Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320202259
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2320202259.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu : SAJVA, spol. s r.o., so sídlom Niklova 3663/12, Sereď, IČO:
36 232 831, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná
31, Trnava,IČO: 36 865 281 proti žalovanému : P. V., Z.. XX.X.XXXX, B. U. XX/XX, Q., o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.6.2020 zamieta.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa
17.6.2020 žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi záložné právo k
nehnuteľnostiam v katastrálnom území L. Q., vedených na E. Č.. XXXX, registra parc. M.-A., Č. XXX

o výmere 446 m2 - orná pôda v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo
výške 3.000 Eur s príslušenstvom, voči dlžníkovi P. V., Z.. XX.X.XXXX, B. U. XX/XX, Q., vzniknutej tým,
že dňa 11.9.2018 peňažné prostriedky v tejto výške dlžník P. V. vybral v hotovosti z bankového účtu
spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. a na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh skutkovo zdôvodnil tým, že dňa 12.06.2020 podal na Okresný súd Banská

Bystrica žalobu o zaplatenie 3 000,- EUR, s príslušenstvom. Ide o peňažný nárok - pohľadávku, žalobcu
voči žalovanému. Žalovanému bola zo strany žalobcu na základe ústnej zmluvy o pôžičke (ďalej
len „ústna zmluva“) dňa 11.09.2018 poskytnutá pôžička vo výške 3000,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal
zapožičané finančné prostriedky vrátiť v lehote jedného týždňa od ich poskytnutia spolu s dohodnutým
úrokom z pôžičky vo výške 1,2% ročne. Uvedené osobne potvrdil samotný žalovaný aj druhému
konateľovi žalobcu (ktorý v mene žalobcu činí tento úkon (podanie na súd)). Skutočné poskytnutie

finančných prostriedkov žalovanému žalobca preukazuje v konaní výpisom z pohybov na účte žalobcu,
preukazujúcim výber hotovosti z účtu žalobcu realizovaný žalovaným. Tento výber svojou výškou
zodpovedá požičanej a zároveň žalovanej sume. Žalovaný napriek, v ústnej zmluve dohodnutému
dátumu vrátenie celej požičanej sumy do týždňa od jej poskytnutia - t. j. do 18.09.2018, pôžičku ani
len z časti nevrátil, nevykonal tak do dnešného dňa. Žalobca ďalej uvádza, že spoločnosť ZENTYRA
s.r.o. Trnava, IČO: 46 195 076 sa dňa 6.4.2016 stal 50 % -ým spoločníkom spoločnosti žalobcu (SAJVA,

spol. s r.o.) na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu od prevodcu Ľ. V. (bratranec odporcu P.
V.) za sumu 500.000,- Eur. V spoločnosti ZENYRA je spoločníkom a konateľom D.. J. Š.. Tento prevod
obchodného podielu D.. J. Š. ponúkol žalovaný s tým, že potrebuje, aby do spoločnosti SAJVA, spol.
s r.o. vstúpil investor za účelom realizácie investičného plánu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., ktorý
bol žalobcovi aj predstavený. D.. J. Š. ponuku zvážil a vstúpil do projektu tak, že sa spoločníkom v
SAJVA stala spoločnosť ZENYRA. Žalovaný hľadal investora na realizáciu investičného plánu (bod. 1

vyššie), nakoľko ani žalovaný a žalobca nemali peňažné prostriedky na jeho realizáciu. Žalovaný je
nielen spoločníkom žalobcu, ale je zároveň aj konateľom. Tým, že D.. J. Š. je spoločníkom a konateľomZENYRA, disponoval dostatočnými finančnými zdrojmi, zabezpečoval finančné zdroje pre projekt a
zároveň poskytoval žalovanému finančné výpomoci (pôžičky). Žalovaný mal v úmysle prostredníctvom
spoločnosti žalobcu pričom nižšie popísané kroky boli medzi spoločníkmi spoločnosti SAJVA, spol. s r.o.

