Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/375/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710215066
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1710215066.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu N..

Y. U., B. XX.X.XXXX, X. Š. XX, zastúpený Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom so sídlom Tomášikova
26, Bratislava proti žalovanému: Y. P., B. X.X.XXXX, Š. XX, zastúpený JUDr. Jánom Mišurom PhD.,
advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.11.2010 doručenou súdu dňa 23.12.2010 sa žalobca domáhal, aby súd i/ zaviazal
žalovanéhopovinnosťouupustiťodneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranuosobnostižalobcuato

od akýchkoľvek verbálnych urážok a do zásahov do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia,
jeho mena a prejavov osobnej povahy; ii/ zaviazal žalovaného následky zásahov do práva na ochranu
osobnosti žalobcu odstrániť tak, že mu dá primerané zadosťučinenie tým, že sa v lehote do 7 dní od
právoplatnosti rozhodnutia súdu, písomne žalobcovi ospravedlní s uvedením, že sa ospravedlňuje za
jeho oplzlé a nepravdivé výroky vyslovené na osobu žalobcu, jeho manželky N.. T. U. a jeho matky H.
U., ospravedlní sa písomne a okrem toho aj verejne prostredníctvom obecného rozhlasu v pracovný deň
v odpoludňajších hodinách tak, že prečíta písomné ospravedlnenie, dvakrát krátko po sebe; iii/ zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 2000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku;
iv/ zaviazal žalovaného na náhradu trov konania trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ktorý vedľa neho býva v rodinnom dome, od
júla 2007 dosiaľ žalobcu, jeho manželku, príbuzných verejne verbálne napáda, uráža, neodôvodnene
dehonestuje, čím zasahuje do jeho práv na ochranu osobnosti chránených § 11 zákona č. 40/1964 Z.
z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Žalobca sa snažil tieto útoky najmä na jeho česť a dôstojnosť

riešiť prostredníctvom zásahu zástupcov obce Štefanová, najmä starostky a poslancov Obecného
úradu Štefanová, na starostku sa obracal písomne doporučenými listami zo dňa 24.7.2007, 3.6.2009,
12.1.2010 s uvedením konkrétnych atakov, Obecný úrad Štefanová (ďalej aj ako „obecný úrad“) len raz,
na zasadnutí dňa 6.8.2009, prerokoval jeho sťažnosť na žalovaného, avšak bez nápravy, odporučil mu
zásah súdu. Z uvedeného dôvodu žalobca listom zo dňa 4.11.2010 vyzval žalovaného na upustenie od
neoprávnených zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti a vyzval ho na konkrétne zadosťučinenie
a zaplatenie nemajetkovej ujmy. Žalovaný tento list neprevzal.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil i/ sťažnosť žalobcu na správanie žalovaného
zo dňa 24.7.2007, 3.6.2009, 12.1.2010 adresované p. Ingrid Z., starostke obce; ii/ výzva žalobcu
žalovanému zo dňa 4.11.2010 na upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnostii s podacím lístkom a kópiou nedoručenej zásielky; iii/ zápisnica obecného úradu z riadneho zasadnutia
zastupiteľstva zo dňa 6.8.2009; iv/ odpoveď p. N. Z., starostky obce na sťažnosť na správanie
žalovaného zo dňa 10.8.2009; v/ podacie lístky preukazujúce zaslanie písomnosti (nepriložených)

žalobcom dňa 13.1.2010 adresátom: P. O., C.R. K., T.. W. W., T. U., Ľ. U..

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 3.10.2012 doručeným súdu dňa 5.10.2012, v ktorom
navrhol súdu žalobu zamietnuť v celom rozsahu s priznaním trov žalovanému. Žalovaný považuje
žalobu žalobcu za nedôvodnú, založenú na fabulovanom skutkovom stave a zamlčujúcu podstatné

skutočnosti, ktoré sa týkajú správania žalobcu voči žalovanému, má za to, že toto súdne konanie je
ďalším nátlakovým počinom smerujúcim k tomu, aby žalovaný rezignoval na ochranu svojho majetku a
ostatných práv, ktoré porušuje žalobca. Ako ďalej dôvodil žalovaný, žalobca v roku 2004 zasiahol bez
právneho dôvodu do nehnuteľnosti žalovaného tak, že mu spôsobil škodu tým, že zbúral rímsu na jeho
dome, privlastnil si stavebný materiál v podobe tehál takto odstránený zo stavby žalovaného a svojvoľne
zabral aj časť jeho pozemku, ktorý zastaval. Žalovaný mal vykonať aj stavebné úpravy v rozpore so

stavebným povolením - okno, ktorým sa pokúšal sledovať žalovaného na jeho vlastnej nehnuteľnosti.
Okrem toho žalobca vulgárne osočoval žalovaného, ktorý sa snaží už od roku 2004 riešiť susedský
spor, ktorý sa týka neoprávnených zásahov do nehnuteľností a súkromia žalovaného. Žalovaný popiera,
že by zasiahol spôsobom, akým uvádza žalobca, do práv na ochranu osobnosti žalobcu, práve naopak,
žalobca svojim arogantným, vulgárnym a nactiutŕhačským konaním opakovane vyvoláva konflikty, ktoré

nemá záujem okrem ich eskalácie žiadnym spôsobom riešiť. Tieto skutočnosti dokáže potvrdiť ako
manželka žalovaného, tak aj spoločný sused strán, p. Marián Radoský. Skutočnosť, že v danom prípade
sa nejedná o ochranu osobnosti, ale o susedský spor napokon potvrdzuje aj list obecného úradu zo dňa
10.8.2009 predložený žalobcom.

5. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný považoval za potrebné uviesť, že v tomto konaní nie je zrejmé,
čo žalobca žiada, žalovaný totiž nemá od čoho upustiť, nakoľko nič také, ako sa uvádza v prvom
výroku petitu, nerobí, nikdy sám nezačal žiadnu verbálnu výmenu názorov, vždy, ak komunikoval
so žalobcom, tak potom, čo žalobca porušil jeho práva. Žalovaný prisvedčuje žalobcovi len v tom,
že skutočne jeho provokácie a správanie sa k susedom je všeobecne známe, nie však v dôsledku

akéhosi nekonkrétneho konania žalovaného, ale v dôsledku toho, že sám žalobca sa bezdôvodne
sťažoval na obci a svojimi podaniami naďalej obťažuje svojich susedov a obyvateľov obce, nepriamym
indikátorom ako je žalobca v obci vnímaný je možné vidieť aj v jeho volebnom výsledku pri kandidovaní
za poslanca do obecného zastupiteľstva v roku 2011. Žalobca ďalej v podaní výslovne poprel tvrdenia
žalovaného vo vzťahu k udalostiam zo dňa 22.3.2010, nevie, čo má žalobca na mysli, pričom poukazuje

na absenciu dôkazov, hoci si žalobca žalovaného pravidelne nahráva zvukom o obrazom. Žalovaný
z hľadiska časovej súvislosti dodal, že hoci žalobca uvádza konkrétne dátumy, kedy sa mali údajné
zásahy do osobnosti žalobcu stať, správanie sa žalobcu nekorenšponduje s údajnými zásahmi, tento
sa na samotného žalobcu prostredníctvom výzvy zo dňa 4.11.2010 (žalovaný spochybnil úplnosť tohto
dôkazu predloženého súdu) obrátil až 4.11.2010, teda viac než polroka po údajnom incidente, ktorý mal

zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Žalovaný spochybnil aj úplnosť ďalšieho dôkazu predloženého
žalobcom, a to listu zo dňa 12.1.2010.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu i/ sťažnosť žalovaného adresovanú starostovi
obce na konanie žalovaného v rozpore so stavebným povolením zo dňa 17.7.2007 a 19.7.2007 i

s prílohami; ii/ sťažnosť žalovaného na konanie žalobcu adresovaná starostovi obce a obecnému
zastupiteľstvu zo dňa 8.3.2010.

7. Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2012 predložil žalobca ďalšie dôkazy (i/ rozhodnutie obecného
úradu zo dňa 8.8.2007; ii/ zápisnica OR PZ Bratislava - okolie o výsluchu svedka ČVS: ORP - 1520/1-

OSV-BH-2008 zo dňa 12.11.2009; iii/ sťažnosť žalobcu na správanie žalovaného adresované p. O.
zo dňa 5.9.2011iv/ 2 ks fotografií osoby v čiapke na poli páliacej suchú trávu; iv/ vyrozumenie obce
adresované žalobcovi zo dňa 26.10.2011; v/ fotografia 3 osôb v okne podľa opisu žalobcu pochádzajúca
z novembra 2005, prítomnosť žalovaného na tejto fotke má dokumentovať jeho súhlasné stanovisko
k osadeniu okna; vi/ kúpna zmluva na pozemky v k.ú. Štefanová zapísanej na LV č. 112 v prospech

kupujúceho - žalobcu zo dňa 15.4.2002; vii/ notárska zápisnica N 8/2010, Nz 3995/2010, NCR1s
4106/2010 spísaná notárkou Y.. N. J. zo dňa 8.2.2010; viii/ rozhodnutie Správy katastra Pezinok zo dňa
10.1.2012 č. V-4034/2011; ix/ nákres susediacich pozemkov strán (ceruzkou); x/ fotografia rozbitého
okna na ktorej je ceruzkou písaný dátum 11.8.2009 s poznámkou: žalovaný rozbil okno; xi/ fotografiaosoby (podľa tváre identifikovanej súdom ako žalovaného) stojacej v spodkoch na neidentifikovateľnom
území, pravdepodobne v záhrade s opisom: 11.8.2009, žalovaný rozbil okno na stodole; xii/ fotka
neindifikovateľného muža stojaceho na trávnatom poraste, pred ním niečo horí, fotka označená ako:

žalovaný, Štefanová 35, páli, 8.7.2009, 10:31 hod.; xiii/ fotka záhrady a neindifikovateľnej ženy so
zadymeným vzduchom s opisom: žalovaný, Štefanová 35, páli, 8.10.2009 o 15:50 hod.; xiv/ fotka
neindifikovateľného muža na poli alebo záhrade od chrbta, zo zeme sa dymí; xv/ fotka rozbitého okna s
opisom: žalovaný rozbil okno na stodole žalobcu; xvi/ fotka odkvapovej rúry, naznačenie presahu rímsy
(13 cm), fotka označená ako „hranica“; xvii/ výzva na upustenie od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu osobnosti zo dňa 4.11.2010 od žalobcu adresovaná žalovanému; žalobca neskôr doložil
ešte xviii/ fotka „zničenej dočasnej výplne na stodole žalobcu“, podľa ďalšieho opisu fotku mal uvedené
dňa 21.8.2008 urobiť žalovaný; xix/ vytyčovací náčrt na parc. č. 179 č. 107/2007; xx/ záznam z ústneho
konania obce Budmerice zo dňa 7.8.2007. Žalobca ďalej navrhol vypočuť Mareka V. a Ing. V. W.Á.
(preukázanie účelovosti žalovaného), Ľ. Y., Y. W., L.. U., H. H. X., s ktorým mal mať žalovaný pre jeho
správanie problémy.

8. Na tomto prvom nariadenom pojednávaní (24.10.2012) žalobca uviedol, že na svojej žalobe trvá,
konanie odporcu má spočívať v sústavnom agresívnom a hrubom správaní pretrvávajúcom niekoľko
rokov ako aj v jeho ohováraní v obci Štefanová, čo všetko má za následok negatívny vplyv na jeho
občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie. Takéto systematické konanie žalovaného bráni žalobcovi

viesť spoločenský život na požadovanej úrovni, obmedzuje žalobcu v spoločenskom živote počas
návštev v rodinnom dome v obci Štefanová, návštev zo zahraničia, keď hostia museli utekať pred
konaním žalovaného pre štipľavý dym ako aj jeho správanie. Podľa slov žalobcu bol konaním žalobcu
narušený aj jeho spoločenský život v obci, prístup občanov k nemu sa zmenil, predtým bol ich vzťah
k žalobcovi otvorený, priateľský, úprimný a čistý, teraz je v izolácii (dôkazom má byť aj návrh žalobcu

postaviť v obci sochu sv. Štefana, pričom pre správanie žalovaného sa tento nápad vôbec nerealizoval,
zostal bez odozvy, taktiež má žalobca od roku 2012 problémy s pooraním poľa), žalobca navrhuje
vypočuť obyvateľov obce Štefanová. Teraz sa jeho predchádzajúci návštevníci vyhýbajú opätovnej
návšteve žalobcu a na jeho pozvania nereflektujú, nakoľko nechcú byť vystavení opätovnej situácii u
žalobcu, akej už raz boli účastní. Konanie žalovaného má vplyv aj na súkromie žalobcu, život jeho

rodiny, nakoľko žalobca spolu s manželkou kúpili rodinný dom spolu so záhradou pre syna s tým, že
sa o nich v starobe postará, pričom pre konanie žalobcu ako suseda syn minulého roku tento rodinný
dom daroval svojim rodičom. Ďalším narušeným aspektom súkromného života má byť fakt, že jeho
manželka sa odmieta nasťahovať trvale do rodinného domu, v dôsledku týchto incidentov a napätia
začínajú ako manželia žiť oddelene a dochádza pri riešení situácii spôsobených konaním žalobcu medzi

nimi k hádkam, aj k otázke spoločného bývania. Žalovaný k uvedenému prednesu žalobcu len uviedol,
že (sporné) konanie žalobcu nie je riadne vymedzené, okrem toho spory sa mali začať už v roku 2004
a nie v roku 2007, podľa jeho názoru súd nie je povinný vyvodzovať skutkové tvrdenia z predložených
listinných dôkazov, takisto ďalej trvá na tom, že navrhnutý petit rozsudku je nevykonateľný. Žalobca
k uvedenému uviedol, že sporné konanie žalovaného má spočívať v slovnom napadnutí žalobcu dňa

22.03.2010 (ktoré v citácii je uvedené v liste žalobcu zo 04.11.2010 a ktorého dôkazom je predložené
DVD a výsluch p. Y., p. X., ktorý odmietal žalobcovi pomáhať pri dostavbe domu kvôli zadymenému
a vulgárnemu prostrediu a jeho manželky a brata) a taktiež v ohováraní, šírení klamstiev ohľadom
jeho osoby u občanov obce Štefanová, ktorými odporca spochybňuje spoločenské a profesionálne
postavenie žalobcu a jeho diplomatickú činnosť (čo má v konaní preukázať výsluch p. O., p. Z., p. U.,

zosmiešňuje jeho pôvod. Ďalším konaním, ktorého sa mal dopustiť žalovaný voči žalobcovi je to, že sa
žalovaný natočil na žalobcu, odhalil si zadok a súčasne povedal žalobcovi, že nech si nafilmuje aj jeho
riť. Žalovaný mal slovne napadnúť žalobcu citovanými oplzlými a dehonestujúcimi výrokmi niekoľkokrát,
teda opakovane, nevedel uviesť presné dátumy všetkých incidentov, pri ktorých bol žalobca žalovaným
slovne urážaný a ponižovaný, ale bolo ich sedem, pričom žalobcovi sa podarilo zaznamenať tri z nich

a dátumy sú uvedené na predloženom DVD nosiči.

