Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206683
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8816206683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXXX/XX, XXX XX F. M. A., zastúpeného: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, AK Kalinčiakova 10, 093 01
Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028 proti žalovanému: L. F. M. A., ul. Dr. C. R. XX, XXX XX F. M. A.,
zastúpenémuJUDr.Ing.MichalomPlentom,advokátom,sosídlomSídliskoOkulka19/42,09301Vranov
nad Topľou, za účasti intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom,
AK, Krmanova 1, 040 01 Košice, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní strán konania proti

rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 10.4.2018 č. k. 3C/210/2016 - 156 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.

2. Mal za preukázané, že dňa 6.9.2014 žalobca pri schádzaní zo schodov zle stúpil, počul puknutie v
oblasti ľavého členka, schádzal pritom z bočnej tribúny ako divák na futbalovom zápase na štadióne vo
F. M. A. a utrpel poranenie nohy, ktoré zranenia sú popísané v predloženom lekárskom posudku. Zistil,
že podľa nájomnej zmluvy č. XX/XXXX/XXXX zmluvné strany L. F. M. A. a L. futbalový klub F. M. A.,
a.s., uzatvorili zmluvu o nájme mestského futbalového štadióna v prospech nájomcu - L. futbalového
klubu F. M. A., a.s. Súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkov L. W. a U. T. a uviedol, že z
ich výsluchu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom, ktorý utrpel žalobca, ani skutkové

okolnosti vzniku úrazu. Svedkovia nevedeli uviesť, akým spôsobom sa mal stať úraz žalobcovi. Žalobca
teda nepreukázal ako sa mu vlastne predmetný úraz stal. Zo žaloby a ďalších vyjadrení žalobcu nebolo
možné ustáliť, či úraz žalobca utrpel tým, že zle stúpil na ľavú nohu sám vo svojej neopatrnosti alebo že
dostúpil na nejakú časť poškodeného štadióna. Súd prvej inštancie teda nemohol ustáliť, že by žalobca
utrpel úraz v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinnosti žalovaného. Naviac súd prvej inštancie
zdôraznil, že žalovaný je síce vlastníkom mestského futbalového štadióna, avšak táto nehnuteľnosť
je v nájme L. futbalového klubu, a.s. F. M. A., ktorý je samostatným právnym subjektom. Súd prvej

inštancie poukázal na ust. § 420 ods. 1, § 420 ods. 3, § 420a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že žalobca nepreukázal, že by mu bola spôsobená škoda, ktorá súvisí s prevádzkovou činnosťou
žalovaného, nepreukázal mechanizmus zranenia, ktoré utrpel a ktoré by spočívalo v prevádzkovej
činnosti žalovaného, resp. porušením jeho právnej povinnosti. Uviedol tiež, že žalovaný nie je pasívnelegitimovaný v danom konaní, keďže nehnuteľnosť - futbalový štadión prenajal inému samostatnému
subjektu.

3. Žalobu žalobcu preto zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 257 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal všetky

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Za nesprávny považuje názor, že
nepreukázal, že mu bola škoda spôsobená, ktorá súvisí s prevádzkovou činnosťou žalovaného a
nepreukázal mechanizmus zranenia. Zorganizovanie futbalového zápasu je prevádzkovou činnosťou
žalovaného a tento zápas sa uskutočnil na jeho majetku. Vznik škody u žalobcu je nepochybný, pričom
je preukázaný listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov. Pokiaľ súd vytýka, že svedkovia nevedeli uviesť,
akým spôsobom sa mal stať žalobcovi úraz, ich výpovede bolo potrebné hodnotiť v širšom kontexte

danej skutkovej situácie. Svedkovia sa nachádzali na tribúne, sledovali futbalový zápas a nie priamy
pohyb žalobcu, no z ich výpovedí je nepochybné, že žalobca spadol a utrpel úraz nohy. Súd mal
vypočuť L.. Q., člena posádky vozidla záchrannej služby, ktorého výsluch žalobca navrhol. Nesúhlasí
tiež so záverom súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Uvádza,
že žalovaný účelovo vyčkával s predložením nájomnej zmluvy a učinil tak až po uplynutí premlčacej

doby. Takýto postup je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko cielene poškodzuje žalobcu. Žalovanému
nič nebránilo uplatniť si túto obranu hneď po doručení žaloby. Z nájomnej zmluvy tiež nevyplýva, aby
tento nájom bol neobmedzený, a teda, aby žalovaný bol úplne vylúčený z užívania štadiónu. Rovnako
zo zmluvy nevyplýva, aby futbalové zápasy organizoval práve nájomca a nie žalovaný. Žalovaný ako
vlastník nehnuteľnosti teda zodpovedá za škody spôsobené svojou prevádzkovou činnosťou a tejto

zodpovednosti ho nezbavuje ani prípadné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Na základe týchto dôvodov
navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podali včas odvolanie aj žalovaný a intervenient
vystupujúci na strane žalovaného. Uvádzajú, že s prihliadnutím na pomery žalobcu a jeho správanie

sa v konaní, bolo by v rozpore s dobrými mravmi nepriznať žalovanému náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia a ostatných trov, nakoľko žalobca ako účastník konania
je takýmto rozhodnutím neprimerane zvýhodnený. Vzhľadom na predpokladanú výšku trov konania
nemožno ich považovať za také vysoké, aby potencionálne ohrozili zabezpečenie životných potrieb
žalobcu, ktorý nepreukázal, že by nebol schopný platiť priebežné záväzky, alebo že má nedoplatky na

miestnych daniach a poplatkoch. Žalovaný navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak,
aby žalovanému bola voči žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

6. Intervenient v odvolaní proti výroku o trovách konania vytýka súdu prvej inštancie, že nekonkretizoval
v čom spočíva okolnosť danej veci, okolnosť u strán konania, sociálne pomery žalobcu, či jeho zdravotný

stav po úraze. Zdôrazňuje, že celková suma uplatnená žalobcom voči žalovanému predstavovala
40.174,24 eur. Súd prvej inštancie mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP, a
teda podľa zásady úspechu vo veci. Strany, ktoré vedú spor konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú
tak zodpovednosť za výsledok sporu s tým, že táto zásada má aj preventívny význam, keď zdržiava
strany od ľahkomyseľného vedenia sporu a s tým súvisiacich nákladov.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolania strán sporu a intervenienta opodstatnené nie sú.

