Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212208652
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8212208652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcov: 1. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, Q.
XX, XXX XX V., 2. H. T., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX F., právne zastúpených: JUDr. Jaroslav Bódiš,
advokát, Turistická 11, Košice, proti žalovaným: 1. E. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX V., 2. X. V.,
nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX V., právne zastúpeným: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova

2, Prešov, v konaní o usporiadanie práv k neoprávnenej stavbe jej odstránením, o odvolaniach žalobcov
v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 7C/181/2012
- 186 zo dňa 24.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo veci usporiadania práv k neoprávnenej stavbe

rozhodol tak, že cit.:
„Z r i a ď u j e v prospech vlastníkov žumpy (v čase vyhlásenia rozsudku žalovaných v 1. a 2. rade),
ktorá bola postavená na parcele Z., zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, kat. úz. Q. vytvorenej
geometrickým plánom č. XX/XXXX z 21.3.2018 vyhotoveným R. J. J. Z., H. rad XX, F., úradne overeným
XX.X.XXXX pod č. XX-XXX/XXXX z parcely C-KN č. XXX, ostatné plochy o výmere XXXX mX zapísanej
na LV č. XXX, kat. úz. Q. v e c n é b r e m e n o stavby spočívajúce v práve stavbu nerušene

užívať, ktoré sú vlastníci parcely, na ktorej je stavba postavená (v čase vyhlásenia rozsudku žalobcovia
v 1. a 2. rade) povinní s t r p i e ť .

Vecné bremeno sa z r i a ď u j e za jednorazovú odplatu 20,- Eur, ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne p o v i n n ízaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v sume 34,98 Eur.“

2. Vyššie uvedeným spôsobom súd rozhodol o usporiadaní vzťahov medzi vlastníkmi pozemku, teda

žalobcami v 1. 2. rade a vlastníkmi žumpy (žalovanými v 1. a 2. rade), ktorá bola postavená bez
oprávnenia na pozemku žalobcov začiatkom 90-tych rokov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je
nutné vzhľadom na zistený skutkový stav zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka neoprávnenejstavby a zároveň zaviazal zaplatiť jednorázovú odmenu za toto zriadenie v prospech žalobcov v 1. a
2. rade. Považoval za neúčelné odstránenie stavby vzhľadom na to, že táto sa nachádza v podstate
pod zemským povrchom a jedná sa o parcelu, ktorá je hospodársky nevyužívaná ani nevyužiteľná bez

priameho hospodárskeho efektu pre jej vlastníkov. Na druhej strane využívanie nehnuteľností, v ktorej
bývajú žalovaní v 1. a 2. rade je podmienené existenciou žumpy, bez ktorej by užívanie ich domu bolo v
podstate nemožné, respektíve s veľkými hospodárskymi problémami. Z týchto dôvodov postupom podľa
§ 135c Občianskeho zákonníka rozhodol v merite veci.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď
priznal žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí boli úspešní čo do základu prejednávanej veci nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % a zároveň zaviazal z rovnakého dôvodu
žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť trovy štátu.

4. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, a to voči

výrokom o priznaní náhrady trov konania a priznaní nároku štátu, kedy dôvodom pre podanie odvolania
bolo to, že súd podľa tvrdenia žalovaných v konečnom dôsledku nevyhovel formulovanému žalobnému
petitu, a preto nemožno hovoriť o procesnom úspechu žalobcov. Žalovaní namietali, že žumpa je
postavená na obecnom pozemku a až po vykonaní znaleckého dokazovania bolo zistené, že len časť
žumpy, teda nie celá, sa nachádza na pozemku žalobcov, pričom tieto závery vyplynuli z nesprávneho

technicko-hospodárskeho merania v minulosti. Pokiaľ žalovaní mali súhlas terajšieho starostu obce, nie
je správny záver súdu o zriadení žumpy bez súhlasu vlastníka, pričom žumpa bola legálnou stavbou a
mala aj vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutia. Žalobcovia zaregistrovali to, že táto žumpa bola
postavená až v roku 2012, pričom z tohto dôvodu žalovaní vydržali právo stavby ako vecného bremena
s poukazom na čas vydania kolaudačného rozhodnutia. Tým, že súd vyhovel návrhu len tak, že zriadil

