Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210942
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2116210942.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SPP - Distribúcia, a.s. so sídlom
Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovaným: 1.
D. W., nar. XX.XX.XXXX, adresa T., C. P. XXXX/XX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Danica Sitárová,
so sídlom Levice, Nám. hrdinov 13, 2. X. W., nar. X.X.XXXX, adresa T., C. P. XXXX/XX, o zaplatenie
854,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2 proti rozhodnutiam Okresného súdu Trnava:
rozsudku č.k. 10C/129/2016-186 zo dňa 15.11.2018, opravnému uzneseniu č.k. 10C/129/2016-192 zo

dňa 21.12.2018 a uzneseniu č.k. 10C/129/2016-104 zo dňa 10.4.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej proti opravnému uzneseniu č.k. 10C/129/2016-192 zo dňa
21.12.2018 o d m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10C/129/2016-104 zo dňa 10.4.2018 p o t v r d
z u j e .

III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením p
o t v r d z u j e .

IV. Žalobcovi ani žalovanému 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č.k. 10C/129/2016-104 zo dňa 10.4.2018 súd prvej inštancie výrokom I.
konanie voči žalovanému 1. zastavil a výrokom II. vyslovil, že žalovaný 1. má nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v zastavenej časti v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca po odpore žalovaného 1. pred konaním
nariadeného termínu pojednávania vzal žalobu voči žalovanému 1. v celom rozsahu späť a žiadal
konanie voči nemu zastaviť; voči žalovanej 2. zotrval na podanej žalobe. Po citácii ust. § 144, § 145 ods.
1 a § 146 ods. 1 CSP súd konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil s tým, že súhlas žalovaného
nežiadal, nakoľko podľa § 146 ods. 1 CSP na jeho prípadný nesúhlas by sa neprihliadalo a preto z
dôvodu hospodárnosti súd žalovaného na vyjadrenie ne/súhlasu ani nevyzýval.

3. O náhrade trov v zastavenej časti konania súd rozhodol s použitím ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP s tým, že náhradu trov priznal žalovanému 1. ako účastníkovi plne úspešnému v konaní,
nakoľko nebolo preukázané, že by pohľadávku uhradil a teda procesnú zodpovednosť na zastaveníkonania voči žalovanému 1. nesie žalobca. Doplnil, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne
samostatným rozhodnutím o výške priznanej náhrady trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná 2, pričom žiadala, aby bolo uznesenie v plnom
rozsahu zrušené. Argumentovala tým, že na uvedenej nehnuteľnosti sa odoberá plyn nepretržite viac
ako 34 rokov. Predchádzajúci spoluvlastníci nikdy riadne nevykurovali svoju časť domu a tak všetko
teplo, ktoré ona platila odchádzalo cez múry do ich časti, ktorú užívali a mali neoprávnený prospech.
Ona naopak so svojimi deťmi strádali - mali zimu. Posledné roky odchádzal D. W. starší so svojou

manželkou do D., aby nemusel platiť nič za kúrenie. Ešte počas života D. W. staršieho sa stali majiteľmi
jeho podielu na jeho nehnuteľnosti D. W. mladší a jeho sestra E. F.. Keď chcela dosiahnuť vo svojej časti
napríklad 24 stupňov Celzia najprv musela vykúriť susednú časť, lebo všetko teplo išlo do ich studenej
časti nehnuteľnosti. Nikto zo spoluvlastníkov vo vedľajšej nehnuteľnosti nebýval a nekúril, ale mali od nej
neoprávnený prospech. Tak sa párkrát stalo, že povedala nech si zaplatia SPP za plyn, ktorým im roky
vykuruje a tak prestala platiť za tento plyn SPP. Tento plyn si majú zaplatiť uvedené osoby v pomernej

časti podľa výšky podielov D. W. mladší, E. F. a H. D.. Sú v plnom rozsahu zodpovední za situáciu, ktorú
vytvorili a spôsobili úmyselne. Preto žiada, aby súd zrušil rozhodnutie v uznesení vo výroku I. aj II. v
plnom rozsahu a aby konanie voči D. W. nezastavil a aby do konania pribral vo veci aj H. D. a E. F..
Zároveň žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie v uznesení aj vo výroku II., nakoľko je nesprávne v plnom
rozsahu.