vzájomne dohodnuté a odsúhlasené pred ich samotnou realizáciou, uskutočniť nasledovný investičný
plán: i) nadobudnúť pozemky a tiež stavby (nehnuteľnosti, s príslušenstvom a súčasťami) od spoločnosti
STAVBYT Sereď, spol. s r.o. nachádzajúce sa v katastrálnom území L. Q.) následne mala spoločnosť
SAJVA, spol. s r.o. kúpiť priľahlé pozemky od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a iné
priľahlé pozemky od tretích fyzických osôb, v ďalšom kroku, v momente, keď bude spoločnosť SAJVA,

spol. s r.o. vlastníkom všetkých pozemkov tieto scelí a požiada príslušnú obec o zmenu územného plánu
tak, aby na týchto pozemkoch bolo možné v budúcnosti vybudovať bytové domy, iv) posledným krokom
tohtoinvestičnéhoplánubolotaktoscelenépozemkyurčenénazastavenienáslednepredaťzatiaľbližšie
neurčenému developerovi. Prvý krok investičného plánu sa realizoval podľa vzájomnej predchádzajúcej
dohody a s jeho realizáciou neboli problémy. Spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. nadobudla 100 %-ný
obchodný podiel spoločnosti STAVBYT Sereď, spol. s r.o., čím sa stala vlastníkom aj predmetných

pozemkov, resp. ich dostala do svojej výlučnej dispozície. Prvým krokom spoločnosť SAJVA, spol. s
r.o. nadobudla 100 % -ný obchodný podiel v spoločnosti STAVBYT Sereď, spol. s r.o., čím získala
výlučnú dispozíciu s pozemkami, stavbami a ich príslušnosť a súčasťami evidovanými Okresným
úradom U. pre k.ú. L. Q., zapísanými na E. Č.. XXXX. V druhom kroku podľa vzájomnej predchádzajúcej
dohody malo dôjsť ku kúpe pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (SVP, š.p.),

nachádzajúcichsavkat.územíL.Q.,atopozemkyregistraCKNsparc.č.XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXXX/
XX, XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, spolu vo výmere
19.986 m2. Žalobca sa však v procese nadobúdania pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š.p. dozvedel, že do ponukového konania na kúpu predmetných pozemkov sa namiesto
spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. prihlásil priamo žalovaný, a to v rozpore s predchádzajúcou vzájomnou

dohodou spoločníkov SAJVA (žalobcu - t.z. žalovaného a D.. J. Š.). Pred samotným uzatvorením
kúpnej zmluvy medzi žalovaným a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. bolo potrebné
zložiť zábezpeku vo výške 30.000,- Eur. Nakoľko žalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami
v takejto výške, tieto finančné prostriedky mu boli poskytnuté dňa 21.06.2018 spoločnosťou Letura,
s.r.o., so sídlom: Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 47 090 855, zapísaná v Obchodnom registri

Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka č.: 31480/T, žalovanému. Ani po tomto zistení, že žalovaný
vstúpil do ponukového konania vo vlastnom mene ako fyzická osoba, však žalovaný od pôvodnej
investičnej dohody neodstúpil a po vzájomných rokovaniach spoločníkov spoločnosti SAJVA, spol s
r.o., t.j. spoločnosťou ZENYRA, s.r.o. zastúpenou konateľom D.. J. Š. a žalovaným, obaja potvrdili vôľu
realizovať investičný zámer s tým, že žalovaný po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom od Slovenského

vodohospodárskeho podniku, š.p. tieto prevedie na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Nakoľko žalovaný
nedisponoval kúpnou cenou vo výške 321.589,78 Eur (pričom časť kúpnej ceny za kúpu pozemkov
od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. tvorila zábezpeka v sume 30.000,- Eur - viď. bod
8. a bod 9. tohto návrhu) ďalej prebiehali rokovania o spôsobe úhrady zvyšku kúpnej ceny. Žalovaný
so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. uzatvoril kúpnu zmluvu na predmetné pozemky,

pričom kúpna cena bez zloženej zábezpeky bola 291.589,78 Eur. Pozemky boli tak prevedené na
žalovaného, keď vklad bol povolený pod č. V 4917/19, s účinkami k 21.12.2018. Dňa 17.12.2018 sa
uskutočnilo stretnutie žalovaného, D.. J. Š. ako konateľa spoločnosti ZENYRA, s.r.o. a D.. F. Q. ako
účtovníčky spoločnosti. Na toto stretnutie žalovaný priniesol kópiu nedaňového dokladu od Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š.p. na doplatenie kúpnej ceny v sume 291.589,78 Eur. Predmetom

