Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617011868
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617011868.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej veci proti obžalovanému Z.. B. U. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/87/2017 zo dňa 9. 12. 2019, na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z.. B. U..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 4T/87/2017 zo dňa 9. 12. 2019 bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 4. decembra 2016 v čase okolo 10.00 hod. po štátnej ceste II/546 v smere jazdy od obce Jaklovce
do obce Margecany v okrese Gelnica po predchádzajúcom požití alkoholu viedol osobné motorové
vozidlo značky Renault Escape evidenčného čisla KE-789 FM, pričom dychovou skúškou elektronickým
prístrojom Dräger 7410 mu bola o 17.13 hod. nameraná hladina 0,12 mg/l alkoholu v dychu a podľa
znaleckého posudku Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Martin mal v čase skutku
koncentráciu alkoholu v krvi najmenej 1,09 -1,73 g/kg (promile).

Súd mu za to uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona,
§ 38 ods. 3 Tr. zákona trest zákazu činností viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 rokov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní

dňa 9. 12. 2019. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
okresný súd opätovne vyhodnotil dôkazy výlučne len jednostranne, v jeho neprospech a navyše v
rozpore s vedeckými poznatkami, ktoré súd vôbec nebral v úvahu a všetky jeho odborné pripomienky
považoval za obštrukcie. Predmetná 3. dychová skúška, ktorá je základom pre vypracovanie ÚZP
je vykonaná zjavne nezákonným spôsobom a bez certifikátu je procesne neúčinná. Predložený ÚZP
založený na tejto jedinej dychovej skúške ako dôkaz je taktiež právne neúčinný. Má zato, že procesná

neúčinnosť dôkazu spôsobená orgánmi činnými v trestnom konaní nie je dôvod na odročenie hlavného
pojednávania. Dodatočné zabezpečovanie zákonnosti jediného dôkazu súdom - certifikátu Drägera
7410 je jednoznačne porušením princípu nestrannosti. Má zato, že sa súd nedôsledne vysporiadal so
zásadou in dubio pro reo. Podrobne rozoberá priebeh konania, ako aj vykonané dôkazy a má zato, že
popísané skutočnosti svedčia o tom, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý kontradiktórny proces.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok z dôvodov § 321 ods. 1 písm. a/,
b/, c/, d/ Tr. por. zrušil a vec vrátil v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. okresnému súdu na nové konanie arozhodnutie, alternatívne, aby v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že ho spod
obžaloby z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. oslobodí podľa
§ 285 Tr. por.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na

ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a

právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

Krajský súd už v predmetnej trestnej veci konal, keď uznesením sp. zn. 8To/117/2018 zo dňa 11. marca
2019 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podstatnými dôvodmi zrušujúceho uznesenia krajského súdu boli namerané hodnoty I. a II. dychovej
skúšky a z nich vyplývajúci pokles hladiny alkoholu v krvi, ktorý bol väčší ako je všeobecne uznávaný
lekárskou vedou a súdno-lekárskou spoločnosťou a v nadväznosti na to hraničné hodnoty koncentrácie
alkoholu v krvi obžalovaného v čase spáchania skutku, kde hranica 1,00 promile je hranicou medzi

posúdením skutku ako trestného činu alebo priestupku.

Okresný súd v zmysle uvedeného pribral do konania znalecký ústav, Ústav súdneho lekárstva
a medicínskych expertíz Martin, ktorý podal znalecký posudok vo veci posúdenia alkoholického
ovplyvnenia Z.. B. U. s tým, že k podanému znaleckému posudku vypočul na hlavnom pojednávaní

znalca Doc. MUDr. Ľubomíra Straku, PhD.

Zo záznamov o dychových skúškach bolo preukázané, že v dobe o 10.11 hod. bola u obžalovaného
nameraná hodnota 0,53 mg/l a o 10.35 hod. hodnota 0,43 mg/l. Z listinných dôkazov je ďalej zrejmé,
že tieto dychové skúšky u obžalovaného boli vykonané dychovým analyzátorom AlcoQuant 6020 Plus

s platným certifikátom.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výsledky predmetných dychových skúšok, ako aj spätný
prepočet alkoholu v krvi u obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla boli podrobené jednak
odbornému zhodnoteniu MUDr. Vlastou Vyhnálkovou, ako aj znaleckému posudku Doc. MUDr. JUDr.

