľko žalovaný tvrdil,
že malo byť namontované zábradlie na strane protiváhy, vytýka žalobcovi tento nedostatok, teda takto

žalovaný tvrdí, že je to viac ako 300 mm. Bolo preukázané, že žalovaný, ani ním prizvané odborne
spôsobilé osoby toto nemerali. Jediný kto to mal merať, ale nie presne na mm, bol svedok V., avšak koľko
skutočne nameral pri vzdialenosti 300 mm ak nemeral presne na mm už neuviedol. Pokiaľ súd prvej
inštancie tvrdil, že žalobca nemeral, nepreukázal menej ako 300 mm, jedná sa o neprípustné prenášanie
dôkazného bremena na žalobcu, nesprávny výklad dôkaznej povinnosti a povinnosti tvrdenia. V konaní

bolo preukázané, že tvrdený nedostatok „v šachte nie je nainštalovaná zábrana" je možné v súlade s
právnymi predpismi riešiť náhradným opatrením - „analýza rizík", pričom súd prvej inštancie v tomto
smere citoval len záver svedka Y. a nezmienil sa o záveroch zostávajúcich OPO a znalcov, ktorí súhlasili
saplikáciounáhradnéhoopatrenia(svedokW.,svedokV.,Ing.Kopecký).Ktvrdenejvade„niejenapevno
inštalovaný rebrík v priehlbni výťahovej šachty" súd prvej inštancie citoval len niektoré, v prospech

žalovaného, časti zápisnice z pojednávania zo dňa 25.4.2018, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Žalobca
poukázal na STN, podľa ktorých nemusí byť rebrík napevno inštalovaný, ale môže byť použitý rebrík
pohyblivý, upevnený retiazkou, v ktorej súvislosti poukázal na tvrdenie svedka V., ktorý uviedol, že pri
ohliadke bol rebrík položený na zemi, žalobca tvrdil, že ho upevnil retiazkou a poukázal na dobu ododovzdania diela a ohliadku vykonanú V.. Okresný súd uvedené neuviedol a skutočnosti vytrhnuté z
kontextu vyhodnotil jednostranne v neprospech žalobcu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie z vád, ktoré
žalovaný mal vytýkať, si vybral v podstate len štyri, u ktorých vytrhával z kontextu vyjadrenia svedkov,

žalobcu, zostávajúce tvrdené nedostatky, žalobcom prezentovaná obrana, ktorou vyvrátil dôvodnosť
týchto námietok žalovaného, zostala nepovšimnutá. Okresný súd neuviedol žalobcovi, na základe akých
vlastných úvah, dôkazov, skutkových tvrdení, túto jeho obranu vyhodnotil ako nedôvodnú.

38. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal procesné pochybenia okresného súdu, ak uzavrel, že

žalobca nepreukázal, že dôkazy označené v odseku 117. odôvodnenia, ktoré preukazujú vadnosť diela,
žalovaný získal nezákonne. Žalobca uviedol, že od počiatku produkoval skutkové a právne tvrdenia
o tom, že tieto OPO ani znalci nemohli vykonať kontrolu tohto výťahu a takto získané dôkazy sú v
konaní nepoužiteľné, v ktorom smere predložil aj znalecký posudok a navrhol výsluch znalca Dorova.
Okresný súd nielenže tento znalecký posudok neprijal z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, ale
Ing. Dorova odmietol vypočuť k žalobcom tvrdeným skutkovým a právnym dôvodom nezákonnosti,

neprijateľnosti týchto listinných dôkazov, k čomu nič neuviedol. Rovnako sa okresný súd nevysporiadal
s listinným dôkazom - stanoviskom NIP Košice zo dňa 20.07.2016, preukazujúcim nezákonnosť týchto
stanovísk OPO. Pokiaľ išlo o vyjadrenie Krajskej prokuratúry Žilina, okresný súd v rozsudku uvádza
len stanovisko od svedka V., avšak neuvádza obsah rozhodnutia KP ZA, ktoré dňa 25.4.2018 predložil
žalobca. Žalobca ďalej uviedol, že Doplnenie č. 2 k znaleckému posudku ÚSI ŽU mu nebolo doručené a

o tomto nemá vedomosť. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 29.11.2017 s odkazom na §
153 CSP vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania, avšak lehoty okresným súdom stanovené, žalobca
považoval za zmätočné, keďže nebolo zrejmé, kedy končí lehota na predkladanie dôkazov. V ďalšom
priebehu konania sa však ukázalo, že listinné dôkazy (odsek 117. odôvodnenia) sú nepostačujúce na
konštatovanie existencie vád diela a výšky zľavy z ceny diela a súd prvej inštancie na pojednávaní

konanom dňa 10.10.2018 upustil od sudcovskej koncentrácie a na návrh žalovaného nariadil v prospech
žalovaného znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky, na ktorú už zodpovedali znalci z ÚSI ŽU.
Takýto postup súdu prvej inštancie žalobca považoval za neprípustný, nemajúci oporu v právnom
predpise, v ktorej súvislosti poukázal na vyhlásenie uskutočnené v písomnom podaní zo dňa 12.2.2019,
resp. na pojednávaní dňa 10.10.2018. Pripomenul, že súd prvej inštancie práve s poukazom na

vyhlásenú sudcovskú koncentráciu odmietol na žalobcom predložený znalecký posudok Ing. Dorova
prihliadať, pričom bolo zrejmé, že vo veci sa budú vykonávať ďalšie pojednávania bez ohľadu na
znalecký posudok Ing. Dorova, ako aj vykonať výsluch znalca Ing. Dorova, prihliadať na ďalšie listiny.
Takýto nerovný meter súd prvej inštancie aplikoval na strany konania v podstate v priebehu celého
súdneho konania, na čo žalobca upozornil aj v podanej námietke zaujatosti.

39. Žalobca mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky
formulované v ust. § 220 ods. 2 CSP v napadnutej časti, čo v konečnom dôsledku vedie k porušeniu
práva na spravodlivý proces a založilo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhol
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. zmeniť a žalobe v tejto časti v celom rozsahu

vyhovieť.Akoprílohudoložildoplnenieodvolaniažalobcom(č.l.728-731spisu),vktorombolosamotným
žalobcom zaujaté stanovisko k jednotlivým odsekom odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom o.i.
zotrval na tvrdení, že splnil všetky povinnosti, ku ktorým ho zaväzuje Smernica č. 95/16/EC Európskeho
parlamentu a Rady a ako aj Nariadenie vlády č. 571/2001, na výťah existuje platný európsky certifikát
vydaný nestranným orgánom a pri skúške boli prítomní zástupca žalovaného, aj inšpektor vykonávajúci

posúdenie zhody. Pokiaľ okresný súd nevzal do úvahy žalobcom predkladané stanoviská oprávnených
orgánov, a vzal do úvahy stanoviská subjektov, ktoré neboli oprávnené vykonávať kontroly, nepostupoval
správne.

40. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 22.05.2019

(č.l. 747-751 spisu). Odvolanie žalobcu žalovaný považoval za nedôvodné. K jednotlivým dôvodom
odvolania žalobcu uviedol nasledovné. K námietke žalobcu k nesplneniu notifikačnej povinnosti
žalovaným, žalovaný poukázal na ust. § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že zabezpečil
prehliadku diela s odbornou starostlivosťou, podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní diela a potom bez
zbytočného odkladu po zistení vád, t.j. ihneď po doručení písomného vyhotovenia odborného stanoviska

TI, a.s., tieto žalobcovi oznámil najskôr e-mailom zo dňa 18.5.2016 spolu s fotodokumentáciou a
následne listom zo dňa 19.5.2016, ktorý bol zároveň vyzvaný na odstránenie zistených nedostatkov.
Žalovaný tak postupoval v súlade s § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný listom zo dňa
30.8.2016 požiadal žalobcu aj o odstránenie závad predmetného zariadenia zistených zo stranyInšpektorátu práce Žilina, špecifikovaných v Protokole č. IZA-49-12-2.2/P-A 23-16 zo dňa 18.8.2016
a v Protokole č. IZA-51-12-2.2/P-A 22-16 zo dňa 18.8.2016, a to najneskôr v termíne do 9.9.2016.
Zároveň listom zo dňa 2.9.2016 o tejto skutočnosti informoval aj zástupcu žalobcu, ktorému bolo

zaslané aj doplnené Odborné stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. zo dňa 26.4.2016. Žalobca bol na
odstránenie zistených nedostatkov - vád diela opakovane vyzývaný, avšak nepristúpil k odstráneniu ani
jedného nedostatku zisteného týmito orgánmi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si jednak listom zo
dňa 19.5.2016, ako aj listom zo dňa 30.8.2016 kvalifikovaným spôsobom uplatnil voči žalobcovi svoje
nároky z vadného plnenia v súlade s § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka v spojení s § 439

ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý neurčuje formálne ani obsahové náležitosti takéhoto podania, a
preto považoval vady diela za riadne a včas uplatnené, čo bolo potvrdené aj súdom prvej inštancie.