9. Dňa 13.11.2012 žalobca doručil súdu návrh na rozšírenie žaloby, ktorý vymedzil ďalším podaním zo
dňa 8.4.2013, súd uznesením č.k. 10C/375/2010-105 zo dňa 26.8.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že
petit znie: i/ žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek verbálnych urážok a nepravdivých výrokov voči

osobe žalobcu; ii/ žalobca je povinný zdržať sa prejavov akýchkoľvek znevažujúcich gest smerujúcich
voči osobe žalobcu; iii/ žalovaný je povinný písomne a verejne sa žalobcovi ospravedlniť tak, že v
ospravedlnení uvedie nasledovné: Ospravedlňujem sa N.. Y. U. (žalobcovi), bytom Štefanová 34, 900
86 Štefanová, za všetky svoje urážlivé, neslušné a nepravdivé výroky a tvrdenia vyslovené na jehoosobu a na osobu jeho manželky Ing. Magdalény Sabovej dňa 8.9.2009 a dňa 22.3.2010. Súčasne sa
N.. Y. U. (žalobca) ospravedlňujem za svoje prejavy znevažujúcich gest voči jeho osobe spočívajúce v
odhaľovaní a vystrkovaní zadnej časti svojho tela dňa 8.9.2009, a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku

- žalovaný je povinný písomné ospravedlnenie zaslať doporučeným listom na adresu žalobcu a verejné
ospravedlnenie má vykonať tak, že v pracovný deň o 12:00 hod. napoludnie, dvakrát po sebe prečíta
ospravedlnenie; v/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 eur. Žalobca
žiadal priznať aj náhradu trov konania.

10. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.9.2013 poprel, že by sa konanie z jeho strany vo
vzťahu k skutkom datovaným dňa 08.09.2009 a 22.03.2010 mohlo naozaj udiať, pretože dňa 22.03.2010
sa nachádzal v práci (o čom do spisu priložil potvrdenie zamestnávateľa) a dňa 08.09.2009 bol PN
(02.09.2009do25.10.2009)azdržiavalsavosvojomprechodnombydliskuHarmónia3021,Modra(súdu
predložil na nahliadnutie výmenný poukaz z 13.09.2013 vystavený všeobecnou lekárkou pre dospelých
MUDr.EvouOravcovou,Vajnorská1346,Bratislava,kdesauvádza,žeodporcabolPNod02.09.2009do

25.10.2009 s číslom dokladu o PN: H378758). Žalovaný ďalej k predloženým dátovým nosičom uviedol,
že tam obsiahnuté video súbory majú vo svojich vlastnostiach iný dátum vyhotovenia ako je uvedený
v názve každého zo súborov a preto namietal ich pravdivosť. Žalobca k zmene dátumu uviedol, že iný
dátum vo vlastnostiach súboru môže byť následkom kopírovania súboru z kamery na CD nosič.

11. Súd na pojednávaní konanom dňa 11.12.2013 vykonal výsluch žalobcu, ktorý čítajúc zo svojich
poznámok uviedol, že dom susediaci so žalovaným kúpili v roku 2002 na meno syna, renovovať ho
začali v období 2004/2005, ku ktorému sa viažu prvé stretnutia so susedmi z oboch strán, aj s p. G.,
najprv boli vzťahy s oboma susedmi dobré, aj napriek nejakým stavebným nezrovnalostiam. K prvému
nedorozumeniu malo dôjsť v máji 2007, kedy ho žalovaný odmietol odzdraviť, čo odôvodnil tým, že

„so zlodejama a kmínama sa nevyprávam“, pričom sa odvolal na suseda G., ktorý mu mal povedať,
že ho okradol o pozemok. V dôsledku tejto situácie dal žalobca vypracovať geodetické zameranie
svojho pozemku, neskôr ďalšie, pričom geodet konštatoval, že stavby ležia vo vnútri jeho pozemku.
Počas výkopových prác pred pozemkom na ulici žalovaný slovne napadol pracujúcich robotníkov a jeho
manželkuposlal„dopiče“,potomtoincidentesasťažovalnaobci.Vjúni2009došlokďalšiemuincidentu,

žalovaný slovne napadol jeho manželku v kontexte, že ide kradnúť na cudzie. K incidentu z 08.09.2009
uviedol, že mali naplánovaný obed na záhrade, pričom odporca začal opäť páliť ľahko kompostovateľný
odpad, čím zadymil ich záhradu, na jeho žiadosť, aby od tejto činnosti upustil pretože na záhrade je aj
malé dieťa žalovaný mal uviesť, že tam nemá čo robiť a má ísť na ulicu. Ako uviedol žalobca, žalovaný
zvykol páliť takýto odpad iba v čase, v ktorom vietor smeroval všetok dym na jeho záhradu. Keď zistil,

že odporca zadymuje záhradu, šiel za ním na pole a požiadal ho, aby prestal, pričom žalovaný začal
na neho hovoriť vulgárne, z tohto dôvodu šiel žalobca späť do domu po kameru a celý jeho nasledovný
vulgárny prejav si zaznamenal na dátový nosič. Bezprostredne pri tomto prejave žalovaného neboli
prítomné žiadne ďalšie osoby, avšak vzhľadom na intenzitu hlasu žalovaného bolo počuť jeho nadávky
aj v neďalekých záhradách, susedia mu dali najavo že to počuli svojim konaním. To, že žalobca pristúpil

k zaznamenaniu konania ho viedla skoršia skúsenosť na polícii, keď ohlásil žalovaného správanie avšak
žiaden zo susedov nebol vzhľadom na vzťahy v dedine ochotný vypovedať, preto sa na polícii pýtali, či
má nejaký záznam. K incidentu z 22.03.2010 uviedol, že sa stal v mieste, kde má postavenú stodolu
a súvisel s podozrením žalovaného, že žalobca premiestnil vytyčovací kolík geodeta, žalovaný mal na
jeho nesúhlas reagovať vulgárne, jeho monológ trval asi 15 minút, ktorý taktiež zaznamenal kamerou

a ako dôkaz založil do spisu, tohto incidentu bol prítomný aj jeho brat Jozef. Ako uviedol žalobca,
vždy sa snažil so žalovaným dohodnúť, nikdy nepristúpil na jeho spôsob komunikácie a pravdepodobne
aj to bolo skutočnosťou, ktorá ho burcovala k ďalším útokom, k čomu svojim nekonaním prispela aj
sama obec. V dôsledku týchto útokov žalobca začal byť uzavretý, prestal žiť spoločenským životom,
komunikácia s manželkou sa narušila, začali sa hádať, manželka neskôr odmietla mať evidovaný trvalý

pobyt v dome, všetko sa zavŕšilo tým, že syn Marek odmietol do budúcnosti sa s rodinou nasťahovať
do domu, čím sa mu s manželkou zrútila spoločne plánovaná budúcnosť, keď počítali s tým, že sa o
nich ich syn v neskorších časoch postará, syn im dom naproti tomu daroval. Správanie žalovaného
vyvolávalo napätie, ktoré sa prenášalo na celú rodinu. Na otázku žalovaného, či vie uviesť čas, kedy
sa mala udiať údajná udalosť jeho útoku dňa 08.09.2009 žalobca uviedol, že presný čas nevie, ale bolo

to popoludní, na ďalšiu otázku, na otázku, prečo po tomto incidente nepodal žalobu na ochranu proti
porušovaniu susedských práv odpovedal, že dúfal, že žalovaný od svojho konania upustí, vyhotovenie
zvukovo obrazového záznamu nevykonal na potrebu súdneho konania, domnieval sa, že to bude
mať odstrašujúci účinok voči žalovanému. Na otázku, z čoho usudzuje, že sa incident v súvislosti sozadymovaním udial dňa 08.09.2009 a to vo vzťahu k dokladom preukazujúcim PN žalovaného žalobca
uviedol, že pri vyhotovovaní záznamu na kameru mal nastavený správny dátum, neskôr pri kopírovaní
z kamery na USB kľúč došlo aj k prepisovaniu súboru, pričom keď sa rozhodol podať žalobu v súboroch

našiel aj taký s označením dátumu 08.09.2009, pričom mal za to, že je to záznam z toho incidentu.
Na otázku, prečo nezopakoval jeho žiadosť o upustenie od konania žalovaného do kamery, keď sa s
ňou vrátil žalobca odpovedal, že tá žiadosť tam už odznela, bol rozrušený a nepovažoval za potrebné
žiadosť zopakovať. Na otázku, ako si môže byť istý správnym nastavením dátumu, keď bol rozrušený
žalovaný uviedol, že dátum sa tam nenastavuje pri každom zázname, je tam už nastavený. Na otázku,

v akom čase sa mal stať incident 22.03.2010, žalobca uviedol, že tento incident sa stal v máji toho roku,
došlo k chybe v prepise pri spracovaní dôkazov vo forme dátových nosičov k žalobe a z tejto chyby sa
potom vychádzalo pri písomnom vypracovaní písomnej žaloby.

12. Súd na pojednávaní konanom dňa 28.2.2014 realizoval výsluch žalovaného, ktorý uviedol, že skutok
zo dňa 8.9.2009 sa nemohol udiať, pretože bol vtedy dlhodobo PN a zdržoval sa v Modre - Harmónia,

o čom predložil súdu potvrdenie. Pokiaľ sa jedná o deň 22.3.2010, vtedy bol v práci, odchod z práce
cvakal o 15:35 hod, o 16:15 hod. mu išiel autobus, o 17:00 prišiel do Harmónie, v Štefanovej v ten deň
ani nebol. Žalovaný uviedol, že nikdy nemal auto, ani oprávnenie viesť motorové vozidlo, ak by malo
byť pravdou, že bol v ten deň na Štefanovej, tak to muselo byť až za tmy. Žalovaný uznal, že susedské
vzťahy nie sú dobré, žalobca mu mal zbúrať z domu, čo sa nikomu ešte v Štefanovej nestalo. Každý

kto prišiel do kontaktu so žalobcom už s ním nechcel mať nič spoločné, žalovaný nemal nikdy s nikým
problém. Na otázky žalobcu žalovaný uviedol, že vzťahy so žalobcom boli normálne, nechodil k nemu
na besedy, k zlomu malo dôjsť keď mu zbúral dom, malo to byť medzi 10.9.2006 a 20.9.2006, aj keď
sa mu zdá, že to bolo skôr v roku 2004, ale nepamätá si to. Stavebný úrad v Budmericiach ho odkázal
na súd, on sa však aj napriek vzniknutej škode nesúdil, syn mu poradil, nech to nechá tak. Na otázku,

či poskytol žalobcovi pomoc pri búraní jeho domu, žalovaný odpovedal kladne, mala to byť hraničiaca
stena, odkryla sa miestnosť jeho domu. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalovaný navrhol ďalšie
dôkazy:potvrdenieodSHMÚkedydňa22.3.2010zapadloslnko,vypočutiejehomanželkykedyžalovaný
prišiel z práce, vyžiadanie stanoviska ošetrujúcej lekárky T.. Q. C., či zdravotný stav žalovaného počas
jeho PN mu dovoľoval hýbať sa.

