Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207416
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1716207416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: ENERGO CONTROL
s.r.o., so sídlom Pri plynárni 2, 040 01 Košice, IČO: 36 205 788, zastúpený: JUDr. Peter Sklenár, advokát,
Rázusova 21, 040 01 Košice, IČO: 30687241, proti žalovanému: ERS energo s.r.o., so sídlom Malacká
cesta 1905/25, 902 01 Pezinok, IČO: 47 198 478, zastúpený: Mgr. Matej Krajči, PhD, advokát so sídlom
Záhradnícka51,82108Bratislava,ozaplatenie200.000,-EURspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/85/2016-60 zo dňa 23.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/85/2016-60 zo dňa 23.04.2018

p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 200.000,- EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2015 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 200.000,- € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe,
že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 15.12.2014 zmluvu o spolupráci, účelom ktorej bolo vykonanie
sprostredkovania,kedyúlohoužalovanéhobolovyhľadávaniespomedzitretíchosôb,sktorýmižalobcav
postavení záujemcu uzavrie obchodnú zmluvu o importe výrobkov (Dovozná zmluva), ktorej predmetom
bude umiestnenie výrobkov žalobcu (záujemcu na zahraničnom trhu) v rámci Ázie. V článku 3 bod
3.1 zmluvy o spolupráci sa strany sporu dohodli, že Zmluvné strany berú na vedomie, že niektorí

Partneri, ohľadne ktorých zašle Sprostredkovateľ oznámenie, požadujú preukázanie finančnej stability
a hodnovernosti Záujemcu ako výrobcu výrobkov. Na tieto účely zloží záujemca na účet žalovaného
potrebnú finančnú hotovosť, ktorej výška bolo dohodnutá v sume 200.000,- €. Žalobca si svoj záväzok
splnil a sumu 200.000,- € uhradil dňa 19.12.2014 na účet žalovaného. Zmluva bola dohodnutá na dobu
určitúdo31.03.2015,čobolajtermíndokedymalabyťnajneskôrvrátenázábezpekažalobcovi.Žalovaný
uhradenú zábezpeku vo výške 200.000,- € nevrátil napriek skutočnosti, že ho žalobca na vrátenie vyzval
výzvou zo dňa 07.07.2016, ktoré označil ako odstúpenie od zmluvy a 30.08.2016.

3. Podľa súdu prvej inštancie nespornou skutočnosťou v tomto konaní je, že žalobca poskytol
žalovanému sumu 200.000,- € na preukazovanie finančnej stability žalovanému, nesporné v konaní bolo
aj to, že žalovaný uvedenú sumu žalobcovi nevrátil. Sporné medzi stranami sporu bolo, že žalovanýnevrátenie finančnej zábezpeky odôvodňoval inými vzájomnými obchodnými záväzkami, ktoré v konaní
nijak nešpecifikoval.

4. Na základe predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzatvorili v
zmysle ustanovení § 269 ods. 2 ObZ zmluvu o spolupráci, žalobca poskytol žalovanému sumu 200.000,-
€ na preukazovanie finančnej stability tretím stranám. Zmluva uplynutím času dňa 31.03.2015 zanikla a
k tomuto dňu bol žalovaný povinný sumu 200.000,- € vrátiť žalobcovi. Žalovaný nevrátenie predmetnej
sumy odôvodňoval inými vzájomnými obchodnými záväzkami, ktoré v konaní nijak nešpecifikoval, o

ich existencii súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, preto sa súd touto námietkou žalovaného ani
nezaoberal.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi v zmysle zmluvy
nevrátil včas a iné ním tvrdené skutočnosti v konaní nepreukázal, súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

6. Súd prvej inštancie zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % a to z dôvodu, že tento
nebol medzi stranami dohodnutý a teda bol určený podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
ObZ v spojení s §1 ods. 1 cit. Nariadenia vlády, (č. 21/2013 Z. z.), kedy základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania je 0,05
% (omeškanie 01.04.2015) a tá navýšená o osem percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania

vo výške 8,05 % tak, ako si ho žalobca v konaní uplatnil.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný uviedol, že zo strany žalovaného nebolo možné relevantne preukázať, že nedošlo k
uzatvoreniu dovoznej zmluvy v zmysle Zmluvy o spolupráci a prijatí zábezpeky zo dňa 15.12.2014 resp.
k vyhľadaniu partnera v zmysle predmetu a účelu zmluvy. Konateľ žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 23.04.2018 uviedol, že k uzatvoreniu kontraktu s „Južnou Amerikou“ došlo, pričom máme za to, že

dôvodom uzatvorenia kontraktu bol práve aktívny prístup žalovaného smerujúci k uzatvoreniu Dovoznej
zmluvy, v súvislosti so Zmluvou o spolupráci a prijatí zábezpeky zo dňa 15.12.2014.