5. Ďalšie strany odvolanie voči predmetnému uzneseniu nepodali, k doručenému odvolaniu žalovanej
2 sa písomne nevyjadrili.

6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanej

2 a vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 854,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 854,95 eur od 12.05.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% trov konania.

7. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 489, § 494, § 420 ods. 1, § 441, § 442, §
517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 82 ods. 1 a 2 zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike, § 59 ods. 1 a 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná 2 odoberala plyn
prostredníctvom určeného meradla bez uzavretej zmluvy s dodávateľom plynu v rozhodnom období
na adrese C. P. XXXX/XX, XXX XX T. plynomerom č. 5108805700687, pričom nehnuteľnosť bola v
rozhodnom čase neoprávneného odberu v spoluvlastníctve žalovanej 2. Súd konštatoval, že žalovaná
2 nepoprela uvedené skutočnosti, naopak vo vyjadrení doručenom súdu 22.05.2018 výslovne uviedla,

že plyn použila a výslovne vedome zaň nezaplatila, nakoľko bola názoru, že tento by mali zaplatiť
vtedajší ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti, nakoľko dlhodobo plyn platila ona a vykurovala cez stenu
celú nehnuteľnosť. Žalovaná 2 súčasne nesporovala množstvo odobratého plynu, a preto nesporným
bolo aj množstvo odobratého plynu v množstve 2154 m3, ktoré podľa výpočtu škody predstavuje
množstvo odobratého plynu za obdobie od 22.02.2011 do 17.12.2014. Nesporným v konaní bola aj

cena neoprávnene odobratého plynu, ako aj celková suma takto vzniknutej škody vo výške 854,95 eur,
ktorú súd okrem nesporne tvrdených skutočností, mal preukázanú aj listinnými dôkazmi faktúrou č.l. 6,
výpočtom škody č.l. 7, vyjadrením pôvodne žalovaného 1, ktorý uviedol, že plyn odoberala žalovaná
2 v časti nehnuteľnosti, ktorú táto samostatne užívala, čo nepoprela. Z obsahu výňatku znaleckého
posudku č.l. 57-58 plynie, že žalovaná 2 samostatne užívala časť dotknutej nehnuteľnosti, pričom

žalobca výslovne uviedol, že žalovaná odoberala plyn v uvedenej časti nehnuteľnosti, ktorú samostatne
užívala, pričom žalovaná uvedené skutočnosti nijako nerozporovala.

9.Súdprvejinštancievyhodnotil,ževprejednávanejvecisanejednáospotrebiteľskýspor,keďžalobcom
uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ale ide o nárok na náhradu škody vzniknutú

v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaná 2 v konaní nemá postavenie
spotrebiteľa. Súd tiež konštatoval, že nakoľko ide o škodu vzniknutú z úmyselného protiprávneho úkonu,
idevkonaníosamostatnéprocesnéspoločenstvo,pričomžalovanámôžebyťzaviazanásamostatnebez
ohľadu na ostatných spoluvlastníkov, keďže vznik škody žalobcovi spôsobila sama vlastným konaním.Žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľné splnenie povinnosti (výzva č.l. 8), uvedená skutočnosť bola
taktiež nesporná. Žalovaná 2 však na výzvu žalobcu nereagovala, preto sa dostala do omeškania s
plnením záväzku. Súd vec posúdil vzhľadom na priebeh neoprávneného odberu tak podľa ustanovení

zákona č. 656/2004 Z.z. ako aj 251/2012 Z.z., v spojení s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb.,
vzťahujúcimisananeoprávnenýodberavzniknutúškodu.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúddospel
k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a zaviazal žalovanú 2 na zaplatenie žalovanej sumy
854,95 Eur vyúčtovanej faktúrou č.l.6 spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
počítaným zo sumy 854,95 eur od 12.05.2016 do zaplatenia.

