Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/279/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111237077.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Bank Slovakia, a.s., so
sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, proti odporcom: 1/ Q. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., 2/ Ing. G. P., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX N.,
3/ P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX N., 4/ Y. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX,
XXX XX N., odporcovia v rade 1 až 4, právne zastúpení: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát spol. s r.o.,

so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 416 525, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a
určenie vlastníckeho práva, v konaní o odvolaní navrhovateľa a odporcov v rade 1 až 4 proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/256/2011-60 zo dňa 4. apríla 2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi

uložiť povinnosť nahradiť odporcom v rade 1/ až 4/ trovy konania v sume 382,40 eur a tieto zaplatiť na
účet ich právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti
darovacej zmluvy uzavretej dňa 4.5.2011 (V 1820/11) medzi odporcami v rade 1/, 2/ ako darcami a
odporcami v rade 3/, 4/ ako obdarovanými a zároveň určenia, že výlučným vlastníkom nehnuteľností v
kat. území N., zapísaných na LV č. XXXX (byt č. 49, na prízemí vo vchode č. 4 v obytnom dome s. č.

XXXX) a na LV č. XXXX (nebytový priestor č. 2 - 60 na prízemí vo vchode č. 2 vo veľkogaráži s. č. 851)
sú odporcovia v rade 1/, 2/ v podiele 1/1.
Ako základnú riešil okresný súd otázku, či navrhovateľ má na danej určovacej žalobe naliehavý
právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. S poukazom na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaných dôkazov, dospel k záveru, že na požadovanom určení naliehavý právny záujem u
navrhovateľa nie je daný. O podrobnostiach v tomto smere uviedol, že od právnych úkonov neplatných

je potrebné odlišovať právne úkony odporovateľné, pre ktoré je charakteristické, že sa nimi ukracujú
záujmy veriteľa a uplatnením odporovateľnosti sa takýto právny úkon stáva relatívne bezúčinným len
voči tomu, kto ho oprávnene a úspešne namieta. Nestáva sa však neplatným a voči tretím osobám
zostáva jeho právna relevancia zachovaná. Inštitút odporovateľnosti je len jednou z možností, ako sa
veritelia môžu brániť dôsledkom nepoctivého správania sa dlžníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná
o návrhové konanie, výber spôsobu uplatnenia práva v danom prípade prináležalo navrhovateľovi.

Určovacia žaloba, ktorú zvolil navrhovateľ, nie je vhodným a prípustným prostriedkom ochrany práva
navrhovateľa ako veriteľa zo zmenkovej sumy, ktorá nevyrieši sporný vzťah medzi ním a odporcom
v rade 1/ ako povinným, pričom určenie neplatnosti predmetnej zmluvy nemôže právne postavenie
navrhovateľa nijako ovplyvniť. V posudzovanej veci sú odporcovia v rade 3/, 4/ zapísaní v katastri
nehnuteľnosti ako vlastníci spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX
a LV č. XXXX kat. územia N., k čomu došlo na základe právneho úkonu, ktorého platnosť navrhovateľ

namieta. Súd ale nerozhoduje o určení existencie akéhokoľvek právneho vzťahu (práva), ale len o
tých, kde na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Navrhovateľ sa v predmetnom konanínedomáhal odporovateľnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy), t.j. že právny úkon dlžníka je
voči nemu ako veriteľovi neúčinný, ale sa domáha určenia neplatnosti predmetného právneho úkonu.
Nesprávne zvoleným procesným nástrojom ochrany svojho práva a pri rozhodovaní v danej veci zo

strany súdu by išlo o vybočenie z predmetu konania (§ 153 O.s.p.). Okresný súd poznamenal, že
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je tiež existencia vecnej (aktívnej a pasívnej) legitimácie,
ktorú má len ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu (práve), o ktorý v konaní ide. Osoba, ktorá
nie je účastníkom tohto vzťahu (navrhovateľ), aktívnu legitimáciu môže mať len za predpokladu, ak by
vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie, čo v konaní nebolo preukázané.