41. Tvrdenie žalobcu, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vady diela uvedené v preberacom
protokole zo dňa 16.3.2016 boli odstránené a že žalovaný tieto v konaní nevytýkal, nepovažoval za
pravdivé. Uviedol, že v písomných vyjadreniach upozorňoval na to, že žalobca neodstránil ani všetky

vady uvedené v protokole o odovzdaní a prevzatí výťahu, čo potvrdila aj svedkyňa X. pri výsluchu dňa
17.1.2018. Žalovaný uviedol, že prostredníctvom svojej zamestnankyne X. výťah prebral, nakoľko jej bol
pri preberaní výťahu odovzdaný certifikát o zhode a záverečný protokol o posúdení výťahu vydaný E.I.C.
Engineering inspection company s.r.o.. Podľa Čl. 7. bod 7.9 zmluvy o dielo bolo dôvodom na neprevzatie
predmetuzmluvyzistenietakýchvádanedorobkov,ktorébrániabezpečnejprevádzkevýťahuauvedená

skutočnosť je zrejmá z revíznej správy, zo skúšky zariadenia vykonanej autorizovanou osobou. Z
dokladov, ktoré žalobca žalovanému pri prevzatí diela odovzdal, toto nevyplývalo. Vychádzajúc z ust. §
562 Obchodného zákonníka, ako aj z pochybností o bezpečnom užívaní výťahu, plniac si povinnosti,
ktoré žalovanému ako zamestnávateľovi vyplývajú z § 9 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 3
zák. č. 124/2006 Z.z. v spojení najmä s § 4, 5 NV č. 392/2006 Z.z. a prílohou č. 1 a 2 tohto nariadenia,

žalovaný požiadal Technickú inšpekciu, a.s. ako odborne spôsobilú osobu o vykonanie kontroly výťahu,
nakoľko išlo o vyhradené technické zariadenie, ktorého prehliadka si vyžadovala odborné znalosti o tejto
problematike. Žalovaný teda postupoval s odbornou starostlivosťou. TI, a.s. vykonala obhliadku výťahu
dňa 26.4.2016, čo potvrdil aj svedok M., na základe objednávky zo dňa 18.4.2016, avšak žalovaný
nemohol oznámiť zistené nedostatky žalobcovi skôr, nakoľko nemal k dispozícii písomné vyhotovenie

odbornéhostanoviskaajehovyhotovenienemoholnijakýmspôsobomovplyvniť.Zároveň e-mailom
zo dňa 29.4.2016 okrem iného upovedomil žalobcu, že predmet zmluvy bol posúdený inou oprávnenou
právnickou osobou. Žalovaný mal za to, že vady diela boli uplatnené včas, v súlade s ust. § 562 ods.
1 Obchodného zákonníka.

42. Čo sa týka výšky zľavy z ceny diela, mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil,
z akých skutočností vychádzal pri určení výšky zľavy z ceny diela a pri určení povinnosti zaplatiť
časť ceny za dielo, ktorou zaviazal žalovaného. V konaní boli vady diela preukázané a žalobca ich
do dňa rozhodovania súdu neodstránil, aj keď nároky z vád boli zo strany žalovaného uplatnené u
žalobcu v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, teda žalovanému vzniklo v zmysle

§ 439 ods. 4 Obchodného zákonníka zádržné právo k časti ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho
nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Ide teda o právo objednávateľa jednostranným úkonom
zabezpečiť svoje právo zo zodpovednosti za vady zhotoviteľa tým, že zadrží časť ceny diela, ktoré sa
v prípade neodstránenia vád transformuje na právo uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady
prostredníctvom zľavy z ceny diela, ktorú v tomto prípade určil súd (rozsudok Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 14Cob/98/2011).

43. K vadám diela a k jednotlivým tvrdeným nedostatkom žalovaný uviedol, že listinnými dôkazmi,
ktoré do konania predkladal preukázal, že dielo má vady. Tieto boli potvrdené aj výsluchmi, pričom
všetci inšpektori zhodne skonštatovali, že pôvod zistených nedostatkov je v montáži výťahu. Znalec

Podhorský uviedol, že zistené vady spočívajú v montáži výťahu, dielo je nedokončené a aj znalec
Kopecký konštatoval, že pôvod špecifikovaných nedostatkov je v nízkej kvalite vykonaných stavebných,
montážnych a elektroinštalačných prác. Z uvedeného vyplýva, že dielo nebolo riadne vykonané, t j. má
vady, pre ktoré nemohlo byť žalovaným používané odo dňa jeho odovzdania. Žalovaný zdôraznil, že
výťah nebol nikdy žalovaným používaný aj s poukazom na odborné závery inšpekčných orgánov, ktoré

boli bezodkladne, ako ich mal k dispozícii, oznamované žalobcovi. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti
inšpekčných správ žalovaný uviedol, že TI, a.s. aj TÜV SÜD Slovakia s.r.o., sú oprávnené právnické
osoby, ktoré majú v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. oprávnenie vydané NIP, pričom
ich činnosť spočíva v overovaní požiadaviek bezpečnosti technických zariadení tak, ako je to bližšiešpecifikované v ust. § 14 ods. 1 tohto zákona. Zároveň sú aj certifikačnými orgánmi aj notifikačnými
orgánmi, t.j. osobami poverenými na vykonávanie posudzovania zhody pri uvádzaní určených výrobkov,
ktorými sú aj výťahy, na trh, teda sú odborne spôsobilými osobami na posudzovanie výťahov ako

určených výrobkov. Ich odborné stanoviská neboli do rozhodnutia súdu prvej inštancie právoplatne
zrušené príslušnými orgánmi. Aj zo záznamu o kontrole NIP, ktorý je súčasťou spisu je zrejmé, že
vykonanou kontrolou zo strany IP ZA neboli zistené porušenia právnych predpisov v nadväznosti na
predmet kontroly, t.j. IP ZA bol oprávnený vykonať trhový dohľad aj inšpekciu práce, týkajúcu sa
predmetného výťahu. V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď Ing. V., inšpektora IP. Zároveň poukázal

na to, že TI, a.s., Inšpektorát práce Žilina, ako aj TÜV SÜD Slovakia, s.r.o., ako aj obidvaja znalci sa
vo väčšine nedostatkov, ktoré zistili a uviedli vo svojich písomných správach a posudkoch, ako aj vo
svojich výpovediach, zhodli. S poukazom na vyjadrenia svedkov a znalcov, ako aj na nedostatky a
vyjadrenia uvádzané v ich písomných stanoviskách a posudkoch v nadväznosti na predmet zmluvy o
dielo bolo preukázané, že dielo - výťah nebolo dokončené z hľadiska rozsahu dohodnutého predmetu
zmluvy v zmysle Čl. 2 ods. 2.1 zmluvy a prílohy č. 1 k zmluve, teda žalobcovi nevznikol nárok na

zaplateniecelkovejcenyzadielo.Vtejtosúvislostipoukázalnaust.§560ods.1Obchodnéhozákonníka,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 894/1998. Pokiaľ žalobca bol na odstránenie zistených nedostatkov
- vád diela opakovane vyzývaný, avšak k odstráneniu ani jedného nedostatku zisteného týmito orgánmi
nepristúpil a tieto neodstránil, žalovanému vzniklo v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka
zádržné právo k časti ceny diela, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli

odstránené. Žalovaný mal za to, že zistené nedostatky boli dostatočne určité a boli jasne pomenované
a svedčia o tom, že dielo nebolo riadne vykonané a že ku dňu odovzdania nespĺňalo technické ani
bezpečnostné požiadavky kladené na technické zariadenia - výťahy príslušnými záväznými technickými
právnymi predpismi a technickými normami. Zároveň bolo preukázané, že tieto vady bránia používaniu
výťahu a ich pôvod spočíva v montáži výťahu vykonávanej žalobcom, teda, že dielo je nedokončené a

nemohlo byť žalovaným používané odo dňa jeho odovzdania, pričom na základe výsledkov vykonaného
dokazovania bolo možné ustáliť, že tieto vady vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu.

44. Žalovaný považoval za nie bez významu to, že predmetné zariadenie - výťah je určený na prevádzku
v zdravotníckom zariadení, kde vzhľadom k rozsahu a závažnosti konštatovaných vád diela nie je možné

vôbec dielo užívať, keďže by mohla byť ohrozená bezpečnosť prepravovaných osôb, čo za žiadnych
okolností nie je možné pripustiť.