13. Súd na žiadosť žalovaného doplnil dokazovanie a vyžiadal si od MUDr. Evy Oravcovej správu,
či zdravotný stav žalovaného počas jeho PN mu dovoľoval hýbať sa. Ošetrujúca lekárka predložila
súdu lekársku správu - nález zo dňa 19.3.2014, v ktorom k osobe žalovaného uviedla, že potvrdenie
o zdravotnom stave bolo vydané klientovi 21.2.2014, na ktorom sa nič nemení, nevidím dôvod pre

duplicitu. PN od 2.9. do 26.10.2009 vzhľadom na výrazný algický stav a poruchu mobility bol upútaný na
lôžko od 2.9. do 13.9.2009, potreboval pomoc druhej osoby pri základných samoobslužných úkonoch
až do odznenia algického stavu, t.j. do 13.9.2009. Súd na návrh žalovaného si taktiež od Slovenského
hydrometeorologického stavu vyžiadal informáciu, kedy dňa 22.3.2010 zapadlo v obci Štefanová slnko,
tentoposudkomč.228/2014zodňa20.3.2014podalinformáciu,ženazákladeastronomickýchvýpočtov

dňa 22.3.2010 slnko zapadlo o 18:05 hod.

14. Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2014 žalobca požiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu, pretože
po skúmaní zvukovoobrazových záznamov zistil, že udalosti, ktoré viazal k dátumom 8.9.2009 a
22.3.2010 sa nestali v takto označené dni. Súd uznesením č.k. 10C/375/2010-143 zo dňa 27.10.2014

nepripustil zmenu žaloby ohľadom zmeny dátumov, kedy malo dôjsť k incidentom ktoré mali zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu (08.10.2009, kedy mal žalovaný na žalobcu vystrčiť aj zadnú časť tela
a 11.05.2010). Súd uznesenie odôvodnil tým, že označenie iného dátumu, kedy malo dôjsť k pôvodne
uvedenému konaniu odporcu je tvrdenie inej skutočnosti ako bola označená do skončenia prvého
pojednávania a preto na ňu nemôže neprihliadať.

15. Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2014 žalobca uviedol, že sa domáha negatórneho nároku
spočívajúceho v povinnosti žalovaného upustiť od jeho konania voči žalobcovi, ktoré je časovo a
miestom vymedzené od júla 2007 do podania žaloby ako aj obdobím nasledujúcim po jej podaní, z tohto
dôvodu sú relevantné aj súdu predložené zvukovoobrazové záznamy. Žalovaný k prednesu žalobcu

uviedol, že ak sa žalobca domáha negatórneho nároku, ktorý tvoria prvé dva odseky žalobného petitu,
tak tieto sú neurčité a nevykonateľné a dávajú podklad k ďalším súdnym sporom, tieto žalobné petity
konkrétne neobsahujú žiadne konanie v rovine fyzickej a verbálnej, ktorého sa má odporca držať.16. Súd na pojednávaní konanom dňa 15.5.2015 vykonal dokazovanie prehratím zvukovoobrazových
záznamov, a to: i/ údaje zo súboru s názvom 5.8.2011-1 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 6. septembra
2011, 16:03:10, Upravený 8. Augusta 2011, 16:41:20, Otvorený 6. Septembra 2011, 16:06:21“; zo

záložky Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia média 05.08.2011 18:54; ii/ údaje zo súboru s názvom
5.8.2011-2 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 6. septembra 2011, 16:06:23, Upravený 8. Augusta 2011,
16:45:24, Otvorený 6. Septembra 2011, 16:06:30“; zo záložky Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia
média 05.08.2011 18:54; údaje zo súboru s názvom 5.8.2011-3 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený
21. Februára 2012, 22:10:28, Upravený 21. Februára 2012, 21:55:50, Otvorený 21. Februára 2012,

22:10:34“; zo záložky Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia média - bez poznámky; iii/ údaje zo súboru
s názvom 8.9.2009 - 1 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 6. Septembra 2011, 15:58:49, Upravený
8. Októbra 2009, 15:49:48, Otvorený 6. Septembra 2011, 15:59:02“; zo záložky Podrobnosti: Pôvod:
Dátum vytvorenia média 8.10.2009 15:50; iv/ údaje zo súboru s názvom 8.9.2009 - 2 zo záložky
Všeobecné: „Vytvorený 6. Septembra 2011, 15:59:04, Upravený 8. Októbra 2009, 15:51:16, Otvorený
6. Septembra 2011, 15:59:55“; zo záložky Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia média 8.10.2009

15:52; v/ údaje zo súboru s názvom 22.3.2010-1 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 6. Septembra
2011, 15:59:56, Upravený 11. Mája 2010, 12:50:52, Otvorený 6. Septembra 2011, 16:00:21“; zo
záložky Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia média 11.5.2010 13:51; vi/ údaje zo súboru s názvom
22.3.2010-2 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 6. Septembra 2011, 16:00:23, Upravený 11. Mája 2010,
12:52:06, Otvorený 6. Septembra 2011, 16:00:26“; zo záložky Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia

média 11.5.2010 13:52; vii/ údaje zo súboru s názvom 22.3.2010-3 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 6.
Septembra2011,16:00:28,Upravený 11.Mája2010,12:55:02,Otvorený6.Septembra2011, 16:03:08“;
zo záložky Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia média 11.5.2010 14:00. K otázkam žalobcu týkajúcich
sa okolností zaznamenaných na záznamoch žalovaný sa odmietal vyjadriť s poukazom na to, že tieto
udalosti sa neodohrali v dátumoch označených žalobcom. Žalobca k uvedenému na otázku uviedol,

že zvukovoobrazové záznamy s názvom 5.8.2011-1,2,3 (tieto udalosti) sa odohrali na priľahlom poli
susediacom s jeho záhradou a záhradou odporcu, odohrali sa 5.8.2011 tak ako je uvedené v dátume
vytvorenia média, zvukovoobrazové záznamy s názvom 8.9.2009-1,2 táto udalosť sa odohrala na jeho
záhrade dňa 8.10.2009, záhrada bola zadymená a k slovnému incidentu s odporcom nedošlo, záznamy
s označením 22.3.2010-1,2,3, boli vyhotovené dňa 11.5.2010 na záhrade žalobcu v blízkosti stodoly

v mieste susediacom s pozemkom žalovaného. Žalovaný poprel že by chodil na záhradu žalobcovi.
Žalobca bol ďalej vyzvaný, nech sa vyjadrí k priebehu vzniku prehratých záznamov, tento uviedol,
že k zaznamenávaniu týchto incidentov došlo až keď žalovaný vyprovokoval príčinu zadymovaním
jeho záhrady alebo poľa, rituál bol vždy rovnaký, vždy ho upozornil, že si to nepraje, že sťažuje
užívanie jeho majetku a vyzval ho, aby prestal, jeho reakcia bola vždy rovnaká a to vulgárna, a pretože

žalobca neznáša vulgárne konanie, hneď zašiel pre kameru a zaznamenal jeho konanie. Záznamy
mali byť nahraté tak, že žalovaný začal vulgárne nadávať, on išiel po kameru, začal jeho konanie
zaznamenávať, potom žalovaný na krátky čas odišiel a keď sa vrátil v zaznamenávaní pokračoval, čo je
odôvodnením toho, že záznamy sú prerušované. Na otázku žalovaného, prečo nezavolal políciu alebo
nešiel vec niekde oznámiť, žalobca uviedol, že konal na základe konzultácie s políciou, že bez záznamu,

predloženia dôkazov, jeho obvinenie bude bezcenné. V danej chvíli to bolo ťažko realizovateľné,
najbližšie oddelenie je v Modre, na ďalšiu konkrétnu otázku žalovaného uviedol, že má mobilný telefón.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.8.2015 doručenom súdu dňa 14.8.2015 poukázal na fakt, že
žalobca zmenil petit a i časy kedy sa mali sporné incidenty odohrať až po tom, ako žalovaný preukázal,

že v týchto časoch sa stať nemohli. Taktiež poukázal na to, že žalobca až s ohľadom na procesný
vývoj začal tvrdiť, že predmetom konania je aj negatórny nárok, ktorý oddelil od nárokov satisfakčných
naviazaných na časovo špecifikované údajné konanie žalovaného a tvrdí, že súd môže vo veci konať a
dokazovať aj iné konania, ktoré sa mali stať v iných dátumoch a ktorých sa mal žalovaný údajne dopustiť
a ktoré pravdepodobne mali vyvolať neoprávnený zásah, ktorý je potrebné odstrániť, v konaní nebolo

žiadnym spôsobom preukázané, že by žalovaný vyhľadával kontakt so žalobcom, žalovaný nevyhľadáva
kontakt so žalobcom od zásahov do jeho stavby zo strany žalobcu. Žalovaný ďalej poprel pravdivosť
na poslednom pojednávaní prehraných záznamov, aj napriek tomu, že žalobca ho pravidelne obťažuje
videokamerou, tieto záznamy vôbec nepozná. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že sa má jednať
o súkromný zvukovoobrazový záznam, ktorý bol v konaní opakovane popretý a jeho význam bol celkom

vyvrátený dôkazmi predloženými žalovaným vo vzťahu ku konaniam, za ktoré má podľa žaloby plniť k
uplatnenému satisfakčnému nároku. Žalovaný súdu taktiež súdu predložil dátový nosič, ktorý žalobca
predložil v konaní, avšak so zmenenými dátumami, čím spochybňuje dôveryhodnosť a autenticitu týchtozáznamov, žalobca nemôže preukázať, kedy tieto záznamy v skutočnosti vznikli. Žalovaný má za to, že
žaloba je nedôvodná a zmätočná od počiatku a je potrebné ju zamietnuť v celom rozsahu.

18. Na pojednávaní konanom dňa 30.9.2015 žalobca upustil od potreby výsluchu brata žalobcu, p.
Jozefa Saba, súd realizoval výsluch manželky žalobcu, p. Magdalény Sabovej, ktorá datovala vznik
napätia medzi stranami od vytýčenia stavby rodinného domu v júli 2007, prvý útok žalovaného bol
už v tomto mesiaci pri zatepľovaní domu, kedy adresoval vulgárne nadávky na ňu, na žalobcu ako
aj na pracovníkov, ktorí na stavbe robili, vyhrážal sa im, že na nich pôjde vidlami, ona sa ho snažila

upokojiť, žalovaný jej adresoval nadávky: „že som piča, že môj manžel je kokot zlodejský, lampasácky,
východňársky a že sa s Mariánom(Radoským) dohodli, že nám urobia zo života peklo“, tieto nadávky
počuli ľudia na ulici, ktorí šli okolo alebo sedeli na priedomí. Ďalší útok sa mal stať, ako si presne
svedkyňa spomenula, 11.08.2008, kedy žalovaný hurónskym krikom žiadal žalobcu, aby odstránil okno
smerujúce do jeho dvora a potom oceľovou tyčou toto okno rozbil, bola pri tom len ona so žalobcom.
Žalovaný mal svoje konanie sprevádzať vulgárnymi nadávkami, intenzitu nadávok zvyšoval a okrem už

spomenutých nadávok označoval žalobcu „vyjebanec, zlodej, podvodník a pod.“ Ďalšia situácia, u ktorej
mala byť svedkyňa prítomná sa odohrala v júni 2009, kedy sa so žalovaným pred ôsmou večer stretla
v obecnej uličke, tu jej mal žalovaný začal nadávať „za noci chodí kradnúť na cudzie, do kostola chodí,
fuj“ a odpľúvol si, svedkyňa na to nijak nereagovala. O incidente, ktorý sa mal stať 11.05.2010, vie len z
rozprávania manžela, ďalší incident sa mal odohrať v auguste 2011, keď sa okolo 18:20 h vrátila domov,

od brány počula krik od polí a potoka, keď sa pozrela cez stodolu, videla dym a počula hlasy strán
tohto konania, keď pristúpila bližšie bola svedkom ako žalobcovi nadával: „kurva, kokot lampasácky
a nie diplomat“, jej nadával, že „je piča, že celá Štefanová vie, čo sme zač“, nadávky mal žalovaný
používať s obmenami, ale tieto slová tam používal. Svedkyňa uviedla, že dovtedy boli vážení, ale začali
byť znevažovaní, nedokáže opísať čo vnútorne pociťovali, takéto nadávky si nezaslúžili, oni odporcovi

nikdy nenadávali, ak boli nejaké problémy ohľadom domu, so žalovaným sa nedalo k týmto problémom
sadnúť. Nadávky žalovaného sa postupne stupňovali, žalovaný nielen nadával, ale aj svojím konaním
sťažoval život na dome a záhrade, keď napr. v nevhodnú dobu pálil seno tak, aby čo najviac dymilo a
keď fúkalo od polí smerom do záhrady, aby takto znemožnil pracovať na záhrade a na žiadosť, aby s
tým prestal, začal nadávať, toto si svedkyňa pamätá že sa stalo 8-9 krát. Zadymovaním im znepríjemnil

rodinnú oslavu dňa 08.09.2009, kde boli i obaja ich synovia, rodina zo Žiliny, vnúčik bol v kočíku, celkovo
asi 14 ľudí. Keď žalovaného poprosila, aby to nerobil, že chceli na záhrade rozložiť stoly, že je tam aj
malé dieťa, žalovaný reagoval, že dieťa na záhrade nemá čo robiť, že majú ísť s ním na ulicu. Podľa
svedkyne žalovaný ich takto strápnil a ponížil pred celou zúčastnenou rodinou, ľudia, ktorí ich navštívili,
ich ľutovali a svedkyňa so žalobcom sa hanbili. Stalo sa to, aj keď mali návštevu z Anglicka v auguste

