Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112245064
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5112245064.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, spore žalobkyne: F.
G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomN.XXXX/XX,R.,protižalovanému:REALITYLAURIN,a.s.,sosídlom
Belanského 2725, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 369 616, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 7.359,- eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 17C/403/2012-324
zo dňa 21.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímokresnýsúdakosúdprvejinštancienávrhžalovanéhonaprerušeniekonania
zamietol.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 164 CSP konštatoval nasledovné skutkové a právne
závery:
Prerušenie konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne za
splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu účastníka, ak má za to, že na takýto
postup existujú konkrétne dôvody, pričom prihliada k základným zásadám civilného sporového konania
- zásadu rýchlosti, hospodárnosti, efektívnosti a na druhej strane na práva účastníka na súdnu ochranu

a na princíp právnej istoty. Rozhodovanie o prerušení konania práve pre dôvody podľa ust. § 164 CSP
je vedené v podstatnej miere zásadou civilného sporového konania vyjadrenou v čl. 16 Základných
princípov Civilného sporového poriadku, teda zásadou hospodárnosti konania.
Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 25C/53/2010 a konania vedeného na Okresnom súde Čadca
pod sp.zn. 11C/169/2009 súd konštatuje, že sa jedná o totožný návrh, aký žalovaný už raz podal dňa

3.12.2015 a ktorý súd uznesením zo dňa 15.2.2016 č.k. 17C/403/2012-175 v celom rozsahu zamietol,
a preto tento návrh považuje za nedôvodný.
Pokiaľ sa jedná o návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 13C/102/2004, súd konštatuje, že ako vyplýva z
oznámenia Okresného súdu Čadca (č.l. 322 spisu), konanie vedené na tamojšom súde pod sp. zn.
13C/102/2004 bolo právoplatne skončené dňa 19.11.2008, a preto súd považuje aj tejto časti návrh

žalovaného na prerušenie konania za nedôvodný.
Pokiaľ sa jedná o návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/21/2015 súd uvádza nasledovné:
Podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR), právne
úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu

úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.Podľa ust. § 63 ods. 1 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo

alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
16. Podľa ust. § 67 ods. 1 písm. d/ ZoKR, konkurzu podlieha iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa ust. § 80 ods. 1 ZoKR, do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe
neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho
úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného
právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu
určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná.
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že nie sú dané dôvody na

prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
2K/21/2015.
Tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodňuje prerušenie konania, nie sú správne. Zapísať do súpisu a
následne z neho uspokojiť prihlásené pohľadávky možno totiž iba taký majetok, ktorý bol predmetom
právneho úkonu neúčinnosti ktorého sa dovolal správca konkurznej podstaty alebo veriteľ postupom

podľa ust. § 57 ods. 1 ZoKR, teda žalobou podanou v rámci konkurzného konania. Uvedený záver
vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. 3M Obdo/3/2012 zo dňa 30.4.2013.
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/363/2012-172 zo dňa 21.7.2016 teda nemá vo vzťahu ku
konkurznému konaniu č.k. 2K/21/2015 žiadnu relevanciu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z oznámení
správkyne konkurznej podstaty v konaní č.k. 2K/21/2015 predložených žalovaným (č.l. 279 až 317

spisu).
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalovaného na prerušenie konania v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu vzhľadom na nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o možnosti

podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol návrh strany sporu na prerušenie konania
v zmysle ust. § 164 CSP zamietnutý (ak bol podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel,
nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n) - veľký komentár Števček
a spol. Civilného sporového poriadku), podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu uznesenie okresného súdu zmeniť a návrhu na prerušenie

konania do skončenia konkurzného konania vedeného Okresným súdom Žilina č.j. 2K/21/2015 a do
skončenia konaní vedených pred Okresným súdom Žilina č.j. 25C/53/2010 a pred Okresným súdom
Čadca č.j. 11C/169/2009. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že s argumentáciou uvedenou v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie nesúhlasí. V zmysle ust. § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom k vyššie

uvedenému zákonnému ustanoveniu má za to, že súd nesprávne postupoval, keď zamietavo rozhodol
o prerušení konania samostatným uznesením, t.j. spôsobom, ktorý CSP neupravuje. Uvedený procesný
postup súdu prvej inštancie zakladá tak vadu vydaného rozhodnutia. Pri návrhu na prerušenie konania
do skončenia konaní vedených pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 25C/53/2010 a pred Okresným
súdom Čadca pod sp.zn. 11C/169/2009 mal podľa jeho názoru okresný súd uviesť dôvody, pre

ktoré konanie neprerušil a nielen poukázať na to, že už raz o takomto návrhu rozhodoval a odkázal
na predchádzajúce zamietavé rozhodnutie. Uvedeným spôsobom porušil jeho právo na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a považuje uznesenie súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľné.
Pokiaľ sa týka konkurzného konania vedeného pred tamojším súdom pod sp.zn. 2K/21/2016,

uvedené konanie má pre toto sporové konanie nesporný význam a to napriek právnemu posúdeniu
uvedenému súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení. Podaním zo dňa 01.08.2016 oslovil
správkyňu konkurznej podstaty s oznámením o existencii majetku patriaceho do konkurznej podstaty.
Vzhľadom k tomu, že správkyňa jeho konkurzné prihlášky a prihlášky ďalších veriteľov akceptovala,
existuje odôvodnený predpoklad, že nehnuteľnosti, za ktoré žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, bude v dôsledku odporovateľnosti právneho úkonu speňažovať správkyňa
konkurznej podstaty a žalobkyni s účinnosťou od podania odporovacej žaloby zaniklo právo na úžitky
z týchto nehnuteľností. Určením neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti,
za ktoré v tomto konaní žiada bezdôvodné obohatenie a je zahrnutím do majetku podstaty úpadcuJozefa Kodaja, stratila žalobkyňa základ uplatňovaného nároku, pretože príjem za užívanie sporných
nehnuteľností patrí do konkurznej podstaty a on žalovaný by jej ho mal v danom prípade odviesť
správkyni konkurznej podstaty a nie žalobkyni. Vzhľadom k tejto skutočnosti má za to, že aj tento dôvod

na prerušenie konania je daný.
Pokiaľ sa týka konaní vedených pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 25C/53/2010 a pred Okresným
súdom Čadca pod sp.zn. 11C/169/209 poukázal na to, že oba návrhy na zriadenie vecného bremena
boli podané pred podaním žaloby v tejto veci. V prípade zriadenia vecného bremena súd v uvedených
konaniach určuje aj výšku jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena, čím bude nárok na

opakované plnenia za obdobie po podaní návrhov na zriadenie vecného bremena titulom bezdôvodného
obohatenia vylúčený.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu okresného súdu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie

bolo podané žalovaným s poukazom na nesprávne poučenie okresného súdu, ako bolo konštatované
vyššie, za účelom zachovania práva strán sporu na spravodlivý proces, preskúmal napadnuté uznesenie
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods.
1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že sút prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci. dôkazy vyhodnotil v
súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie

správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

9. Rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením uznesenia sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutočností a prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný, odvolanie

nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa procesného postupu súdu prvej inštancie s tým, že
zamietavéuznesenieoprerušeníkonaniamalobyťsúčasťourozhodnutiavovecisamej,čozakladávadu
vydaného rozhodnutia, tak odvolací súd konštatuje, že uvedený procesný postup súdu prvej inštancie

nie je vadou rozhodnutia. Je na súde prvej inštancie, ako vyhodnotí procesnú situáciu, či rozhodne o
návrhu na prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP uznesením, resp. v rámci rozsudku, ktorým sa
konanie končí.11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)