10. Súd prvej inštancie vo vzťahu k námietkam, že žalovaná 2 vykurovala aj ostatných spoluvlastníkov
konštatoval, že tieto námietky sú neopodstatnené, nakoľko ak aj má nárok voči spoluvlastníkom, tak je
potrebné si ho uplatniť voči nim samostatne z titulu spoluvlastníctva a nedá sa uplatniť v tomto konaní.
Súčasne plyn odoberala žalovaná 2 samostatne bez účasti týchto osôb (a teda ide o vlastné zavinené
protiprávne konanie žalovanej 2), a čo s ním urobila je v zásade jej vec a zodpovednosť, nakoľko ak by

plyn neodoberala, tak by v konaní žalovanou nebola. Súd konštatoval, že odobratie plynu bolo vedomým
konaním žalovanej 2, pričom za uvedené je žalovaná 2 plne zodpovedná, pričom následné použitie
plynu na vykurovanie nemá na uvedené vplyv. Žalovaný 1 sa v priebehu konania vyvinil, keď preukázal,
že on odoberal plyn samostatne na zmluvu, pričom len žalovaná 2, odoberala plyn neoprávnene (čo
nerozporovala), a preto žalovaný 1 nemohol niesť zodpovednosť za konanie žalovanej 2, a nemohol by

byť zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko plyn neodoberal. Uvedené rovnako zhodnotil aj
žalobca samotný, ktorý v dôsledku uvedených zistení vzal žalobu voči žalovanému 1 späť.

11. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že žalovaná 2 sa snažila o odročenie každého pojednávanie,
ktoré bolo v konaní nariadené, s výnimkou pojednávania nariadeného na deň 06.09.2018, avšak ani

na toto sa nedostavila, pričom o súdnom konaní vedela od roku 2017, nakoľko opakovane osobne
do spisu nahliadala. Žalovaná odôvodňovala žiadosť o odročenie svojím nepriaznivým zdravotným
stavom už pred pojednávaním dňa 10.04.2018, a preto ju súd pri odročení pojednávania vyzval na
ustanovenie zástupcu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu v lehote 15 dní a dal jej lehotu 60
dní na vyjadrenie k žalobe, avšak žalovaná 2 si zástupcu neustanovila a na výzvu súdu nereagovala.

Súd podanie na Centrum právnej pomoci zo strany žalovanej 2 vzhľadom na výsledok vyhodnotil
ako účelové, keď žalovaná 2 nedoplnila žiadosť a spôsobila zastavenie konania. Súd konštatoval, že
žalovanú v uznesení zo dňa 17.05.2018 poučil, čo má obsahovať žiadosť o odročenie pojednávania
(telefónny, emailový kontakt), avšak žalovaná 2 uvedené kontaktné údaje na seba neuviedla. Súčasne v
žiadosti podanej na súde 31.10.2018, síce tvrdila, že bola 7 krát operovaná, pričom však preukázala len

dve hospitalizácie a žiadne potvrdenie o operačnom zákroku. Odhliadnuc od uvedeného, aj keby bolo
uvedené tvrdenie žalovanej 2 pravdivé, vzhľadom na výzvu súdu na ustanovenie zástupcu, bola žiadosť
žalovanejbezpredmetnáasúdjejnemoholvyhovieť,nakoľkoajžalobcamáprávonaprejednaniežaloby,
a ak by súd postupoval v zmysle žiadostí žalovanej 2 tak súdne pojednávanie by neprebehlo nikdy.
Súd procesnú aktivitu žalovanej vyhodnotil ako účelovú, zjavne zneužívajúcu právo, s cieľom vyhnúť

sa rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaná podala žiadosť o odročenie pojednávania dňa 31.10.2018
bez toho, aby bola práceneschopná, pričom však vedela, že v čase pojednávania práceneschopná
bude, pričom diagnózou bol H 61.2 zatvrdnutý ušný maz. Súd sa tiež pristavil pri tom, že žalovaná 2
ako invalidný dôchodca, ktorý nie je zamestnaný, bol vypísaný ako práceneschopný. Avšak vzhľadom
na krátkosť času, súd nemal možnosť preveriť postup lekára pri vystavovaní práceneschopnosti. Súd

však vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti vyhodnotil žiadosti žalovanej ako účelové (zvlášť, keď
sa k veci prakticky nevyjadrila, s výnimkou podania doručeného 22.05.2018), pričom uvedené nemôže
zmeniť ani skutočnosť, že bola 2x hospitalizovaná za posledné tri mesiace. Súd tiež konštatoval, že
spolu s predložením potvrdenia o práceneschopnosti zo dňa 14.11.2018 žalovaná tvrdila, že oznámenie
súdu zo dňa 06.11.2018 si prevzala až vo večerných hodinách dňa 15.11.2018. Súd však z lustrácii

