Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/72/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319010799

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319010799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom, v trestnej veci proti
obžalovanému I. C., pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2020 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

I. C., T.. XX.XX.XXXX D. H., U. H. Y. C. G., XXX XX Y.B. C. G.

sa uznáva vinným, že

dňa 19.12.2017 v čase o 08.29 hod. v križovatke cesty V. triedy/XXXX za obcou T. G. v smere na obec
M. ako vodič nákladného motorového vozidla zn. Volvo FH, J.: G.-XXXDY s návesom zn. Schwarzmüller

K-Serie, EVČ: G.-XXXYG porušujúc ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 27 ods. 1 a § 28 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke sa nevenoval plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a
napriek výstrahe dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho
zariadenia signalizujúcej zákaz prejazdu cez priecestie vošiel na viackoľajové železničné priecestie G
bez závor, kde v tom čase po druhej koľaji zo smeru Galanta smerom na obec Senec prechádzal osobný
vlak B v ktorom sa nachádzalo v tom čase približne 130 cestujúcich, následkom čoho došlo k zrážke
návesu motorového vozidla s rušňom J. XXX XXX-X vlakovej súpravy, pri ktorej rušňovodič W. G. utrpel
závažné zranenia hlavy s poškodením mozgu a vnútrolebečných tkanív nezlučiteľné so životom

teda

z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a činom spôsobil smrť

čím spáchal

prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 285 ods. 3 Tr. Zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. Zákona, k § 36 písm. j), písm. l)
Tr. Zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. Zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do Ústavu pre výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému zároveň ukladá aj trest zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 5 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súdu poškodenú W. G., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C.Y., G. O. Č.. XXX/X
odkazuje so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného I. C., ako aj oboznámením
sasospisovýmmateriálomnavecsavzťahujúcim,čodookolnostídôležitýchpreurčenieavyhodnotenie
druhu a výšku trestu pre obžalovaného a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto
rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní, na ktorom súd začal s prejednaním trestnej veci dotazom u procesných strán
zistil, že prokurátor, ale ani obžalovaný nemali záujem s poukazom na § 255 ods. 3 Tr. poriadku uzavrieť
dohodu o vine a treste.

Obžalovaný I. C. na hlavnom pojednávaní po riadnom procesnom poučení uviedol, že má záujem učiniť

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku čo mu súd samozrejme umožnil a obžalovaný následne učinil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a prehlásil, že sa cíti byť vinný, zo žalovaného
skutku.

Následne súd obžalovanému položil otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Tr. poriadku, na

ktoré obžalovaný odpovedal nasledovne:

1.Obžalovaný na otázku, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý je mu kladený za vinu,
odpovedal: áno.

2.Na otázku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, možnosti zvoliť si obhajcu
a radiť sa s ním o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno.

3.Obžalovaný na otázku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, uviedol: áno.

4.Na otázku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou za tento trestný čin, uviedol: áno.

5.Na otázku či sa priznal dobrovoľne a priznal vinu dobrovoľne za tento skutok, obžalovaný uviedol: áno.

Následne po vyjadrení obžalovaného k vyššie citovaným otázkam, súd zisťoval stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného, na čo intervenujúci prokurátor uviedol, že žiada, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného
o vine a aby sa dokazovanie o priznanom skutku nevykonávalo a toto sa obmedzilo už iba na okolnosti,
ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o druhu a výške trestu pre obžalovaného.

Zároveň aj poškodená uviedla, že súhlasí s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a táto
súhlasne ako prokurátor navrhla, aby sa dokazovanie o priznanom skutku nevykonávalo a súd prikročil
k vyhláseniu rozsudku.

Súd po vyjadrení dotknutých procesných strán podľa § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. Poriadku prijal vyhlásenie

obžalovanéhoI.C.ovineazároveňrozhodol,žedokazovanieopriznanomskutkusavykonávaťnebude.

Vzhľadom na vyššie uvedené, následne súd vykonal dokazovanie už iba oboznámením okolností
dôležitých pre rozhodnutie o druhu a výške trestu pre obžalovaného, pričom oboznámil odpis z registra
trestov obžalovaného, výpis z registra priestupkov, evidenčnú kartu vodiča, ako aj aktualizovaný odpis

z registra trestov ku dňu 25.02.2020.Súd zistil, že obžalovaný doposiaľ súdne trestný nebol, ani v aktualizovanom výpise z registra trestov
nemá žiadny záznam.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra slovenskej republiky súd zistil, že
obžalovaný bol postihnutý v roku 2017 tri krát za priestupky na úseku dopravy a to jeden krát pokutou
vo výške 20,- Eur, jeden krát vo výške 30,- Eur za nezakrytý náklad (preprava nákladu), ale v jednom
prípade aj za prekročenie celkovej hmotnosti nákladnej súpravy a to v celkovej výške 650,- Eur. V roku

2016 bol postihnutý jeden krát pokutou vo výške 20,- Eur taktiež na úseku dopravy za plachtovanie
nákladu.