vecné bremeno, mali plný úspech z procesného hľadiska žalovaní v 1. a 2. rade, preto nemôžu byť
zaviazaní na náhradu trov protistrany. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že procesný
úspech majú žalobcovia, sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v celkovom správaní
strán pre zmenu rozhodnutia o trovách konania.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli
vykonané navrhnuté dôkazy, rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a bolo vydané na
základe nesprávneho právneho posúdenia. Bol navrhnutý dôkaz vo forme spisového materiálu zo L.,
podľa ktorého by bola preukázaná skutočnosť, že podľa projektovej dokumentácie mali situovať žalovaní
žumpu na vlastnom, a nie na cudzom pozemku. Týmto konali proti dobrým mravom a v tomto stavebnom

konaní neuviedli ani mená vlastníkov susedných parciel, ktorí tým pádom neboli prizvaní do konania, čím
konali nečestne. Pokiaľ sa týka výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, nie je tu pravdivé tvrdenie
znalca, že pozemok je nevyužívaný, neupravený, zarastený porastom a nízkym krovím. Rovnako nie
je pravdivé tvrdenie, že žumpa umiestnená pod povrchom terénu neobmedzuje vlastníkov v užívaní
pozemku v rozsahu väčšom ako 20 %, nakoľko len pár centimetrov pod povrchom terénu sa nachádza

betónové teleso žumpy, čo vylučuje pravdivosť tvrdení znalca. Žalobcovia nemali možnosť sa oboznámiť
s odborným stanoviskom, nakoľko toto im bolo doručené mailom, kde odborné stanovisko bolo doručené
v komprimovanej forme, ktorú nebolo možné rozzipovať. Rovnako znalec pri stanovení rozmerov žumpy
vychádzal len z tvrdení žalovaných, čo nepostačuje na presné zistenie rozmerov žumpy, pričom samotný
právny zástupca žalobcov sa nezúčastnil ohliadky na mieste samom. Rovnako žalobcovia nesúhlasia s

tvrdením, že odstránenie žumpy je neúčelným, nakoľko z projektovej dokumentácie by bolo preukázané,
že žumpa mala byť umiestnená na pozemku, ktorý im patril a pokiaľ túto žumpu umiestnili na cudzom
pozemku, konali v rozpore s dobrými mravmi. Je tu zrejmý ich zámer preniesť ťarchu znečistenia na
cudzí pozemok. Predmetné žumpy sa v súčasnosti dajú zakúpiť za sumu cca 800-850,--Eur, čo nie
sú náklady, ktoré by odôvodňovali záver neúčelnosti odstránenia tejto žumpy. Z týchto dôvodov žiadali

napadnutý rozsudok zrušiť, prípadne zmeniť napadnuté rozhodnutie.

6. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že predmetné odvolanie je nedôvodné,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je správne a vychádza zo zisteného skutkového
stavu, ktorý bol správne právne posúdený a samotný návrh na doplnenie dokazovania predložením

dokumentácie stavebného a kolaudačného konania je neúčelný a nemôže objasniť predmet sporu.
Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že žumpa mala byť osadená inde, vzhľadom na spádové pomery
pozemkov musela byť umiestnená tam, kde sa nachádza. V čase výstavby žalobcovia neboli vlastníkmi
tohto pozemku, stali sa nimi až po nesprávnych meraniach a po vykonaní ROEP. Zároveň dokazovaniepreukázalo, že pozemok nie je žiadnych spôsobom ekonomicky využívaný. Rovnako nie je dôvodná
námietka, že nebolo možné otvoriť prílohu predvolania, v ktorej sa nachádzalo odborné stanovisko a v
prípade, že naozaj to nebolo možné, mala byť daná žiadosť o odročenie pojednávania pre oboznámenie

sa s týmto stanoviskom. Preto neobstojí ani spochybňovanie záverov odborného stanoviska K.. I., ako
aj spochybnenie záverov znalca J., a pokiaľ neboli žalobcovia ani ich právni zástupcovia prítomní na
miestnom šetrení, ide to na ich ťarchu, pričom prítomným bol svedok T. ako otec žalobcu v 1. rade.
Žalobcovia tento znalecký posudok nespochybňovali od roku 2013, kedy bol vypracovaný. Nie je zrejmé,
na základe čoho žalobcovia tvrdia, že žumpa bola umiestnená na inom mieste, než mala byť podľa

dokumentácie, pričom predtým 20 rokov nemali námietky k umiestneniu tejto stavby. Jej odstránenie by
bolo neúčelné, a to že by žumpa mala byť potencionálnym zdrojov znečistenia jej novotou v konaní, s
ktorou sa odvolací súd nemôže zaoberať. Z týchto dôvodov žiadali napadnutý rozsudok vo výrokovej
časti merita potvrdiť.