2008, mali vyvešané prádlo na záhrade, toto kvôli páleniu sena museli dať dolu, nemohli si dať obed
na záhrade, podobne mal žalovaný páliť seno a trávu keď syn so snúbenicou kopali výpusť z čističky
k potoku. Syn sa mal zrieknuť svojho majetku len kvôli správaniu žalobcu, i svedkyňa sa tam zdržiava
minimálne. Na výzvu žalobcu svedkyňa opísala intenzitu hlasu žalovaného počas incidentu v júli 2007
ako kričanie, revanie, ona mala stáť pred bránou ich domu, žalovaný stál taktiež tesne pri tej bráne, na

svojom pozemku, pred bránou ich domu je pritom verejné priestranstvo. Na otázku, či má vedomosť, že
by ju alebo žalobcu žalovaný urážal pred nejakými inými osobami, táto uviedla, že v máji 2007 bol u nich
strýko a keď šli záhradou, tak žalobca žalovaného pozdravil „dobrý deň, pán sused“, na čo mu žalovaný
odpovedal, že „so zlodejma a kmínma sa nevypráva, že mu Marián vysvetlil ako sme ho okradli“. Na
otázku žalovaného, nech svedkyňa vysvetlí rozpor medzi jej tvrdením, že do júna 2007 boli vzťahy

dobré a práve uviedla incident z mája 2007, táto uviedla, že to nebol jej konflikt, ale konflikt o ktorom
jej hovoril žalobca, s manželkou žalovaného mala veľmi dobrý vzťah, avšak asi od konca mája začala
postupne meniť jej správanie, z jej vyjadrenia usúdila, že nechce mať konflikt v rodine, čo rešpektovala.
Zhoršenie susedských vzťahov pripisuje stavebným úpravám ktoré sa dotkli aj majetku žalovaného,
tento na rozdiel od nich nemal na svojej strane oporný múr, nerozprávalo sa ale o žiadnych závažných

škodách. Na výzvu žalobcu, nech svedkyňa vysvetlí rozpor v jej tvrdení, že incidentov so žalovaným
sa udialo 8-10, pričom spomenula len 6 dátumov, táto uviedla, že možno ich bolo aj viac, žalovaný
si vždy našiel nejakú zámienku. K otázke, prečo k niektorým incidentom uviedla konkrétny dátum a k
iným iba mesiac, svedkyňa uviedla, že pretože na žalovaného dávali sťažnosti na Obecný úrad a pri
týchto sťažnostiach si tieto dátumy oživila. Následkom konania odporcu sa cíti znevážená, pošliapaná,

pretože jej utrhol na cti, nadával tak oplzlo ako nikto v živote, na otázku žalobcu, prečo nie je stranou
v tomto konaní, ak jej bolo utrhnuté na cti, táto uviedla, že žalobcovi nadával viac a častejšie, napádal
jeho povolanie, diplomatickú misiu, jeho nazýval ďaleko horšie ako ju. Na otázku žalovaného, prečo
svedkyňaosobnenikdynepodalasťažnosťalebooznámenienapolícii,tátouviedla,žežalovanýnadávalžalobcovi, jej nadával popri ňom, ju to zranilo, ale nechcela sa s ním ťahať po policajtoch, tí nevyriešia
ich vzťahy a taktiež myslela že to prejde. .

19. Na pojednávaní konanom dňa 9.12.2015 súd vypočul svedka Henricha Kollára, bývalého kolegu
žalobcu, ktorý žalovaného pozná v súvislosti s výstavbou rodinného domu v Štefanovej. Na otázku
žalobcu, aby sa vyjadril k obdobiu od júla 2007 a neskôr, či medzi stranami boli nejaké problémy,
tento uviedol, že sa nevie presne vyjadriť k dátumom, ale vie sa chronologicky vyjadriť k tomu, čo bolo
predmetom jeho činnosti ako stavebného dozoru a tieto opísal. Uviedol, že pri začiatkoch prác, keď ho

žalobca oboznámil s úmyslom zbúrať starý dom a na jeho mieste postaviť nový, tak mu povedal, aby
mal dobré vzťahy so svojimi susedmi, na čo mu žalovaný oznámil, že on ich má nadštandardné. Svedok
bol pozvaný aj na výkon štátneho stavebného dohľadu zo strany stavebného úradu v Budmericiach,
predmetom ktorého bolo preskúmanie obvinenia žalovaného, že výstavba domu sa vykonáva aj na jeho
pozemku odporcu, na základe výsledku tohto konania a obhliadky pozemku žalovaného (tento si najprv
neželal vstup žalobcu na pozemok) mal za to, že stavba prebieha správne. Pri neskorších stretnutiach

so žalobcom sa od neho dozvedel, že jeho vzťah so žalovaným sa narušil, že už nie je dobrý, dochádza
k jeho slovnému napádaniu a k vyslovovaniu vulgarizmov. Táto informácia svedka prekvapila, pretože
mal vedomosť o dobrých vzťahoch, čo podporoval aj dobrý vzťah manželiek strán konania. Súd predložil
svedkovi k nahliadnutiu rozhodnutie obce Štefanová čj.: Výst.28/07ŠT zo dňa 8.8.2007 a záznam obce
Budmerice zo dňa 7.8.2007 s otázkou na svedka, aby sa vyjadril, či tieto listiny súvisia s výkonom

jeho stavebného dohľadu, tento odpovedal kladne, na prvom doklade je prezentovaný jeho opis a na
druhom doklade je aj jeho podpis. Svedok nebol presvedčený, že by žalobca svojimi konštrukciami
vstúpil na pozemok žalovaného, bola však medzi nimi dohoda pri výstavbe strešných konštrukcií, ktoré
bolo nevyhnutné vykonať zo strechy žalovaného. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že nebol osobne
prítomný pri žiadnom z incidentov, o zhoršení vzťahov sa dozvedel pred výkonom štátneho stavebného

dohľadu, o ktorom vypovedal a narušenie vzťahov zistil tak, že pri jednej návšteve bol so žalobcom na
dvore, pričom žalovaný alebo jeho manželka boli na záhrade, nepozdravili sa, žalobca ho informoval
o narušení vzťahov. Počas výkonu stavebného dohľadu hodnotil postoj žalovaného ako konfrontačný
alebo že mal snahu s niečím bojovať, na priamu otázku či sa žalovaný niekedy sťažoval aj na neho
svedok odpovedal negatívne.

20. Na pojednávaní konanom dňa 27.4.2016 súd vykonal dokazovanie výsluchom p. Barnu, ktorý
uviedol, že nemá k stranám žiaden vzťah, ale býval v podnájme v Bratislave v byte žalobcu a občas
im chodil vypomáhať. Svedok uviedol, že cca 5-6 rokov dozadu počul ako žalovaný nadával žalobcovi,
pričom on vtedy bol v štôlni na zadnom dvore žalobcu, ale pomedzi dosky v tejto štôlni videl žalovaného

ako nadáva žalobcovi. Ako svedok ďalej uviedol, robil si vtedy svoje veci a ako započul prejav
žalovaného, nechal veci tak a šiel von, keď ho žalovaný zbadal, tak prestal. Na inú situáciu, ktorej
by bol on osobne svedkom, si nespomína, len od žalobcu vedel že majú nejaké konflikty. Na otázku
žalobcu, či svedok videl ako žalovaný začal nadávať žalobcovi tento odpovedal záporne, bol totiž
otočený chrbtom, prestal pracovať až keď začal krik, nepočul, že by mu žalobca dal nejakú zámienku.

Na priamu otázku žalobcu svedok konkretizoval nadávky ako „lampasácky kokot, východniarsky chuj“,
celkovo mal jeho monológ trvať 3-4 minúty bez prerušenia. Na otázku žalovaného, či sa nachádzal
u žalobcu dňa 08.09.2009 alebo 22.03.2010, tento uviedol, že je to dosť možné, aj keď si dátumy
nepamätá, nadávky sa mu vryli do pamäte len preto že to bola skrátka šoková terapia. Na otázku, či v
tom čase vnímal konanie žalobcu svedok odpovedal záporne, nevidel ho.

21. Na pojednávaní konanom dňa 1.3.2017 súd vykonal dokazovanie oboznámením sa údajov
z dátového nosiča založeného v spise zo strany žalovaného: i/ údaje zo súboru s názvom
vlasekNadava5augusta2011 001 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 15. Februára 2005, 22:29:11,
Upravený 15. Februára 2005, 22:29:11, Otvorený 12. Augusta 2015, 20:15:27“; zo záložky

Podrobnosti: Pôvod: Dátum vytvorenia média 15.02.2005 18:54; ii/ údaje zo súboru s názvom
vlasekNadava5augusta2011 002 zo záložky Všeobecné: „Vytvorený 15. Februára 2005, 22:30:26,
Upravený 15. Februára 2005, 22:30:26, Otvorený 12. Augusta 2015, 20:15:11“; zo záložky Podrobnosti:
Pôvod: Dátum vytvorenia média 15.02.2005 18:54. Žalobca uviedol že tieto prehrané zvukovoobrazové
záznamy: i/ súbor s názvom 5.8.2011-1 je totožný so súborom s názvom vlasekNadava5augusta2011

001; ii/ súbor s názvom 5.8.2011-2 je totožný so súborom s názvom vlasekNadava5augusta2011 002.
Žalovaný uviedol, že z práve vykonaného dokazovania vyplýva záver o tom, vlastnosti súborov sú len
technickým záznamom, ktorý je kedykoľvek meniteľný a nepreukazuje dátum a čas vytvorenia záznamu.
Žalobca k predmetnému uviedol, že žalovanému sa síce podarilo zmeniť vlastnosti súborov, poukázalvšak na to, že nie sú dôležité údaje o atribútoch jednotlivých súborov, ale podstatný je obsah týchto
súborov, ktorými žalobca preukazuje, že sa na nich nachádza osoba žalovaného (v prípade pochybností
súduotom,čisanauvedenýchzáznamochnachádzaosobažalovaného,navrholznaleckédokazovanie

z odboru antropológia).

22. Na pojednávaní konanom dňa 6.11.2017 žalobca spresnil, že trvajú už len na výsluchu bývalej
starostky obce Štefanová p. Z., na výsluchu ostatných svedkov už netrvajú, ani nemajú ďalšie iné
návrhy na vykonanie dokazovania. Žalovaný trval už len na výsluchu p. G., súdu predložil ďalšie listinné

dôkazy: i/ vyjadrenie sa k sťažnosti žalobcu od p. G. adresované Obecnému úradu Štefanová zo dňa
30.3.2017; ii/ sťažnosť na M. G. zo dňa 24.3.2017 adresovaná starostovi obce Štefanová; iii/ vyjadrenie
sa k sťažnosti žalobcu od p. G. adresované starostovi obce Štefanová - nedatované; iv/ sťažnosť M. G.
na žalobcu Obecnému úradu Štefanová zo dňa 31.3.2017; v/ predvolanie k výsluchu ČVS: ORP-174/
MD-PK-2017 zo dňa 10.5.2017; vi/ zápisnica o výsluchu p. G. zo dňa 21.04.2017 ČVS: ORP 174 MD
PK 2017; vii/ predvolanie na prejednanie priepustku OU PK OVVS - 2017/10905/Pr.778179/2017 zo

dňa 16.10.2017. Strany na výzvu súdu s poukazom na uplatnenie zásady koncentrácie konania zhodne
uviedli, že okrem navrhnutých dôkazov už nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

23. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2017 súd vykonal dokazovanie výsluchom bývalej starostky
obce Štefanová, p. Z. (podľa jej vlastnej výpovede starostka v rokoch 2006-2010) a p. G., spoločného

suseda strán v tomto konaní. Svedkyňa uviedla, udalosti ktoré sú predmetom tohto konania sa udiali
už dávno, všetky tieto udalosti prebehli v rámci obce pred komisiou kde boli prítomní poslanci.
Susedské spory vznikali hlavne v súvislosti so stavbou žalobcu, žalovaný slovne hrubo útočil a napádal
žalobcu a jeho manželku, bolo to veľmi nepríjemné. Obec vyzývala žalovaného na zmierenie sa so
žalobcom, obec však v tomto snažení nebola úspešná. Na priamu otázku súdu či bola svedkyňa osobne

svedkom niektorého z incidentov, táto odpovedala kladne, bola osobne svedkom incidentu v súvislosti
so stavebným konaním, na ďalšiu priamu otázku súdu uviedla že tam bola asi aj vedúca stavebného
úradu a možno ešte geodet. Taktiež bola svedkom incidentu na komisii kde boli prítomní všetci poslanci
o čom bola spísaná zápisnica, kde je aj tento incident zaznamenaný, trošku zmierlivejším spôsobom
ako sa naozaj udial. Na otázku žalobcu, či mal tento nejaké problémy vo vzťahu k obci svedkyňa

odpovedala záporne, všetko malo byť v rámci noriem, v rámci prístupu k stavebnému konaniu sa iný
občan nesťažoval. Svedkyni bola predložená zápisnica obce zo dňa 6.8.2009 a písomná sťažnosť na
správanie žalovaného zo dňa 10.8.2009 adresovaná zo žalobcu na obec, svedkyňa uviedla že udalosti
ktoré opisovala sa udiali práve na tomto zasadaní a aj túto sťažnosť riešila, o tomto vypovedala. Na
priamu otázku žalobcu, či popisované vulgárne správanie žalovaného bolo ďalej rozoberané na obci,

okrem toho zasadnutia svedkyňa uviedla, že to bolo všeobecné známe v obci, že tam bol konflikt, zopár
ľudí o tom rozprávalo. Na otázku žalovaného uviedla, že nemá okrem susedského sporu so žalovaným
o nejakých iných sporoch (žalobcu) počas jej funkčného obdobia. Na otázku žalovaného, či okrem toho,
čo svedkyňa popísala v rámci komisie, či vnímala žalovaného priamo na obecnom úrade, že by sa tam
vyjadroval vulgárne, alebo sa správal hrubo svedkyňa odpovedala záporne, správanie žalovaného malo

byť mimo komisie v rámci normy, vyjadroval sa síce vlastným spôsobom, avšak išlo o bežné správanie.
Svedok Radoský, ktorý pozná žalovaného odmalička uviedol, že vie o spore medzi stranami, žalovaný
predtýmžiadnesporynemal,ajsožalobcomvychádzalspočiatkudobre,ažkýmsanezačalosostavbou,
ktorou poškodzoval majetok žalovaného, svedok sa vyjadril že vedel aj o tom že ich spory sa riešili na
úrovni obce. Spory sa vyhrotili keď si žalobca postavil okno do dvora žalovaného, následne to okno