Z evidenčnej karty vodiča vyplynuli zhodné skutočnosti ohľadom jeho postihov v období od roku 2016.

Súd zároveň oboznámil aj záruku kolektívu pracovníkov F., G..M..B.., so sídlom Y. C. G. XXX,

ktorú predložil obhajca obžalovaného na základe, ktorej podpísaný pracovníci poskytli záruku za
obžalovaného s tým, že sú schopní výchovne pôsobiť na obžalovaného a dohliadať, aby sa v budúcnosti
nedopustil žiadnej trestnej činnosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že vina obžalovaného jednak na dôkaze,

ktoré boli produkované už v rámci prípravného konania, ale aj vzhľadom k vyhláseniu samotného
obžalovaného o vine, bola nesporne preukázaná a obžalovaný sa svojim nedbanlivostným konaním v
zmysle § 16 písm. a) Tr. Zákona po subjektívnej stránke nakoľko vedel, že môže spôsobiť uvedeným
v Tr. Zákone porušiť alebo ohroziť záujem, ktorý tento zákon chráni alebo bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí a po objektívnej stránke tým, že z

nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a svojim činom spôsobil smrť inej osoby, naplnil po
subjektívnej, ale i po objektívnej stránke skutkovú podstatu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods.
1 ods. 3 písm. b) Tr. Zákona.

Pri úvahe o druhu a výške trestu pre obžalovaného súd vychádzal z okolností, ktoré boli preukázané

na hlavnom pojednávaní s prihliadnutím na závažnosť samotného skutku, okolností za akých došlo k
jeho spáchaniu, mieru zavinenia, jeho následky, ale aj s prihliadnutím na samotnú osobu obžalovaného
a možnosťami jeho nápravy, pričom dospel k záveru, že v danom prípade na obžalovaného bude nutné
pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý súd vymeral po úprave zákonnej hranice trestnej sadzby, ktorá
predstavovala rozpätie 1-5 rokov a to s prihliadnutím na poľahčujúce okolností v zmysle § 36 písm. j),

písm. l) Tr. Zákona, keďže obžalovaný od počiatku prípravného konania spáchanie skutku priznáva a
doposiaľ viedol riadny život, teda prevažujú u obžalovaného poľahčujúce okolností a preto s poukazom
na § 38 ods. 3 Tr. Zákona upravil základnú trestnú sadzbu a to tak, že znížil hornú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a teda trest vymeriaval v rozsahu upravenej trestnej sadzby
od 2 rokov do 3 rokov a 4 mesiacov.

Súd má za to, že vzhľadom na okolností spáchania skutku, ale samozrejme aj na prihliadnutie následku,
ktorý skutkom vznikol a tento je nenapraviteľný keďže došlo k usmrteniu poškodeného, pričom je nutné
mať na zreteli aj tú skutočnosť, že obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním žiadnym spôsobom sa
nepričinil o zmiernenie následku a bolo iba zhodou náhody a zároveň obetavého prístupu samotného

poškodeného, ktorý zaplatil za svoj obetavý prístup svojim životom, že nedošlo k podstatne ťažšiemu
následku.

Je nutné si uvedomiť, že pri vykoľajení vlaku by došlo pravdepodobne k ťažším následkom a aj smrti
podstatne vyššieho množstva osôb, nakoľko v danom čase sa vo vlaku nachádzalo 130 cestujúcich.

Súd samozrejme prihliadal aj na samotnú osobu obžalovaného, kde vyhodnotil aj existujúce poľahčujúce
okolností, ale po komplexnom zhodnotení všetkých okolností, ktoré majú vplyv na uloženie druhu a
výšky trestu má súd za to, že trest, ktorý má postihnúť obžalovaného musí byť v danom prípade trestom
nepodmienečným, ktorý súd vymeral na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby pri akceptovaní

poľahčujúcich okolností v prospech obžalovaného a to na spodnej hranici v trvaní 2 rokov.Súd má za to, že takýto trest, ktorý bol uložený obžalovanému je spravodlivý, zákonný a zároveň aj
adekvátny okolnostiam predmetného skutku a splní svoj účel trestu, tak ako má na mysli ustanovenie
§ 34 ods. 1 Tr. Zákona.

Súd zároveň vzhľadom na skutočnosť, že poškodená prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uplatňovala nárok na náhradu škody vo výške 150.000 ,- Eur ako nemajetkovú ujmu vo vzťahu, ku ktorej
súd nemal žiadne potrebné podklady, odkázal poškodenú s týmto jej nárokom na náhradu škody na
civilný proces s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 1 Tr. Poriadku,.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia
na podpísanom súde. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne
vzdala.