Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205276
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8714205276.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: AUTOKLUB a. s., so sídlom
Teplická cesta 1, 058 01 Poprad, IČO: 45 516 286, zastúpený Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so
sídlom Okružná č. 871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: A. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. N. XXX,
XXX XX N., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Budzíková & JUDr. Dachová, s. r. o., IČO: 47 257

113, so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 95, o zaplatenie 810,95 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/15/2015-242 zo dňa 19.9.2018
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta sa odvolanie žalobcu voči výroku III. o trovách konania.

II. Zrušuje sa rozsudok s výnimkou výroku II. o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia sa

vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 644,98 eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne od
23.8.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

III. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.“

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa6.5.2014domáhalvočižalovanému

zaplatenia sumy 810,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z uvedenej sumy od 23.8.2013
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že vykonal opravu motorového vozidla žalovaného
zn. R. B., evidenčné číslo: S.-W.. Opravu motorového vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou
č. X. na sumu 1.069,30 eur zo dňa 15.8.2013 splatnou dňa 22.8.2013. Poisťovňa žalovaného uhradila
žalobcovi časť opravy v sume 258,35 eur, čo oznámila žalobcovi listom zo dňa 26.8.2013. Žalobca
uviedol, že žalovaný rozdiel ceny opravy v sume 810,95 eur doposiaľ neuhradil a ako dôkaz svojho

tvrdenia predložil zákazkový list, faktúru a oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.8.2013. Po tom, ako
tamojší súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 13Ro/419/2014-11 zo dňa 27.6.2014, žalovaný podal
odpor, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť s tvrdením, že riadne prevzal faktúru za opravu motorového
vozidlanasumu1.069,30eur.Preprípadpoškodeniamotorovéhovozidlavšakmaluzatvorenéhavarijné
poistenie na základe zmluvy s poisťovňou E., ktorej včas nahlásil poistnú udalosť a následne doručil
všetky doklady týkajúce sa poistnej udalosti. Poisťovňa po preskúmaní jeho nárok na plnenie uznala

listom z 26.8.2013, avšak len v rozsahu 424,32 eur. S ohľadom na dohodnutú spoluúčasť uznaná výška
poistného plnenia bola krátená o sumu 165,97 eur. Za takejto situácie poisťovňa zaplatila sumu 258,53eur v zákonnej lehote, čo potvrdil aj žalobca. Žalovaný sumu 165,97 eur zaplatil priamo u žalobcu dňa
16.8.2013, o čom predložil pokladničný doklad. Žalovaný poukázal tiež na to, že poisťovňa neuznala
fakturáciu za opravu motorového vozidla žalobcom, pretože oprava nebola realizovaná spôsobom, ktorý

zodpovedá rozsahu fakturovanej činnosti, hoci požadovaný výsledok bol dosiahnutý, avšak za skutočne
nižších nákladov žalobcu. Podstatou nižších nákladov je skutočnosť, že žalobca deklaroval originálny
nový diel, v skutočnosti realizoval len opravu existujúcich poškodených častí vozidla a následne potom
ani nemusel realizovať ani niektoré úkony, ktoré si vyfakturoval.
Reagujúc na toto podanie žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia 165,97 eur späť. Zároveň tvrdil,

že výmena namietaného náhradného dielu, a to pravého prahu dverí (B - stĺpik pravý vonkajší) bol
vymenený,pretoniejepravdou,čokonštatovalznalec,žeprahdveríbollentmelenýalakovaný.Dodanie
náhradného dielu, ktorý žalobca vymenil, potvrdil aj importér vozidiel R. a zároveň žalobca priložil faktúru
od R. Z. K..
Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že podstatou súdneho sporu je skutočnosť,
či žalobca menil prah, teda spodnú časť dielu nápravy pod dverami alebo či len túto časť opravil

prelakovaním, zatmelením, bez výmeny.
Následne poukázal na výpoveď svedka P.. Z. na pojednávaní dňa 26.3.2018, ktorý bol prítomný pri prvej
ohliadke havarovaného motorového vozidla žalovaného a ktorý dospel k záveru, že je potrebné meniť
prah - spodnú časť napravo pod dverami. Bol potom skontrolovať vozidlo aj po oprave a vzhľadom na
namerané hodnoty hrúbky laku dospel k záveru, že prah nebol vymenený. Takúto správu dal aj poisťovni.