žalovaný zamuroval. Ku spaľovaniu uviedol, že to tak robia všetci v dedine, pri potoku si spravia malý
ohník, x krát bol pri takom konflikte, že žalovaný si tam pohrabkal starú zelinu dal si to k potoku a potom
krik prečo ma fotíte, Marián si tam?, žalovaný kričal, že zas ma fotí žalobca, išiel sa pozrieť, videl žalobcu
ako niečo schovával pod svetrom a išiel do domu. Na otázku žalovaného, nech popíše komunikáciu
žalobcu vo vzťahu k žalovanému tento uviedol, že žalobca sa k nemu správal povýšenecky, už to nebolo

tak priateľské ako na začiatku, on ich počul komunikovať len raz, táto znela: nepustím, nedám.. to bolo
všetko. Na otázku vo vzťahu k opisovanému incidentu, či si žalobca fotí susedov svedok uviedol, že
vtedy on ten incident nevidel, keď tam pribehol tak len videl ako žalobca uteká preč, tiež nevie čo mal
vtedy pod svetrom, ale videl keď pálil on pri potoku, žalobca prišiel k jeho bránke a v ruke mal fotoaparát,
nevie či ho fotil, nechcel otvoriť bránku. Jedna suseda mu hovorila že ju žalobca fotil na ulici, mal

natáčať aj p. Schmidta keď sa žalobcovi nepáčilo aký mal k nemu postoj na obci. Na otázku, či žalovaný
vyhľadával prítomnosť žalobcu svedok uviedol, že určite nie, len vtedy ho oslovil keď sa nevedel dostať k
streche, žalobca ho odporučil na stavebný úrad. Svoj susedský vzťah so žabcom opísal ako zlý, žalobca
na neho podal aj sťažnosť, avšak konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49bolo zastavené. Na poslednú otázku žalovaného, či bol svedok prítomný pri incidentoch medzi stranami,
tento uviedol, že bol prítomný len pri tom, keď žalovaný na neho kričal že ho opäť fotí, že ako si to
môže dovoliť, že už má s ním jeden konflikt, že to pokračuje. Na otázku žalobcu, či považuje žalobcu

za dobrého suseda tento uviedol že nie, pretože keď vás niekto sleduje deň noc, nevie, ako by sa mal
vyjadriť slušne, aký je to vzťah. Na priamu otázku žalobcu uviedol, že nikdy nepočul, že by sa jedna
zo strán vyjadrovala vulgárne na adresu tej druhej. Svedok na fotografii založenej v spise na ktorej sa
nachádzajú tri osoby identifikoval okno žalobcu, nevie však, kto je tam. Žalobca chcel prehrať videá
svedkovi, ktoré sú založené v spise za účelom aby sa svedok vyjadril, či hovorí o tomto konflikte, či na

tých záznamoch pozná ľudí ktorí tam boli. Tento dôkaz nebol pripustený z dôvodu možného ovplyvnenia
svedka, pretože tento uviedol, že celý konflikt len počul, nevidel, svedok má pri reprodukovaní jemu
známych skutočností vychádzať len z toho čo sám videl alebo počul.

24. Súd posúdil vec podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 11 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť

len s jej privolením.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 2 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť
len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa § 118a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení v čase podania
žaloby (ďalej len „OSP“), vo veciach ochrany osobnosti podľa OZ, vo veciach ochrany podľa predpisov
o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a
reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch
o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch

z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce
skutočnostiovecisamejaoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdenínajneskôrdoskončeniaprvého
pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k
jeho odročeniu.

Podľa § 118a ods. 2 OSP, na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada;
to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník
nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov.Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o

ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Žalobca sa na základe súdom rozšírenej žaloby domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou
zdržať sa akýchkoľvek verbálnych urážok a nepravdivých výrokov voči osobe žalobcu a taktiež prejavov
akýchkoľvek znevažujúcich gest smerujúcich voči osobe žalobcu. Žalobca taktiež žiadal, aby sa
žalovaný za svoje konanie (ktoré vymedzil dátumami 8.9.2009 a 22.3.2010) písomne a verejne (v
pracovný deň o 12:00 hod napoludnie, 2x po sebe prečíta) ospravedlnil, pričom spôsob a miesto

verejnéhoospravedlneniaďalejnekonkretizoval.Žalovanýžiadalajopriznaniesatisfakcie,nemajetkovej
ujmy vo výške 2000 eur, ktorú najprv výslovne viazal na vyššie uvedené dni, v priebehu konania
sa však preukázalo, že tieto udalosti sa nemohli udiať vo vymedzené dni (čo výslovne potvrdil aj
samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.9.2014), z tohto dôvodu žalobca túto vztiahol na
jednotlivé čiastkové útoky žalovaného, ktoré mali zasahovať do osobnostných práv žalovaného už

od júla 2007 až dosiaľ (s poukazom na negatórny petit). Ako aj žalobca uviedol v pôvodnej žalobe
doručenej súdu dňa 23.12.2010, od tohto času žalovaný, ktorý je susedom žalobcu, tohto ako aj
jeho manželku a príbuzných, verejne verbálne napáda, uráža, neodôvodnene dehonestuje. Neskôr (na
prvom nariadenom pojednávaní dňa 24.10.2012) žalobca doplnil, že neoprávnený zásah žalobcu má
spočívať aj v ohováraní jeho osoby v obci, čo má za následok negatívny vplyv na jeho občiansku česť

(prístup obyvateľov obce sa mal k žalobcovi následkom konania žalovaného zmeniť), ľudskú dôstojnosť
(subjektívne pocity) a súkromie, žalobca totiž namietal, že následkom správania žalovaného jeho syn
odmietol sa do ich rodinného domu nasťahovať a tak ich opatriť aj s manželkou v starobe, ako pôvodne
plánovali, taktiež samotná manželka odmieta v tomto dome bývať. Žalobca má za to, že následkom
správania žalovaného sa ho stránia navštíviť aj jeho priatelia.

26. Súd s poukazom na vymedzený predmet konania skúmal, či v období od júla 2007 až do súčasnosti
mohlo dôjsť k takým čiastkovým či pretrvávajúcim útokom žalovaného, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu. Ako súd zistil z vyjadrení strán, z písomných dôkazov a v neposlednom
rade z výsluchov strán a svedkov v tomto konaní, osobné problémy medzi stranami začali po tom, ako
žalobca začal prerábať svoj rodinný dom, pričom žalovaný mal za to, že určitým spôsobom výkonom

svojho vlastníckeho práva zasiahol do jeho majetku, resp. do výkonu jeho vlastníckych práv k jeho
rodinnému domu. Otázka, či žalobca zasiahol alebo nezasiahol do vlastníckeho práva žalovaného, resp.
či mu spôsobil svojim konaním škodu na jeho majetku, nie je predmetom konania a priamo nesúvisí s
meritom veci, z tohto dôvodu súd vo vzťahu k uvedenej otázke dokazovanie nevykonal (resp. osobitne
nevyhodnocoval relevantné dôkazy predložené stranami).

27. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že prvý incident sa mal udiať v máji 2007, kedy ho mal žalovaný
odmietnuť odzdraviť s odôvodnením že „so zlodejama a kmínama sa nevyprávam“, ďalší útok sa mal
odohrať počas výkopových prác na jeho pozemku keď mal žalovaný slovne napadnúť pracujúcich
robotníkov a jeho manželku poslať „do piče“. V júni 2009 malo dôjsť k ďalšiemu incidentu, kedy mal

žalovaný slovne napadnúť jeho manželku (ktorá nie je stranou v konaní) v kontexte, že ide kradnúť na
cudzie. K incidentu z 08.09.2009 najprv uviedol (v priebehu konania vysvitlo že sa tak malo udiať v iný
dátum, konkrétne 8.5.2011), že spoločný obed s rodinou a priateľmi im pokazil žalobca, ktorý najprv
zadymil ich záhradu a potom sa na námietky žalobcu na neho oboril s tým, že tam (dieťa) „nemá čorobiť a má ísť na ulicu“, pričom neskôr, keď šiel za ním na pole a požiadal ho aby prestal, žalovaný
začal na neho hovoriť vulgárne, z uvedeného dôvodu sa žalobca vrátil do domu po kameru a zvyšok
prejavu žalovaného si zaznamenal. Ako sám uviedol žalobca, pri tomto incidente nikto nebol, ale s

poukazom na hlasitosť prejavu žalovaného ho bolo počuť v neďalekých záhradách. K incidentu zo dňa
22.03.2010 žalobca uviedol, že sa stal pri jeho stodole a hádka taktiež vyplynula z ich rozporov ohľadom
stavby, žalovaný mal na jeho námietky reagovať asi 15 minútovým vulgárnym monológom, ktorý si
taktiež zaznamenal kamerou, prítomný mal byť pri tom aj jeho brat Jozef (ktorý v konaní s poukazom
na jeho zdravotný stav nebol v konaní vypočutý). Ako vyplynulo z listinného dokazovania, žalobca mal

listom zo dňa 4.11.2010 (ktorý žalovaný neprevzal) vyzvať žalovaného na upustenie od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti, pričom v tomto liste opisoval konanie žalovaného ktoré sa malo
udiať dňa 22.3.2010. Súd podotýka, že táto výzva (zaslaná žalovanému pár dní pred podaním žaloby)
skôr svedčí v neprospech žalobcu, ktorý okrem toho, že argumentuje udalosťou ktorá sa v ten deň
nemohla udiať (ako vyplynulo z dokazovania), túto výzvu zaslal až sedem mesiacov po spornej udalosti,
čo nesvedčí v prospech existencie naliehavej potreby zmeny pomerov, resp. v prospech závažnosti

zásahu do osobnostných práv žalobcu.

28. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že vzťahy medzi stranami sú naozaj vážne narušené, zdá sa mu,
že možno už aj od roku 2004, strany mali a aj majú susedské spory súvisiace so stavbou žalobcu, ktoré
sa riešili, avšak inak žalovaný žalobcu nevyhľadáva.

29. Manželka žalobcu na výsluchu potvrdila napäté vzťahy medzi stranami od júla 2007, prvý útok
žalovaného datovala už na tento mesiac pri zatepľovaní domu, kedy mal žalovaný adresovať vulgárne
nadávky na ňu, na žalobcu ako aj na robotníkov, mal sa im vyhrážať, že po nich pôjde vidlami, konkrétne
mal žalovaný uviesť: „že je (manželka žalobcu) piča, že môj manžel (žalobca) je kokot zlodejský,

lampasácky, východňársky a že sa s Mariánom(Radoským) dohodli, že nám urobia zo života peklo“, tieto
nadávky mali počuť aj ľudia na ulici, na otázku svedkyňa doplnila že žalovaný reval, kričal pri bráne jeho
domu. Ďalší útok sa mal stať 11.08.2008, kedy žalovaný hurónskym krikom a nadávkami („vyjebanec,
zlodej, podvodník a pod.) žiadal žalobcu, aby odstránil okno smerujúce do jeho dvora a potom oceľovou
tyčou toto okno rozbil, pri tomto bola len svedkyňa so žalobcom. V júni 2009 mal žalovaný svedkyni

v bočnej uličke nadávať „za noci chodí kradnúť na cudzie, do kostola chodí, fuj“, pričom si pred ňou
odpľul. V auguste 2011 okolo 18:20 hod. počula krik od polí a potoka, videla stade dym a počula ako
žalovaný nadával žalobcovi „kurva, kokot lampasácky a nie diplomat“, jej mal nadávať, že „je piča, že
celá Štefanová vie, čo sme (žalobca so svedkyňou) zač“. Svedkyňa tiež uviedla, že žalovaný viackrát v
nevhodnú dobu pálil seno tak, aby čo najviac dymilo do ich záhrady, tak im znepríjemnil aj rodinnú oslavu

kde bolo asi 14 ľudí dňa 08.09.2009 (svedkyňa uviedla tento dátum, aj keď v konaní bolo preukázané,
že v tento dátum sa udalosti nemohli udiať), zopakovala udalosti ktoré uviedol aj žalobca. Svedkyňa
sa na otázku vyjadrila aj k incidentu z mája 2007, kedy mal žalovaný odmietnuť pozdraviť žalobcu so
slovami „so zlodejma a kmínma sa nevypráva, že mu Marián vysvetlil ako sme ho okradli“, tak, že pri
tomto konflikte bol aj strýko žalobcu (čo tento nespomenul). Svedkyňa fakt, že nie je stranou v konaní

vysvetlila tak, že žalobcovi žalovaný nadával viac a častejšie.