stretnutiabolodohodnúťsanatom,akodôjdekzaplateniuzvyškukúpnejcenyaakébudezabezpečenie
pre prípad, že žalovaný nesplní spoločnú investičnú dohodu v tom, že pozemky, ktoré nadobudol od
Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. neprevedie na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Nakoľko
malžalovanývystupovaťakovlastníkpozemkov,ktorémalibyťpodstatnousúčasťouinvestičnéhoplánu,
potrebovali mať žalobca a spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. zabezpečené, že dôjde k splneniu investičnej

dohody a prevodu pozemkov na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. Žalovaný požadoval, aby zvyšok kúpnej
ceny poskytla spoločnosť SAJVA, spol. s r.o., ktorá sa neskôr mala stať vlastníkom týchto pozemkov na
základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Predmetom stretnutia bola aj dohoda o zmluve o pôžičke, ktorou
spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. poskytne odporcovi sumu 291.589,78 Eur na doplatenie kúpnej ceny za
pozemky prevedené od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p.

Dňa 18.12.2018, kedy malo dôjsť k podpisu predmetných zmlúv (zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení
záložného práva) a k prevodu finančných prostriedkov vo výške 291.589,78 Eur z účtu spoločnosti
SAJVA, spol. s r.o. na účet odporcu, si odporca P. V. bez dohody a bez podpisu akejkoľvek zmluvy
a v rozpore s dohodou z predchádzajúceho dňa previedol z účtu spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. nasvoj vlastný účet peňažné prostriedky spolu vo výške 330.000,- Eur. Túto skutočnosť a porušenie
vzájomnej dohody zo dňa 17.12.2018 sa snažil D.. J. Š., ako konateľ spoločnosti ZENYRA, s.r.o., ktorá
je spoločníkom spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., dodatočne riešiť prostredníctvom uzatvorenia zmlúv,

ktoré boli dohodnuté dňa 17.12.2018. Žalovaný mu však uviedol, že on sa na ničom už dohadovať
nebude a ostatné rokovania ako aj uzatvorenie zmlúv odmietol. Tým žalovaný neoprávnene a v rozpore
so vzájomnou investičnou dohodou a dohodou zo dňa 17.12.2018 nadobudol pozemky (opísané v
bode 7. vyššie) od Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. ako fyzická osoba. Rovnako možno
konštatovať, že finančné prostriedky, ktoré previedol dňa 18.12.2018 z účtu spoločnosti SAJVA, spol.

s r.o. na svoj vlastný účet v sume 330.000,- Eur, neboli použité v záujme spoločnosti, jej všetkých
spoločníkov, ale v súkromnom a osobnom záujme žalovaného, a to najmä s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že sa z nich financovalo nadobudnutie pozemkov od Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š.p. vo výlučnom vlastníctve žalovaného a v rozpore s investičnou dohodou a dohodou
spoločníkov zo dňa 17.12.2018. Do dnešného dňa odporca P. V. predmetné pozemky od Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š.p. na spoločnosť SAJVA, spol. s r.o. nepreviedol. Do dnešného dňa

odporca finančné prostriedky vo výške 330.000,- Eur, ktoré na seba z majetku spoločnosti SAJVA,
spol. s r.o. previedol, spoločnosti SAJVA, spol. s.r.o. nevrátil. Ďalšie konanie žalovaného svedčí o jeho
úmysle, ktorý od počiatku nesmeroval k realizácii investičného plánu, ale práve k vlastnému obohateniu
sa na úkor spoločnosti SAJVA, spol. s r.o., resp. jeho spoločníka spoločnosti ZENYRA, s.r.o., ktorá do
spoločnosti SAJVA, spol. s r.o. vstúpila ako investor, keď žalovaný, napriek dohode a podmienkam,

vykonal, bez súhlasu, v rozpore s dohodou prevod pozemkov v k.ú. Dolná Streda . Žalovaný následne,
potom ako bol upozornený druhým konateľom SAJVA, spol. s.r.o. J. Š.T. na toto konanie, uskutočnené v
rozpore s dohodami a podmienkami (projektu), vykonal spätný prevod vlastníckeho práva zo spoločnosti
Aurux na žalovaného. Žalovaný, napriek prísľubu po vykonaní odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej
s Aurux naďalej nakladal s pozemkami kúpenými od SVP, š.p., v katastrálnom území L. Q.. Žalobca

