Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11Cpr/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203179
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4419203179.5

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobkyne Z. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX Z., zastúpená: JUDr. Tibor Elzer, advokát, so sídlom
Hlavné nám. 7, 940 52 Nové Zámky proti žalovanej: Obec Andovce, so sídlom Hlavná 157/2, 941 23
Andovce, IČO: 00308749, zastúpená: JUDr. Dávid Nagy, LL.M., advokát, so sídlom Kukučinova 8, 940
01 Nové Zámky, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
dané zamestnávateľom Obcou Andovce zamestnancovi Z. T. z pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2003,
dňa 2.5.2019 je neplatné.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobkyňa podala dňa 13.6.2019 žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,

ktorý odôvodnila tým, že je zamestnaná ako pracovník Obce Andovce, na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 31.10.2003 ako kuchárka v Materskej škole Z. viac ako 15 rokov. Žalovaná Obec Z. dňa
2.5.2019 okamžite s ňou skončila pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 31.10.2003 s odôvodnením, že mala svojvoľne opustiť
pracovisko bez súhlasu svojho nadriadeného. Pracovný pomer mal skončiť dňom prevzatia okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa s týmto postupom nesúhlasí a trvá, aby jej naďalej bola

prideľovaná práca. Z uvedeného dôvodu písomne dňa 3.5.2019 doporučeným listom do vlastných
rúk vyjadrila zamestnávateľovi nesúhlas so skončením pracovného pomeru okamžitým skončením
a predložila lekárske potvrdenie o svojej práceneschopnosti zo dňa 2.5.2019 a požiadala, aby po
ukončení práceneschopnosti jej naďalej bola prideľovaná práca na základe platnej pracovnej zmluvy.
Zamestnávateľ napriek tomu doposiaľ na jej vyjadrenie nereagoval, ignoroval vysvetlenie a napriek
trvaniu žalobkyne, aby ju naďalej zamestnával po ukončení práceneschopnosti, nakoľko trvá na

prideľovaní práce, zamestnávateľ na jej požiadavku nereagoval. Žalobkyňa dňa 2.5.2019 riadne
nastúpila do práce, vykonala nákup tovaru a vykonala prípravné práce na zabezpečenie prípravy
stravy ako kuchárka. Následne jej prišlo náhle nevoľno, pociťovala zvýšenie krvného tlaku, ktorý sa
akútne prejavil tým, že nebola schopná riadne komunikovať a už vôbec nie vykonávať svoju prácu.
Stihla oznámiť ústne, že sa necíti dobre a potrebuje navštíviť lekára. Vzhľadom na zhoršený zdravotný
stav vyhľadala zdravotnú starostlivosť ihneď, ktorá jej bola poskytnutá MUDr. H. a od tejto doby

pre zlý zdravotný stav je práceneschopná. Žalobkyňa uviedla, že svoju prácu si vykonávala podľa
najlepších schopností, má svoju prácu rada, nikdy nebola za výkon práce disciplinárne postihnutá a
vzhľadom na svoj vek, by rada túto prácu, ktorú má rada, vykonávala naďalej. Žalobkyňa naďalej trvá
na tom, aby ju zamestnávateľ po ukončení práceneschopnosti zamestnával, nakoľko neboli splnené
zákonné podmienky pre takýto postup zamestnávateľa a okamžité skončenie pracovného pomeru je
nezákonné. S poukazom na horeuvedené skutočnosti navrhuje, aby súd po prejednaní veci vyniesol

tento rozsudok: okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,dané zamestnávateľom Obcou Z. zamestnancovi - Z. T. z pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2003 zo dňa
2.5.2019 z dôvodov tu uvedených je neplatné.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 21.5.2020 uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu

písomného podania žaloby, ktorú žalobu si dovolil doručiť súdu v zákonnej lehote dňa 13.6.2019 s
tým, že trvá na petite predmetnej žaloby a navrhuje, aby v prípade potreby po ukončení dokazovania
bolo vyslovené, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom žalovaným podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) ZP z pracovného pomeru dňa 2.5.2019 je neplatné. Na rámec týchto dôvodov,
ktoré si dovolil popísať v bode 2 predmetnej žaloby si dovoľuje zdôrazniť jeden vážny dôvod, pre

