Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoCsp/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2214217654.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: P. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa T.
X., A.. X. XXX/XX, o zaplatenie 687,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti opravnému

uzneseniu č.k. 7C/261/2014-83 zo dňa 31.1.2018 a rozsudku č.k. 7C/261/2014-55 zo dňa 12.3.2015 -
v časti štvrtého a piateho výroku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté opravné uznesenie r u š í .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v poradí štvrtého výroku o určení
označenej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, včítane závislého v poradí piateho

výroku o náhrade trov konania, r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo výroku napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 136,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 136,38 eur od 26.04.2013 do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku .

Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd určuje že , zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 01.03.2011 č. A5536152 pod
bodom 2.5 v časti: "v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4
tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného
v bode 2.2. tohto článku jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby

viazanosti bez ohľadu na skutočnosť či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 85,10 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podniku samostatným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričomtotoprávoniejepodmienenévykonanímžiadnehoúkonuzostranypodniku"jeneplatnázdôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky.
Súd určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.12.2012 č. A3590072 pod

bodom 2.5 v časti: "v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedené v bode 2.3 alebo 2.4
tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby , nedodržanie záväzku uvedeného
v bode 2.2. tohto článku jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím
doby viazanosti vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 466,- eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne

podniku samostatným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkompričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku " , je neplatná z
dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania,
že navrhovateľ (aktuálne žalobca) dňa 1.3.2011 uzavrel s odporcom (aktuálne žalovaným) zmluvu
č. A5536152. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorej bolo
priradené telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorá umožnila odporcovi využívať telekomunikačné služby

poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ dňa 25.1.2008 uzavrel s odporcom zmluvu č. A3590072.
V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožnila odporcovi využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM karte bolo priradené účastníkovi telefónne
číslo XXXX XXX XXX. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 136,38
eur, fakturovaných za obdobie december 2012 - február 2013. Navrhovateľ žiada uhradiť aj sumu
551,10 eur, na základe dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvných pokút za mobilné telefóny,

telekomunikačné zariadenia. Nakoľko zmluvná pokuta v inom súdnom konaní bola vyslovená ako
neprijateľná zmluvná pokuta, preto sa domáha navrhovateľ nároku titulom náhrady škody, ktorá však
zodpovedá výške a dôvodu zmluvnej pokuty. Škodu teda odporca spôsobil tým, že získal mobilné
telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov sa zaviazal používať služby
a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu

počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

3. Právne súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2033 Z.z. o elektronických
komunikáciách, § 51, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ).

4. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy, ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru,
že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné
považovať za vzťah spotrebiteľský.

5. Predmetom konania je aj náhrada škody vo výške 551,10 eur, pričom navrhovateľ sa domáha náhrady
tejtoškodyzdôvoduporušeniapovinnostiodporcu zotrvaťvzmluvnomvzťahusnavrhovateľompodobu
minimálne 24 mesiacov. Podľa názoru prvoinštančného súdu neboli splnené podmienky na priznanie
náhrady škody. Rozdiel medzi akciovou cenou a skutočnou cenou je výsledkom zmluvného konsenzu

medzi účastníkmi. Dodatok k zmluve, ktorý sa týkal odkúpenia telekomunikačného zariadenia je preto
možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti. Účastníci sa dohodli na kúpnej cene telekomunikačného
zariadenia, ktorú síce nazvali ako tzv. akciovú cenu, ale podľa názoru súdu to bola dojednaná kúpna
cena, čiže navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda, t.j. nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku. Podľa
názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky, navrhovateľ

predáva telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu.

6. Vzhľadom na uvedené, keďže neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
súdprvejinštancienávrh(aktuálnežalobu)navrhovateľačodonáhradyškody vcelomrozsahuzamietol.

7. Predmetom konania je aj zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby. Navrhovateľ vyfakturoval cenu
poskytnutých služieb odporcovi faktúrou č. 5195702944 zo dňa 17.12.2013 so splatnosťou 03.03.2013
v sume 15,12 eur; faktúrou č. 5192104644 zo dňa 17.01.2013 so splatnosťou 31.01.2013 v sume
1,33 eur; faktúrou č. 5188532271 zo dňa 17.12.2012 so splatnosťou 31.12.2012 v sume 1,33 eur;
faktúrou č. 5192167008 zo dňa 17.01.2013 so splatnosťou 31.01.2013 v sume 17,99 eur; faktúrou č.