7.Žalobcoviasakpodanémuodvolaniužalovanýchv1.a2.radenevyjadrili.Rovnakoakoajkvyjadreniu

k odvolaniu žalobcov, ktoré im bolo súdom prvej inštancie zaslané 20.06.2018.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že

premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súdhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

14. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

15. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.
2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

16. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd vyporiadal s dôvodmi, na ktoré
opätovne odvolatelia poukazujú v odvolacom konaní. Odvolací súd na toto odôvodnenie poukazuje a
s týmto sa plne stotožňuje.

17. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné

na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Ak teda

súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, uvedeným v rozsudku konal
v rámci svojej právomoci.

18.Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdjednousovšeobecných
zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,

aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,
v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj
oprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom

dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o
tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanietejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge

c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo

svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný
je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonania dôkazu
vyžiadaním spisového materiálu zo stavebného konania.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu rozsudkom súdu prvej inštancie ako aj obsahom
jednotlivých odvolaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Pre rozhodnutie vo veci samej nebolo
relevantné vykonanie dôkazov so zabezpečením spisového materiálu zo L. na predloženie projektovej
dokumentácie na výstavbu predmetnej žumpy. S touto skutočnosťou sa správne vysporiadal súd prvej

inštancie v bode 27 svojho odôvodnenia, pričom relevantnou skutočnosťou v tomto konaní bolo zistiť,
či sa stavba nachádza na pozemku vlastnícky patriacom žalovaným alebo nie a toto bolo bezpečne v
konaní ústálené. To, či bola stavba vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou alebo nie, nie je
predmetom tohto konania a táto skutočnosť nie je relevantná pre rozhodnutie vo veci. Preto v súlade
so zásadou hospodárnosti správne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ nedoplnil dokazovanie o

navrhnutý dôkaz.

20. Pokiaľ sa týka námietky nemožnosti otvorenia príloh, ktoré boli doručované právnemu zástupcovi
žalovaných, z tohto tvrdenia vyplýva skutočnosť, že tieto materiály mu boli doručené formou mailu, a
to že táto skutočnosť nebola tvrdená na pojednávaní dňa 24.04.2018 vyplýva z obsahu zápisnice (č.l.

171 spisu), kedy napriek konštatácii súdu, že listinné dôkazy boli v písomnej alebo elektronickej podobe
predložené stranám, nedošlo k žiadnym námietkam zo strany právneho zástupcu žalobcov. Na základe
uvedeného nemožno vyhodnotiť jeho odvolacie námietky ako relevantné.

21. Pokiaľ sa týka námietky obmedzenia užívania vlastníkov pozemku, ako vyplývajú zo záverov

odborného stanoviska, tieto mal za preukázané rovnako odvolací súd ako aj súd prvej inštancie.
Dôvodmi, na ktoré poukazovali v odvolaní žalobcovia, že tento rozsah obmedzenia je väčší ako 20
%, nemožno v odvolacom konaní opätovne preskúmavať, nakoľko tieto námietky neboli vznesené v
konanípredsúdomprvejinštancie.Žalovanínerozporovalizáveryodbornéhostanoviska,pretoneuniesli
dôkazné bremeno preukázania vyššieho zaťaženia ich pozemku.

22. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaných, rovnako tieto vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné.

23. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa

uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 142/2014). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje
tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom
mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí
pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).

24.NepatrnýneúspechCivilnýsporovýporiadokaktuálnenepozná,zohľadňujesatedakaždýneúspech,
a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky.

25. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy

súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž
ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti26. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné
cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP), keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma čo
do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku.

27. Žalobcov je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešných, ak mali plný úspech čo do
základu uplatneného nároku a súčasne spôsob vyporiadania ich vzťahov so žalovanými závisel výlučne
od úvahy súdu.Preto sú vecne správne výroky súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu medzi
stranami sporu ako aj štátom. Súd v danom prípade nedeklaroval, že došlo k vzniku vecného bremena

už v minulosti, ale ho svojím rozhodnutím zriadil, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre výrok o trovách
konania.

28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd

SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite

veci bez významu.

29. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, kedy ani jedna zo strán sporu nebol v odvolacom konaní úspešná, pričom odvolania boli
podané z oboch strán.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).