45. K Odbornému stanovisku TI, a.s. zo dňa 18.4.2016 a 26.4.2016 žalovaný poukázal na svoje
predchádzajúce písomné vyjadrenia a uviedol, že oprava stanoviska zo dňa 18.4.2016 spočívala len v

oprave dátumu jeho vydania a doplnenia predloženej dokumentácie a dokladov zo strany UNM, ktorá v
nijakom prípade neznižuje jeho vierohodnosť. V opravenom stanovisku sú uvedené rovnaké nedostatky
ako v pôvodnom dokumente zo dňa 18.4.2016, ktorý bol žalobcovi zaslaný najskôr e-mailom zo dňa
18.5.2016 a následne listom zo dňa 19.5.2016. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalovaný v liste zo
dňa 19.5.2016 označil nesprávne stanovisko TI, a.s..

46. Tvrdenie žalobcu, že IP ZA, TÜV SÜD, ÚSI a Ing. Kopecký v podstate len kopírovali odborné
stanovisko TI, a.s., žalovaný považoval za zavádzajúce. Inšpektor V. z IP ZA vypovedal, že stanovisko
videl a porovnával si ho so skutočnosťou a na základe vlastných zistení vypracoval protokol. Inšpektor
TÜV SÜD uviedol, že nemal k dispozícii toto stanovisko, vykonal obhliadku výťahu a vypracoval

vlastné stanovisko o zistených nedostatkoch. Rovnako aj znalci vykonali obhliadku výťahu, vyhotovili
fotodokumentáciu, potvrdili vady výťahu, ktoré predtým zistili inšpektori OPO a IP ZA a na základe toho
formulovali závery vo svojich posudkoch, pričom vo svojich výpovediach sa neodklonili od záverov v
znaleckomposudku.Žalovanýsanestotožnilstvrdenímžalobcu,žeokresnýsúdvodôvodnenírozsudku
vyberal len stanoviská svedkov, ktoré sú v prospech žalovaného, resp. len časti výpovedí svedkov

vytrhnuté z kontextu. Mal za to, že okresný súd vykonané dôkazy, či už listinné, ako aj výpovede
svedkov a znalcov hodnotil objektívne, nestranne, každý dôkaz jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
v súlade s § 191 CSP. Z rozsudku je tiež zrejmé, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Pokiaľ žalobca namietal procesný postup súdu, tak žalovaný mal za to, že k procesným pochybeniam
zo strany súdu prvej inštancie nedošlo. Podľa názoru žalovaného, neprijatie žalobcom navrhnutého

znaleckého posudku Ing. Dorova, ako aj listín predložených na pojednávaní dňa 14.2.2019, okresný súd
dostatočne odôvodnil v odsekoch 87. až 123. odôvodnenia. K nariadenému znaleckému dokazovaniu na
pojednávaní dňa 10.10.2018, kedy okresný súd upustil od sudcovskej koncentrácie, žalovaný odkázal
na písomné vyjadrenia zo dňa 18.10.2018 a 17.1.2019, ako aj na odsek 116. rozsudku. Čo sa týkastanoviska NIP Košice zo dňa 20.7.2016, žalovaný mal za to, že toto má len odporúčací charakter, nie
záväzný a ako sa v ňom ďalej uvádza, je spracované na základe informácií poskytnutých žalobcom
prostredníctvom právneho zástupcu, prípadné ďalšie okolnosti, ktoré súvisia s danou problematikou

a ktoré neboli spomenuté žalobcom, môžu zmeniť jeho povahu. Z uvedeného preto nemožno z neho
jednoznačne vyvodiť, že preukazuje nezákonnosť stanovísk OPO, tieto neboli do rozhodnutia okresného
súdu právoplatne zrušené.

47. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie aplikoval na strany konania nerovný

meter. Bol názoru, že súd prvej inštancie postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnej zo sporových strán
nebolonadŕžanéaobjektívneboliposúdenévšetkyskutočnostizávažnéprerozhodnutievoveci.Navyše
o zaujatosti zákonnej sudkyne na námietku žalobcu rozhodol Krajsky súd v Žiline uznesením sp. zn.
14Ncb/1/2018tak,ženiejevylúčenázprejednávaniaarozhodovaniavtejtoveciaževpostupezákonnej
sudkyne v prejednávanom prípade neboli zistené také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za
nezákonné alebo za svojvoľné a krajský súd tak nezistil žiaden spôsobilý skutkový dôvod pre námietku

zaujatostí. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil
aj správny právny názor, ktorý aj náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil v súlade s § 220
ods. 2 CSP. Rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Navrhol
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdiť ako vecne správny.

48. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 07.06.2019
prostredníctvom zástupcu. Žalobca zotrval na dôvodoch podaného odvolania. Zdôraznil, že dotknuté
dielo - výťah bol riadne predvedený, odovzdaný a vyskúšaný, tento bol plne funkčný a zo strany
žalovaného neboli vznesené žiadne námietky a taktiež neboli zistené žiadne vady, ktoré by bránili
bezpečnej prevádzke výťahu. Vykonanie diela teda zodpovedalo výsledku určenému v predmetnej

zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Inšpektor TI, a.s. poverený vykonaním kontroly vykonal
inšpekciu dňa 26.04.2016, t.j. po viac ako mesiaci po podpísaní Preberacieho protokolu zo dňa
16.03.2016 za stavu zariadenia, ktorý už žalobcovi po riadnom odovzdaní nebol známy a rovnako táto
kontrola bola vykonaná bez vedomia žalobcu. Žalobca bol názoru, že ak teda boli dané vady, tieto museli
byť/mali byť zistiteľné vzhľadom na ich povahu už pri preberaní samotného diela dňa 16.03.2016 a

žalovaným vytýkané v písomnom protokole. Žalovaný neuplatnil svoje nároky zo zodpovednosti za vady
diela riadne a včas, a preto mu nie je možné priznať práva z vád diela. K nároku na zľavu z kúpnej
ceny žalobca zvýraznil, že znalec Ing. Kopecký takúto hodnotu/zľavu vo svojom Znaleckom posudku
č. 001/2018 neurčil a takáto úloha mu nebola ani zadaná. Znalecký posudok Ing. Kopeckého je pre
stanovenie výšky zľavy nepoužiteľný a právne irelevantný. Úlohou znalca nebolo určiť zľavu z ceny

diela, ale stanoviť všeobecnú hodnotu výťahu po rekonštrukcii a modernizácii k 30.08.2018. Znalec
posudzoval tento výťah ako výťah bez závad, štandardne prevádzkovaný s pravidelnými skúškami,
revíziami po 2,5 roku štandardnej prevádzky. Žalobca dodal, že v nadväznosti na to, že Ústav súdneho
inžinierstva v Žiline nedokázal určiť zľavu z ceny diela, pristúpil žalovaný k takémuto určeniu všeobecnej
hodnoty diela k 30.08.2018. Takýto postup považoval za neudržateľný. Podľa žalobcu predmetný

znalecký posudok trpí viacerými nedostatkami, na ktoré poukázal, pričom znalec nemal všetky potrebné
doklady pre vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie pri určení výšky žaloby aplikoval
nepoužiteľný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na úplne iný účel, pričom svoj postup vôbec
nevysvetlil. Takýto postup považoval za neprípustný, v rozpore s právom na spravodlivý proces. Čo
sa týka vád z diela, žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného a jeho tvrdenia považoval za

zavádzajúce, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti mal za to a rovnako aj z
odporu podaného žalovaným zo dňa 13.06.2017 a z výpovede p. X. vyplývalo, že predmet zmluvy -
výťah doposiaľ nie je a ani nebol uvedený do prevádzky. Z príslušných právnych predpisov je zrejmé,
že do doby uvedenia do prevádzky je výťah určeným výrobkom podľa Nariadenia vlády č. 571/2001
Z.z. pričom platí, že na výťahy, ktoré neboli uvedené do prevádzky (používania) sa nevzťahuje Vyhláška

č. 508/2009 Z.z., a teda nie je možné na nich posúdiť stav bezpečnosti OPO podľa ustanovenia §
14 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z.. Táto skutočnosť zostala zo strany konajúceho súdu
nepovšimnutá, s ktorou sa okresný súd nevysporiadal. Žalobca pri odovzdaní diela za účasti E.I.C.
Engineering inspection company s.r.o. dielo pred žalovaným preskúšal, predviedol, vydal ES certifikát
o zhode zo dňa 03.03.2016, záverečný protokol o posúdení určeného výrobku a osvedčenie zo dňa

02.03.2016 a kompletnú sprievodnú dokumentáciu k výťahu. Z uvedeného vyplýva, že predmet zmluvy
spĺňal všetky technické požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú, tzn., že jeho skutočné vlastnosti zodpovedali
ustanoveným technickým požiadavkám na takýto výrobok. Dielo pri jeho odovzdaní nemalo vady
vytýkané v odseku 64. rozsudku. Žalovaným tvrdená existencia vád diela v nadväznosti na uplatnenýnárok z vád diela je ohraničená závermi Technickej inšpekcie, a.s.. Skutočnosť, že odborné stanoviská
Technickej inšpekcie, a.s. majú rozdielny obsah bola zo strany žalobcu bezpečne preukázaná, naviac
sám žalovaný v podaní zo dňa 22.05.2019 stanovisko TI zo dňa 26.04.2016 označuje ako doplnené.