5188596798 zo dňa 17.12.2012 so splatnosťou 31.12.2012 v sume 17,99 eur; faktúrou č. 5192087063
zo dňa 17.01.2013 so splatnosťou 31.01.2013 v sume 66,30 eur; faktúrou č. 5195782082 zo dňa
17.02.2013 so splatnosťou 03.03.2013 v sume 15,00 eur; faktúrou č. 5188516553 zo dňa 17.12.2012 so
splatnosťou 31.12.2012 v sume 1,32 eur. Po zaslaní Pokusu o pokonávku, odporca nereagoval žiadnou
ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Odporca tieto faktúry neuhradil, preto bol zaviazaný k povinnosti

zaplatiť 136,38 eur.

8. Súd k prisúdenej istine priznal navrhovateľovi príslušenstvo - úroky z omeškania v súlade s ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z,, a to vo výške 8,75% ročneod 26.04.2013 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.04.2013
predstavovala 0,75%, preto úroková sadzba predstavuje 8,75% ročne (0,75% + 8%).

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech, keď žiadal 687,48
eur a vyhovené bolo v sume 136,38 eur. Teda navrhovateľ mal úspech vo výške 19,84% a odporca
mal úspech vo výške 80,16%. Pomer úspechu navrhovateľa bol 60,32% (19,84 % - 80,16 %). Keďže
je pomer záporné číslo, náhrada trov konania navrhovateľovi nebola priznaná. Náhrada trov konania
nebola priznaná ani odporcovi, keďže o ňu nežiadal.

10. Proti tomuto rozsudku výslovne voči štvrtému výroku podal prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie žalobca (ešte dňa 8.4.2015), pričom uplatnil odvolacie dôvody, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a
rozhodnutie je nepreskúmateľné a domáhal sa, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Ako podstatný dôvod neprekúmateľnosti rozhodnutia označil skutočnosť, že súd odôvodnil svoje
rozhodnutie len v časti nepriznania nároku na zaplatenie náhrady škody. Súd sa v odôvodnení vôbec
nezaoberal v dodatkoch upravenou zmluvnou pokutou a neuviedol žiadne právne zdôvodnenie prečo a
na základe akého právneho posúdenia dospel k záveru, že zmluvná pokuta je neprijateľná, čo uviedol

aj do výroku rozhodnutia, keď tomu vôbec nekorešponduje odôvodnenie. Čo sa týka výroku IV. súd
určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nie je obsahom dodatku a nekorešponduje s jeho
znením. Následne s poukazom na ust. § 157 ods. 2 OSP uviedol, že vzhľadom na to, že rozhodnutie
nespĺňa ani jednu z vyššie uvedených požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nie je možné
ani kvalifikovane oponovať a skutkovo vymedziť dôvody odvolania. V závere žiadal rozhodnutie v

napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalovaná odvolanie proti rozsudku nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne
nevyjadrila.

13.Zpodnetuodvolaciehosúdu,ktorýmalzato,žeodvolanímžalobcunapadnutývýrokIV.predmetného
rozsudku bol súdom prvej inštancie vyhlásený iba omylom ako duplicitný k výroku III., súd prvej inštancie
vydal vo veci opravné uznesenie č.k. 7C/261/2014-83 zo dňa 31.1.2018, v ktorého výroku rozhodol
nasledovne:
„I. Opravuje sa výrok rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.03.2015, č.k. 7C/261/2014

- 55, a to tak, že sa vypúšťa výrok uvedený v odseku IV.
II.VýrokrozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa12.03.2015,č.k.7C/261/2014-55pooprave
správne znie :
„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 136,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 136,38 eur od 26.04.2013 do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku .

Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd určuje že, zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 01.03.2011 č. A5536152 pod
bodom 2.5 v časti: "v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4
tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného
v bode 2.2. tohto článku jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím

doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na skutočnosť či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 85,10 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podniku samostatným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom ,
pričomtotoprávoniejepodmienenévykonanímžiadnehoúkonuzostranypodniku"jeneplatnázdôvodu

neprijateľnosti tejto podmienky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

14. Toto opravné uznesenie súd prvej inštancie s použitím ust. § 224 CSP odôvodnil tým, že vykonal
opravuzrejmejnesprávnostipredmetnýmrozsudkomtak,žeduplicitný,resp.nesprávnyvýrokIV.,ktorým

určil zmluvné podmienky žalobcu za neprijateľné vypustil a zároveň vymedzil správne znenie výrokovej
časti uvedeného rozsudku.15. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca,
pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol riadne
o podanom odvolaní, alternatívne, aby uznesenie zmenil tak, že opraví výrok rozsudku tak, že vypustí aj

výrok uvedený v ods. III. aj výrok uvedený v ods. IV. a výrok rozsudku okresného súdu bude iba v znení v
poradí prvého, druhého a piateho výroku. Ako odvolacie dôvody žalobca uplatnil dôvody v zmysle § 365
ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f), že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a písm. h), že rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Podľa odvolateľa odvolací súd postupoval nesprávne, keď vrátil predložený spis inak s tým, že
podľa obsahu odvolania sa jedná o návrh na opravu rozhodnutia a nie odvolanie. Odvolací súd pritom
nesprávne interpretoval a svojvoľne prehodnotil podanie žalobcu. Následne odvolateľ poukázal na
znenie ust. § 211 ods. 1, § 218 ods. 1, § 219 ods. 1 a § 221 OSP, platný v čase predmetného konania.

Namietal, že odvolací súd nepostupoval podľa vyššie uvedeného, ak odvolanie neodmietol, nepotvrdil,
ani nezrušil, čím došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces. Ak mal prvoinštančný
súd za to, že výrok IV. predmetného rozsudku je nadbytočný, mal ex offo obdobne postupovať aj pri
výroku III., keďže sa jednalo o obsahovo totožné výroky. Súd pritom rozhodol o zmluvnej pokute, ktorá
nepredstavovalameritoveci,t.j.dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymzisteniamasvoje

rozhodnutie neodôvodnil. Podľa žalobcu odvolací súd sa mal s podaným odvolaním žalobcu vysporiadať
a rozsudok zmeniť, resp. postupovať podľa procesných možností v OSP. Ak si súd prvej inštancie osvojil
názor, že výrok IV. o zmluvnej pokute je nadbytočný, mal obdobne vypustiť aj taktiež nadbytočný výrok
III. Uvedené malo dopad aj na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, z toho dôvodu žalobca
napadol aj výrok o trovách.

17. Žalovaná odvolanie ani proti predmetnému uzneseniu nepodala a k doručenému odvolaniu žalobcu
sa písomne nevyjadrila.

18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu o odvolaní žalobcu proti rozsudku po 1. júli 2016, postupoval
na základe prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti)užpodľaCSP.Keďžealeodvolanie
bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného

výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

19. Pokiaľ ide o odvolanie proti opravnému uzneseniu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. f) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,

ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej
inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti
rozhodnutia jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnuté opravné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).

20. Z opätovného preskúmania spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri
vyhlásení v poradí štvrtého výroku predmetného rozsudku sa nedopustil zrejmej nesprávnosti tým, že
by duplicitne vyhlásil za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zmluvnú podmienku ako v predchádzajúcomtreťom výroku, keďže predmetom žaloby boli úhrady z titulu dvoch zmlúv a ich dodatkov, ako sú
označené v treťom a štvrtom výroku, hoci obsah bodu 2.5 označeného dodatku nekorešponduje
s textom, ako ho súd cituje v štvrtom výroku predmetného rozsudku. Súd prvej inštancie sa teda

vyhlásením štvrtého výroku v predmetnom rozsudku nedopustil žiadnej zrejmej nesprávnosti či chyby v
písaní, tým, že tento výrok vyhlásil, hoci na druhej strane v odôvodnení rozhodnutia nie je jeho prijatie
nijako odôvodnené ani právne, ani vecne. V dôsledku toho nebolo správnym odvolanie žalobcu proti
predmetnému rozsudku podľa jeho obsahu posúdiť iba ako návrh na opravu predmetného rozsudku
vypustením štvrtého výroku. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že okresný súd je v zmysle §

391 ods. 2 CSP viazaný iba právnym posúdením odvolacieho súdu veci pri zrušení a vrátení veci na
ďalšie konanie, nie je ale viazaný pokynom pri vrátení veci inak, ktorý môže v odôvodnených prípadoch
korigovať.