uvádza, že je nepochybné a zrejmé, že uvedený stav preukazuje to, že žalovaný koná bez ohľadu
na záujmy SAJVA, spol. s r.o., jej druhého spoločníka, bez dohody, naopak v rozpore s podmienkami
a dohodami spoločníkov SAJVA, spol. s r.o., koná a činí úkony len vo svoj prospech. Uvedený
stav, opísané skutočnosti a okolnosti, a predložené listinné dôkazy preukazujú, že žalovaný koná
nepredvídavo, zámerne a účelovo, nie je možné predpokladať ďalšie kroky žalovaného a žalobca má

obavu, či bude jeho peňažná pohľadávka v budúcnosti uspokojená. Voči žalovanému bolo podané aj
trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu Porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Žalobca je presvedčený, že na základe opísaných skutočností, predložených dôkazov a ich právneho
posúdenia je dostatočným spôsobom osvedčený nárok žalobcu voči žalovanému, ktorého zabezpečenie
zabezpečovacím opatrením navrhuje. Žalovaný je dlžníkom žalobcu a má tak peňažný záväzok vo

výške 3.000 Eur. Druhou podmienkou zákonodarca podmienil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
osvedčením obavy tým, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie budúceho výkonu
nároku veriteľa môže vyplývať z rôznych skutkových okolností, najmä však z okolnosti, že žalovaný
sa zbavuje svojho majetku, svoj majetok zatajuje, zmenšuje svoje aktíva, svoj majetok ničí alebo ho
ukrýva, ako aj tým, že majetok síce odplatne prevádza (formou scudzenia kúpnymi zmluvami), avšak

bez primeraného protiplnenia. Je tu aj konanie o návrhu (žaloba) o zaplatenie 330 000 Eur, s
príslušenstvom, voči žalovanému, kde Okresný súd Galanta nariadil aj zabezpečovacie opatrenie za
účelom zabezpečenia tohto nároku ZENYRA voči odporcovi, čím súd síce poskytol ochranu ZENYRA,
ale tým sa zároveň znížila „potencionálna“ hodnota majetku žalovaného, nakoľko ten majetok (jeho časť)
žalovaného zabezpečuje pohľadávku v obrovskej výške 330 000 Eur, s príslušenstvom, ide o záložné

právo na prvom mieste v poradí záložných práv, teda bude uspokojovaná pohľadávka ZENYRA a je
možné, že pre účely uspokojenia veriteľa nezostane žiadny výťažok; odhliadnuc od toho, že žalovaný sa
zbavuje majetku. Konkrétnymi okolnosťami, ktoré osvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie sú: žalobca
sa opakovane pokúšala o kontaktovanie odporcu P. V. a žiadala ho o vrátenie (zaplatenie) sumy 330
000,- EUR, márne (pred postúpením pohľadávky); žalobca žiadal od odporcu vrátenie požičaného,

aleboposkytnutiezáruky,márne;žalovanýdodnešnéhodňanezaplatil/nevrátilžiadnučasťpohľadávky,
nevykonal tak ani voči ZENYRA ani voči žalobcovi; žalobca nemá vedomosť o majetkových pomerov
žalovaného, s výnimkou tej okolnosti, že nahliadnutím do evidencie nehnuteľností zistil aktuálny stav
jeho nehnuteľného majetku, s tým, že tohto majetku sa žalovaný (postupne) zbavuje, žalobca má
obavu, že už vykonané prevody neboli ekvivalentnými úkonmi, a teda už vykonaným prevodmi došlo k

podstatnému zmenšeniu majetku žalovaného, z podaného trestného oznámenia vyplýva, že žalovaný
okrem postúpenej pohľadávky je povinný vrátiť / zaplatiť spoločnosti žalobcu peňažné prostriedky vo
výške viac ako 40 000 Eur, je tu tak ešte ďalší, nie nemalý dlh žalovaného, a teda okrem žalobcu tu
sú a zrejmé budú ja ďalší veritelia, ktorí budú mať záujem o uspokojenie ich nárokov, D.. J. Š. podalžalobu o zaplatenie 10 000 Eur, s príslušenstvom, na Okresný súd Trnava; žalovaný nakladá so svojím
nehnuteľným majetkom bezohľadne, nepredvídateľne, v rozpore s dohodami (minimálne v rozpore s
dohodou medzi ním a SAJVA, spol. s r.o., a tiež medzi ním a D.. J. Š.), a teda navrhovateľ nemá žiadnu