Ako je zrejmé z obsahu e-mailu TI, a.s. zo dňa 25.07.2016, adresovaného zástupcovi žalobcu, táto
považovala obe, už vypracované, podpísané a odoslané odborné stanoviská len za pracovný návrh,
ktoré nie je možné používať na právne úkony. Takéto odborné stanovisko sa následne stalo podkladom
pre protokoly a znalecké posudky, ktoré v podstate len kopírovali TI konštatované nedostatky. TI, a.s.,
IP ZA, TÜV SÜD, ÚSI ŽU, ani Ing. Kopecký výťah nepustili, nemali v prevádzke, niektoré nimi tvrdené

vady však možno objektívne zistiť, len ak je výťah pustený. K uvedeným nedostatkom konštatovaným
oprávnenými právnickými osobami žalobca poukázal na písomné podania, odvolanie, ako i položené
otázky pri výsluchoch týchto osôb. Podľa žalobcu súd prvej inštancie z vád, ktoré žalovaný mal vytýkať,
si vybral v podstate len štyri, u ktorých vytrháva z kontextu vyjadrenia svedkov, žalobcu, zostávajúce
tvrdené nedostatky a žalobcom prezentovaná obrana zostala nepovšimnutá.

49. Žalobca ďalej vo vzťahu k námietke zaujatosti doplnil, že hoci krajský súd konštatoval, že táto
nie je dôvodná, rovnako v predmetnom uznesení poukázal krajský súd na to, že v tejto námietke boli
uvedené skutočnosti, ktoré podľa žalobcu mohli vyvolať pochybnosti o nestrannosti zákonnej sudkyne.
Bez ohľadu na to, že s týmito okolnosťami sa krajský súd nestotožnil, nie je možné konštatovať, že by
zo strany žalobcu išlo o námietku zjavne nedôvodnú, a preto žalobcovi ani neuložil pokutu. Žalobca

uviedol, že už v podstate v podanej žalobe poukazoval na skutočnosť, že dotknuté OPO (TI, TÜV,
IP) neboli oprávnené vykonať takéto kontroly a ich výsledky - protokoly sú v konaní nepoužiteľné,
nezákonné, v ktorom smere predložil znalecký posudok znalca Dorova. Zároveň predložil súdu listinné
dôkazy - listy adresované Európskej komisii so žiadosťou o poskytnutie stanoviska, teda predložil
dôkazy, ktoré boli vyhotovené a zaslané EK v priebehu súdneho konania, týkajú sa požiadavky o

výklad, s ktorými sa okresný súd nepovažoval za potrebné ani oboznámiť. Z uvedeného v súlade s
§ 366 písm. d) CSP predložil ako dôkaz list (úradný preklad) notifikačného orgánu E.I.C. Engineering
inspection company s.r.o., Prešov, adresovaný Európskej komisii dňa 05.04.2019 a následnú odpoveď
EK Generálne riaditeľstvo, ktoré nemohol predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa, nakoľko boli
vyhotovené a zaslané treťou osobou po vyhlásení rozhodnutia súdom prvého stupňa. Z týchto listinných

dôkazov bola preukázaná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu, ktoré produkoval od
počiatku súdneho konania, na podporu ktorých predložil znalecký posudok znalca Dorova a navrhol
jeho výsluch. Súd vykonanie týchto dôkazov bez ďalšieho zamietol. Je teda aj Európskou komisiou
konštatované, že EIC ako notifikačný orgán v prejednávanej veci postupoval lége artis, v súlade so
Smernicou 2014/33/EÚ. Pokiaľ teda iné oprávnené právnické osoby vo veci konali (i v prípade konania

v súlade s harmonizovanou normou), šli tak nad rámec tejto smernice, čo je v zmysle stanoviska EK
neprijateľné. Zotrval na podanom odvolaní. Zároveň priložil ako prílohy doplnenie vyjadrenia žalobcu a
úradný preklad listu EIC zo dňa 05.04.2019 a následnú odpoveď EK.

50. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 18.06.2019 (č.l.

784-790 spisu). Uviedol, že s poukazom na vyjadrenia svedkov, znalcov, ako aj na nedostatky a
vyjadrenia uvádzané v ich písomných stanoviskách a posudkoch v nadväznosti na predmet zmluvy o
dielo bolo preukázané, že dielo - výťah nebolo dokončené z hľadiska rozsahu dohodnutého predmetu
zmluvyvzmysleČl.2ods.2.1zmluvyaprílohyč.1kzmluve.TI,a.s.,InšpektorátpráceŽilina,akoajTÜV
SÜD Slovakia, s.r.o., ako aj obidvaja znalci sa vo väčšine nedostatkov, ktoré zistili a ktoré uviedli jednak

vo svojich písomných správach a posudkoch, ako aj vo svojich výpovediach zhodli. Zistené nedostatky
sú dostatočne určité a boli jasne pomenované a svedčia o tom, že dielo nebolo riadne vykonané a ku
dňu odovzdania nespĺňalo technické ani bezpečnostné požiadavky kladené na technické zariadenia -
výťahy príslušnými záväznými technickými právnymi predpismi a technickými normami. Zároveň bolo
preukázané, že tieto vady bránia používaniu výťahu a ich pôvod spočíva v montáži výťahu vykonávanej

žalobcom, teda že dielo je nedokončené. Z výsledkov vykonaného dokazovania možno ustáliť, že vady
vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu. Tak ako žalovaný uviedol, vady diela boli uplatnené včas
v súlade s § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tvrdenie žalobcu, že mu nebol známy stav zariadenia -
výťahu v období od podpísania preberacieho protokolu, t.j. od 16.3.2016 do vykonania inšpekcie TI, a.s.
dňa 26.4.2016, žalovaný považoval za účelové. Žalobca mal aj po podpísaní preberacieho protokolu

a odovzdaní výťahu prístup k výťahu, čo potvrdila aj svedkyňa X. a musel mu byť známy aj stav tohto
zariadenia.Odmietoltvrdeniežalobcu,žeprotokolyInšpektorátupráceŽilinavznikliúčelovo.Kžalobcom
tvrdenej nezákonnosti inšpekčných správ žalovaný opätovne uviedol, že TI, a.s., ako aj TÜV SÜD
Slovakia s.r.o. sú oprávnené právnické osoby, ktoré majú oprávnenie vydané NIP, pričom ich činnosťspočíva v overovaní požiadaviek bezpečnosti technických zariadení tak, ako je špecifikované v § 14
ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.. Ich odborné stanoviská neboli do rozhodnutia súdu prvej inštancie
právoplatne zrušené príslušnými orgánmi, ani nebolo vydané rozhodnutie o ich nezákonnosti. Dal do

pozornosti znenie ust. § 2 ods. 1 písm. h) zák. č. 264/1999 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017, v zmysle
ktorého bol výťah na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí výťahu dňom 16.3.2016 uvedený z
etapy výroby do etapy prevádzky, čo potvrdil aj inšpektor IP ZA Ing. V.. Aj zo záznamu o kontrole NIP,
ktorý je súčasťou spisu, je zrejmé, že vykonanou kontrolou zo strany IP Žilina neboli zistené porušenia
právnych predpisov v nadväznosti na predmet kontroly. Mal za to, že TI, a.s., IP Žilina, ako aj TÜV SÜD