21. Keďže potom neboli splnené podmienky pre vydanie predmetného opravného uznesenia, pričom
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali, odvolací súd s použitím

ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP napadnuté opravné uznesenie zrušil.

22. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ OSP,

ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutej časti preskúmavaného rozsudku je dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v poradí štvrtej a
piatej výrokovej vety zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389
ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP).

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti predmetnému
rozsudku, pri viazanosti rozsahom a dôvodmi ním podaného odvolania, bolo posúdiť správnosť
skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o potrebe určenia, že zmluvná
podmienka v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22.12.2012 č. A3590072 pod bodom 2.5 v súdom
prvej inštancie citovanom znení, je podľa ods. 4 výroku neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. V ostatných

častiach, proti v poradí prvému, druhému a tretiemu výroku odvolanie podané nebolo, rozsudok v týchto
častiach nadobudol právoplatnosť a nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu. V tejto súvislosti sa žiada
zdôrazniť, že žalobca v odvolaní podanom proti rozsudku výslovne jednoznačne a nepochybne napáda
iba štvrtý výrok a v závere sa tiež domáha zrušenia rozsudku práve v napadnutej časti. Jeho odvolanie
teda nemožno vzťahovať aj na ďalšie výroky preskúmavaného rozsudku, konkrétne tretí výrok, ako sa

to podáva v odvolaní proti opravnému uzneseniu.

24. Pokiaľ ide o v poradí štvrtý výrok preskúmavaného rozsudku, ktorý jediný bol účinne napadnutý
odvolaním žalobcu (včítane závislého výroku o náhrade trov konania), je nevyhnutné uzavrieť, že
súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku úplne opomenul túto časť rozhodnutia

odôvodniť a to tak právne, keď neaplikoval ani ust. § 153 ods. 3 a 4 OSP (aktuálne § 298 ods. 1 a 2 CSP),
pričom iba formálne citoval ust. § 53 OZ o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuvádza žiadne úvahy, či myšlienkové postupy na základe
ktorých dospel k záveru, že daná zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a z akých konkrétnych dôvodov. Odhliadnuc

od toho, text zmluvnej podmienky ako ju súd citoval v napadnutom a preskúmavanom štvrtom výroku,
vôbec nekorešponduje s textom tejto zmluvnej podmienky ako je založený na č.l. 15 a nasl. spisu, nesedí
dokonca ani samotná výška zmluvnej pokuty, ktorá podľa predmetného dodatku je 496,- Eur a súd v
predmetnom výroku uvádza 466,- Eur.25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

27. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

28. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP (predtým obdobne § 157 ods. 2 OSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd

odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

30. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale
tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,

k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,
je nepreskúmateľné.

31. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

32.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

33. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva naspravodlivý proces. S poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných
záveroch vo vzťahu k štvrtej výrokovej vete neodôvodnil právne ani vecne, pričom samotný výrok je
zmätočný a nekorešponduje s listinným dôkazom v spise, z ktorého má vychádzať, čím sa rozhodnutie v

napadnutej časti stalo plne nepreskúmateľným, nie je dobre možné tento nedostatok opraviť až v konaní
pred druhoinštančným odvolacím súdom.

34. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu - v jeho štvrtom výroku, včítane závislého piateho výroku o náhrade trov konania,

s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), vo vzťahu k potrebe vyslovenia zmluvnej podmienky v Dodatku k zmluve
o pripojení zo dňa 22.12.2012 č. A3590072 v bode 2.5, bude skutkový stav opätovne komplexne

vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité procesnoprávne a hmotnoprávne
ustanovenia, ustáliť, či dotknutá zmluvná podmienka spĺňa atribúty neprijateľnosti s následkom
neplatnosti, následne vo veci v zrušenom rozsahu opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie bude
nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).