S poukazom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu a na nedostatok aktívnej legitimácie návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku vo veci samej podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, aby jeho
žalobnému návrhu bolo vyhovené.
V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd sa mal primárne zaoberať skutočnosťou, či napadnutý

právny úkon (darovacia zmluva) je absolútne neplatný, nakoľko, ak by sa zistilo, že napadnutý právny
úkon je v rozpore so zákonom a odporuje dobrým mravom, súd by ho mal ex offo vyhlásiť za neplatný,
bez ohľadu na existenciu, resp. neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Konštatovanie okresného
súdu, že ako navrhovateľ mal aj iné možnosti ako sa brániť dôsledkom nepoctivého správania sa dlžníka
(žaloba o neúčinnosť právneho úkonu), je v tomto prípade irelevantná. Podmienkou žalovateľnosti

odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že predmetom žaloby je platný právny úkon. Táto
podmienka, by však v prípade preukázania absolútnej neplatnosti právneho úkonu nebola splnená. Z
uvedeného dôvodu nepovažoval za vhodný prostriedok obrany proti nepoctivému správaniu dlžníka
žalobu o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej už len OZ). V
tomto smere ďalej uviedol, že pokiaľ právny úkon na prvý pohľad vykazuje i znaky neplatného právneho

úkonu a zároveň aj znaky odporovateľného právneho úkonu, skúmanie absolútnej neplatnosti právneho
úkonu má v súdnom konaní prioritu, keďže účinky absolútne neplatného úkonu sú silnejšie a na takýto
úkon sa hľadí, ako keby nikdy nebol vykonaný. Pripomenul, že odporca previedol svoj jediný reálne
speňažiteľný a na uspokojenie vymáhanej pohľadávky použiteľný nehnuteľný majetok na svoje vlastné
deti. Okresný súd neskúmal, či darovanie majetku nebolo účelové, t.j.či napríklad darca stále v byte

nebýva, a teda nemôže byť pravdivé jeho tvrdenie, že účelom darovania bolo osamostatnenie sa jeho
detí. Toto tvrdenie by mohlo byť pravdivé, ak by darca vlastnil napr. iný nehnuteľný majetok, do ktorého
by sa presťahoval a osamostatnené deti by nechal bývať v predmetnom byte. Neexistuje viac do očí
bijúci príklad poškodzovania veriteľa, ako predmetné konanie odporcu, napĺňajúce i znaky trestného
činu uvedeného v ust. § 239 Trestného zákona. Samotné rozhodnutie v trestno-právnej veci, či odporca

spáchal trestný čin alebo nie a aký trest bude odporcovi uložený, nemá vplyv na predmetné občiansko-
právne konanie, ktorého úlohou je dať do súladu skutkový a právny stav. Tvrdenie okresného súdu o
nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie je nesprávne. Proti odporcovi v rade 1/ je vedená exekúcia
pod sp. zn. EX 1291/11. Z predbežnej správy súdneho exekútora vyplýva, že povinní nevlastnia reálne
exekvovateľný majetok a nemajú žiadny exekvovateľný príjem. Ak by sa v konaní preukázalo, že právne

úkony odporcov, ktorými sa zbavili svojho majetku, sú absolútne neplatné a zápisom vlastníckych práv
do katastra nehnuteľností by sa stali vlastníkmi prevedených nehnuteľností, súdny exekútor by vykonal
exekúciu predajom tohto majetku, čím by bola pohľadávka navrhovateľa uspokojená. Práve naliehavý
právny záujem navrhovateľa na zmene svojho právneho postavenia bol dôvodom podania žaloby.

Odporcovia v rade 1/ až 4/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu
považujú za vecne správne a z tohto dôvodu ho navrhli potvrdiť. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je potrebné uviesť, že je to práve navrhovateľ, ktorý svojím
konaním sa vo vzťahu k odporkyni v rade 2/ nesprával v súlade s dobrými mravmi. V podrobnostiach
uviedol, že poskytnutím kontokorentného úveru sa snažil posilniť zabezpečenie splnenia tohto záväzku

úverovým dlžníkom tým, že od spoločníkov a konateľov spoločnosti PROMEVA požadoval zmenečné
ručenie. S prihliadnutím na objem poskytnutých úverových prostriedkov išlo pri takomto spôsobe
zabezpečenia záväzku bez súhlasu druhého z manželov o likvidačné riziko na strane majetkovej sféry
BSM. Práve z dôvodu, že odporkyňa v rade 2/ a ďalší zmenečný ručiteľ Ing. P. I. zistili, aký môže mať
dopad takéto správanie sa ich manželov, uplatnili pred Okresným súdom v Čadci nárok o neplatnosť

týchto právnych úkonov. Konanie sa vedie na označenom súde pod sp. zn. 11C/83/2012.
Proti výroku o trovách konania podali odvolanie odporcovia v rade 1/ až 4/. V dôvodoch uviedli, že
pokiaľ im súd nepriznal náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby,
nepostupoval v súlade s ust. § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z..Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie navrhovateľa a odporcov v rade 1/ až 4/ bolo
podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa §
221 ods. 1 písm. f /O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

z nasledovných dôvodov:

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v konaní, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo, došlo k procesným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zároveň závery okresného súdu týkajúce sa veci samej považuje za predčasné.
V prvom rade možno vytknúť, že okresný súd konal a rozhodol o návrhu, ktorého jednotlivé petity

vykazujú znaky neúplnosti a nejasnosti. V poradí prvom petite absentuje presné identifikovanie
darovacej zmluvy, ktorú mali uzavrieť odporcovia v rade 1/, 2/ (ako darcovia) a odporcovia v rade
3/, 4/ (ako obdarovaní). Zo spisového materiálu naviac nevyplýva, že by bola účastníkmi konania
uvedená zmluva predložená, resp. že by sa prvostupňový súd s týmto, podľa odvolacieho súdu
podstatným dôkazom (nakoľko navrhovateľ namieta jej absolútnu neplatnosť), oboznámil, resp. vykonal

dôkaz listinou v zmysle ust. § 129 O.s.p.. Prvostupňový súd postupoval v konaní, ktoré predchádzalo
napadnutémurozsudkuivrozporesust.§114ods.2poslednávetaO.s.p.,nakoľkovyjadrenieodporcov,
(č.l. 33-36) nebolo navrhovateľovi doručené a nebol s ním oboznámený ani na pojednávaní konanom
dňa 4.4.2012 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok), čomu nasvedčuje obsah zápisnice o pojednávaní z
označeného dňa.

Pokiaľ ide o závery okresného súdu vzťahujúce sa k riešeniu otázky naliehavého právneho záujmu
navrhovateľa na požadovanom určení, odvolací súd ich považuje za predčasné a to z nasledovných
dôvodov:

Z právnych záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2012, sp. zn. 5Cdo/208/2010 vyplýva,
že v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a násl. OZ). Absolútna neplatnosť
právnehoúkonunastávabezďalšiehozozákonaahľadísanaň,akokebynebolurobený,tátoneplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím

dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na
jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Najvyšší
súd v označenom rozhodnutí ďalej uviedol, že pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody,
vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej

povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom
a podobne).

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, najmä z návrhu na začatie konania i z prednesu
povereného zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 4.4.2012, navrhovateľ okrem iného namietal,

že odporcovia uzavreli darovaciu zmluvu v rozpore s dobrými mravmi i v rozpore so zákonom,
nakoľko poškodzovanie veriteľa je v zmysle ust. § 239 Trestného zákona trestným činom. Zároveň
poukazoval na to, že odporca v rade 1/ sa úmyselne zbavil svojho majetku. Z týchto skutočností
potom vyvodzoval záver, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcami v rade 1/, 2/ (ako darcami)
a odporcami v rade 3/, 4/ (ako obdarovanými) je absolútne neplatná a s poukazom na judikačnú

prax (najmä Najvyššieho súdu Českej republiky) mal za to, že ak je zmluva absolútne neplatná,
nemohol sa domáhať odporovateľnosti predmetného právneho úkonu (darovacej zmluvy). Podmienkou
žalovateľnosti odporovateľného právneho úkonu je totiž skutočnosť, že predmetom žaloby je platný
právny úkon. V prípade preukázania absolútnej neplatnosti právneho úkonu táto podmienka by však
nebola splnená, a preto nepovažoval za vhodný prostriedok obrany proti nepoctivému správaniu sa

dlžníka žalobu v zmysle § 42a OZ. Navrhovateľ zároveň poznamenal, že pokiaľ právny úkon na prvý
pohľad vykazuje aj znaky neplatného právneho úkonu a zároveň i znaky odporovateľného právneho
úkonu, skúmanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu musí mať v súdnom konaní prioritu, keďžeúčinky absolútne neplatného úkonu sú silnejšie a na takýto úkon sa hľadí, ako keby ani nikdy nebol
vykonaný.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými argumentami navrhovateľa dôsledne nevysporiadal.

Vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení okresný súd
v odôvodnení rozsudku uviedol, že žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy nie je vhodným

(správne zvoleným) a prípustným prostriedkom ochrany práva navrhovateľa ako veriteľa, ktorá zároveň
nevyrieši vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/, pričom táto žaloba nemôže právne
postavenie navrhovateľa nijako ovplyvniť (strana 4 ods. 2 rozsudku). Okresný súd však ďalej už bližšie
neuviedol, prečo i v prípade existencie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy (ktorej sa navrhovateľ
dovolával) sa sporný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/ nevyrieši, resp. sa jeho
právne postavenie nezmení. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že zo strany

navrhovateľa išlo o nesprávne zvolený procesný nástroj ochrany jeho práva, keďže sa nedomáhal
odporovateľnosti predmetného právneho úkonu (strana 4 ods. 3 rozsudku), mal ďalej vysvetliť, prečo
považovalodporovateľnosťprávnehoúkonuzaprioritnúpredjehoabsolútnouneplatnosťouanazáklade
akých skutkových okolností a právnych úvah dospel k záveru, že odporovateľnosť právneho úkonu má
prednosť pred jeho absolútnou neplatnosťou. Na tieto otázky bolo potrebné dať v odôvodnení rozsudku

odpoveď zvlášť za situácie, keď literatúra (I. Fekete: Občiansky zákonník, Veľký komentár, I. diel,
Švestka a spol.: Občanský zákonník I., komentář) a judikačná prax (na ktorú poukazoval navrhovateľ v
odvolaní) vychádzajú z názoru, že v prípade právneho úkonu, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho
odporovateľnosť. K otázke naliehavého právneho záujmu na určení absolútnej neplatnosti právneho
úkonu (najmä zmluvy) považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že absolútnej neplatnosti

právneho úkonu sa môže dovolávať s úspechom každá osoba, ktorá má na tom právny záujem. Takouto
osobou s právnym záujmom môže byť aj tretia osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou, je však právnym
úkonom(zmluvou)nasvojichprávachdotknutá.Tomujepotrebnérozumieťtak,žeabsolútnejneplatnosti
právneho úkonu sa môže s úspechom dovolať len tá tretia osoba, ktorej hmotnoprávne postavenie
(predovšetkým jej majetkové práva) môžu byť - objektívne posudzované - neplatnosťou právneho

úkonu v dobe jeho uskutočnenia dotknuté. Pokiaľ sa tretia osoba dovoláva absolútnej neplatnosti
právneho úkonu určovacou žalobou, musela by ako nevyhnutnú procesnú náležitosť pre podanie takej
žaloby preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Pre súd,
ktorý posudzuje existenciu naliehavého právneho záujmu, je pritom vždy relevantný právny záujem
navrhovateľa a nie právny záujem odporcu (odporcov). Podľa judikovanej súdnej praxe v Českej

republike môže mať navrhovateľ právny záujem i na určení, že vlastníkom určitej nehnuteľnosti je dlžník
navrhovateľa, ktorý túto nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu, ak takýmto určením získa navrhovateľ
podkladprenariadenievýkonurozhodnutia(Švestkaaspol.:ObčanskýzákonníkI.,komentář,1.vydanie
2008).

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na procesné vady zistené
v konaní pred prvostupňovým súdom, napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) a § 212 ods. 3
O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v ďalšom konaní odstráni procesné vady (nedostatok náležitostí návrhu na začatie

konania, doručí vyjadrenie odporcov k návrhu navrhovateľovi) a nové rozhodnutie odôvodní podľa kritérií
uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa zistí, či voči odporcovi v
rade 1/ sa vedie trestné konanie ohľadne poškodzovania práv navrhovateľa ako veriteľa. S poukazom na
vyjadrenie právneho zástupcu odporcov zároveň zistí stav konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 11C/83/2012 a jeho vzťah k prejednávanej veci.

Odvolacie námietky odporcov v rade 1/ až 4/ proti výroku o náhrade trov konania nepovažoval odvolací
súd za dôvodné. Ak advokát zastupuje dve a viaceré osoby a nejde o prípad uvedený v ust. § 13
ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., ide o jeden spoločný úkon. Ak teda
advokát pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb vykoná napr. jeden úkon právnej služby a ide o prípad

tarifnej odmeny, určí sa advokátovi odmena za jeden úkon, pričom výška odmeny sa modifikuje (zníži)
v zmysle § 13 ods. 2 vyššie citovanej vyhlášky. K tomuto úkonu sa potom viaže i náhrada výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.
Povedané inak, režijný paušál sa viaže k úkonu za poskytnutú právnu službu a nie k počtu osôb, ktoréadvokát pri spoločnom úkone zastupuje. Nakoľko však odvolací súd zrušil výrok rozsudku o veci samej
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, zrušil i od uvedeného výroku závislý výrok t.j. výrok o
náhrade trov konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.