Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/208/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218188
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217218188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr.

Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., IČO: 50 094 297, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., t. č.
v F. C. G., D. XXX/XX, XXX XX K., zastúpená procesným opatrovníkom: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. F. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Pongráczom, advokátom so sídlom
Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 779,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 19Csp/23/2017-128 zo dňa 26. marca
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o
nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. pripustil do konania vstup spoločnosti R
Collectors s.r.o. namiesto pôvodného žalobcu - Poštovej banky, a.s. s poukazom na ustanovenie § 80
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“). Výrokom II. žalobu
zamietol v celom rozsahu a výrokom III. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % .

1. 1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 526, §
52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103 § 565 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky
zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“), § 261 ods. 6 písm. d), § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (v ďalšom texte „Obchodný zákonník“) a § 2 písm. b), c), d), zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

1. 2. Súd odôvodnil napadnutý rozsudok vecne tým, že pôvodný žalobca - spoločnosť Poštová banka,
a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 10.09.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej
veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 1. 000 eur, pričom sa dohodli na výške mesačnej splátky 28
eur s dátumom prvej platby do 07.10.2012 a ďalšou platbou vždy do 7. dňa v mesiaci a dátumom
konečnej splatnosti úveru 07.09.2018. Počet splátok bol dohodnutý v počte 72, úroková sadzba 25,50
% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) uvedená vo výške 28,70 % ročne pri priemernej

RPMN na trhu 27,07 %. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 893,90 eura. Žalovaná sa
dostala do omeškania so splátkou splatnou 10.12.2014, ďalšie platby už nevykonala. Žalobca výzvou
doručenou žalovanej dňa 29.04.2015 po predchádzajúcom upozornení žalovanej oznámil, že jeho
pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 24.04.2015. Žalovaná vzniesla námietku premlčania,pri jej preskúmaní súd prvej inštancie vychádzal z toho, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Nesplnenou splátkou v zmysle § 103 in fine Občianskeho zákonníka je
splátka splatná 10.12.2014, kvôli ktorej došlo k „zosplatneniu“ celého dlhu. Trojročná premlčacia preto

uplynula10.12.2017.Žalobabolanasúdpodanáaž21.12.2017,vdôsledkučohoježalovanouvznesená
námietka premlčania dôvodná, a žalobcovi nemožno uplatňovaný nárok podľa tretej vety § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka priznať. Keďže premlčanie istiny spôsobuje zároveň premlčanie príslušenstva,
súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

1. 3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že plne úspešnej žalovanej priznal podľa §
255 ods. 1 C. s. p. voči žalobcovi ich náhradu v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podal
včas odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 odsek 1 písmeno
f) C. s. p. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a ustanovenie § 365 odsek 1 písmeno h) C. s. p. tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. 1. Podľa žalobcu súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, nakoľko
podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru.

Vyhlásenie predčasnej splatnosti predstavuje zmenu záväzku čo do termínu splatnosti, ktorá sa týka
celého úveru. Žalovaná od vyhlásenia predčasnej splatnosti je povinná uhradiť celý dlh naraz.
2. 2. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdp 2906/2000,
podľa ktorého odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníku nezanikajú všetky
práva a povinnosti strán z tejto zmluvy. Zanikajú len tie práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy

voči veriteľovi a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže
vzniknúť podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nová pohľadávka. Odstúpením sa menia výlučne
len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť; dlžník naďalej nie je povinný
splniť dlh v lehotách a za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom

rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Žalobca citoval aj publikáciu Števček, M. a kol: Občiansky
zákonník II, 2015, str. 1986: „Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle
omeškania so splnením niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej
neuspokojenej časti pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V
režime § 565 nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo

splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je
veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený.“

