Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208853
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817208853.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: F. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. Y. XX/XXX, T.
Q. W., o zaplatenie 438,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu

Vranov and Topľou č.k. 11Csp/355/2017-105 zo dňa 30.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia
vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 400,- EUR spolu s 5,05% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 20.01.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 5,- EUR mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca
počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod
následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 82 % s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom I. inštancie v samostatnom uznesení.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1, § 11 ods.
2, § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 5,
§ 54 ods. 1 a 2, § 39, § 544 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 524 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a
2nariadenia vlád& SR č. 87/1995 Z.z..
V odôvodnení uviedol, že pôvodný veriteľ, pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding.

a.s. a žalovaná ako klient uzavreli dňa 25.08.2014 zmluvu o poskytnutí pôžičky predmetom ktorej bolo
poskytnutiepôžičkyvovýške400eur.Žalovanásazaviazalatentoúversplatiťv60mesačnýchsplátkach
vo výške 11,62 eur (takto je to uvedené v zmluve) mesačne. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá
ročná úroková sadzba 27,41%. RPMN bola od 27,43%. Priemerná RPMN bola 44,06%. Termín konečnej
splatnosti bol 08/2019. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
spoločnosti, tieto osobne žalovaným podpísané neboli.

Listom zo dňa 25.01.2015 v spojení s upomienkou zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že veriteľ, pôvodný
žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých splátok bez uvedenia konkrétnych ustanovení podľa
ktorých tak urobil. Vyzval žalovanú na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami
zmluvy.
Počas konania v zmysle uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá
je predmetom tohto konania. Súd preto na základe podaného návrhu uznesením pripustil, aby z konania

vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ktorá sa tak stala
aktívne legitimovaná v konaní.Právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanej finančné
prostriedky vo výške 400 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 60 splátkach
vo výške 11,62 eur mesačne.

Žalovaná v prospech žalobcu uhradila finančné prostriedky vo výške 0 eur. Taktiež bolo preukázané, že
úver bol žalobcom zosplatnený, tak ako je to vyššie uvedené.
Ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 27,41%, pričom úroky pri
porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 10,72%. V danom prípade teda
ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom

na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom.
Keďže žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 400 eur a tento je bezúročný, pričom úhrady boli v sume
0 Eur, dlh žalovanej predstavuje 400 eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, a preto jej
vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná. Namietala, že od žalobcu si nič nepožičala. Zmluvu o pôžičke podpísala 25.08.2014 so
spoločnosťou Consumer Finance holding a.s., ktorá nie je v súlade so zákonom, je neplatná. Už v
tom čase bola žalovaná starobnou dôchodkyňou s príjmom 146 Eur mesačne. Spoločnosť Consumer
Finance Holding a.s. jej neustále prostredníctvom SMS ponúkala pôžičku. Pôžičku sprostredkovala VÚB

banka, aj keď jej žalovaná vysvetlila svoju finančnú situáciu. Zmluva bola preto podpísaná pri zneužití
finančnej tiesne žalovanej. Žalovaná žiadal len o 200 Eur, no bolo jej vysvetlené, že najnižšia pôžička
môže byť 400 Eur. Naviac bola nútená založiť si účet vo VÚB banke. Nemala možnosť zmluvu si prečítať.
Právny úkon je neplatný pre úžeru, zmluva obsahuje tiež neprijateľnú podmienku, keďže dovoľuje
previesť práva zo zmluvy na iného veriteľa bez súhlasu spotrebiteľa. Žalovaná zistila, že žalobca (Intrum

Slovakia s.r.o.) by mala byť už 3. Veriteľom jej dlhu bez toho, aby o tejto zmene žalovaná vedela a
súhlasila s ňou. Žiada nemajetkovú ujmu, namieta preklúziu dlhu. Žalobca ju neustále obťažuje formou
SMS a žiada zaplatiť 816,53 Eur hoci takto súd nerozhodol. Ide vydieranie žalovanej.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti

potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd

vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby

naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
Žalovaná v odvolaní okrem iného namieta postúpenie pohľadávky na žalobcu. Odmieta dlh uhradiť
žalobcovi - spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., keďže podľa jej tvrdenia k postúpeniu pohľadávky nedošlo
v súlade so zákonom, so žalobcom nie je v zmluvnom vzťahu. K tomuto odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením zo dňa 16.04.2018 (č.l. 36). Z

obsahuodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvšaknevyplýva,čisasúdprvejinštancienáslednezaoberal
skúmaním pasívnej legitimácie žalobcu s poukazom na skutočnosť, že predmetná vec sa týka dlhu
zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto smere sa pri postúpení pohľadávky s účinnosťou od 01.01.2017
uplatňuje osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
stanovujúca podmienky možnosti postúpenia pohľadávky (§ 17 ods. 1), pričom tieto podmienky musia

byť splnené kumulatívne. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodným veriteľom bola spoločnosť Consumer
Finance Holding s.r.o., ktorá zanikla dňa 01.01.2018 výmazom z Obchodného registra v dôsledku
rozdelenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala VÚB banka a.s.. Dlh zo zmluvy bol pôvodným
veriteľom postúpený na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. na základe Rámcovej zmluvy o postúpenípohľadávok zo dňa 30.11.2017 v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 19.02.2018. Súdom
prvej inštancie nebolo zisťované, či v predmetnom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z odôvodnenia

rozsudku ani z obsahu spisu nie je zrejmé, či postupník, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. je držiteľom
oprávneniavzmysle§20aods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z..Zodôvodneniarozhodnutianemožno
zistiť ani to, či súd prvej inštancie posudzoval otázku, či pred postúpením pohľadávky došlo k právne
účinnému zosplatneniu dlhu žalovanej. Pokiaľ ide o zosplatnenie dlhu, obsahom spisu nie je doklad
preukazujúci doručenie zosplatnenia dlhu žalovanej zo dňa 25.01.2015, súd prvej inštancie neskúmal,

či medzi veriteľom a dlžníkom vôbec bola dohodnutá možnosť predčasného zosplatnenia dlhu (§ 565
Občianskeho zákonníka), a ak áno, či k zosplatneniu dlhu veriteľ pristúpil v súlade s ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by úkonu zosplatnenia dlhu veriteľom nebolo možné priznať právne
účinky predpokladané zákonom, uvedené má vplyv na posúdenie platnosti právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že so spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. nie je v
záväzkovo-právnom vzťahu, a to už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (podanie žalovanej

doručené súdu dňa 04.07.2018). Súd prvej inštancie sa s týmto argumentom nevyrovnal spôsobom, aký
predpokladá ust. § 220 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého
súdnehoprocesu(čl.46ÚstavySR,čl.45ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráv).Týmodňalstranám
sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu
zrušeniu rozsudku, skúmať pasívnu legitimáciu žalobcu vo vyššie naznačených intenciách a svoje
rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.