ktorý považuje okrem už skutkových zistení predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru
za neplatné. Predovšetkým ide o významnú právnu skutočnosť v zmysle ktorej okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. V druhej vete
tohto ustanovenia ZP je jasné, že sa to musí stať vopred a v akej zákonnej lehote. Preukázateľne
sa táto hmotnoprávna podmienka platného okamžitého skončenia pracovného pomeru neuskutočnila,

zástupcovia zamestnancov vopred neboli informovaní, nebolo to prerokované, čo v mimosúdnych
jednaniach ústne potvrdil i pán starosta obce ako i pán právny zástupca, s ktorým jednal. Uvádza, že
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1a alebo 1b ZP vyžaduje to, aby závažné
porušeniepracovnejdisciplínybolotakejintenzity,žetoohrozujeplynulosťchoduprevádzky,čovdanom
prípade je vylúčené, nakoľko technicky i osobne preukázateľne bolo zabezpečené stravovanie v ten deň

inými pracovníkmi, ktorí boli prítomní pri udalosti, ktorá sa stala 2.5.2019. Zároveň rozhodnutie Obce
Z. je unáhlené i z toho dôvodu, že nebola poskytnutá ani minimálna lehota na vyjadrenie a vysvetlenie
zo strany pracovníčky, ktorá po tom, čo preukázateľne sa dostala do zlého zdravotného stavu, ktorý si
vyžadoval lekárske ošetrenie sa stala práceneschopnou, ale napriek tomu len niekoľko hodín po rannej
udalosti dňa 2.5.2019 jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Doručenie na základe

informácie klientky bolo doručené v mieste jej bydliska pracovníkom Obce Z. po tom, čo sa vrátila z
lekárskeho ošetrenia. Bolo to medzi 12 - 12.30 hod., čiže krátko po tom ako sa vrátila. Pracovník jej
zazvonil, odovzdal jej listinu, ktorú podpísala a z ktorej sa následne dozvedela, že zamestnávateľ s ňou
končí pracovný pomer, čo tiež nepriaznivo vplývalo na jej zdravotný stav. Pán starosta je starostom
krátko, nemohol jeho klientku ani poznať. Bola tam jedna pani, ktorá bola nadriadená, pričom moja

klientka je odborná kuchárka, ktorá tam pracuje len 2 hodiny a povedala jej pri práci, ktorú riadne
vykonávala: „odteraz budete robiť aj ďalšie, ďalšie..“. Klientka má 57 rokov, v tom veku aj stráca zdravie,
ona s tým nesúhlasila, odišla, išla za manželom a s ním do nemocnice. Toto keď je dôvod, aby tri
roky pred dôchodkom dostala hodinovú výpoveď - chorý človek, bez toho, aby sa prejednali aj tieto
veci odbormi, nie je to vhodné, správne a ani spravodlivé a tiež to nie je zákonné. Chceli to riešiť tak,

aby jej dali prácu do dôchodku. Klientka chce zarábať, inde si dnes prácu nenájde. Navrhuje, aby boli
oboznámené listinné dôkazy, ktoré boli pripojené k žalobe. Čo sa týka k výsluchu žalobkyne, poukazuje
na to, že prišla z práceneschopnosti, môže vypovedať. Zatiaľ v tomto štádiu konania výsluch ďalších
svedkov nenavrhujú. A žalovaný nech preukáže listinný dôkaz, kedy prejednal okamžité skončenie
pracovného pomeru.

Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že na základe výsledkov dokazovania, má právny
názor, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2.5.2019 je absolútne neplatné, neboli
splnené podmienky, závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo vysvetlené, čo bolo dôvodom. To,
čo je najdôležitejšie, je to, že nebola splnená zákonná podmienka a to možnosť klienta brániť sa
a prejednanie okamžité skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov so základnou

organizáciou SLOVES Z. - Y. - F. a teda vo svetle tohto jeho názoru nemôže súhlasiť s názorom pána
kolegu, že § 74 je formalizmus. To je vážna hmotnoprávna podmienka, ktorá je sankcionovaná do
platnosti, navrhuje, aby súd vyslovil rozsudok, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné
a aby bolo vyhovené žalobe, uplatňuje aj trovy konania pre klientku, ktoré vyčísli.

2./ Žalovaný sa na pojednávaní dňa 21.5.2020 vyjadril tak, že žalobca bol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 31.10.2003 zamestnancom žalovaného ako kuchárka Materskej školy Z.. Nie je sporné,
že žalobca dňa 2.5.2019 riadne nastúpil do práce, avšak následne došlo z jeho strany k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny, keď odmietol pokyn nadriadenej, vedúcej kuchyne - pani I. Y., týkajúci sa
prípravy stravy pre deti. Žalobca odmietol vykonať tento pokyn a to aj po opakovanej výzve nadriadenej.

následne po hlasnej verbálnej reakcii žalobca vypol kuchynské spotrebiče a opustil miesto výkonu práce.
Žalobca sa nesťažoval pri tom na nevoľnosť ani na nepriaznivý zdravotný stav, neohlásil potrebu
navštíviť lekára vedúcej kuchyne ani riaditeľke materskej školy alebo zamestnávateľovi. Žalovaný je
toho názoru, že išlo len o emotívnu reakciu zo strany žalobcu. O uvedenom svedčia čestné prehláseniasvedkov: I. Y., I.. H. C.riaditeľky materskej školy) a Y. Y. (upratovačky), ktoré uvedené skutočnosti
potvrdzujú. Nakoľko žalobca opustil miesto výkonu práce a nesplnil si svoje pracovné povinnosti, bolo
stravovanie detí v materskej škole v ten deň ohrozené, avšak žalovanému sa podarilo zabezpečiť stravu.

Na ďalšie preukázanie uvedených skutočností, ak to súd považuje za potrebné, žalovaný navrhuje
vykonať dokazovanie výsluchom svedka: I. Y.. Žalovaný nemá vedomosti o tom, akým spôsobom sa
žalobca z obce Andovce dostavil na lekárske vyšetrenie do T. F., keďže žalobca pri odchode z miesta
výkonu práce zatvoril budovu na kľúč a tým pádom znemožnil, aby ju vedúca kuchyne, resp. ostatní
prítomní nasledovali. Čo sa týka lekárskej správy, tá je nečitateľná, avšak z potvrdenia o dočasnej

pracovnej neschopnosti S324162 vyplýva diagnóza 147.9. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb
(MKCH) je číslom DG 147.9 označená nešpecifikovaná paroxyzmálna tachykaridia. Pričom tachykardia
znamená zrýchlenie srdcového rytmu a paroxyzmálna ju špecifikuje záchvatovitú, t.j. náhle vznikne
a náhle skončí. Tachykardia môže mať veľa príčin, ale veľmi často ide o bežnú reakciu organizmu
na stres. keďže je v diagnóze číslo „9“ podľa MKCH je to nešpecifikovaná tachykardia, t.j. ešte
nebola dodiagnostikovaná, pacientka ešte nebola na to liečená, nebola zistená príčina tachykardie. z

uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že dočasná práceneschopnosť žalobcu je účelová.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.5.2020 uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich doterajších vyjadrení nad rámec ktorých uvádza nasledovné: žalovaný je naďalej
presvedčený, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou je platná, pričom boli
naplnené zákonom stanovené podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti

poukazuje najmä na § 68 ods. 1 písm. b) ZP, v zmysle ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažné pracovnú disciplínu. Žalovaný má za to, že žalobkyňa
dňa2.5.2019závažneporušilapracovnúdisciplínuatotým,ženapracoviskusapohádalasnadriadenou
- vedúcou kuchyne, ďalej odmietla vykonať pokyn nadriadenej a to aj po opakovaných výzvach. V
tomto smere poukazuje na čestné prehlásenie pani I. Y., ktorá je jej nadriadenou, v ktorom čestnom