garanciu, naopak preukázateľne má dôvodnú obavu, že sa dlžník odporca P. V. zbaví celého svojho
nehnuteľného majetku, v úzkej súčinnosti so spriaznenými osobami, a teda žalobca má dôvodnú obavu,
že sa dlžník P. V. postupne zbaví aj ďalšieho jeho majetku (nehnuteľností), ako preukázateľne vykonal
prevodom vlastníckeho práva na Hunan Trade, na X.. Š. Q. F., prevodom na Aurux a tiež prevodom
na p. F. U. (ako podrobne opísal a preukázal žalobca v čl. II (vyššie) a tiež tam označenými a súdu

predkladanými listinnými dôkazmi), pričom otázka prevodu vlastníckeho práva je za súčasnej právnej
úpravy možná v priebehu pár dní, ak by napríklad bol využité konanie o povolenie vkladu urýchlene, a
teda medzi úkonom žalovaného (alebo prijatím rozhodnutia tak vykonať) a prevodom vlastníckeho práva
môže uplynúť tak krátka doba, že pre žiadneho veriteľa nebude reálne zabrániť zbaveniu sa majetku,
nariadením zabezpečovacieho opatrenia budú napokon chránené napokon aj tretie osoby, na ktoré by
prípadneboliprevedenénehnuteľnosti,nakoľkobudúmaťvedomosťozriadeníťarchy(záložnéhopráva)

a teda môžu obozretnejšie pristupovať k (prípadnému) nadobudnutiu nehnuteľností (či ich častí), s tým,
že si tak budú plne vedomé účinkov záložného práva a nutnosti strpieť prípadný výkon záložného práva
(teda uspokojenie žalobcu ako veriteľa), nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa nežiada, a
požadované zabezpečovacie opatrenia nezakazuje odporcom s nehnuteľnosťami disponovať (nakladať
snimi),tedajezachovanáprednosťzabezpečovaciehoopatreniaasubsidiaritaneodkladnéhoopatrenia,

navrhovateľ má tak dôvodnú obavu, že jediným majetkom, ktorý bude v budúcnosti slúžiť na uspokojenie
pohľadávky žalobcu ako veriteľa sú, resp. budú nehnuteľnosti vo vlastníctva žalovaného, a teda jediným
možným uspokojením bude postihnutie týchto nehnuteľností.
Vo vzťahu k ochrane zákonných práv žalobcu je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zrejme jediným
možným, účelným, účinným a primeraným nástrojom, ktorým bude odstránená jeho obava, že exekúcia

(teda reálne vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3000 Eur (s príslušenstvom) bude ohrozená.
Zároveň nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného v plnej miere zohľadňuje
zásadu primeranosti zásahov do ich majetkových pomerov ako aj do práv a právom chránených záujmov
prípadných iných veriteľov žalovaného, nakoľko zriadením „súdneho záložného práva“ získa žalobca
pozíciu záložného veriteľa, teda dáva priestor iba uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného

práva. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nevznikne celkom zjavný nepomer medzi právami žalobcu
a žalovaného, preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak bude spĺňať zásadu a požiadavku
proporcionality. Proporcionalita uvedeného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného vyplýva zo
skutočnosti, že sa jedná o opatrenie zabezpečovacieho charakteru, ktoré žalovanému nebráni v
nakladaní s nehnuteľnosťami ani iným spôsobom do vlastníctva nehnuteľností odporcu nezasahuje,

pričom, ak by bola žaloba žalobcu zamietnutá, zabezpečovacie opatrenie bude zrušené a nezanechá
na vlastníckom práve žalovaného žiadne následky ani škody. Zriadením záložného práva bude nárok
žalobcu len zabezpečený, nie uspokojovaný. Posilní sa tak priestor k tomu, aby exekúcia nebola
ohrozená (nakoľko záložný veriteľ sa bude môcť uspokojiť zo zálohu aj voči neskorším nadobúdateľom).
Prostredníctvom zriadenia záložného práva získa navrhovateľ (iba) postavenie záložného veriteľa a