v systéme doručovania Slovenskej pošty (č.l.172) mal preukázané, že zásielku si žalovaná prevzala
dňa 15.11.2018 o 09:57, pričom hoc túto zásielku prevzala podľa doručenky splnomocnená osoba
(ťažko identifikovať meno), tak je vecou žalovanej 2, že jej túto zásielku prípadne splnomocnená
osoba neodovzdala bezodkladne, ale až večer. Tiež, keď žalovaná bola schopná zabezpečiť podanie
ospravedlnenia do podateľne súdu v deň pojednávania, mala byť schopná si zabezpečiť účasť zástupcu,

na ktorého zvolenie bola vyzvaná. Je právom žalovanej 2 zúčastniť sa pojednávania, pričom ak toto
právo nechce využiť je to jej vec, avšak pojednávanie ako také sa nemôže odročovať donekonečna
podľa vôle jednej zo strán, pričom súd je povinný vo veci v primeranej dobe rozhodnúť. Vzhľadom na
uvedené súd vo veci rozhodol a pojednávanie neodročoval. Súd tak konal aj z dôvodu hospodárnosti,nakoľko každé odročenie predstavuje vznik nákladov v podobe právneho zastúpenia na strane žalobcu,
ktoré v konečnom dôsledku v tomto prípade bude znášať žalovaná 2, pričom vzhľadom na podané
vyjadrenie žalovanej (ods. 7. a 29. odôvodnenia) mal súd za to, že predmet konania je v zásade

nesporný. Žalovaná 2 by mala vždy uvážiť svoju procesnú aktivitu v konaní, vzhľadom na hmotnoprávny
stav, aby v konečnom dôsledku následkom jej vlastnej procesnej aktivity neboli trovy konania vyššie ako
samotný nárok žalobcu.

12. Súd záverom uviedol, že žalobca žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (dôsledkom by bolo

rozhodnutie bez prípustného odvolania), avšak vzhľadom na podanie žalovanej (tvrdený zdravotný stav)
tak súd nerozhodol, a práceneschopnosť vyhodnotil ako dôvod na ospravedlnenie, nie však ako dôvod
na odročenie. Súd žalovanej 2 záverom uviedol, že o súdnom konaní vie viac ako 1 rok, pričom okrem
snahy o odročenie pojednávania v zásade inú procesnú aktivitu nevyvinula. Súd tiež žalovanej 2 uvádol,
že je potrebné zvážiť ďalšie kroky v konaní, nakoľko v prípade odvolania vzniknú ďalšie trovy konania,
ktoré bude znášať, pričom hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje minimálne 73,50 Eur.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako plne úspešný v
konaní v rozsahu 100% voči žalovanej 2, keďže súd žalobe v celom rozsahu voči nej vyhovel. O výške
trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

14. Proti predmetnému rozsudku podala v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaná 2 s tým, že rozsudok
je nesprávny a nezákonný, pričom sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok v plnom rozsahu zrušil.

15. Ako prvé namietala, že rozsudok nie je podpísaný a nie je opečiatkovaný. Rozsudok bol vydaný
napriek tomu, že nebol riadne zistený skutkový stav veci, žalovaná 2 je viac ako desať rokov na plnom

invalidnom dôchodku, jej zdravotný stav sa zhoršuje. Za posledné dva roky bola niekoľkokrát operovaná,
pre zlý zdravotný stav sa nemohla zúčastniť pojednávaní, čo sudca neakceptoval napriek dokladom. V
čase týchto pojednávaní mala predvolanie na Okresný súd v Trnave aj v inej veci a sudkyňa napriek
rovnakým dokladom, tieto akceptovala, čo písomne potvrdila. V tejto veci žiadala súd, aby sa mohla
osobne zúčastniť na pojednávaniach, chcela sa vyjadriť k zásadným skutočnostiam osobne a toto jej

nebolo umožnené. Potrebovala byť zastúpená vo veci advokátom ex offo, požiadala o to príslušný
úrad, avšak Centrum právnej pomoci jej dalo na vyplnenie formulára mimoriadne krátku lehotu a ona
to nestihla. Požiadala preto znova o právnu pomoc ex offo a list aj s tlačivami jej prišiel do poštovej
schránky v čase, keď už bol vynesený rozsudok. Mala záujem o spravodlivé konanie pred súdom, čo jej
bolo súdom odopreté. Výroková časť rozsudku je nesprávna v plnom rozsahu, ako aj celé odôvodnenie.