prehlásení uvádza, že žalobkyňa odmietla akceptovať pokyn, ktorý jej dala ohľadne prípravy stravy
pre deti. Žalobkyňa ďalej závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu tým, že bez akéhokoľvek
oznámenia opustila miesta výkonu práce a pri odchode kľúčom zatvorila vchodové dvere materskej
školy a tým pádom sa jej nadriadená ani iní zamestnanci nevedeli riadnym spôsobom dostať z budovy.
Uvedeným konaním žalobkyne nielenže závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, ale ohrozila

aj prevádzku materskej školy a ohrozila aj zdravie detí. Materskú školu navštevuje vyše 20 detí od 3 -
7 rokov, ktorých stravovanie je zabezpečené v súlade s platnými normami za účelom ich zdravotného
vývoja. Uvedeným konaním žalobkyňa ako jediná kuchárka jedinej MŠ v obci, tieto normy porušila. Ďalej
obec patrí medzi menšie obce v okrese T. F., t.j. správy ohľadne takéhoto správania sa rýchlo šíria v
obci a v okolí. Tým pádom žalobkyňa ohrozila aj dobré meno inštitúcie. nebyť rýchlej a promtnej reakcie

žalovaného ako zriaďovateľa, deti by zostali v ten deň bez stravy. Z uvedených dôvodov bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru, nielen že na mieste, ale aj jediným správnym riešením vzniknutej
výnimočnej situácie. Žalovaný následne okamžité skončenie pracovného pomeru ako aj jeho dôvodu
oznámil odborovej organizácii ústnou formou. Pán kolega poukázal na § 74, ktorý stanovuje podmienku
predbežnéhoprerokovaniasodborovouorganizáciou.Spoukazomnadoterajšievyjadreniejezjavné,že

situácia bola vážna. Za takýchto okolností sa žalovaný snažil v prvom rade vec, čo najrýchlejšie vyriešiť,
pričom na zreteli mal výlučne zdravie detí a zabezpečenie riadneho chodu materskej školy. Žalovaný
sa teda neriadil zlým úmyslom, ale čistým svedomím. Formalizmus nahradil konaním. V predmetnom
prípade je totiž podľa názoru žalovaného ustanovenie § 74 ZP formalistické a jeho aplikácia mohla
predĺžiť a prehĺbiť negatívne dopady závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne.

Žalovaný po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru oznámil túto skutočnosť aj odborovej
organizácii. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žalovaný poukazuje na stanovenie § 79 ods, 1 prvá
veta: v zmysle ktorého, ak zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby

zamestnanca naďalej zamestnával. Žalovaný v tomto smere poukazuje na argumentáciu žalobkyne,
v zmysle ktorej je žalobkyňa dlhodobo už vyše jedného roka PN. Z toho dôvodu je otázne, či sa
žalobkyňa vôbec zotaví, dúfajú, že áno, či bude môcť vykonávať pracovnú činnosť, či výkon práce
nebude na úkor jej zdravia. Po viac než ročnej PN má totiž žalobkyňa v zmysle zákona o sociálnom
poistení už nárok aj na invalidný dôchodok. Z uvedeného dôvodu by ďalšie zamestnávanie žalobkyne

bolo z pohľadu žalovaného ako aj z pohľadu žalobkyne pri najmenšom rizikové a neisté. Žalovaný v
tejto súvislosti poukazuje aj na časový aspekt, keď po viac než jedného roka po takto dlhej dobe nie je
spravodlivé žiadať od zamestnávateľa, aby zamestnanca naďalej zamestnával. A to aj s ohľadom na
to, že za účelom zabezpečenia riadneho chodu MŠ žalovaný na výkon práce kuchárky v MŚ zamestnaltretiu osobu. Táto osoba svoje pracovné úlohy vykonáva riadne a zamestnávateľ je s ňou spokojný. V
prípade povinnosti ďalšieho zamestnania žalobkyne by bol žalovaný nútený toto pracovné miesto zrušiť,
nakoľko zamestnávať dve kuchárky by bolo pre žalovaného nehospodárne. Z uvedených dôvodov má