bude až v prípade judikovanej pohľadávky pristúpiť k jeho výkonu, a to aj v prípade, že by existovalo aj
iné (v inom poradí) záložné právo. Predmetom tohto návrhu je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v podobe zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, v 1/1, v katastrálnom
území L. Q., číslo E. XXXX, parc. číslo XXX o výmere 862 m2-orná pôda. Žalobca poukazuje na to, že
žalovaný vykonáva reálne kroky k tomu, aby bola budúca exekúcia ohrozená (predáva, inak scudzuje,

delí a zbavuje sa majetku). O inom, ako nehnuteľnom majetku, nemá žalobca vedomosť. Ak by povinný
už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok
schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri).
Preto samotné zabezpečovacie opatrenie, majúce prednosť pred neodkladným opatrením (ktoré tak
predstavuje výraznejší zásah do práv vlastníka), je pôsobiť aj v istej (a to výraznej) miere preventívne.

Žiadané zabezpečovacie opatrenie, a vo všeobecnosti každé zabezpečovacie opatrenie, slúži výhradne
na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu (tu navrhovateľa) a zriadením záložného práva
nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného (tu odporcov). Samotné záložné právo má tiež
motivovať dlžníka k dobrovoľnému splneniu svojej povinnosti, ak sa chce vyhnúť jeho (prípadnému)
výkonu.

3. K návrhu žalobca pripojil z detail pohybu o výbere sumy 3.000 Eur z účtu vedeného v Tatra banka,
a. s., kúpnu zmluvu zo dňa 5.12.2018, výpis z centrálneho registra zmlúv, listy vlastníctva č. XX, Č..XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, výpis z obchodného registra pre spoločnosti: Aurux,
s.r.o., STAVBYT Sereď, spol. s r.o., Hunan Trade, a.s., platobný rozkaz sp. zn. 30Up/532/2020 zo dňa
23.4.2020, uznesenie sp. zn. 28C/13/2020 - 100 zo dňa 8.4.2020, vyhlásenie D.. J. Š. zo dňa 10.3.2020,

vyhlásenie F. Q. zo dňa 11.3.2020, výpisy žalobcu z Tatra banka, a.s., detail pohybu výberu 330.000
Eur, výpis z obchodného registra spoločnosti Letura s.r.o., SAJVA, spol. s r.o., ZENYRA s.r.o., výzva
na splnenie dohody ohľadom prevodu nehnuteľností zo dňa 6.10.2019 a návrh na vydanie platobného
rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica o zaplatenie 3.000 Eur.

4. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré

bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým
možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd
pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ

zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového
poriadku predpokladom pre jeho nariadenie. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení je potrebné, aby žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom
nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte samaosebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri

výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

9. Preskúmaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj predložených listinných
dokladov dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nedôvodný. Žalobca totiž nepreukázal, ani dostatočne neosvedčil, že má voči žalovanému existenciu

peňažnej pohľadávky. Na to, aby žalobca osvedčil, že žalovanému poskytol pôžičku vo výške 3.000
Eur, mohol pripojiť listinné dôkazy, napríklad doklad z účtovníctva o zaúčtovaní pôžičky spoločníkovi,
súvahu, resp. pripojiť daňové priznanie, z ktorého by súdu bolo zrejmé, že žalobca žalovanému
(spoločníkovi) pôžičku poskytol. Žalovaný je štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti SAJVA,
spol. s r.o. (žalobcu), môže teda disponovať z účtom podľa uváženia, pričom z výberu z účtu nie je
možné určiť, či sa mohlo jednať o pôžičku alebo finančné prostriedky na chod spoločnosti. Vzhľadom

na to, že žalobca neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému, nemôže existovať ani
obava z ohrozenia exekúcie.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení, najmä s poukazom na

ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V danej veci plne úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, ktorému tak vznikol
nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však v konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli, žiadne si
neuplatnil a žiadne mu nevyplývali ani zo súdneho spisu, súd rozhodol tak ako je uvedené v druhom
výroku daného uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.