30. Súd z výsluchu svedka W., bývalého kolegu žalobcu, ktorý mu niekedy pomáhal s prácami na
jeho pozemku zistil, že vedel o problémoch medzi stranami, čo ho prekvapilo pretože vedel o dobrom
vzťahu medzi manželkami strán (čo potvrdila aj svedkyňa - manželka žalobcu vo výsluchu) avšak

svedkom akéhokoľvek incidentu nebol ani raz, len pri jednej návšteve spozoroval že sa žalovaný ani
jeho manželka nepozdravili, aj keď boli na dvore.

31. Súd z výsluchu svedka X., bývalého podnájomníka žalovaného, zistil, že tento bol svedkom jedného
incidentu cca 5-6 rokov dozadu keď počul a cez dosky v štôlni aj videl ako žalovaný nadával žalobcovi

cca 3-4 minúty bez prestania výrazmi ako „lampasácky kokot, východniarsky chuj“, hneď po jeho
príchode však prestal Na priamu otázku žalobcu svedok konkretizoval nadávky ako „lampasácky kokot,
východniarsky chuj“.

32. Súd výsluchom svedkyne Zemčíkovej, bývalej starostky obce Štefanová a z listinných dôkazov zistil,

že rozpory medzi stranami, či už v intenciách stavebného konania alebo občianskeho spolunažívania,
riešila (neúspešne) i obec. Súd z výsluchu svedkyne zistil, že konflikt medzi stranami bol všeobecne
známy aj obci, zopár ľudí o tom rozprávalo, na priamu otázku, či evidovala vulgárne správanie
žalovaného aj priamo na obecnom úrade svedkyňa odpovedala záporne, žalovaný sa mal správaťsvojsky, avšak bežným spôsobom. Ako vyplynulo i z listinného dokazovania, listom zo dňa 24.7.2007
podal žalobca na žalovaného na obecný úrad sťažnosť ohľadom jeho správania k tretím osobám
nachádzajúcim sa na jeho pozemku, a to v súvislosti s prebiehajúcou stavbou. V ďalšej sťažnosti zo

dňa 3.6.2009 sa žalobca taktiež sťažoval na správanie žalovaného, tentoraz opísal incident z 2.6.2009
o ktorom sa zmienila aj jeho manželka v rámci výsluchu (t.j. že ju žalovaný v uličke slovne napadol),
incident zo dňa 11.8.2008, kedy mu mal žalovaný vulgárne nadávať a rozbiť okno a incident zo dňa
19.8.2008, kedy mal žalovaný páliť seno práve vtedy keď mal žalobca u seba návštevu z Veľkej
Británie. Sťažnosť žalobcu riešila obec na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 6.8.2009

za prítomnosti žalovaného, ktorý na zastupiteľstve (podľa zápisnice) poprel všetky skutočnosti a obvinil
žalobcu z klamstva, opätovne ich verbálne napadol a nebol ochotný urobiť žiaden krok k náprave
susedských vzťahov. Svedkyňa Z. uviedla, že správanie žalovaného na tomto zasadnutí bolo v zápisnici
zaznamené zmierlivejším spôsobom. Z ďalšej predloženej písomnej sťažnosti zo dňa 12.1.2010 súd
zistil, že sa žalobca na obecnom úrade sťažoval na správanie žalovaného zo dňa 8.9.2009, ktorý
mal z dôvodu konania rodinnej oslavy zlomyseľne založiť oheň pri potoku aby sa žalobcovi dymilo do

záhrady, po upozornení reagoval na žalobcu vulgárnym spôsobom, takisto mal z obdobných dôvodov
založiť oheň aj 29.11.2009. Žalobca sa ďalej sťažoval na správanie žalovaného listom zo dňa 5.9.2011
(okrem zadymovania aj na vulgárne napadnutie zo dňa 5.8.2011), obec ho vyrozumela listom zo dňa
26.10.2011. Ďalší spor na úrovni obce sa medzi stranami mal udiať, ako uviedla svedkyňa Z., v rámci
stavebného konania. Ako vyplynulo z listinného dokazovania, žalovaný v súvislosti so stavbou žalobcu

podával na obec sťažnosti na konanie v rozpore so stavebným povolením (17.7.2007 - riešená na
obecnom úrade dňa 7.8.2007, 19.7.2007, 8.3.2010), rozhodnutím obce Čj.: Výst. 28/07ŠT zo dňa
8.8.2007 bolo žalovanému uložené opatrenie aby strpel práce spojené s vykonávaním zatepľovacích
prác na novostavbe susediaceho (žalobcovho) rodinného domu.

33. Svedok Radoský, ktorý je, ako súd zistil z jeho výsluchu i vyjadrení, priateľom žalovaného, potvrdil
narušené vzťahy medzi stranami, takisto aj ich pôvod a fakt, že boli riešené i na obci. Uviedol, že
bol svedkom konfliktu pri potoku, keď tam žalovaný niečo pálil a žalobca si ho zaznamenával, zrejme
fotoaparátom.Počullenkrikžalovaného„prečomafotíte,Mariánsitam?“,keďsatakšielsapozrieť,videl
žalobcu ako niečo schovával pod svetrom (nazdáva sa že fotoaparát, aj vo vzťahu k tomu že o žalobcovi

mu dvaja ľudia povedali že si ich v dedine fotí, aj on si myslí že ho sleduje) a išiel do domu. Svedok
uviedol, že žalovaný kontakt so žalobcom nevyhľadáva. Svedok uznal, že k žalobcovi nemá dobrý
vzťah, žalobca na neho podal aj sťažnosť, konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bolo
zastavené.Súdpoznamenáva,žežalovanýsúdupredložilajlistinnédôkazyvovzťahukprebiehajúcemu
občianskemu sporu medzi žalobcom a svedkom (sťažnosť svedka na žalobcu adresovaná obci/a

naopak, následné priestupkové konanie proti svedkovi začaté na podnet žalobcu), avšak s poukazom
na to, že uvedené priamo nesúvisí s predmetom konania, súd tieto ďalej nevyhodnocoval a to i z dôvodu,
že sám svedok uviedol, že so žalobcom má veľmi zlé susedské vzťahy. Súd preto výsluch svedka
Radoského, i s poukazom na jeho blízky vzťah so žalovaným nevyhodnocoval ak dôkaz smerodajný.

34. Súd vykonal dokazovanie aj prehraním zvukovoobrazových záznamov z ktorých nebolo možné zistiť,
tak ako zhodne vyplynulo z vyjadrení oboch strán, kedy presne vznikli, pretože identifikačné údaje/
vlastnosti nosiča dát sa dajú meniť. Žalobca tvrdí, že na týchto sa nachádza žalovaný, tento sa k nim
odmietol vyjadriť s poukazom na to, že tieto udalosti sa neodohrali v dátumoch označených žalobcom,
žalovaný tiež poprel, že by chodil na záhradu žalobcu. Žalobca apeloval na súd, že v tomto prípade nie

sú dôležité údaje o atribútoch jednotlivých súborov, ale podstatný je obsah týchto súborov a fakt, že sa na
nichnachádzažalovaný.Žalobcaopísal,žekzaznamenávaniuincidentovvspojenísvypaľovanímdošlo
až keď žalovaný vyprovokoval príčinu zadymovaním jeho záhrady alebo poľa, rituál bol vždy rovnaký,
vždy ho upozornil, že si to nepraje, že sťažuje užívanie jeho majetku a vyzval ho, aby prestal, jeho
reakcia bola vždy rovnaká a to vulgárna, a pretože žalobca neznáša vulgárne konanie, hneď zašiel pre

kameru a zaznamenal jeho konanie. Súd v bodoch 35 - 41 podrobne opisuje obsah zvukovoobrazových
záznamov.

35. Z prvého záznamu incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na priľahlom poli
susediacou so záhradami oboch strán, je viditeľná osoba ktorú je možné identifikovať ako žalovaného

(na základe porovnania sudcu obrazu s výzorom žalovaného na pojednávaní), tento hrabe na poli,
pričom z poľa sa dymí a celý čas nadáva na osobu (ktorú žalobca identifikoval ako sám seba), pričom
používa výrazy ako: „kokot lampasácky, východniarsky zlodej, riť mi foť (pričom sa táto osoba do kamery
otrčila zadkom) aj tú piču svätú čo chodíte do kostola, vyjebané, podvodnícky zlodej, kariérny diplomat,ešte tu v Štefanovej nebolo takého, také hovädo tu nebolo čo si všetko fotí a kameruje a pod.“. Na
zázname je evidentné, že zaznamenávaná osoba je vo veľkom rozrušení, pričom osoba vyhotovujúca
záznam je pokojná a neprejavuje žiadne emócie, pokojne a s nadhľadom, s dlhými prestávkami čakajúc

kým osoba na zázname dokončí monológ sa zapája nasledovnými vyhláseniami: „Porušujete zákon a
ešte ma urážate. Ste vulgárny človek. Pán P. urážate aj moju manželku. Vám neprísluší hodnotiť čo som
robil. Vy my zadymujete môj pozemok. Porušujete zákon. Ja som sa Vám ospravedlnil. Vy ste strašne
vulgárny.“

36. Z druhého záznamu incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na priľahlom poli
susediacou so záhradami oboch strán, je viditeľná tá istá osoba ako na prvom zázname, v tom istom
odeve a na tom istom mieste, a taktiež vyslovuje nadávky typu: „ smradľavý východniarsky kokot, môžeš
sa hanbiť že si došiel z východu“.

37. Z tretieho záznamu incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na priľahlom poli

susediacou so záhradami oboch strán, je viditeľná tá istá osoba ako na prvom zázname, v tom istom
odeve a na tom istom mieste, a taktiež vyslovuje nadávky typu: „hovädo lampasácke, jaká kurva, len
tak ďalej vyjebanec, len si ma foť, každý ťa pozná atď. Takisto ako na prvom zázname je evidentné,
že zaznamenávaná osoba je vo veľkom rozrušení, pričom osoba vyhotovujúca záznam je pokojná
a neprejavuje žiadne emócie, pokojne a s nadhľadom, s dlhými prestávkami čakajúc kým osoba na

záznamedokončímonológsazapájanasledovnýmivyhláseniami:„Jasomsisvojeodrobil.PánVlášekja
som diplomat“. (reakcia osoby na zázname: „ ty si bol kokot nie diplomat, diplomat musí mať charakter“).
Ku konci sa na zázname objaví žena s blond vlasmi, ktorej sa prihovorí vyhotovovateľ záznamu (podľa
vlastných slov žalobca): „Počula si zajac? Počula si čo tu vykladá? S poukazom na výsluch manželky
žalobcu má súd za to, že osoba na tomto zázname, aj keď jej nie je jednoznateľne rozoznateľná do

tváre, je manželka žalobcu. Táto kývne na osobu vyhotovujúcu záznam gestom naznačujúcim, nech už
skončí, nech ide za ňou.

38. Zo štvrtého záznamu incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na zadymenej
záhrade žalobcu pričom k slovnej potýčke nedošlo, je viditeľná len záhrada a mierne zadymenie, nie

je možné určiť z akého zdroja.

39. Z piateho záznamu incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na záhrade žalobcu
v blízkosti stodoly v mieste susediacom s pozemkom žalovaného, je viditeľný neoplotený priestor na
ktorom pravdepodobne žalovaný (na základe porovnania sudcu obrazu s výzorom žalovaného na

pojednávaní) pri pálení vystrkuje holú zadnú časť tela osobe vykonávajúcej záznam. Z dôvodu silného
vetra nie sú dostatočne počuteľné ústne prejavy, súd zachytil len prejavy osoby vystrkujúcej zadnú
časť tela „nemá inakšiu robotu ako fotiť, ešte foť! na! Nech sa páči lampasák!“. Osoba vykonávajúca
záznam (podľa vyjadrenia žalobcu sa jedná o žalobcu) je takmer celý čas ticho, pokojne zaznamenáva
a pravdepodobne len utrúsi (na výzvu zaznamenávaného nech si ho fotí) „dobre“.

40. Zo šiesteho a siedmeho záznamu incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na
záhrade žalobcu v blízkosti stodoly v mieste susediacom s pozemkom žalovaného, nie sú viditeľné
žiadne osoby ktoré možno identifikovať, osoba vykonávajúca záznam (podľa vlastného vyjadrenia
žalobca) zaznamenáva osobu ťažko viditeľnú za plotom a jej zvukové prejavy: „kokot lampasácky, také

kurvy tu ešte neboli v Štefanovej, ty si kokot aj so svojou ženou a pod.“, pričom táto pokojným hlasom
uvádza: „Nič som tu nerobil nelegálne. Podajte na mňa sťažnosť. Urážate. Nič nebolo pretlčené“.