Súd jej zobral prístup k súdu, odoprel jej riadne brániť sa a odoprel jej právo na spravodlivý proces.
Nechce sa siahodlho rozpisovať o všetkých bodoch odôvodnenia a výroku, ktoré sú nesprávne, lebo
nebol zistený riadne skutkový stav veci.

16. Žalobca (ani žalovaný 1) odvolanie proti predmetnému rozsudku nepodali, k doručenému odvolaniu

žalovanej 2 sa písomne nevyjadrili.

17.Opravnýmuznesenímč.k.10C/129/2016-192zodňa21.12.2018súdprvejinštancieopravilvýrokovú
časť rozsudku v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak, že výrok má správne znieť:
„Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% trov konania.“

18. Poukázal na to, že hoci súd vo vyhlásení výroku II. predmetného rozsudku uviedol, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% trov konania, z obsahu výroku
I. jednoznačne plynie, že žalobný nárok bol priznaný voči žalovanej. S použitím ust. § 224 CSP
skonštatoval, že nakoľko pri vyhlasovaní došlo k zrejmej nesprávnosti, rozhodol o vydaní rozhodnutia

tak, ako uviedol vo výroku opravného uznesenia, nakoľko na trovy konania bola rozhodnutím zaviazaná
žalovaná, 2 tak ako aj na zaplatenie nároku vo veci samej.

19. Žalovaná podala odvolanie aj voči opravnému uzneseniu, pričom sa domáhala, aby bolo v plnom
rozsahu zrušené. Ako prvé rovnako namietala, že nebolo podpísané a opečiatkované. Podľa odvolateľky

výroková časť je nesprávna a ako aj celé odôvodnenie, nebol zistený riadne skutkový stav. Nemala
prístup k súdu, bol jej súdom odopretý. Súd nesmie podľa sporového poriadku vydávať nezákonné
uznesenia a rozhodnutia, kým nemá riadne zistený stav veci. Pre uvedené treba v plnom rozsahu
napadnuté uznesenie zrušiť.20. Ďalšie odvolania voči opravnému uzneseniu podané neboli, strany sa k doručenému odvolaniu
žalovanej 2 písomne nevyjadrili.

21. Prioritne, predtým než odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci samej, zaoberal sa odvolaním
žalovanej proti opravnému uzneseniu.

22. V záverečnej časti opravného uznesenia boli strany súdom prvej inštancie poučené, že proti

tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Žalovaná napriek tomu podala aj proti tomuto opravnému
uzneseniu odvolanie s obsahom, ako bol popísaný vyššie.

23. V zmysle § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa,
je potom vymenovaný v ust. § 357 CSP. Medzi taxatívne vymenovanými uzneseniami sa ale opravné

uznesenie nenachádza. Zákon teda odvolanie voči opravnému uzneseniu nepripúšťa.

24. V zmysle § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

25. Keďže žalovaná podala svoje odvolanie aj voči opravnému uzneseniu, proti ktorému zákon podanie
odvolania nepripúšťa, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, iba v zmysle cit. ust. § 386 písm. c)
CSP odvolanie žalovanej odmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné.

26. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolania žalovanej jednak proti uzneseniu o zastavení konania voči
žalovanému 1, ako aj proti rozsudku boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiam súdu prvej
inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP a § 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania dospel k záveru, že odvolaniam žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže obe napadnuté

rozhodnutia sú vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie
(§ 387 CSP).