žalovaný za to, že nemožno od neho ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu naďalej
zamestnal. Žalovaný preto žiada súd, aby tieto skutočnosti vo svojom rozhodnutí zohľadnil a pri svojom
rozhodovaní citovanú výnimku podľa § 79 ods. 1. ZP uplatnil. Navrhuje vykonať listinné dôkazy, ktoré
pripojili k vyjadreniu, prípadne v ďalšom štádiu konania predložia pracovnú zmluvu tretej osoby, ktorá
je zamestnaná namiesto žalobkyni.

Právnyzástupcažalovanéhovzáverečnejrečiuvádza,ževzhľadomnavykonanédokazovaniežalovaný
považuje naďalej okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2.5.2019 za platné, keďže žalobkyňa
sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný v zastúpení starostu konal na základe
zistených skutočností a výpovedí ostatných zamestnancov a po doručení okamžitého skončenia
pracovného pomeru nahlásil vec aj príslušnej odborovej organizácii, pričom zdôrazňuje, že sa jednalo
o výnimočnú situáciu a výnimočné situácie žiadajú niekedy výnimočné riešenia, v tomto prípade za

účelom ochrany zdravia detí a zabezpečenia chodu materskej školy. Z uvedených dôvodov s poukazom
na vykonané dokazovanie žiada žalovaný súd, aby žalobu zamietol a ďalej žiada žalovaný súd, aby v
prípade, ak by súd žalobe vyhovel postupoval v zmysle § 79 ods. 1 ZP a uplatnil výnimku podľa ktorej
nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, pričom v
tomto smere žalovaný poukazuje na dnešnú argumentáciu. Žalovaný si ďalej uplatňuje aj náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
3./ Súd vykonal dokazovanie vyjadrením žalobkyne na čl. 4, potvrdením o dočasnej pracovnej
neschopnosti na čl. 5, pracovnou zmluvou na čl. 6, okamžitým skončením pracovného pomeru na čl. 8,
pracovnou náplňou na čl. 53 a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa je zamestnaná ako pracovník žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2003

akokuchárka,pričomžalovanýsňouukončilpracovnýpomerpodľa§68ods.1písm.b)ZPzdôvodu,že
závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že dňa 2.5.2019 svojvoľne opustila pracovisko bez súhlasu jej
nadriadeného, pričom jej pracovnou náplňou ako kuchárky MŠ bolo zabezpečiť a podávať teplú stravu
deťom v MŠ v Z., ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala žalobkyňa dňa 2.5.2019. Dňa
3.5.2019 oznámila žalobkyňa žalovanému, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí,

nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o okamžitom skončení a žiada, aby po
ukončení práceneschopnosti jej naďalej bola prideľovaná práca na základe pracovnej zmluvy.
Z potvrdenia na čl. 5 o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalobkyňa je práceneschopná
od 2.5.2019. Pracovnou náplňou žalobkyne okrem iného bolo zostavovanie jedálneho lístku týždeň
dopredu, organizácia práce v kuchyni, zodpovednosť za úpravné podávanie a správne rozdeľovanie

pokynov, objednávanie a obstarávanie potravín a plnenie príkazov jej nadriadených súvisiace s
dohodnutým druhom práce. Žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru ako aj jeho dôvod
oznámil odborovej organizácii ústnou formou.
4./ Podľa § 68 ods. 1 písm. b), odsek 2 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže

podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa , keď sa o dôvode
na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa , keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia dňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodov
a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa

nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 ZP výpoveď , alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia v písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu , platí,
že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončením
v skúšobnej dobe, alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr

v lehote dvoch mesiacov odo dňa , keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon , na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán , alebo zákonný
zástupca, alebo na ktorý neudelil predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý
nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formoupredpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný
predpis.
3MCdo14/2013zodňa3.4.2014:Spožiadavkou,abyvýpoveďbolaprerokovanáspôsobomvylučujúcim