41. Z ôsmeho záznamu incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na záhrade žalobcu v
blízkosti stodoly v mieste susediacom s pozemkom žalovaného, je taký istý obraz ako v prípade šiesteho

a siedmeho záznamu s tým, že na zázname možno identifikovať (na základe porovnania sudcu obrazu
s výzorom žalovaného na pojednávaní) žalovaného ako spoza plotu vystrkuje na osobu vyhotovujúcu
záznam (podľa vyjadrenia samotného žalobcu sa jedná o žalobcu) holé pozadie. Konverzácia prebieha
obdobne ako pri predchádzajúcich záznamoch, t.j. osoba pripomínajúca žalovaného je krajne rozrušená
a nadáva, osoba vyhotovujúca záznam je pokojná, vytrvalo zaznamenáva prejavy osoby pripomínajúcej

žalovaného (ktorého na zázname vidieť prerývane) ako: „Si hovädo, tu ešte taký nebol. Chuj
lampasácky. Len to foť ty hovädo. Východniarsky zlodej, len kradnúť si došiel ty hovädo. Sviňa akej tu
na Štefanovej ešte nikdy nebolo. Požičať - nevrátiť. Ty sviňa len tu kradneš. Falšuje doklady. Chrapúň!
Vajčák! Kokot! Ten to natáča.“ Osoba vyhotovujúca záznam je pokojná a pomedzi nadávky uvádzavyrovnaným hlasom: „Nič tu nebolo pretlčené. P. Vlášek, ste vulgárny človek. Ak máte pochybnosti
zažalujte ma. Zavolajte políciu, starostku. Pošlite mi svoje výhrady doporučeným listom. Vaše argumenty
niesúničímpodložené.Zavolajtesigeodeta,keďtopremeriadázapravdumne.Nerozprávajtevulgárne.

42. Ako súd zistil zo zvukovoobrazových záznamov, tieto boli, ako sám uvádza žalobca, vyhotovené
samotným žalobcom, pričom tento neuviedol, či boli vyhotovené so súhlasom žalovaného (ak sa tento
na nich skutočne nachádza) tak ako vyžaduje § 12 ods. 1 OZ, z prejavov zaznamenávanej osoby
tak nemožno určiť (najmä s poukazom na skutočnosť, že v jej prejavoch skôr prevažujú vyhlásenia,

že nech si ho žalobca fotí, t.j. pravdepodobne táto osoba nemala vedomosť o tom, že sa vyhotovuje
zvukovoobrazový záznam). Taktiež v zvukovoobrazových záznamoch nie sú zaznamenané začiatky
potýčok, na týchto sa nachádza (pravdepodobne) žalovaný ktorého nadávanie si pokojne zaznamenáva
žalobca. Súd považuje za potrebné podotknúť, že žalobca bol, súdiac podľa jeho hlasu, spôsobu
držania kamery pri vyhotovovaní záznamov veľmi pokojný, čo je v ostrom rozpore s jeho vyhláseniami
pri výsluchu, že bol pri vyhotovovaní záznamov rozrušený. Uvedené podporuje aj samotný obsah

záznamov, ktorý skôr navodzuje dojem, že žalobca nahrával (v prípade prvých troch záznamov)
žalovaného pri pálení sena tak, aby ho žalovaný videl, pričom čakal na jeho reakcie. Na záznamoch nie
sú viditeľné žiadne iné osoby, ktoré by s výnimkou manželky žalobcu (ktorá sa evidentne nachádza na
zázname č. 3) boli prítomné pri týchto incidentoch. Žalobca neuviedol, čo má preukazovať záznam so
zadymenou záhradou vo vzťahu k predmetu tohto konania.

43. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav: strany sú susedia,
ktorí minimálne od mája 2007 riešia nezhody súvisiace s realizovaním stavby žalobcom, tieto riešili
aj na úrovni obce, avšak dosiaľ nedošlo k náprave. Žalobca si viackrát, nie je známe či so súhlasom
žalovaného, zaznamenal (pravdepodobne) žalovaného ako páli seno a nadáva na neho (príp. len na

neho nadáva), pričom je presvedčený, že tento tak robí len vtedy, ak dym pomocou vetra veje do ich
záhrady. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalovaný spochybňuje legálnosť stavebných úprav
žalobcu a žalobcovi zas prekáža zadymovanie jeho záhrady zo strany žalovaného. Žalobca má za
to, že žalovaný svojim vulgárnym správaním, ktoré si zaznamenal a ktoré sa malo opakovať formou
čiastkových útokov, zasiahol do jeho osobnostných práv, a to konkrétne do práva na ochranu ľudskej

dôstojnosti (subjektívne pocity), občianskej cti (zmena postoja obyvateľov obce voči jeho osobe) ale aj
do jeho práva na ochranu súkromia (zlé vzťahy s manželkou, manželka s ním nechce bývať, ani syn
sa nechce o nich v starobe postarať pretože nechce bývať v susedstve so žalovaným, pravdepodobne
aj zadymovanie).

44. Súd po vykonaní dokazovania, ustálení skutkového stavu a jeho posúdení v intenciách právnych
predpisov citovaných v bode 24 dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a nemožno
jej vyhovieť v rámci hmotnoprávnej ale i procesnoprávnej roviny.

45. Pokiaľ sa jedná o petit žalobcu, podľa ktorého je žalovaný povinný zdržať sa akýchkoľvek verbálnych

urážok a nepravdivých výrokov voči osobe žalobcu a taktiež prejavov akýchkoľvek znevažujúcich gest
smerujúcich voči osobe žalobcu, tento je podľa názoru súdu nevykonateľný z dôvodu jeho neurčitosti.
V žalobách domáhajúcich sa uloženia povinnosti zdržať sa zásahov dotýkajúcich sa osobnosti je nutné
v petite presne vymedziť, akých činov sa má žalovaný zdržať, nestačia formulácie ako verbálne urážky,
nepravdivévýroky,znevažujúcegestáaužvôbecnieaksamájednaťoakúkoľvekformutýchtoprejavov.

Výrokrozsudkusanemôžetýkaťinýchzásahov,nežkuktorýmuždošloataktiež,tentomusímaťpovahu
podkladu pre súdny výkon rozhodnutia, je potrebné, aby rušivé činy boli vo výroku rozsudku presne
popísané, inak by nebolo možné totožnosť skutku posúdiť. Z uvedeného procesného dôvodu by ani v
prípade existencie a trvania neoprávneného zásahu takáto formulácia petitu nebola prípustná. Naopak
hmotnoprávnou podmienkou žaloby na upustenie od neoprávnených zásahov je, aby tento neoprávnený

zásah minimálne v dobe podania žaloby trval, príp. aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo
(hrozba) uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. V priebehu súdneho konania však nielenže uvedené
nebolo preukázané, avšak žalobca uvedené de facto ani netvrdil a žiadnym spôsobom nenamietal či
nerozporoval tvrdenia žalovaného, že vôbec nevyhľadáva kontakt so žalobcom, taktiež neuviedol že by
sa medzi stranami mali v priebehu pojednávania udiať nové incidenty (mimo incidentu ktorý sa mal udiať

11.8.2011, nebolo však možné preukázať, či sa tento incident naozaj udial v tento dátum, a to nielen z
dôvodu zmeniteľnosti údajov na DVD nosiči, ale i z dôvodu rozpornosti tvrdení žalobcu). Na základe v
tomto odseku uvedených skutočností je zrejmé, že súd nemohol negatórnemu petitu žalobcu vyhovieť
v procesnoprávnej ani v hmotnoprávnej rovine.46. Ďalšiemu žalobnému návrhu žalobcu, podľa ktorého je žalovaný povinný písomne a verejne sa
žalobcovi ospravedlniť tak, že v ospravedlnení uvedie nasledovné: Ospravedlňujem sa N.. Y. U. (Ž.),

X. Š. XX, XXX XX Š., za všetky svoje urážlivé, neslušné a nepravdivé výroky a tvrdenia vyslovené
na jeho osobu a na osobu jeho manželky IB.. T. U. J. X.X.XXXX H. J. XX.X.XXXX. U. U. N.. Y. U.
(Ž.) ospravedlňujem za svoje prejavy znevažujúcich gest voči jeho osobe spočívajúce v odhaľovaní a
vystrkovaní zadnej časti svojho tela dňa 8.9.2009, a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku, nemožno
s poukazom na skutočnosti preukázané v konaní (t.j. že sa žiaden zo skutkov nestal v uvedené

dátumy) taktiež vyhovieť. Žalobca taktiež nešpecifikoval, akým spôsobom by mal žalovaný toto verejné
ospravedlnenie realizovať - určenie, že má žalovaný toto ospravedlnenie v pracovný deň o 12:00 hod.
napoludnie, dvakrát po sebe prečítať nie je postačujúce, pretože nie je zrejmé, na akom mieste (napr.
na záhrade, v strede obce, na Obecnom úrade) a najmä akým spôsobom (napr. v rozhlase, na ulici
pred určitým počtom ľudí/pred určitými ľuďmi) či za akých okolností (napr. pri určitej udalosti v obci) má
byť toto ospravedlnenie verejne prezentované. Z uvedených dôvodov tento petit nielenže nemá právny

základ, ale je i nevykonateľný z dôvodu jeho neurčitosti, termín „verejne“ nie je bez uvedenia ďalších
náležitostí prejavu vykonateľný.

47. Pokiaľ sa jedná o petit žalobcu, podľa ktorého by mal súd zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť
mu nemajetkovú ujmu vo výške 2.000 eur, súd ani tejto časti žaloby nemohol vyhovieť, pretože v

konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by skutočne došlo čo i len k zásahu do práva na
ochranu osobnosti. Pretože súd pripustil rozšírenie žaloby, aj napriek rozpornosti petitu s poukazom na
obsah pôvodnej žaloby skúmal, či podľa tvrdenia žalobcu správanie žalovaného (vo všeobecnej rovine
pretrvávajúce od júla 2007) bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu (vo vzťahu k otázke
ohrozenia alebo porušenia osobnostných práv) a vo vzťahu k otázke priznania nemajetkovej ujmy, či

toto konanie naozaj závažným spôsobom zasiahlo do osobnostných práv žalobcu takým spôsobom, že
nie je dostačujúce primerané zadosťučinenie.

48. Súdsanajprvzaoberalmožnýmzásahomdoosobnostnýchprávžalobcu.Akojezrejmézcitovaných
právnych predpisov, predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že

došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
právach chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny
vzťah, ktorého obsahom je domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a povinnosť súdom uložené povinnosti
znášať. Otázku, či namietaný neoprávnený zásah (ak bol tento preukázaný) je objektívne spôsobilý
privodiť následky predpokladané zákonom, je povinný súd zodpovedať najmä na základe nasledovných

objektívnychhľadísk:prostredie(vktoromdošlokzásahu),subjektzásahu,objektzásahu,obsahzásahu
pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, intenzita zásahu a ostatné okolnosti, za ktorých bol tento
zásah vykonaný. Žalobca sa domáhal ochrany súdom z dôvodu zásahu do jeho osobnostných práv vo
sfére jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu súkromia, pričom sa odvolával na
nasledovné čiastkové útoky žalovaného: i/ v máji 2001 sa mu žalovaný odmietol pozdraviť s vyhlásením

„so zlodejama a kmínmi sa nevyprávam“, tento incident potvrdila na výsluchu aj jeho manželka, pričom
uviedla, že pri tomto incidente mal byť aj strýko žalobcu, čo žalobca ani raz v priebehu konania
nespomenul; ii/ v júli 2007 mal žalovaný pri výkopových prácach slovne napadnúť robotníkov a žalobcu,
manželku mal poslať „do piče“, uvedený incident potvrdila aj manželka na výsluchu; iii/ v júni 2009 mal
žalovaný napadnúť slovne manželku žalobcu v uličke - uvedeným sa súd vôbec nezaoberal, pretože

manželka žalobcu nie je stranou v konaní; iv/ 8.10.2009 sa mal konať obed na záhrade žalobcu, bolo
tam asi 14 ľudí (čo potvrdila aj manželka), žalovaný mal zadymiť ich záhradu a po upozornení žalobcu
mal začať na neho nadávať, pričom uviedol, že dieťa nemá čo robiť v záhrade, má byť na ulici a pod. Ako
vyplynulo z priebehu dokazovania, žalobca tento dátum spájal aj s incidentom zaznamenaným kamerou
ktorý sa mal udiať podľa jeho nasledujúceho rozporného tvrdenia až v auguste 2011, kedy žalovaný na

neho vystrčil zadnú časť tela (o čom sa zmieňoval už v žalobe podanej v roku 2010); v/ 11.5.2010 sa
mal odohrať 15 - minútový monológ žalovaného, ktorý žalobca zaznamenal z okna, prítomný mal byť
aj žalobcov brat Jozef, ktorý však v konaní nebol vypočutý zo zdravotných dôvodov; vi/ 11.8.2008, ako
vyplynulo z výsluchu manželky žalobcu, mal žalovaný hurónskym krikom žiadať žalobcu, aby odstránil
okno a potom ho rozbil (o čom má svedčiť v spise založená fotografická dokumentácia rozbitého okna

a fotografie žalovaného ako na niečo ukazuje); vii/ 5.8.2011, t.j. až po podaní žaloby, sa mal odohrať
incident ktorý si žalobca zaznamenal (pravdepodobne žalovaný páli na poli a vulgárne nadáva pokojne
zaznamenávajúcemu žalobcovi, aj mu otrčí zadnú časť tela). Tento incident žalobca v priebehu konania
spájal aj s dátumom 8.10.2009 (pôvodne 8.9.2009); viii/ v auguste 2008 mal mať žalobca u seba vodvore návštevu z Veľkej Británie, avšak kvôli zadymovaniu zo strany žalovaného si musel zvešať prádlo
zo záhrady.