Petra Kováča, PhD., z ktorých vyplynuli rozdielne závery o hladine alkoholu v krvi obžalovaného. MUDr.
Vyhnálková určila hodnotu v rozmedzí 1,096 až 1,126 g/kg a Doc. MUDr. JUDr. Kováč, PhD. určil v
znaleckom posudku v rozmedzí 0,9864 až 1,644 g/kg s tým, že znalec zároveň spochybnil I. a II. dychovúskúšku obžalovaného a to predovšetkým veľkým rozdielom v hodnotách medzi I. a II. dychovou skúškou,
ktorý nemožno vysvetliť fyziologickým odbúravaním.

Práve vzhľadom na uvedenú rozdielnosť záverov a pre potreby zistenia hodnoty alkoholu v krvi
obžalovaného bol vo veci vypracovaný ústavný znalecký posudok, podľa záverov ktorého mal
obžalovanýZ..B.U.včaseo9.50hod.koncentráciualkoholuvkrvivrozmedzí1,14až1,73g/kgavčase
o 10.11 hod. v rozmedzí 1,09 až 1,66 g/kg, z čoho je zrejmé, že v čase medzi 9.50 hod. až 10.11 hod.
bola koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného v medziach uvedených koncentrácií od 1,09 do 1,73 g/

kg (promile). V prípade akceptácie prípustnej chyby elektronického merača by koncentrácia alkoholu v
krvi bola v medziach od 1,03 do 1,79 g/kg. Znalci pritom vychádzali z III. dychovej skúšky obžalovaného,
ktorá nebola nijakým spôsobom spochybnená, nebola ovplyvnená nedodržaním predpísaných postupov
a bolo na jej základe možné vykonať spätný prepočet. Podľa záverov tohto znaleckého posudku tak
obžalovaný dňa 4. 12. 2016 v čase od 9.50 hod. do 10.11 hod. nebol spôsobilý bezpečne viesť a ovládať
motorové vozidlo bez toho, že by neohrozil seba alebo iných účastníkov cestnej premávky.

Znalci v tejto súvislosti kvalifikovane zdôvodnili, že ak by sa výpoveď obžalovaného zakladala na pravde,
tak v čase jazdy a v čase všetkých dychových analýz by bol už určite triezvy a koncentrácia alkoholu
v krvi by v daných časových úsekoch bola 0,00 g/kg, čo je však v rozpore s objektívne detekovanými
koncentráciami alkoholu v krvi, keďže z výsledkov prepočtov je možné jednoznačne ustáliť záver, že

obžalovaný pred jazdou s určitosťou požíval alkoholické nápoje vo väčšom množstve ako udával a v
čase jazdy bol alkoholom jednoznačne negatívne ovplyvnený, teda bol v stave vylučujúcom spôsobilosť
bezpečne viesť motorové vozidlo.

Znalecký ústav podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré výsledky I. a II. dychovej skúšky vykonaných

obžalovaným vyhodnotil ako nepoužiteľné pre stanovené koncentrácie etanolu v krvi obžalovaného.
Tak výrazný pokles koncentrácie etanolu v ľudskom organizme ako bol zaznamenaný práve týmito
dvoma dychovými skúškami je fyziologicky nereálny, nevysvetliteľný a je dôkazom toho, že jedna
alebo obe z dychových skúšok boli nejakým spôsobom modifikované nedodržaním návodu na použitie,
avšak najpravdepodobnejšie došlo k falošnému zníženiu II. dychovej skúšky. Znalci teda pripustili,

že k možnému ovplyvneniu výsledkov dychových skúšok mohlo dôjsť v minimálnej miere faktormi
uvádzanými obžalovaným (neúspešné dychové analýzy krátko pred I. úspešnou skúškou, použitie toho
istého náustku, nedodržanie návodu na použitie dychového analyzátora) s tým, že v prípade II. dychovej
skúšky je vysoká pravdepodobnosť zníženia jej výsledku oproti realite.