27. Porade sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č.k. 10C/129/2016-104 zo dňa 10.4.2018, ktorým došlo v priebehu konania k zastaveniu konania voči

žalovanému 1 a zároveň k priznaniu náhrady trov konania žalovanému 1 voči žalobcovi v rozsahu 100%,
z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním proti žalovanému 1 v celom rozsahu,
s použitím ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP. Žalovaná svoje odvolanie v podstate odôvodnila
tým, že žalovaný 1 nikdy riadne nevykuroval svoju susednú časť domu a tak všetko teplo vytvárané
z plynu, ktoré iba ona platila, odchádzalo cez múry do časti domu žalovaného 1. Preto si povedala,

nech si žalovaný 1 (so spolubývajúcimi) zaplatia SPP za plyn, ktorým im ona vykuruje roky ich časť
nehnuteľnosti a tak prestala SPP platiť. Žiadala preto, aby súd konanie voči žalovanému 1 nezastavil a
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

28. V zmysle § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa nasledujúceho § 145, ak je

žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (ods. 1). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťzvatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (ods. 2).
Podľa nasledujúceho § 146 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiužalobyskôr,nežsazačalopredbežnéprejednaniesporupodľa§168alebopojednávanie(ods.1).Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu (ods. 2).

29. Žalobca ako dominus litis po začatí konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa
konanie končí, disponuje subjektívnym právom zobrať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných
podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca
pritom nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby. Žalovaný môže zabrániť zastaveniu konania, ak

so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom ale takýto jeho nesúhlas by bol relevantný
len vtedy, ak dôjde k späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo po začatí
pojednávania. V danom prípade ale k čiastočnému späťvzatiu žaloby voči žalovanému 1 došlo pred
pojednávaním bez toho, aby začalo predbežné prejednanie sporu, v dôsledku čoho prípadný nesúhlas
žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby by bol neúčinný. Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, ak súhlas žalovaných nežiadal. Žalobca je pánom sporu a preto iba on určuje koho bude

žalovať, kto bude stáť na žalovanej strane. Žalobca potom nesie aj riziko týkajúce sa pasívnej legitimácie
žalovaného. Preto ani žiaden zo žalovaných do tohto oprávnenia žalobcu nemôže účinne zasahovať.

30.Preskúmavanýmuznesenímsúdprvejinštanciesprávne,posplnenívšetkýchzákonnýchpodmienok
podľa vyššie citovaných procesných ustanovení, na základe účinného čiastočného späťvzatia žaloby

žalobcom voči žalovanému 1, konanie voči tejto strane zastavil. Skutočnosti, ktoré popisuje žalovaná
v podanom odvolaní, ktoré uplatňuje ako odvolací dôvod, nemajú žiaden vplyv na možnosť využitia
predmetného dispozitívneho úkonu žalobcu, ani žiadnym spôsobom nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zastavení konania v predmetnom uznesení.

31. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k.
10C/129/2016-104 zo dňa 10.4.2018, ako vo výrokoch vecne správne, včítane správneho výroku II. o
náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 1, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

32.Následneodvolacísúdpristúpilkpreskúmaniurozsudkuvovecisamej,súcpritomviazanýrozsahom

a dôvodmi odvolania uplatnenými žalovanou 2.

33. Ako prvé odvolateľka tvrdila, že jej doručený rozsudok nie je podpísaný a nie je opečiatkovaný.
Tento uplatnený dôvod nie je možné subsumovať ani pod jeden z taxatívne vymenovaných prípustných
odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, nebolo preto dôvodné naň prihliadať. V

spise založený prvopis rozhodnutia je pritom riadne vlastnoručne sudcom podpísaný a opečiatkovaný.

34. Ako ďalšie odvolateľka namietala, že rozsudok bol vydaný napriek tomu, že nebol riadne zistený
skutkový stav veci, pričom tento formálne uplatnený odvolací dôvod nijako bližšie nešpecifikovala. Z
obsahuspisuazodôvodneniapreskúmavanéhorozsudkupritomvyplýva,žesúdprvejinštancie umožnil

žalovanej vyjadriť sa k podanej žalobe s prílohami, keď ju uznesením na č.l. 114 vyzval na vyjadrenie sa
k žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaná možnosť písomne sa vyjadriť k žalobe vôbec nevyužila;
súd riadne vo veci vykonal všetko potrebné dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania v celom
rozsahusprávnevyhodnotilvodseku29.preskúmavanéhorozsudku,naktorývpodrobnostiachodvolací
súd odkazuje; zistený skutkový stav subsumoval pod správne a náležité hmotnoprávne ustanovenia

citované v odsekoch 17. až 28. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku a napokon dospel aj k
správnemu záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preto zaviazal žalovanú 2 na zaplatenie
žalovanej sumy 854,95 Eur vyúčtovanej faktúrou na č.l. 16 spisu, spolu so správne uplatneným úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne od 12.5.2016 až do zaplatenia. Po preskúmavaní predmetného
rozsudku odvolací súd nezistil podmienky pre záver, že by súd prvej inštancie nebol riadne zistil skutkový

stav veci. Ani tento odvolací argument žalovanej 2 preto neobstojí.