Slovakias.r.o.bolioprávnenévykonaťposúdeniepredmetnéhovýťahuaichzáverymožnopovažovaťza
právnerelevantné.Žalovanýzdôraznil,žeajspoukazomnaodbornézáverytýchtoinšpekčnýchorgánov
výťah nebol nikdy používaný. Podľa žalovaného okresný súd dostatočne zdôvodnil z akých skutočností
vychádzal pri určení výšky zľavy z ceny diela. Odmietol tvrdenie žalobcu, že znalecký posudok bol
do konania predložený z dôkaznej núdze, ale naopak z dôvodu hospodárnosti. Nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že výsluchmi znalcov a položenými otázkami na znalcov zo strany žalobcu bolo vyvrátené, že

dielo malo vady. V tejto súvislosti poukázal na opis vád Ing. Podhorského, Ing. Kopeckého. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že niektoré vady možno objektívne zistiť len ak je výťah pustený. Toto tvrdenie
považoval za subjektívny názor žalobcu. Neprijatie žalobcom navrhnutého znaleckého posudku Ing.
Dorova, ako aj listín predložených na pojednávaní dňa 14.2.2019 okresný súd náležite zdôvodnil. Pokiaľ
žalobca spolu s vyjadrením ako dôkaz predložil list notifikačného orgánu E.I.C. Engineering inspection

company s.r.o. zo dňa 5.4.2019 a následnú odpoveď EK Generálne riaditeľstvo, s odvolaním sa na ust.
§ 366 písm. d) CSP, tak tento dôkaz zo strany žalobcu je predložený po uplynutí lehoty na odvolanie,
teda v rozpore s § 366 CSP. Naviac, odvolanie žalobcu je datované dátumom 9.5.2019, teda jeden
mesiac po podaní žiadosti na EK, z čoho možno usudzovať, že už pri podávaní odvolania mal žalobca
vedomosť o tom, že certifikačný orgán takúto žiadosť podal a mohol ho predložiť už v odvolaní proti

rozsudku. Z predloženej žiadosti o stanovisko, ani zo stanoviska EK nie je zrejmé, o aký konkrétny
certifikát o zhode sa jedná. Žiadosť obsahuje len otázky všeobecného charakteru, ktoré s prejednávanou
vecou nesúvisia. TI, a.s., TÜV SÜD Slovakia s.r.o., IP ZA, tak ako to vyplýva z ich písomných stanovísk,
posudzovali predmetný výťah obhliadkou, nevydávali certifikát o zhode, nerobili skúšku zariadenia a
postupovali v súlade s príslušnou legislatívou SR, pričom opak EK vo svojom stanovisku nekonštatuje.

V tejto súvislosti zároveň poukázal na ust. § 193 CSP. Uvedený predložený dôkaz zo strany žalobcu
považoval za neprípustný, predložený po zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby odvolací súd naň
neprihliadal.

51. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v

podaní zo dňa 03.07.2019. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že dielo nebolo dokončené z hľadiska
rozsahu dohodnutého predmetu zmluvy v zmysle Čl. 2 ods. 2.1. zmluvy a prílohy č. 1. Vykonanie
diela zodpovedalo výsledku určenému v predmetnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
Podľa žalobcu vykonaným dokazovaním bola bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
neexistencia žalovaným tvrdených vád, čo spôsobilo, že žalovaný bol nútený požiadať až päť subjektov

na posúdenie stavu diela. Žalovaným povolané odborne spôsobilé osoby a znalci však na pojednávaní
už produkovali rozdielne skutkové tvrdenia k existencii a povahe žalovaným tvrdených vád diela,
tieto závery sú plné vzájomných rozporov, vyznievajú nehodnoverne. Výpoveďami týchto osôb bolo
preukázané, že v podstate len kopírovali závery prvej žalovaným povolanej vo veci činnej odborne
spôsobilej osoby - TI, a.s.. To, že odborné stanoviská TI, a.s., TÜV SÜD Slovakia s.r.o. v konaní

predložené žalovaným neboli zrušené, neznamená, že tieto sú lege artis. Naviac Slovenská národná
akreditačná spoločnosť vydala stanovisko, že certifikát EIC je vydaný v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Nesúhlasil žalobca s tvrdením žalovaného, že výťah bol na podklade Protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.03.2016 uvedený z etapy výroby do etapy prevádzky, ktorý
názor vyslovil len Ing. V. a je v rozpore s § 7a zákona č. 125/2006 Z.z.. Naopak, zástupca ÚSI Žilina,

zástupca TI, a.s., znalec Ing. Kopecký, TÜV SÜD Slovakia konštatovali, že výťah sa do etapy prevádzky
nedostal. Sám žalovaný počas konania tvrdil, že výťah nepustil. Rovnako znalecký posudok znalca
Ing. Dorova, ktorý okresný súd nepripustil konštatoval, že výťah neprešiel do etapy prevádzky. Na
túto podstatnú okolnosť však okresný súd nezaujal žiadne stanovisko. Pokiaľ žalovaný konštatoval, že
NIP nezistil v činnosti IP ZA pochybenie, je potrebné uviesť, že NIP pri výkone tejto kontroly IP ZA

neskúmal. Pokiaľ súd prvej inštancie v časti výšky zľavy z ceny diela len odkázal na obsah znaleckého
posudku, tak nemôže byť v tejto časti odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatočné,
preskúmateľné, ktorým postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenie žalovaného,
že predloženie znaleckého posudku Ing. Kopeckého bolo z dôvodu hospodárnosti, považoval žalobcaza nepresvedčivé. K námietke žalovaného, týkajúcej sa listín predložených žalobcom ako príloha jeho
vyjadrenia (list EIC adresovaný EK dňa 5.4.2019, odpoveď EK), považoval za potrebné uviesť, že
žalobca tieto listiny nevyhotovil, ani nezasielal, tieto mu boli doručené EIC ako príloha e-mailu zo dňa

5.6.2019 a je teda daný dôvod podľa § 366 písm. b) CSP. Žalobca ako prílohu svojho vyjadrenia priložil
mail zo dňa 5.6.2019.

52. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 25.07.2019.
Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Nesúhlasil s tvrdením

žalobcu, že vykonaným dokazovaním bola bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
neexistencia žalovaným tvrdených vád. Naopak, v konaní bolo preukázané, že dielo - výťah nebolo
dokončené z hľadiska rozsahu dohodnutého predmetu zmluvy v zmysle Čl. 2 ods. 2.1. zmluvy a prílohy
č. 1 k zmluve, čo bolo potvrdené TI, a.s., Inšpektorátom práce Žilina, aj TÜV SÜD Slovakia, s.r.o.,
ako aj oboma znalcami. Tieto odborne spôsobilé osoby, ktoré zároveň vykonali aj ohliadku výťahu, sa
vo väčšine nedostatkov zhodli a zároveň zhodne skonštatovali, že pôvod zistených nedostatkov je v

montáži výťahu, že dielo je nedokončené, že pôvod špecifikovaných nedostatkov je v nízkej kvalite
vykonaných stavebných, montážnych a elektroinštalačných prác. Podľa žalovaného pre predmetné
konanie nie je podstatné, či dielo prešlo z etapy výroby do etapy prevádzky, ale či má alebo nemá vady.
V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že dielo má vady, ktoré bránia používaniu výťahu a ich
pôvod spočíva v montáži výťahu vykonávanej žalobcom, teda, že dielo je nedokončené a nemohlo byť

žalovaným používané odo dňa jeho odovzdania a že vady vznikli v príčinnej súvislosti s plnením žalobcu.
Navrhol rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. potvrdiť ako vecne správny.

53. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.08.2019.
Podľa žalobcu v konaní nebolo bezpečne preukázané, že dielo v čase odovzdania malo vady brániace

jeho riadnemu užívaniu a ich pôvod spočíval v montáži výťahu, teda tieto vznikli v príčinnej súvislosti
s plnením žalobcu. Nepreukázali to ani odborne spôsobilé osoby a znalci. Žalovaný teda nepreukázal
existenciu ním tvrdených vád. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že výťah bol na podklade protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.03.2016 uvedený z etapy výroby do etapy prevádzky. Neboli
splnené podmienky prechodu výťahu z etapy výroby do etapy používania podľa § 2 ods. 1 písm. h)

zákona č. 264/1999 Z.z.. Tento názor nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je v rozpore s listinnými
dôkazmi ako znalecký posudok znalca Ing. Dorova, vyjadrenie NIP zo dňa 20.07.2016, vyjadreniami
znalcov a odborne spôsobilých osôb na pojednávaní v prejednávanej veci, ktorí konštatovali, že výťah
sa do etapy prevádzky nedostal. Uvedené je právne relevantné v súvislosti so žalobcom vznesenou
námietkou zákonnosti vykonaných skúšok TI, a.s., TÜV SÜD Slovakia, IP ZA, ÚSI Žilina a znalca Ing.

Kopeckého, k čomu okresný súd nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca v celom rozsahu zotrval na svojich
skutkových a právnych tvrdeniach prezentovaných pred súdom prevej inštancie (č.l. 822 spisu).

54. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu a medziach odvolacích
dôvodov žalobcu za aplikácie ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia

pojednávania za akceptovania ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch II. a III. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387
ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

55. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/165/2019-827 zo dňa
10.06.2020,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulikrajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa
16.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

56. Primárne krajský súd uvádza, že sa mohol vyjadrovať vo väzbe k záverom okresného súdu
obsiahnutých v napadnutom rozsudku okresného súdu, len k tomu, čo odvolateľ rozporoval v rámci
odvolacieho konania, a to, čo sa nestalo predmetom odvolacieho konania, zostalo len v záveroch
vyjadrovaných okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Ak niektoré závery, okolnosti neurobil

odvolateľ spornými vo vyvolanom odvolacom konaní, tak zákonite ani k nim nemal priestor, možnosť
sa odvolací súd vyjadrovať, a tým boli ponechané závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom
rozhodnutí.57. Žalobca okrem iného v odvolaní poukázal na to, že podľa jeho názoru rozsudok okresného súdu
nie je dostatočne odôvodnený v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného

súdu, rozsahom jeho odôvodnenia uvádza, že rozhodnutie okresného súdu v celom svojom obsahovom
znení má všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd uviedol, ktoré
skutočnosti v danej veci považoval za preukázané, ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej povinnosti
tej - ktorej sporovej strany s vyhodnotením, čo ktorá sporová strana preukázala, resp. nedokázala v
rámci svojich tvrdení. Okresný súd vyhodnotil dôkazný stav, ktorý vyjadril a následne právne posúdil,

preto nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného
súdu. Krajský súd vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu o ním tvrdenom zásahu do jeho práva
na spravodlivý súdny proces, poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodovalvsúladesjejvôľouapožiadavkami,aleaniprávo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS

251/03). Rozsudok okresného súdu bol obsiahlo a riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa okresný
súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu ako odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie práva na
spravodlivý súdny proces.

58. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích

dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podaní zo dňa 09.05.2019 (č.l. 722-727 spisu), a z nich len tých tvrdení
a dôkazov, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie ako i do uplynutia
lehotynapodanieodvolania(365ods.3CSP),zapreukázanejsplnenejpoučovacejpovinnostiokresným
súdom podľa ust. § 153, § 154 CSP. Bolo zrejmé, že žalobca podaným odvolaním napadol výrok
II. a závislý výrok III. rozsudku okresného súd. Za stavu, že rozsudok okresného súdu vo výroku I. a

dopĺňací rozsudok neboli napadnuté odvolaním, nemohli sa stať predmetom preskúmavania odvolacím
súdom (v tejto časti predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť).

59. Žalobca podaným odvolaním zo dňa 09.05.2019 tak stanovil kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu
stránku posudzovania napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajským súdom. Za aplikácie ust. §

379, § 380 ods. 1 CSP, z podaného odvolania žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu bolo
zrejmé, že nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu, že dielo, ktorého zhotoviteľom
bol žalobca, malo v čase odovzdania vady, že žalovaný kvalifikovaným spôsobom uplatnil nárok z
vadného plnenia odstránením vád, k čomu zo strany žalobcu nedošlo, a preto žalovanému nevznikla
povinnosť platiť časť ceny diela, zodpovedajúca jeho nároku na zľavu z ceny diela (ust. § 439 ods. 4

Obchodného zákonníka). V podstate žalobca v odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach (prostriedkoch
útoku), ktoré uvádzal v konaní pred okresným súdom. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom krajský
súd uvádza, že neboli relevantné a súhlasí so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré
uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie
je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a

právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto je
postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva,
že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd
v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR
sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho
súduspotvrdzovanýmrozsudkom,čovytváraichorganickújednotu.Aksaodvolacísúdvplnomrozsahu

stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu v napadnutej časti, a odkáže na dôvody rozhodnutia
súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne
zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.60. V súlade s ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku
okresného súdu v napadnutej časti vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že v dostatočnom

rozsahu bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie potrebné tak na vyhodnotenie uplatneného
nároku žalobcu, ako aj obrany žalovaného. Ak v zmysle záveru krajského súdu bolo v dostatočnom
rozsahuvykonanédokazovanie,taknásledneodvolacísúdpriposudzovaníodvolacíchdôvodovžalobcu
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keďže
neboli zistené dôvody na zopakovanie, resp. doplnenie dokazovania, ktoré prebehlo pred súdom prvej

inštancie. Pokiaľ krajský súd má za to, že v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie pred
súdom prvej inštancie, tak potom nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, ak vytýkal okresnému súdu,
že nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalobcu vyjadrený v ním
podanomodvolanívčasti,,Procesnépochybenia",ato,žedôkazyoznačenévodseku117.odôvodnenia
boli získané nezákonne, čo okresný súd zdôvodnil v odsekoch 118., 119., 124. odôvodnenia ako
aj, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

a to znalecký posudok Ing. Dorova a jeho vypočutie. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku
zdôvodnil, prečo nevykonal tieto dôkazy navrhnuté žalobcom, keďže bolo správne vyjadrené, ak aj podľa
názoru krajského súdu, za stavu vykonaných znaleckých dokazovaní, odborných vyjadrení, žalobcom
navrhnutý znalecký posudok, výsluch Ing. Dorova nebolo možné považovať za relevantne navrhnutý
dôkaz žalobcom vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci. Naviac, ako uviedol okresný súd, tento dôkaz nebol

predložený v lehote podľa ust. § 153 CSP a mal podľa žalobcu preukázať okolnosti, že úkony subjektov
vo vzťahu k funkčnosti alebo bezpečnosti predmetu ZoD od Technická inšpekcia, a.s., Inšpektorát práce
Žilina,aleboÚstavsúdnehoinžinierstvaŽilina,TÜVSÜDSlovakias.r.o.,nemohlibyťvykonanézdôvodu,
že výťah neprešiel zo štádia výroby do štádia užívania, preto tieto orgány nemohli takéto úkony vykonať
a považuje označené dôkazy za nezákonné. Súhlasí odvolací súd s okresným súdom, že vo vzťahu k

okolnostiam, ktoré mali byť týmto znaleckým dôkazom preukázané, nešlo o relevantný dôkaz (ust. § 193
posledná veta CSP), pretože tento nebol zákonom predpokladaným rozhodnutím príslušného orgánu
(ods. 117. odôvodnenia), a preto nevykonal ani dôkaz výsluchom znalca Ing. Dorova. Nepochybne v
danej skutkovej veci bola riešená pri uplatnenom nároku žalobcu aj odborná otázka pre zodpovedanie
ktorej bol okresným súdom vykonaný celý rad dôkazov, a to vyššie uvedených subjektov, vo vzťahu ku

ktorým nebolo vydané zákonom predpokladaným postupom rozhodnutie o ich nezákonnosti, pretože
odborné stanoviská posudzovali skutočnosti, na ktoré bolo treba odborné znalosti. Subjekty, ktoré tieto
stanoviská vydali, sú odborne spôsobilými osobami na podanie odborného vyjadrenia vo vzťahu k
posudzovanej skutočnosti, a to (ne)vadnosti diela.

61. Krajský súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalobcu. Tak strana žalobcu, ako aj strana žalovaného uplatňovala svoje práva za rovnakých
procesných podmienok, t.j. bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo sporových strán. Ani
jedna zo sporových strán voči sebe nemala výhodu, resp. nevýhodu. Krajský súd po oboznámení sa
s postupom okresného súdu konštatuje, že obidvom stranám sporu boli vytvorené rovnaké podmienky

na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany. Ak však v priebehu konania na
spornú odbornú otázku - hodnota diela vyvstala potreba jej zodpovedania, a žalobca záver žalovaným
doloženého znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina s doplnením namietal, potom
nebolo možné uzavrieť, že následný návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania k
tejto otázke nebol včas, a pokiaľ okresný súd tento dôkaz vykonal, jeho postup nebol v rozpore s

ust. § 153 CSP. V súvislosti s uplatňovaním sudcovskej koncentrácie krajský súd
poukazuje i na závery vyjadrené v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018, podľa
ktorého keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá
do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude

prihliadať. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd svoj procesný postup primeraným, zrozumiteľným
a akceptovateľným spôsobom zdôvodnil. Podľa odvolacieho súdu, pri vyvodzovaní záverov okresný
súd zohľadnil skutkové okolnosti, dôkazy, ako aj právnu argumentáciu, ktorá v konaní vyvstala a ktorá
vyplývala tak z vyjadrení predložených žalobcom ako aj žalovaným. Nebolo ani možné dospieť k záveru,
že by dôkazy pred okresným súdom boli vyhodnocované jednostranne. K tomuto odvolaciemu dôvodu

žalobcu nebolo opory v priebehu a postupe konania súdom prvej inštancie. Krajský súd dodáva, že
obidve strany sporu mali rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť
podstatnej výhody voči protistrane.62. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k vade konania,
pretože všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom tento súd hodnotil za aplikácie ust. § 191 ods.
1, 2 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo

prihliadol na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukazuje
odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/2004 zo dňa 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„Ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni

proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Zároveň sa
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".
Krajský súd má za to, že v rozsahu návrhu strán bolo v dostatočnom rozsahu okresným súdom vykonané
dokazovanie, preto krajský súd bol viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil okresný súd za aplikácie ust.
§ 383 CSP.