Zo znaleckého dokazovania vyplývajú zároveň dostatočné a odborne kvalifikované podklady pre záver
okresného súdu vo vzťahu k obhajobe obžalovaného, že na pozitívnom výsledku dychových skúšok sa
malipodieľaťinélátkyatovdôsledkukonzumáciecesnakualebocibule.Znalcivtejtosúvislostivýslovne
uviedli, že dychové analyzátory môžu detekovať aj iné chemicky podobné látky, avšak takéto látky sa
fyziologicky v organizme nenachádzajú. Vo vzťahu k otázke, či dychový analyzátor vyhodnotí ako etanol

v dychu dva endogénne plyny - allytiol a propantiol, ktoré sa uvoľňujú po konzumácii konkrétne cesnaku
alebo cibule a zvýšenom obsahu žalúdočnej kyseliny, znalci uviedli, že sa v priebehu doterajšej praxe
teoreticky, ani prakticky nestretli so skutočnosťou, aby uvedené chemické látky vznikali v organizme v
takom rozsahu, že by mohli reálne ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Zároveň túto možnosť absolútne
vylúčili aj z dôvodov, že obžalovaný požíval lečo naposledy v predchádzajúci večer pred jazdou a je

vylúčené, aby na druhý deň ráno bola v jeho žalúdku prítomnosť cibule, či cesnaku, nakoľko tieto látky už
boli s istotou pasážou tráviaceho traktu presunuté do nižších oblastí, keďže priemerný čas prítomnosti
cibule v žalúdku je podľa súdnolekárskych zdrojov 3 a pol hodiny.

Ako to správne vyhodnotil okresný súd, ústavný znalecký posudok jednoznačne ustálil, že na základe

opätovného prepočtu z III. dychovej skúšky vykonanej 4. 12. 2016 o 17.13 hod., ktorej hodnota bola
0,12 mg/l, teda 0,25 g/kg (promile) mal obžalovaný v čase vedenia motorového vozidla medzi 9.50 hod.
až 10.11 hod. koncentráciu alkoholu v krvi, ako to už bolo vyššie uvedené v medziach od 1,09 do 1,73
g/kg (promile) s tým, že znalci podrobne popísali spôsob výpočtu, ktorý obžalovaný namietal spôsobom
podrobne rozvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obhajobu obžalovaného v tomto smere

všakznalecDoc.MUDr.ĽubomírStraka,PhD.vyvrátil,uviedol,ževýpočetústavujeplneopodstatnenýa
v žiadnom prípade nerozpoľuje stanovisko Slovenskej súdno-lekárskej spoločnosti z roku 2003, pretože
toto stanovisko ráta s výsledkom dychovej analýzy tak, ako je zobrazený na displeji. K skutočnosti,
že spätný prepočet robil ústav z III. dychovej skúšky znalec uviedol, že na to, aby mohli tento spätnýprepočet vykonať musí konkrétny prípad spĺňať stanovisko Slovenskej súdno-lekárskej spoločnosti,
pričom tento konkrétny prípad všetky atribúty spĺňal.

Dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s obhajobou obžalovaného, že III. dychová skúška bola
vykonaná iným dychovým prístrojom. Z vyžiadaného certifikátu o overení použitého analyzátora dychu
(Dräger, Alcotest 7410) mal aj krajský súd preukázané, že predmetné meradlo zodpovedalo v čase jeho
použitia schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25 Vyhl. ÚNMS č. 210/2000 Z. z. a
ustanoveniamzákonač.142/2000Z.z.stým,žeanipodľanázorukrajskéhosúduvýhradyobžalovaného

v smere overenia fotokópie, či výstupu v českom jazyku nie sú opodstatnené.

Stotožniac sa v celom rozsahu aj s podrobným až vyčerpávajúcim odôvodnením okresného súdu vo
vzťahu k spochybňovaniu tak procesnej účinnosti III. dychovej skúšky, ako aj jej výsledku, vrátane
vysporiadania sa s dychovou skúškou evidovanou pod číslom 06714 tak nemal ani krajský súd žiadne
pochybnosti o právnom závere okresného súdu, že obžalovaný Z.. B. U. tak po subjektívnej, ako aj

objektívnej stránke naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a že obžalovaný za ustálených skutkových okolností viedol
motorové vozidlo jednoznačne s koncentráciou alkoholu v krvi nad 1,00 promile.

Preto krajský súd nezistiac žiadne pochybenie ani vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.