35. Najpodstatnejšiu časť odvolania žalovanej tvorila námietka, že prvoinštančný súd jej svojim
postupom odoprel prístup k súdu, čo spadá pod odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná tento dôvod odvolania
odôvodnila tým, že súd jej neumožnil zúčastniť sa pojednávaní, keď neakceptoval jej ospravedlnenia z
dôvodu jej zdravotného stavu a neumožnil jej ani realizovať jej právo na právne zastúpenie.36. Prvoinštančný súd sa s procesným postupom žalovanej 2, ktorý viedol napokon k tomu, že
žalovaná 2 sa nezúčastnila žiadneho z nariadených pojednávaní a súd rozhodol preskúmavaným
rozsudkom na pojednávaní dňa 15.11.2018 v jej neprítomnosti, podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal

v ods. 33. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, na ktorý odvolací súd odkazuje. Odvolací súd je
toho názoru, že prvoinštančný súd v priebehu celého konania postupoval plne v súlade s Civilným
sporovýmporiadkomtak,abyzachovalvšetkyprocesnéprávažalovanej,ktoréanivnajmenšomrozsahu
neboli postupom súdu žalovanej 2 odňaté. Naopak, bola to práve žalovaná, ktorá si neplnila svoje
procesné povinnosti, najmä písomne sa vyjadriť k žalobe, hoci uznesením č.k. 10C/129/2016-114 zo

dňa 17.5.2018, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 11.6.2018, bola vyzvaná, aby sa konkrétne
vyjadrila k veci a zároveň predložila doklady o tom, že požiadala Centrum právnej pomoci o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov, pričom súd v predmetnom uznesení dal žalovanej lehotu na vyjadrenie
až 60 dní, v dôsledku čoho mala žalovaná dostatok času na písomné vyjadrenie sa k žalobe, aj s
prihliadnutím na jej zdravotné problémy. Žalovaná túto možnosť vôbec nevyužila. Potom, ako súd prvej
inštancie zistil, že žalovaná sa na nariadenie pojednávania nedostavuje, pričom s poukazom na svoj

zdravotný stav opakovane žiada o ich odročenie, v predvolaní na pojednávanie dňa 29.5.2018 vyzval
žalovanú na ustanovenie si zástupcu v lehote 15 dní, podľa § 183 ods. 2 CSP s tým, že jej zdravotný stav
spôsobil zmarenie súdneho pojednávania. Zároveň súd žalovanú poučil, že ak si zástupcu neustanoví
v stanovenej lehote, súd na ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu jej zdravotného stavu
nebude prihliadať. V tomto predvolaní bola žalovaná 2 zároveň poučená za akých okolností môže dôjsť

k odročeniu pojednávania, kedy sa má podať takáto žiadosť a čo má obsahovať, s tým, že ak strana
navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú
ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Napriek tomu žalovaná
2 tieto kontaktné údaje na seba súdu neuviedla. Keď žalovaná podala žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na 15.11.2018 argumentujúc, že za posledné tri mesiace bola operovaná sedemkrát a

nechodí, žiadajúc nový termín za tri mesiace, súd prvej inštancie v oznámení zo dňa 6.11.2018 žalovanú
2 informoval, že jej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu zdravotného stavu nevyhovuje s tým, že
bola predtým vyzvaná na ustanovenie zástupcu z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu a zároveň
poučená, že na opakovanú žiadosť o odročenie nebude prihliadať. Súd zároveň zohľadnil aj to, že
žalovaná 2 upovedomenie o odročení prevzala 11.10.2018, avšak žiadosť doručila až 31.10.2018, ktorá