pochybnosti o tom, konkrétne aká výpoveď a z akého dôvodu bola (neskôr) daná, je logicky spojená
požiadavka prerokovania výpovede podľa § 74 Zákonníka práce takým spôsobom, ktorý vylúči prípadné
pochybnosti o tom, či výpoveď bola vôbec takto (vopred)prerokovaná
5./ V § 74 sa ustanovuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou
alebookamžitýmskončenímpracovnéhopomeruzostranyzamestnávateľauvedenéustanovenieurčuje

povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov
zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP, spôsobuje
neplatnosť výpovede a okamžité skončenie pracovného pomeru. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru a v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len
vo výnimočných prípadoch. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od
okolností konkrétneho prípadu , pričom by sa malo prihliadať nie len na osobu zamestnanca, na
pracovnú pozíciu, ktorú zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny , ale aj

na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. V zmysle súdnej praxi iba závažné
porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného
porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol o aký stupeň porušenia pracovnej
disciplíny ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami , či

hranicami ale berie do úvahy iba špecifikácia prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Z
uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd
viazaný tým ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku ( alebo v inom internom predpise )
hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2011).
6. / Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd žalobu žalobcu za preukázanú v celom rozsahu.

V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného
pomeru vykonal písomne a zároveň v ňom skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom. Zároveň toto bolo doručené žalobkyni v lehote dvoch mesiacov
podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti takéhoto okamžitého
skončenia pracovného pomeru však bolo prerokovanie so zástupcami zamestnancov, čo v tom

prípade nebolo splnené a okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokované nebolo. V
konaní zároveň bolo preukázané, že žalovaný ani nepredkladal v písomnej podobe písomnú žiadosť
zástupcovi zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Bolo preto
preukázané, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti uvedeného právneho úkonu zo
strany zamestnávateľa - žalovaného, nesplnenie ktorej, v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods.2

Zákonníka práce, spôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
V prejednávanom prípade podľa názoru súdu nedošlo zo strany žalobkyne pri plnení jej pracovných
povinností k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce a to z dôvodu, že bolo preukázané, že po slovnom konflikte s ďalšou
spolupracovníčkou prakticky okamžite opustila pracovisko, následne bola ošetrená u lekára, pričom

žalovanému nevznikla v súvislosti s týmto jej konaním žiadna škoda a žalovaný aj zabezpečil chod
školskej jedálne a zároveň aj výdaj stravy. To znamená, že konanie žalobkyne neohrozilo plynulosť
chodu prevádzky v tomto prípad školskej jedálne, nakoľko bolo preukázané , že aj technicky a osobne
bolo zabezpečené stravovanie v ten deň inými pracovníkmi, ktorí boli prítomní na pracovisku.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že v prípade, žeby súd žalobe vyhovel, aby súd v rozhodnutí

zohľadnil aj výnimku uvedenú v § 79 ods. 1 Zákonníka práce, tj. , že v súčasnom štádiu konania sú
dôvody preto, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca - žalobkyňu
naďalej zamestnával a to aj z dôvodu, že na jej miesto už je prijatá iná zamestnankyňa a s poukazom
na jej dlhodobú PN, kedy vznikli aj pochybnosti, či žalobkyňa je spôsobilá vykonávať naďalej túto
prácu. Podľa názoru súdu, však neboli splnené podmienky preto, aby súd mohol konštatovať, že sú

dané kritériá a podmienky uvedené v § 79 ods. 1 ZP, tj. , že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával, nakoľkopoincidente,ktorýprebeholbolažalobkyňa
práceneschopná, ktorá práceneschopnosť trvala až do dňa pojednávania, čo podľa názoru súdu súskutočnosti, ktoré nezakladajú dôvody, aby súd postupoval podľa § 79 ods. 1 ZP a teda vyslovil, že od
zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca - žalobkyňu naďalej zamestnával.
7./ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom

zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom trov právneho zastúpenia a to v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.