63. Na základe vyššie uvedených odvolacích dôvodov v procesnej rovine nezistil krajský súd, že by boli
porušované okresným súdom základné procesnoprávne princípy. V súlade s Čl. 6 ods. 1 CSP žalobca
aj žalovaný mali zabezpečené v sporovom konaní rovné postavenie, ktoré spočívalo v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

64. Krajský súd má za to, že v podstate súhrn odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré sa vzťahovali na
tvrdený nesprávny postup okresného súdu vo vedení konania a vo vykonávaní dokazovania je namieste
zhrnúť pod záver prijatý krajským súdom v tom, že postup okresného súdu zaručoval obidvom sporovým
stranám rovnaké podmienky pri uplatňovaní nárokov, resp. použitej obrany.

65. Krajský súd má za to, že aj pre posúdenie ďalších odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý tvrdil, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci bolo podstatné
vymedzenie žalobcom uplatneného nároku, ktorým sa domáhal zaplatenia fakturovanej ceny diela vo
výške bez DPH, t.j. 45.000,- Eur s príslušenstvom, podľa Zmluvy č. 331100815 zo dňa 18.9.2015

uzavretej so žalovaným, pretože dňa 16.3.2016 sa uskutočnilo preberacie konanie, podľa výsledkov
ktorého žalobca predmet zmluvy vykonal v požadovanej kvalite a takéto dielo od žalobcu žalovaný
preberal. Pokiaľ žalovaný odmietal zaplatiť cenu diela s odkazom na Odborné stanovisko č. 2706/2/2016
zodňa18.4.2016(vzneníopravyzodňa26.4.2016),vypracovanéTechnickouinšpekcioua.s.,Bratislava
- pracovisko Banská Bystrica (ďalej „TI"), t.j. po viac ako mesiaci po podpísaní preberacieho protokolu

dňa 16.3.2016, tak žalobca v podaní zo dňa 19.5.2016 upozorňoval na nezákonnosť posúdenia, aj na
viaceré právne a vecné nedostatky predmetného odborného stanoviska, pričom podľa stanoviska č.
NIP ORIP/BEZ/2016/4558 2016/12263 zo dňa 20.7.2016 bolo možné jednoznačne ustáliť, že TI nebola
oprávnená v tomto štádiu vykonať takéto posúdenie a vydať dotknuté odborné stanovisko. Žalobca tak
má voči žalovanému splatnú peňažnú pohľadávku titulom neuhradenej ceny diela, úrok z omeškania a

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

66. Z obsahu spisového materiálu bolo odvolacím súdom zistené a medzi stranami nebolo sporné, že
dňa 18.9.2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu č. 331100815 (č.l.
9-11 spisu) predmetom ktorej je ...kompletná rekonštrukcia a modernizácia lôžkového výťahu v budove

8. pavilónu v Univerzitnej nemocnici Martin a všetky súvisiace činnosti nevyhnutné k realizácii diela ,,na
kľúč" a odovzdanie výťahu, vrátane skúšky autorizovanou osobou a zaškolenie personálu do obsluhy
budú v zmysle platnej legislatívy. Podrobný technický opis predmetu zmluvy tvorí prílohu č. 1, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Súčasťou je aj návod na obsluhu, certifikát zhody v zmysle platnej
normy STN EN 81-1+ A3 a EN 81-80 a kompletná užívateľská dokumentácia v slovenskom / českom

jazyku a potrebná technická servisná dokumentácia a záručný list k predmetu zmluvy. Dodávateľ sa
na základe tejto zmluvy zaviazal dodať objednávateľovi predmet zmluvy a vykonať činnosti podľa bodu
2.1 tejto zmluvy a previesť na objednávateľa vlastnícke právo k predmetu plnenia. Súčasne sa zaviazal
objednávateľ prevziať predmet plnenia a zaplatiť zaň zmluvne dohodnutú cenu podľa Čl. 4 tejto zmluvy.Podľa Čl. 4 bod 4.3. zmluvy dodávka sa považuje za splnenú dňom zápisničného prevzatia predmetu
zmluvy objednávateľom, v ktorom neboli uplatnené závady predmetu zmluvy, v zmysle bodu 4.1 a 4.2
tejto zmluvy, v mieste plnenia, ktoré potvrdí objednávateľ. V Čl. 7 bod 7.1 zmluvné strany dohodli spôsob

odovzdania predmetu plnenia zmluvy, s vymedzením, čo má zápis o odovzdaní a prevzatí predmetu
zmluvy obsahovať. V Čl. 9 bod 9.1 zmluvy bolo dohodnuté, že na predmet zmluvy v rozsahu podľa bodu
2.1 tejto zmluvy poskytuje dodávateľ záruku v dĺžke trvania min. 24 mesiacov, a z bodu 9.4 tohto článku
vyplývalo, že dodávateľ sa zaväzuje odstrániť reklamované vady počas celej záručnej doby. Nebolo
sporu o tom, že žalobca dielo žalovanému odovzdal, o čom svedčil podpísaný Protokol o odovzdaní a

prevzatí výťahu zo dňa 16.3.2016 (č.l. 13 spisu), v ktorom bolo o.i. uvedené, že ....,, Objednávateľ svojím
podpisom potvrdzuje, že je mu známe, že dielo môže byť prevádzkované pokiaľ spĺňa všetky platné
právne predpisy...", ako aj, že súčasne s technologickým zariadením prevzal pod bodmi 1.- 30. popísané
dokumenty.VčastiSúpisvádanedorobkovbolipopísanézistenénedostatky.Žalobcapreberacíprotokol
zo dňa 16.3.2016 považoval za dôkaz o tom, že dielo riadne a včas vykonal.

67.Podstatnýmvdanomprípadeboloto,žezozmluvnevymedzenéhopredmetudielavyplynulo,žejeho
predmetom nebola len rekonštrukcia a modernizácia lôžkového výťahu, ale i všetky súvisiace činnosti
nevyhnutné k realizácii diela, ako diela ,,na kľúč". To znamená, že sa nebolo možné obmedziť len
na to, že výťah (výrobok) ako taký spĺňa požadované parametre, čo žalobca preukazoval doloženými
certifikátmi, ale i to, či došlo k vykonaniu všetkých súvisiacich činností tak, aby bolo možné konštatovať

riadne vykonanie diela, zadefinovaného ako rekonštrukcia a modernizácia lôžkového výťahu ,,na kľúč",
takým spôsobom, že v celom rozsahu spĺňa všetky podmienky vyžadované z hľadiska bezpečnosti.

68. Okresný súd sa pri dokazovaní zaoberal vo vzťahu k posúdeniu (ne)dôvodnosti žalobného nároku
tvrdeniami žalobcu v žalobe vo vzťahu k žalovaným namietanej vadnosti diela. K tomu, či vady diela

žalovaný notifikoval zákonným spôsobom, vykonal okresný súd dostatočné dokazovanie, z ktorého
vyvodil nielen skutkové ale i právne závery. V súvislosti s odvolacím dôvodom nesprávneho posúdenia
splnenia notifikačnej povinnosti žalovaným odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník vo svojom ust.
§ 562 ods. 2 síce stanovuje povinnosť oznámiť zhotoviteľovi vady diela, avšak pre toto oznámenie
neurčuje žiadne formálne ani obsahové náležitosti. Z uvedeného je potrené vyvodiť to, že význam

tohto oznámenia a funkcie tejto zákonnej povinnosti spočíva v tom, aby sa informácia o vadách
dostala do dispozičnej sféry zhotoviteľa a umožnila mu spätnú reakciu. Zákon dáva prednosť primárnej
vzájomnej interakcii oboch strán, pretože vady predmetu plnenia sú v prevažujúcej väčšine technickej
povahy a ich sanácia je predovšetkým vecou jednaní a dohody oboch zmluvných strán. Preto v situácii
prejednávaného sporu, kedy podľa zistení súdu prvej inštancie sa viedla ohľadne vád diela medzi