2. 3. Výklad súdu prvej inštancie týkajúci sa premlčania odporuje podľa žalobcu ustanoveniu § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka upravujúceho trojmesačnú lehotu po splatnosti splátky, preto premlčanie

je potrebné aplikovať z hľadiska zročnosti celého dlhu a nie jednotlivých splátok. Žalobca poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/161/2014, kde sa krajský súd stotožnil s
názorom okresného súdu: „Pri posudzovaní vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania súd
prvého stupňa vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalobcovi na uplatnenie
nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere voči žalovanej začala plynúť premlčacia lehota nasledujúcim

dňom po uplynutí lehoty na zosplatnenie nesplatených splátok úveru na základe oznámenia zo dňa
08.11.2009 prevzatého žalovanou dňa 12.11.2009 s určením 15-dňovej lehoty, teda k zosplatneniu došlo
dňa 27.11.2009.“ V rozsudku sp. zn. 24Co/945/2015 Krajský súd v Trnave uviedol: “ V prejednávanej
veci bolo preukázané, že žalobca zosplatnil úver ku dňu 26.2.2011 (uplynutím 3 dní od doručenia
výzvy žalovanému s poukazom na bod 14.2 VOP), teda ide o premlčanie práva na zaplatenie zvyšku

poskytnutého spotrebiteľského úveru (vo forme pôžičky) s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené
právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. V danom prípade
splatnosť úveru nastala dňom 26.2.2011 a všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň

zročnosti dlhu dňa 26.2.2011 a uplynula dňa 26.2.2014.“2. 4. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové
prejednanie a rozhodnutie alebo aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Žalobca podľa žalovanej neuviedol vo svojom odvolaní k veci samej žiadne skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Súd prvej
inštancie sa vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, a na ktoré

poukazoval žalobca aj v priebehu prvoinštančného konania.

3. 1. Podľa žalovanej je právo žalobcu premlčané, navrhla preto, aby odvolací súd potvrdil napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s.
p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods.
3 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania

či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku
čoho rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie istiny v sume 779,51 eura
s úrokmi 63,62 eura a 600,87 eura, úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny t.j. zo sumy 779,51 eura vo
výške 25,5 % ročne od 01.11.2017 do zaplatenia, a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
779,51 eura od 01.11.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,65 eura.

6. 1. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky.

6. 2. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne
poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími

námietkami žalobcu, uvádza nasledovné:

7. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočívala v jeho nesúhlase s ustálením začiatku plynutia
premlčacej lehoty od zročnosti splátky, ktorú žalobkyňa nesplnila, teda odo dňa 10.12.2014. Podľa
žalobcu premlčacia lehota začala plynúť odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu. Odvolací
súd už konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktorý logicky opísal svoj myšlienkový postup pri aplikácii ustanovení § 565, § 53 ods. 9
aj § 103 Občianskeho zákonníka. K namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 103 Občianskeho

zákonníka odvolací súd uvádza, že začiatok plynutia premlčacej doby je daný buď všeobecne (§
101 Občianskeho zákonníka), alebo v spojení s výslovne uvedenou právnou skutočnosťou (§ 103
Občianskeho zákonníka). V citovanom ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka je pritom začiatok
plynutia premlčacej doby jednoznačne spojený s okamihom splatnosti splátok dlhu. Ustanovenie §
103 Občianskeho zákonníka je nepochybne špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnému

ustanoveniu§101Občianskehozákonníka.Odvolacísúdtaksúhlasnesosúdomprvejinštanciezastáva
názor, že premlčacia lehota v predmetnej veci začala plynúť tak, ako zakotvuje ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka - odo dňa zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh,
teda odo dňa 10.12.2014, a uplynula dňa 10.12.2017. Žaloba bola doručená súdu prvej inštancie
po uplynutí premlčacej lehoty, žalovaná premlčanie namietla, súd prvej inštancie teda správne nárok

žalobcu vyhodnotil ako premlčaný a žalobu zamietol.

12. 1. K rozhodnutiam súdov, na ktoré poukázal na podporu svojich odvolacích tvrdení žalobca,
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdp 2906/2000
sa v databáze rozhodnutí uvedeného súdu nenachádza, nie je preto možné zaujať stanovisko k

relevantnosti rozhodnutia na preskúmavanú vec. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, resp. iného
senátu tunajšieho krajského súdu nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle
ustanovenia§220ods.3C.s.p.,odvolacísúdsapretotýmitorozhodnutiaminezaoberalazadostatočné
odôvodnenie svojho rozhodnutia považuje vyššie uvedenú argumentáciu.

13. Odvolací súd tak rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiaci výrok o
nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v
zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.), o ktorom v

zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. musí aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov
konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).