Skutočnosť, či bol prah menený alebo nie, by bolo možné zistiť len tak, že by sa lak zbrúsil a vizuálne
by sa zistilo, či bol prah menený alebo nie. Pokiaľ by bol prah vymenený, tak poisťovňa by nahradila
celú fakturovanú sumu. Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že po výpovedi tohto svedka bolo
pojednávanie odročené s tým, aby sa odborným spôsobom zistilo po odbrúsení vozidla, či spodná časť
bola alebo nebola menená. Ako vyplýva z priloženej dokumentácie a v konečnom dôsledku o tom nemal

pochybnosti ani žalovaný, bolo zistené, že sporný diel - pravý predný prah bol vymenený. Za takejto
dôkaznej situácie súd potom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku rozsudku. Žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého spornú vec posúdil a rozhodol, súd
prvej inštancie neuviedol.
Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v časti späť, prvoinštančný súd konanie v tejto časti zastavil

s poukazom na ust. § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa § 257 CSP, keď dospel k záveru, že
žalovaný sa bránil zaplateniu ceny opravy vozidla z toho dôvodu, že bol uvedený do omylu pracovníkmi
E., ktorí bez náležitého zistenia konštatovali, že nedošlo k výmene poškodeného dielu, ale len k jeho
oprave. Nebyť takéhoto konštatovania zo strany poisťovne, nebolo by došlo k súdnemu sporu. Pokiaľ

sa týka žalovaného, ide o osobu v dôchodkovom veku s nízkym príjmom a bolo by neprimerane prísne,
aby za takejto situácie aj napriek tomu, že bol žalobca úspešný, zaviazať ho k úhrade trov konania.

3. Proti výroku III. tohto rozsudku, ktorým súd náhradu trov konania stranám nepriznal, podal odvolanie
žalobca z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol rozsudok

v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
nakoľko súd nemal preukázané majetkové a sociálne pomery žalovaného odôvodňujúce nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Len status žalovaného, že je dôchodcom, pre takýto záver
nepostačuje a namietal tiež, že súd ani neskúmal okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku žalobcu na
súde a ani postoj účastníkov v priebehu konania. Žalobca predsa nemôže niesť zodpovednosť za to,

ako sa k vyúčtovaniu poistného plnenia postavili pracovníci poisťovne.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sa pred rozhodnutím vo veci samej
zaoberal otázkou včasnosti odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie a vec prejednal bez nariadenia

pojednávania postupom podľa § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
voči výroku III. o trovách konania je podané oneskorene a po preskúmaní napadnutého rozsudku spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa § 362 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

6. Odvolanie proti rozsudku aj uzneseniu sa podáva v lehote 15 dní, ktorá plynie od doručenia
rozhodnutia. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty,
teda deň doručenia. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí
úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, čo platí aj vtedy, ak je
podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu
rozsudok prevzal dňa 16.12.2018. Posledný deň odvolacej lehoty pripadol na 31.12.2018, čo bol
pondelok. Žalobca však odvolanie proti trovám konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podal až dňa 8.1.2019 osobne do podateľne Okresného súdu Poprad. V samotnom odvolaní je uvedený

deň vyhotovenia dňa 4.1.2019.

8. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene.

9. Nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal odvolanie oneskorene, t.j. po uplynutí 15-dňovej

lehoty podľa § 362 CSP, odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol ako oneskorene podané.

10. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný a to
vo vzťahu k výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené. Nestotožnil sa s úvahou súdu o tom, že podstatou
súdneho sporu je skutočnosť, či žalobca menil prah, teda spodnú časť dielu nápravy pod dverami alebo

či ju len opravil prelakovaním, zatmelením bez výmeny. Podľa názoru žalovaného predmetom sporu bola
dôvodnosť žalovanej sumy, ktorá mu bola oznámená doručenou faktúrou. Medzi stranami bolo sporné,
či zvyšok neuhradenej faktúry má alebo nemá žalovaný povinnosť zaplatiť. Tento totiž v nadväznosti
na stanovisko poisťovne (kde bol havarijne poistený) mal pochybnosť o zvyšku nezaplatenej faktúry.
Súd svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že podľa neho z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že

pravý predný diel dverí bol vymenený a tento záver mu postačil pre uznanie dôvodnosti žaloby. V
takto formulovanom právnom stanovisku súdu prvej inštancie absentuje náležité právne zdôvodnenie.
Z obsahu odôvodnenia sa nedá zistiť, pod akú skutkovú podstatu príslušnej právnej normy súd podriadil
skutkový stav. Z obsahu odôvodnenia súdu absentuje aj podstatné zhodnotenie skutkového stavu,
ktoré je dôležité pre rozhodnutie v tejto veci. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom

práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa vyporiada aj s
námietkami účastníka. Porušením tohto práva účastníka sa mu odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Nedostatok riadneho odôvodnenia je porušením práva na
spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
Navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové rozhodnutie.
Aj napriek vytýkaným vadám žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nebolo možné
zistiť, či fakturovaná cena za opravu motorového vozidla bola dôvodná. Žalobca si nedal vopred schváliť
cenu svojej opravy, o cene služby informoval žalovaného až po realizácii opravy a rovnako nepreukázal,
že ním fakturovaná cena je primeraná. V konaní produkoval dôkazy, ktoré boli v jeho výlučnej dispozícii

- kalkulácie opravy verzia I. zo dňa 7.8.2013 a verzia II. zo dňa 17.10.2013. Žalobca v konaní neobhájil
dôvodnosť a správnosť svojej fakturácie a to aj s poukazom na to, že poisťovňa E. mala vypracované
vlastné kalkulácie cien opravy, na podklade ktorých čiastočne uznala včas uplatnenú poistnú udalosť.
Rozpornosť jednotlivých kalkulácií spočívala nielen v otázke, či bol prah dverí vymenený celý alebo jeho
časť, ale aj v účtovaní odlišných cien za poskytnuté služby. Neprimeranosť ceny je zjavná aj z toho,

že žalobca nepreukázal v konaní, či výmenu poškodenej časti prahu realizoval z originálneho dielu, o
ktorom tvrdí, že si ho objednal, ale objednanie v konaní dôkazom nepreukázal. Žalovaný vyslovil názor,
že žalobca v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno tak, aby bez ďalších pochybností preukázal
dôvodnosť a výšku fakturovanej a žalovanej sumy. Navyše žalovaný včas reklamoval (dňa 29.10.2013)neprevedené práce a po tom, čo si na vlastné náklady zabezpečil znalecký posudok č. 474/2013,
reklamoval správnosť fakturácie (22.11.2013). Reklamácia nebola zákonným spôsobom vybavená (bola
odmietnutá bez odborného posúdenia). Pokiaľ by žalobca realizoval opravu podľa pokynov poisťovne

a skutočne by bol vymenil celý pravý predný prah dverí, neboli by vznikli pochybnosti o cene inak
poskytnutej služby a žalovanému by bola podstatná časť opravy vyplatená z titulu poistného krytia. S
ohľadom na zložitosť a finančnú náročnosť dôkaznej povinnosti žalovaný navrhoval uzavretie súdneho
zmieru, o ktorom však žalobca odmietol rokovať z dôvodu, že žiadal, aby mu boli priznané trovy konania.
Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd by mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nakoľko

prvoinštančný súd neaplikoval dôvodné procesné zákonné ustanovenia tak, aby vo veci rozhodol v
súlade so zákonom, žalobca udával ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a preto
žiadal, aby bol napadnutý prvoinštančný rozsudok odvolacím súdom zmenený tak, že žaloba bude v
celom rozsahu zamietnutá. Uplatnil si tiež trovy odvolacieho konania.