10. Poukázal na to, že na pojednávaní, konanom dňa 15.01.2018 bolo zo strany právneho zástupcu
žalovaného jednoznačne prezentované, že tento žiadal v zmysle prostriedkov procesného útoku a

procesnej obrany uskutočniť výsluch konateľa žalovaného. V Zápisnici zo dňa 15.01.2018, je uvedené
nasledovné: „Zároveň trvá na tom, aby bol žalovaný na pojednávaní osobne prítomný z dôvodu, že
v konaní by ho chcel vypočuť. Vypočuť žalovaného žiada v prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu
mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, vzhľadom na to, že chce pred súdom prezentovať nové
skutočnosti.“ Keďže k mimosúdnej dohode nedošlo, žalovaný naďalej požadoval uskutočnenie výsluchu

konateľa žalovaného ako navrhovaný dôkaz, pričom zo strany súdu tento navrhnutý dôkaz nebol
vykonaný, avšak tento pokladá za rozhodujúci, ktorý by prispel k objasneniu obchodných vzťahov medzi
žalobcom a žalovaným.

11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vecne neodôvodnil svoj žalobný nárok a neuviedol konkrétne

skutkové okolnosti, z ktorých by sa dalo usúdiť, že došlo k porušeniu jeho subjektívneho práva. V konaní
nepredložil okrem výpisu z bankového účtu žiadny dôkazný prostriedok na preukázanie oprávnenosti
nároku, a preto mu nie je zrejmé, z akých skutočnosti vychádzalo rozhodnutie súdu, keďže nedošlo
k dokazovaniu, na základe ktorého by súd mohol vyvodiť taký záver, aký vyvodil v napadnutom
rozsudku a preto tento pokladá v celom rozsahu za nezákonný a svojvoľný. Uviedol, že trvá na výsluchu

konateľažalovaného,nazákladektoréhobudemožnépreukázaťrozhodujúceskutočnosti,ktorésvedčia
v prospech žalovaného.12. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého žalovaný opomenul, že v zmysle
uzatvorenejzmluvysožalobcomsavýslovnejednaloozahraničnýtrhvrámci„Ázie“,tedaajvprípade,ak
bybolopreukázanéaktívnekonaniežalovanéhovzmyslezmluvnýchpodmienokmuselobyísťokonanie
smerujúce k uzatvoreniu kontraktu so subjektom, umiestňujúcim výrobok na teritóriu „Ázia“. Upriamil
pozornosť na ustanovenie § 154 C.s.p., zakotvujúce zákonnú koncentráciu konania. V tejto súvislosti

tak námietka žalovaného a uplatnený odvolací dôvod, teda, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je neopodstatnený. K ďalšiemu odvolaciemu
dôvoduuviedol,žeakovyplývazobsahuspisuvpredmetnomkonaníakoajzodôvodnenianapadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca preukázal vznik a existenciu právneho vzťahu uzavretého so
žalovaným, jeho zánik uplynutím času ako aj zmluvné dojednanie zaväzujúce žalovaného k vráteniu
peňažných prostriedkov účelovo určených, ako aj konkrétne podmienky pre nakladanie s nimi.

14. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.01.2020. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na vrátenie uhradenej
zábezpeky vo výške 200.000,- EUR titulom Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.12.2014 (ďalej iba Zmluva).
Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že Zmluva uplynutím času dňa 31.03.2015 zanikla
a k tomuto dňu bol žalovaný povinný sumu 200.000,- EUR vrátiť žalobcovi, keďže žalovaný riadne
nešpecifikoval a nepreukázal svoje tvrdenia o iných vzájomných aktivitách, ktoré by bránili vráteniu

zábezpeky. Odvolací súd preto v súlade s § 387 ods. 2, 3 C.s.p. konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza
nasledovné.

17. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz, odvolací súd

poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne
na súde. Súd prvej inštancie musí iba dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento nebude preukazovať iným dôkazom. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej

skutočnosti vykonáva ten ktorý dôkaz. Odvolací súd zdôrazňuje, že práve takto súd prvej inštancie
postupoval, keďže zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.1.2018 vyplýva, že uložil žalovanému,
aby do termínu pojednávania 23.4.2018 zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom vysvetlí, na aké nové
skutočnosti má byť konateľ žalovaného vypočutý. Z priebehu ďalšieho konania vyplynulo, že žalovaný
sa do stanoveného termínu nevyjadril a na pojednávaní dňa 23.4.2018, na ktorom došlo k ukončeniu

dokazovania, ďalšie návrhy na dokazovanie nemal. Možno teda konštatovať, že žalovaný sa sám
svojou pasivitou diskvalifikoval z vykonania dôkazu a vzhľadom na koncentráciu konania a ukončenie
dokazovania, už nemožno na jeho návrh prihliadať.

18. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že nárok žalobcu nebol preukázaný a nie je zrejmé,

z akých dôkazov súd vychádzal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie Zmluvou o spolupráci, žiadosťou o vrátenie zábezpeky zo dňa 30.08.2016 a výpisom z účtu
VÚB Banky zo dňa 31.12.2014, pričom po vyhodnotení týchto listinných dôkazov dospel k správnemu
záveru, že nárok žalobcu je preukázaný týmito listinnými dôkazmi. Žalovaný svoju obranu nepreukázal,
keďže neuviedol ani len žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by odôvodňovali, aby zábezpeka nebola

vrátená.

19. Odvolací súd preto nesúhlasí ani s námietkou, že rozsudok súdu prvej inštancie je svojvoľný
a arbitrárny. Súd prvej inštancie správne zistil rozhodujúci skutkový stav, v rozhodnutí primeranýmspôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za svojvoľný. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného

súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku

vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

22. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).