8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

10. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, škodu
nezavinil.11. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

12. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť, vzhľadom
na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie

určitých povinností v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti
je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V
prípade, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť (§ 420a OZ) a zbaviť sa jej možno
iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v
prevádzke alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného.

13. Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého
strana je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej, či pasívnej
legitimácie strán je dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný
poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 CSP. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo

pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu.

14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX, kat. úz. F. M. A. a LV č. XXXX, kat. úz. N., na ktorých nehnuteľnostiach sa nachádza

mestský futbalový štadión vo F. M. A.. Je pravdou, že tieto nehnuteľnosti žalovaný prenechal do
nájmu nájomcovi - L. futbalovému klubu F. M. A., a.s., a to nájomnou zmluvou zo dňa 30.4.2008,
na základe ktorej predmet nájmu je nájomca oprávnený využívať na športové a rekreačné účely.
Táto skutočnosť však neznamená, že by vlastník daných nehnuteľností nebol pasívne legitimovaným
subjektom v danom konaní, ako opodstatnene argumentuje žalobca, ktorý ani nemusí mať vedomosť

o tom, že dané nehnuteľnosti sú, resp. mohli byť predmetom nájomného vzťahu s treťou osobou. Aj
keď nemožno vylúčiť všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
spôsobenú napr. porušením zmluvne prevzatého záväzku udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom
na riadne užívanie a uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu, táto okolnosť
bez ďalšieho neznamená, že by vlastník nehnuteľností, na ktorých došlo k poškodeniu zdravia žalobcu,

nebol pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody.

15.Podľažalobcukpoškodeniujehozdraviadošlodňa6.9.2014,keďakodiváknafutbalovomzápasena
štadióne vo F. M. A. schádzal z bočnej tribúny, spadol a utrpel zranenie ľavej dolnej končatiny. Vzhľadom
na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca nepreukázal mechanizmus

samotného úrazového deja, keď nebolo možné ustáliť, či úraz žalobca utrpel tým, že z dôvodu vlastnej
neopatrnosti zle dostúpil na ľavú nohu alebo, že k úrazu došlo dostúpením na kamennú petku diváckej
tribúny. Za daného stavu tak nebolo možné ustáliť, že k úrazu žalobcu došlo v príčinnej súvislosti so
zanedbaním povinností žalovanej strany. Je potrené ďalej uviesť, že pre vznik zodpovednosti podľa §
420aObčianskehozákonníkasavyžaduje,abyškodabolaspôsobenáokolnosťamiuvedenýmivdruhom

odseku tohto ustanovenia pod písmenami a) až c) a v tejto súvislosti ide o taxatívny výpočet prípadov.
Ako už bolo spomínané, k úrazu žalobcu malo dôjsť pri schádzaní z bočnej tribúny na futbalovom zápase
avtejtosúvislostinebolopreukázané,žebyškodabolaspôsobenáprevádzkovoučinnosťoužalovaného
pri užívaní daných nehnuteľností na športové a rekreačné účely. Túto okolnosť správne vyhodnotil aj súd
prvejinštancieasozreteľomnavykonanédokazovanievovecisastýmitozávermistotožňujeajodvolací

súd. Nebolo zistené, že žalobcom tvrdená škoda vznikla určitou prevádzkovou činnosťou žalovaného.

16. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom nevykonania navrhovaných dôkazov je potrebné uviesť,
že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať
všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Zobsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca okrem v konaní vypočutých svedkov L. W. a U. T. navrhol
vypočuť aj L.. U. Q., člena posádky vozidla záchrannej služby, ktorý sa dostavil na miesto samé po jeho
úraze, avšak na pojednávaní konanom dňa 12.3.2018 už žalobca ani jeho právny zástupca netrval na

vykonaní ďalšieho dokazovania. Na základe týchto dôvodov tak námietka vady konania pred súdom
prvej inštancie preukázaná nebola.

17. Podobne správne rozhodol súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu.
V tomto smere je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán

platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ust. §
255 a nasl. CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade
javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov
hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu
celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad, a či sú tu dôvody zvláštneho
zreteľa,musívychádzaťzposúdeniavšetkýchokolnostíkonkrétnejveci,prihliadnesatiežkmajetkovým,

sociálnym a ďalším pomerom strán sporu, keďže je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by
mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových
pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a pod.

18. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad

ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť právnej problematiky,
osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.

19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o správnosti aplikácie § 257 CSP pri

rozhodovaní o trovách konania v prejednávanej veci. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa bolo potrebné
zohľadniť charakter veci, v ktorej sa žalobca domáhal svojich nárokov súvisiacich s poškodením zdravia.
Na druhej strane, pokiaľ ide o žalovaného, či intervenienta, ich majetková sféra nebude použitím tohto
výnimočného zákonného ustanovenia výrazne dotknutá. Všetky vyššie uvedené skutočnosti v súhrne
preto umožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikácii výnimočného

ust. §257 CSP.

20. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 387 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď
vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách
tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).