11. K tomuto odvolaniu zaslal žalobca svoje vyjadrenie, v ktorom rozhodnutie súdu prvej inštancie

považoval za vecne správne, kde sa súd vysporiadal s vykonaným dokazovaním, dôkazy správne
vyhodnotil a jeho rozhodnutie je logické a správne uzatvára vec skutkovo aj právne. Žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť právne posúdenie
uplatneného nároku, resp. skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania. Navrhol preto napadnutý
prvoinštančný rozsudok potvrdiť ako vecne správny, pretože odvolanie žalovaného je nedôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

13. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola sústredená na tvrdenie o nesprávnom,
resp. neexistujúcom právnom posúdení veci, na nesprávnom zistení skutkového stavu veci, na

nepreskúmateľnostirozhodnutiaavkonečnomdôsledkuporušeniaprávanaspravodlivésúdnekonanie.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

15. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

16. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacom námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne,
úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./

Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

17. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.18. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia (podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP) je existencia
vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Základný
rámec práva na spravodlivé súdne konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jedným z čiastkových práv tvoriacich obsah
práva na spravodlivý proces je okrem iného aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

19. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a medzi jeho zložky možno okrem iných zaradiť aj
zákaz ľubovôle, zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na
preskúmanie rozhodnutia (okrem ďalších).

20. Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd podriadi zistený skutkový stav
pod príslušnú právnu normu. Relevantné skutkové zistenia v prejednávanom spore sú myšlienkovým
postupom súdu podradené pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v danej veci aplikovať. V
odôvodnení súd odcituje túto právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Súd sa tiež vyjadrí ako túto právnu normu

interpretuje. Potrebné je zopakovať, že rozsudok má byť logický a zrozumiteľný preto, pokiaľ nie je
nevyhnutné, treba sa vyhnúť citácii celých zákonných ustanovení. Postačuje uvedenie tej časti právnej
normy, ktorá sa na skutkový stav aplikuje (viď Komentár Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., k § 220 na str. 816).

21. Z obsahu spisu je nateraz zrejmé, že žalobca vykonal opravu motorového vozidla žalovaného zn.
R. B., evidenčné číslo S.-W., pričom za opravu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. X. zo dňa 15.8.2013,
ktorá bola splatná dňa 22.8.2013, sumu 1.069,30 eur. Časť ceny opravy v sume 258,35 eur uhradila
žalobcovi poisťovňa žalovaného, pričom rozdiel ceny opravy v sume 810,95 eur žalovaný do podania
žaloby neuhradil. V priebehu konania vzhľadom na zaplatenie sumy 165,97 eur zo strany žalovaného

priamo žalobcovi ako spoluúčasti na poistnom plnení, keď žalovaný túto sumu zaplatil priamo žalobcovi
dňa 16.8.2013 v zmysle predloženého pokladničného dokladu, žalobca vzal v tejto časti žalobu späť,
a preto súd prvej inštancie v uvedenej časti aj konanie zastavil výrokom II., voči ktorému žalobca ani
žalovaný odvolanie nepodali a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania tak
ostáva zaplatenie istiny 644,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 23.8.2013

do zaplatenia.

22.Vpriebehukonaniapredsúdomprvejinštanciežalovanýneuznávalfakturáciuzaopravumotorového
vozidla žalobcom, pretože tvrdil, že oprava nebola realizovaná spôsobom zodpovedajúcim rozsahu
fakturovanej činnosti. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel bez akéhokoľvek právneho posúdenia, bez

odkazu na hmotnoprávne ustanovenie, podľa ktorého predmetný uplatnený nárok posúdil. Súd prvej
inštancie poukazoval len na priloženú fotodokumentáciu (pravdepodobne ide o fotografie na č.l. 237
a 238 doložené žalovaným spolu s vyjadrením jeho právnej zástupkyne zo dňa 17.9.2018 - č.l. 236).
Skonštatoval, že z fotodokumentácie, o ktorej v konečnom dôsledku nemal pochybnosti ani žalovaný,
zistil, že sporný diel, to je pravý predný prah, bol vymenený a za takejto situácie mal za to, že

žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu (okrem časti 165,96 eur s prísl., v ktorej bolo
konanie zastavené). Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal
s námietkami žalovaného prezentovanými v priebehu prvoinštančného konania o tom, či fakturovaná
cena za opravu motorového vozidla bola dôvodná. Žalovaný namietal dôvodnosť fakturácie za 5 hodín
práce pri výmene stĺpika, namietal demontáž vankúša zadnej sedačky a s tým súvisiacu fakturáciu 3,-

eurá, ani položku dvere zadné pravé a s tým súvisiacu fakturáciu 18,- eur, lakovanie ozdobnej lišty prahu,
nakoľko táto nebola poškodená, je z hliníka a nebol dôvod ju lakovať a s tým súvisiacu položku 15,-
eur. Tvrdil aj nedôvodnosť položky: príprava na lakovanie plastov vo výške 15,- eur, nakoľko v mieste
opravy nebol zistený žiaden plastový diel, ktorý by bol lakovaný a rovnako namietal aj položku lakovanie
plochy 0,09 m2, za ktorú žalobca fakturoval čiastku 241,38 eur, pričom táto položka je pri porovnaní

cien prác v iných servisoch niekoľkonásobne vyššia a z tejto sumy neuznával 91,38 eur. Rovnako
namietal výšku fakturovanej sumy za dodanie celého B stĺpika pravého vonkajšieho v sume 244,10 eur,
z ktorej uznával dôvodnosť fakturácie len v sume 60,- eur. Celkovo tak žalovaný neuznával dôvodnosť
fakturácie v celkovej výške 395,48 eur. S týmito námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie nijakonevyporiadal. Pre uznanie dôvodnosti celej žaloby (okrem sumy 165,97 eur s príslušenstvom, v ktorej
bolo konanie zastavené) postačovalo súdu prvej inštancie len zistenie, že pravý predný diel dverí bol
vymenený.Vobsahuodôvodnenianapadnutéhorozsudkuabsentujepodstatnézhodnotenieskutkového

stavu dôležité pre rozhodnutie v tejto veci. Zároveň v uvedenom rozsudku absentuje náležité právne
zdôvodnenie. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav podriaďuje pod konkrétnu
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. V tejto súvislosti obstojí odvolacia námietka žalovaného, že z obsahu odôvodnenia sa nedá
zistiť, pod akú skutkovú podstatu príslušnej právnej normy súd prvej inštancie podriadil skutkový stav.

Pre presvedčivosť odôvodnenia rozsudku je však nevyhnutné, aby súd uviedol, ako vec právne posúdil
a tiež ako zhodnotil skutkový stav (§ 220 ods. 2 CSP).

23. Strany sporu majú právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu a to vrátane
podstatného zhodnotenia skutkového stavu a náležitého právneho zdôvodnenia. V tejto súvislosti je
dôvodné aj konštatovanie žalovaného v odvolaní, že povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vyporiada aj s námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutiach práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne neskúmal
skutočnosti relevantné na rozhodnutie predmetnej právnej veci, zároveň dostatočným a presvedčivým
spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie, odvolací súd za daného stavu rozhodnutie súdu prvej

inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I., ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania zrušil
(okrem výroku II. o čiastočnom zastavení konania) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu, vyporiadať sa so všetkými

vyššie uvádzanými námietkami žalovaného v súvislosti s dôvodnosťou fakturovaných súm podľa
jednotlivých položiek, následne zhodnotiť dôsledne skutkový stav a dôkazy dôležité pre rozhodnutie v
tejto veci a predovšetkým následne zistený skutkový stav podriadiť pod konkrétnu skutkovú podstatu
hmotnoprávnej normy. Zatiaľ sa javí, že ide o nárok vyplývajúci z ust. § 652 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Rovnako sa súd vysporiada aj s tvrdeniami žalujúcej strany vznesenými v priebehu

konania. Závery potom premietne do odôvodnenia nového rozhodnutia tak, aby bolo preskúmateľné a
presvedčivé v zmysle § 220 CSP.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27.Otrováchprvoinštančnéhoajodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancievrozhodnutí,ktorým
sa konanie končí (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP).

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).