mohla byť sudcovi, vzhľadom na štátny sviatok a víkend, predložená až 6.11.2018, kedy bolo predmetné
oznámenie žalovanej aj vypravené poštou, keďže žalovaná napriek poučeniu súdu neuviedla, na seba
telefonický ani e-mailový kontakt. Predmetné oznámenie jej bolo poštou doručené do vlastných rúk
dňa 15.11.2018, ako zistil súd prvej inštancie o 9.57 hod. (pojednávanie sa malo začať o 11.00 hod.).
Žalovaná ale dňa 15.11.2018 o 9.30 hod. osobne doručila súdu žiadosť o zrušenie predmetného

pojednávania. Súd prvej inštancie v ods. 33. odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne poukázal
na to, že keď žalovaná bola schopná zabezpečiť podanie ospravedlnenia do podateľne súdu v deň
pojednávania, mala byť schopná si zabezpečiť aj účasť zástupcu, na zvolenie ktorého bola (dlho
predtým) vyzvaná.

37. S poukazom na uvedené okolnosti prípadu a priebeh daného konania, odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho
konania (čl. 17 Základných princípov CSP), keď v legitímnej snahe zabrániť nedôvodným prieťahom
na základe obštrukcií žalovanej 2, vec na pojednávaní dňa 15.11.2018 v neprítomnosti žalovanej 2
prejednal a rozhodol. Prvoinštančný súd pritom správne vyhodnotil, že dôvod odročenia pojednávania

a to nepriaznivý zdravotný stav žalovaná 2, v žiadosti o odročenie pojednávania tak zo dňa 23.10.2018
ako aj zo dňa 14.11.2018, nepreukázala - nedoložila. Potvrdenie o svojej práceneschopnosti doručila
prvoinštančnému súdu až dňa 22.11.2018, teda po poslednom pojednávaní s tým, ako na to poukázal
súd prvej inštancie, že práceneschopnosť bola indikovaná na základe diagnózy H61.2 - zatvrdnutý ušný
maz, čo sa nejaví byť dôvodom pre práceneschopnosť, ani dôvodom pre ktorý by sa žalovaná 2 nemohla

zúčastniť súdneho pojednávania.

38. Odhliadnuc od uvedeného, ale v zmysle § 183 ods. 1 veta druhá CSP, pojednávanie môže byť na
návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana, alebo jej zástupca, z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť
na pojednávania a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

V zmysle druhej vety nasledujúceho ods. 2, od strany pritom možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa
dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej
nepriaznivého zdravotného stavu. Súd prvej inštancie preto správne vyzval žalovanú, aby sa v zmysle
citovaných ustanovení dala zastúpiť inou osobu a poskytol jej na to dostatočný priestor, ktorý účinnenevyužila. Platí preto, že aj hoci by sa žalovaná 2 z dôležitých zdravotných dôvodov nemohla dostaviť na
pojednávanieprvoinštančnéhosúdu,nebolakumulatívnesplnenáďalšiapodmienka,žebyodnejnebolo
možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. V dôsledku toho neboli splnené

zákonné podmienky ust. § 183 ods. 1 a 2 CSP, aby súd prvej inštancie predmetné pojednávanie
nariadené na deň 15.11.2018, odročil. Postupoval preto správne, ak pojednávanie neodročil a uskutočnil
ho v neprítomnosti žalovanej 2. Žalovanej 2 preto popísaným postupom súdu prvej inštancie nedošlo
k odňatiu možnosti konať pred súdom, nebol jej zamedzený prístup k súdu a nedošlo k znemožneniu
jej uskutočňovať akékoľvek procesné práva. Nebol preto naplnený ani odvolací dôvod v zmysle § 365

ods. 1 písm. b) CSP.

39. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku
prvoinštančným súdom, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou 2,
odvolací súd, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako v oboch výrokoch vecne správny, v spojení
s jeho opravným uznesením, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

40. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi a žalovanému 1 vznikol zásadne nárok na

náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1
CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca aj žalovaný 1 v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

45.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

46. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov odvolacieho konania
žalobcu a žalovaného 1 rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Danou problematikou sa zaoberalo

aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa
ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania
nepriznáva.47. Odvolací súd potom hoci úspešným žalobcovi a žalovanému 1 náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

48. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).