49. K zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti súd na úvod považuje za potrebné uviesť, že
zákon poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým,
že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany
cti nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky. Za tejto podmienky chránia ustanovenia §

11 a nasl. OZ občana najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení, pričom porušenie práva na česť
môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu
na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Žalobca v
konaní tvrdil spôsobilosť/existenciu zásahu do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ku ktorému malo
dôjsť následkom vulgárneho správania žalovaného voči jeho osobe v rámci jednotlivých čiastkových
útokov. Súd podotýka, že tieto útoky, ktoré mali charakter súkromnej susedskej hádky odohrávajúcej

sa v záhradách (cez plot) či v blízkosti obydlia sa odohrali len medzi žalobcom a žalovaným, pričom
sa nemohli žiadnym spôsobom dotknúť občianskej cti či ľudskej dôstojnosti žalobcu. Súd konštatuje,
že napriek tomu že žalobca tvrdil, že vulgárne nadávky žalobcu na jeho osobu znížili jeho vážnosť
v obci, uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal, nežiadal vypočuť žiadnych svedkov - obyvateľov
obce, ktorí by dosvedčili že susedský spor medzi stranami (resp. vulgárne správanie žalovaného)

akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili verejnú mienku na jeho osobu v obci, dokonca sa na súd nedostavil
žiaden svedok, ktorý by aspoň dosvedčil, že bol priamym a nezainteresovaným svedkom incidentu
žiadanej intenzity. Manželka žalobcu je jeho blízkou osobou, táto dosvedčovala tvrdenia žalobcu, avšak
bez adekvátnej dôkaznej sily. Svedok Kollár uviedol, že ani raz nebol pri incidente medzi stranami,
len raz videl, že sa strany nepozdravili. Svedok Barna bol pri jednej hádke, počul, ako žalovaný asi

3-4 min nadával na žalobcu, avšak ako sám uviedol, hneď ako prišiel za stranami žalovaný s tým
prestal. Na preukázanie zásahu do osobnostných práv v rovine akú žiada žalobca je nutné nielen tvrdiť,
že tieto hádky počuli nezainteresovaní obyvatelia v obci, ale je nutné i uvedené dokázať s tým, že
následne by súd vyhodnocoval, či skutočnosť, že obyvatelia obce tieto hádky počuli, mohla mať za
následok zásah do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Uvedený aspekt absentuje aj vo vzťahu

k výpovedi svedkyne Zemčíkovej, ktorá síce potvrdila, že spor medzi stranami bol riešený na úrovni
obce a na zasadnutí žalovaný verbálne napadol žalobcu (čo preukazuje aj zápisnica), avšak zároveň
uviedla, že o spore sa v dedine vedelo a niekoľko ľudí o tom rozprávalo (vedomosť o spore zo strany
obyvateľov obce nepreukazuje zníženie dôstojnosti či občianskej cti žalobcu). Argument žalobcu, podľa
ktorého má jeho zníženú dôstojnosť v obci preukazovať neochota spoluobčanov podporiť jeho návrh na

umiestnenie sochy nemožno bez ďalších podporných dôkazov vyhodnotiť inak ako len subjektívny pocit
žalobcuktorýsosprávanímžalovanéhonemusímaťničspoločné.Argumentáciažalobcuzostalavtomto
smere len vo všeobecnej rovine, ďalšiu argumentáciu žalobcu, že ho žalovaný verejne urážal, ohováral,
uvádzal o ňom nepravdivé tvrdenia, šíril o ňom klamstvá už tento žiadnym spôsobom nerozvinul a ani
nepreukazoval, súd musí konštatovať, že uvedené ani žiadnym spôsobom nevyplynulo z vykonaných

dôkazov a ani z tvrdení samotného žalobcu. Z uvedených dôvodov súd celý procesný útok žalobcu v
rámci existencie zásahu do jeho práva na ochranu občianskej cti a práva na ľudskú dôstojnosť vyhodnotil
ako vágny a zavádzajúci, ničím nepodložený a vo svojej podstate i rozporný, žalobca nevedel preukázať
kedy sa mali incidenty udiať (pričom jeho vyjadrenia sa menili v závislosti od priebehu konania), takisto
ani jeho sťažnosti obci nesvedčia v jeho prospech, keďže tieto podával v značnom časovom odstupe

od údajných incidentov.

50. K tvrdenému zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcu tento uviedol, že neoprávnený zásah
žalovaného mal zhoršiť jeho vzťahy s manželkou, ktorá s ním odmieta bývať v susedstve žalovaného
a taktiež mal mať za následok rozhodnutie syna žalobcu, že nechce dom v susedstve žalobcu a teda

nebude môcť doopatrovať žalobcu s jeho manželkou tak ako pôvodne plánovali. Právo na ochranu
súkromia spočíva najmä v ochrane vnútornej intímnej sféry fyzickej osoby, do ktorej patrí okruh jej
minulých a prítomných prežitkov a zážitkov, súčasťou ktorého je najmä rodinný život zahŕňajúci vzťahy
medzi blízkymi príbuznými a takisto aj právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
a s okolitým svetom. V uvedenom práve je obsiahnuté aj právo na zdravé životné prostredie, pričom

súd považuje za potrebné dodať, že v prípade zásahu do životného prostredia musia vedľajšie účinky
znečisteniaživotnéhoprostrediadosiahnuťurčitúminimálnuúroveňakmajúspadaťdoprávanaochranu
súkromia. Len vážne zásahy do životného prostredia môžu mať dosah na blaho osôb a môžu ich
zbaviť možnosti pokojného užívania obydlia, čím poškodzujú ich rodinný a súkromný život. Vo vzťahutvrdeniamžalobcutýkajúcimsajehomanželkyasynapovažujesúdzapotrebnéuviesť,žetietonemožno
bez ďalších podporných dôkazov vyhodnotiť inak než účelové. Okrem toho, že vlastnícke právo syna
k rodinnému nie je automaticky predpokladom jeho starostlivosti o rodičov v starobe, žalobca syna

nežiadal v tomto súdnom konaní vypočuť a teda žiadnym spôsobom nepodložil tieto svoje tvrdenia.
Žalobca predložil len kúpnu zmluvu na rodinný dom v prospech syna Mareka zo dňa 15.4.2002 a
následnú darovaciu zmluvu zo dňa 8.2.2010 v prospech žalobcu (spolu s rozhodnutím o povolení o
návrhu na vklad č. V- 4034/2011 zo dňa 10.1.2012) a jeho manželky, tieto právne tituly preukazujú
len zmeny vo vlastníckych právach v rámci rodiny, nemožno z nich vyvodiť žiaden dôvod či zámer

(súd podotýka, že uvedené nemožno zistiť ani z konania vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp.
zn. 4C/1167/2008 ako žiadal žalovaný). Manželka žalobcu vypočutá bola, avšak vyjadrovala sa len k
osobe žalovaného, z výsluchu nevyplynuli žiadne také skutočnosti, že by mala so žalobcom problémy
v manželstve či sa rozvádzali, alebo boli nútení deklarované odlúčenie (ktoré žalobca tvrdil avšak
nepreukázal) riešiť formou poradenstva, naopak, z výsluchu sa nedalo žiadnym spôsobom vyvodiť, že
by jej manželstvo so žalobcom bolo narušené. K namietanému „dymeniu“ zo strany žalovaného súd

len uvádza, že ako už konštatoval vyššie, ak má byť právo na zdravé životné prostredie obsiahnutý v
práve na ochranu súkromia, zásah do životného prostredia musí byť vážnejšieho charakteru, čo sa v
konaní jednoznačne nepodarilo preukázať, žalobca uvedené de facto ani netvrdil. Tvrdenia žalovaného,
že „žalovaný páli len vtedy keď dym ide k nemu“, resp. že žalovaný naschvál dymil a pokazil mu
rodinnú oslavu/donútil ho zvesiť prádlo, samé o sebe (aj v prípade že by bolo uvedené preukázané)

neodôvodňuje aplikáciu § 11 OZ. Okrem toho súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že
žalobca i jeho manželka tvrdili, že na rodinnej oslave v októbri 2010 sa nachádzalo 14 ľudí, ani jeden z
nich na súde nedosvedčil, že sa udalosti udiali tak a v ten dátum, ako tvrdil žalobca.

51. K nemajetkovej ujme žiadanej žalobcom súd konštatuje, že túto možno priznať len za predpokladu,

že ostatné sankcie vymedzené v OZ nie sú pre konkrétny zásah do osobnostných práv postačujúce
a zároveň, že skutočne mal osobnostný zásah nepriaznivý následok, t.j. nebol len spôsobilý takýto
následok privodiť. Zákonom predpokladaná ujma spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti
fyzickej osoby v značnej miere vzniká väčšinou v dôsledku neoprávnených zásahov uskutočnených
v hromadných informačných prostriedkoch, nie prostredníctvom hádok medzi susedmi, ktoré sa síce

vyznačovali vulgárnosťou, avšak nemali žiadne ďalšie následky, pričom žalobca ani nepreukázal (a
okrem všeobecných vyjadrení de facto ani netvrdil), že tieto akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili vnímanie
žalobcu v obci. Pretože súd dospel k záveru, že osobnostné zásahy žalovaného vo forme vulgarizmov
používaných pri hádkach neboli ani len spôsobilé privodiť negatívny následok (ktorý bol zo strany
žalobcu formulovaný vo všeobecnej rovine) a teda žiadne nepriaznivé následky tak ako ich deklaroval

žalobca ani nemohli nastať, súd musel vyhodnotiť i žalobný návrh na náhradu nemajetkovej ujmy ako
nedôvodný. Žalobca nepreukázal existenciu zásahu do jeho osobnostných práv a už vôbec nie vznik
nemajetkovej ujmy, vo svojej žalobe ani žiadnym spôsobom neodôvodnil príčinnú súvislosť medzi (ním
deklarovaným) zásahom do osobnostných práv zo strany žalobcu a vznikom nemajetkovej ujmy. K
samotnému vzniku nemajetkovej ujmy nenavrhol žalobca vykonať prakticky žiadne dôkazy, žalobca de

facto argumentoval len vlastnými subjektívnymi pocitmi (a jeho manželky ako blízkej osoby). Pri priznaní
nemajetkovej pritom ujmy nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko, t.j. či
predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne v spoločenskom postavení
a podobne) by vnímala aj každá iná fyzická osoba.

52. Za procesnej situácie, keď žalobca v konaní o ochranu osobnosti neuniesol svoje dôkazné bremeno
o skutkovom tvrdení, že práve konaním žalovaného mu mal byť spôsobený zásah do jeho osobnostných
práv zákonom predpokladanej intenzity, bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca vo
vzťahu k žiadanej nemajetkovej ujme nepreukázal, že by došlo čo i len k ohrozeniu jeho osobnostných
práv, následkom uvedeného ani nemohli nastať následky ktoré predpokladá § 13 ods. 2 OZ. Strana,

ktorá ani len neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Súd považuje za potrebné uviesť, že procesný útok žalobcu a snaha o unesenie
dôkazného bremena nekorešpondovala s tvrdeniami a žalobnými nárokmi obsiahnutými v žalobe. Súd
v zmysle uvedenej zásady vyhodnotil celý procesný útok žalobcu ako perfídny, žalobca opisoval len

jednotlivé čiastkové incidenty medzi stranami, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil prečo by tieto
mali dosahovať intenzitu požadovanú § 11 a nasl. OZ a najmä vo vzťahu k nemajetkovej ujme (vo vzťahu
ku ktorej bol petit ako jediný z celej žaloby prípustný) ani len vznik tejto nemajetkovej ujmy neodôvodnil
a ani nenavrhol žiadne dokazovanie ktoré by mohlo preukazovať existenciu následku - v tomto prípadezníženie dôstojnosti žalobcu a zásah do jeho občianskej cti ktorý sa mal prejaviť vo vnímaní žalobcu zo
strany obyvateľov obce Štefanová. V konaní nebol vypočutý ani jediný svedok (súd pritom vyzval strany
na doplnenie dokazovania po zmene zákonného sudcu v roku 2017), ktorý by aspoň naznačil že takáto

reakcia zo strany obyvateľov obce nastala.

54. Podľa názoru súdu nezhody strán v intenciách ako boli deklarované v priebehu tohto konania
nedosahovali intenzitu predpokladanú § 11 OZ, ale mali byť subsumované pod ustanovenia § 127 OZ,
resp.§49zákonač.372/1990opriestupkochčipodustanoveniaOZonáhradeškody(napríkladtvrdenia

žalobcu že žalovaný rozbil jeho okno čo aj preukazoval fotografiami okna a žalovaného).

55. K vykonanému dokazovaniu súd považuje s poukazom na dôkazy založené do spisu ktoré priamo
nesúvisia s meritom veci za potrebné podotknúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva sa súd v odôvodnení nemusí vysporiadať so všetkými námietkami strany, ale len s tými,
ktoré sú právne relevantné s prejednávanou vecou (Georgidias proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins

proti Francúzsku z 19. februára 1998).

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu má žalovaný ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.