žalobcom a žalovaným komunikácia, korešpondencia, z ktorej jasne vyplynulo, že listiny zasielané
žalovaným žalobcovi, a to odborné stanoviská, protokoly obsahovali popis vád, bol záver okresného
súdu o tom, že listiny obsahujúce vady diela boli žalobcovi riadne a včas doručené, správny. Sám
odvolateľ už v žalobe potvrdil, že mu reklamácia s odkazom na popis vád podľa preberacieho protokolu
a Odborného stanoviska č. 2706/2/2016, s uplatneným nárokom na odstránenie vád zo dňa 19.5.2016

bola doručená, na čo sám reagoval podaním zo dňa 19.5.2016. Pokiaľ bol predložený protokol zo
dňa 26.4.2016, tak súhlasí odvolací súd, že oprava dátumu z pôvodného 18.04.2016, túto žalovaný
ozrejmil v odpore (ods. 27) a rovnako bola v priebehu konania dostatočne vysvetlená svedkom M.,
ktorý na pojednávaní dňa 17.1.2018 podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.1.2018 (ods. 88)
vysvetlil, prečo urobil dve stanoviská a potvrdil dátum vykonania kontroly 26.4.2016. Tento svedok v

rámci posudzovania bezpečnosti technického zariadenia zotrval na tom, že nedostatky v stanovisku sú
závažné a bránia bezpečnej prevádzke, pričom označil body 2.3, 2.4, 2.5, 2.7, 2.10, 2.11, 2.12, 2.13,
2.22 a 2.23 stanoviska, pre ktoré by sa nemalo používať pre riziko úrazu. Pokiaľ teda bol predmet diela
odovzdaný 16.3.2016 podľa preberacieho protokolu, čo strany nepopreli, potom i oznámenie vád, ktoré
bolo vykonané listom zo dňa 19.5.2016, ktorému predchádzal e-mail zo dňa 18.5.2016 bolo oznámením

vykonaným včas, pretože boli oznámené bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mohol žalovaný zistiť
pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú možno od neho požadovať, teda po doložení odborných
stanovískpodľaust.§562ods.2písm.c)Obchodnéhozákonníka(vadydielajenutnéoznámiťnajneskôr
do dvoch rokov od odovzdania predmetu diela). Okresný súd tak správne interpretoval a aplikoval ust.
§ 562 Obchodného zákonníka o oznámení vád.

69. Za správne okresným súdom ustáleného stavu splnenej notifikačnej povinnosti žalovaného včas,
potom, ak žalovaný uplatnil nárok na odstránenie vád diela v zmysle § 564 Obchodného zákonníka v
spojení s § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka k termínu do 10.06.2016, k čomu zo stranyžalobcu nedošlo, správne okresný súd uzavrel, že do doby odstránenia vád žalovaný nebol povinný
platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala nároku na zľavu, k čomu zameral a vykonával dokazovanie
v rozsahu relevantných návrhov strán sporu, a to k vyčísleniu hodnoty predmetu zmluvy s vadami. K

otázke rozsahu vád tu boli vykonané výsluchy strán, svedkov, predložené odborné stanoviská, protokoly,
Znalecký posudok č. 132/2017 vypracovaný ÚSI Žilinskej univerzity, ktoré boli zhodné v tom, že predmet
zmluvy nie je vykonaný riadne, popísané vady bránia prevádzkovaniu zariadenia, ako aj, že ide o vady,
ktoré je možné odstrániť.

70. Krajský súd zvýrazňuje, že v danej veci, čo v konečnom dôsledku výslovne nerozporovali ani sporové
strany a čo vyjadril aj súd prvej inštancie, bolo potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré boli potrebné
odborné znalosti, a to k určeniu hodnoty diela s vadami. V takomto prípade posudzovania odbornej
otázky súd nemôže sám nahradiť odborné závery znalca svojimi názormi, pretože nemá aprobáciu
pre posúdenie skutočností, ktoré sú relevantné pre posúdenie žalobného nároku. Súd je však povinný
hodnotiť znalecký posudok z aspektov procesu utvárania znaleckého dôkazu, prípravy znaleckého

skúmania, zaobstarania podkladov znalcom, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických
východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód používaných znalcom a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Ďalej krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak vzniknú pochybnosti o
záveroch v znaleckom posudku, súd sa musí pokúsiť ich odstrániť, v prípade nemožnosti, vychádzať
z komplexnosti hodnotenia dôkazov vykonaných pred ním. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných

záverov vyjadrených znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí vo väzbe s vykonanými
inýmidôkazmi.Hodnoteniunepodliehajúodbornéznaleckézáveryzhľadiskaichsprávnosti,súdhodnotí
lenpresvedčivosťposudku,pokiaľideojehoúplnosťvovzťahukzadaniu,kzásadámlogickéhomyslenia
a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 5 Cdo 188/2010). Pokiaľ aj v zmysle Čl. 15 CSP sa dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotia súdom

podľa jeho úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, ako aj, že žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, i za akceptácie ust. § 191 ods. 1 CSP, v prípade hodnotenia
výpovednej hodnoty dôkazov musí byť zrejmý (myšlienkový) postup súdu.

71. Pre zodpovedanie tejto odbornej otázky v konaní pred okresným súdom boli predložené súkromné

znalecké posudky (§ 209 CSP), a to Znalecký posudok č. 132/2017 vypracovaný Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého úlohou bolo posúdiť vykonanie kompletnej rekonštrukcie
a modernizácie lôžkového výťahu a vyčíslenie škody spolu s doplnením, a vzhľadom na námietku
žalobcuktomutoposudkunásledneZnaleckýposudokč.001/2018vypracovanýIng.IvanomKopeckým,
PhD., a to na posúdenie technického stavu a určenia všeobecnej hodnoty výťahu po rekonštrukcii a

modernizácii výťahu dodávateľa. Nepochybne znalecký posudok vypracovaný Ing. Ivanom Kopeckým,
PhD. a znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej
aj „Ústav súdneho inžinierstva") boli 2 znalecké posudky, ktoré dali odpoveď na odbornú otázku v
časti posúdenia vykonania kompletnej rekonštrukcie a modernizácie lôžkového výťahu, avšak v časti
určenia hodnoty mali odlišné úlohy. Okresný súd v odseku 118. v spojení s odsekom 119., 121., 122.,

časť 137. odôvodenia dostatočne zdôvodnil, prečo zo znaleckých posudkov a vyjadrení vychádzal,
na ktoré odôvodnenie odvolací súd odkazuje. Súhlasí odvolací súd s postupom okresného súdu,
ktorý pre určenie hodnoty diela s vadami, vychádzal z odborného posúdenia tejto otázky, a to zo
záverov Znaleckého posudku č. 001/2018 vypracovaného Ing. Ivanom Kopeckým, PhD. vo väzbe na
jeho vyjadrenia a stanoviská podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.2.2019 (č.l. 659-673

spisu), ktoré popísal v odsekoch 96.-102. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ak žalobca hodnotil
znalecký posudok z hľadiska odboru, keď spochybnil jeho závery, tak uvádza odvolací súd, že pre
takéto hodnotenie nemajú strany sporu a ani súd potrebné odborné znalosti, a preto ani v tomto smere
znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu súdom. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
zhodnoteného postupom podľa ust. § 191 CSP, okresný súd správne v odseku 137. odôvodnenia

uzavrel, že žalovanému vznikol nárok do odstránenia vád zadržať časť ceny plnenia vyúčtovanej
žalobcom vystavenou faktúrou č. OF20160146 zo dňa 17.3.2016, a to v rozsahu rozdielu medzi zmluvne
dohodnutou cenou diela 45.000,- Eur bez DPH a znalecky určenou hodnotou diela s vadami (ust. § 439
ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovanému teda nevznikla povinnosť platiť časť kúpnej ceny v sume
22.143,- Eur, keďže nebolo preukázané a zo strany žalobcu ani tvrdené, ich odstránenie.

72. K rozsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu sa
poukazuje na to, že pokiaľ sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu, tak za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajskýsúdnebolpovinnývkonkrétnostiadetailnostisavyjadrovaťkuvšetkýmodvolacímdôvodomžalobcu,ale
len k tým, ktoré mali pre vec podstatný a rozhodujúci význam v rámci posudzovania odvolacím súdom
a v podrobnosti bolo možné odkázať na vecne správne závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku

okresného súdu. Krajský súd má za to, že odôvodnenie jeho rozsudku vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu zodpovedá ust. § 387 ods. 2 CSP, ako aj ust. § 383 ods. 3 posledná veta CSP. K rozsahu svojho
odôvodnenia krajský súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorejodvolacísúdnemusídaťodpoveďnakaždýargument
v odvolaní, len na tie, ktoré majú podstatný význam.

73. Odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní neboli dôvodné, tieto boli
vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne
uvedené a zdôvodnené. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového
stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia

súduprvejinštanciejedostatočné,logické,presvedčivéaprávnesprávne,obsahujeodpovedenavšetky
relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie v súlade s procesnými
zásadami formulovanými v CSP.

74. Krajský súd nezistil dôvody ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, ani na jeho zmenu, a to

v žiadnej z napadnutých výrokových častí rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom odvolacom
konaní bolo rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku nároku na
zaplatenie sumy 22.143,- Eur s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá potvrdené ako vecne správne
rozhodnutie. Výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania nebol osobitnými odvolacími
dôvodmi žalobcu napadnutý, a preto ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený

ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému
voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady

trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia za
aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.