Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. február 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/87/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507203533
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7507203533.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcov: 1. V. H.,

bytom E. XXX/XX, 044 31 O. K. E. - S. I., , zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom AK,
Pollova 32, Košice, 2. D. H., bytom Z. Š. Č.. X, XXX XX S., proti žalovaným: 1. Mesto Košice, tr. SNP č.
48/A, Košice, 2. SR - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca upraveným návrhom žiadal, aby súd určil, že

parcela č. XX/X, k. ú. H. J. E. o výmere 633 m2, druh pozemku: trvalé trávne porasty, vytvorená
geometrickým plánom č. 173/2007 zo dňa 17.7.2007 z pôvodných parciel KN -E č. XXX, XXX, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, ktoré parcely sú zapísané na LV č. XXXX k. ú. H. J. E. pôvodne PK číslo parcely u
všetkých parciel je E KN XX a bolo zapísané v PK vložke č. XX, k. ú. H. J. E., z ktorej bola parcela č.
XX odpísaná do pozemnoknižnej vložky č. XXX,

- parcela č. XXXX/X, k. ú. H. J. E. o výmere 1408 m2, druh pozemku: lesné pozemky, ktorá nie je

zapísaná na LV č. 1619, ale je vytvorená geometrickým plánom č. 173/2007 zo dňa 17.7.2007, ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. H. J. E.

patria do dedičstva po nebohej S. H., nar. X.X.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX a nebohom P. H., nar.
X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX.

2.V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.04.2013 tak, že žalobu zamietol.

3.Uznesením zo dňa 19.12.2014 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie z procesných dôvodov - za účelom zistenia, kto je procesným nástupcom zomrelého, t.j.
pôvodnej žalobkyne v 3. rade a za účelom vypracovania návrhu na pripustenie zmeny žalobného
návrhu zo dňa 20.05.2011, ktorým uznesením súd pripustil na pojednávaní dňa 27.03.2013, avšak
uznesenie písomne nevypracoval a nedoručil ho neprítomným stranám na pojednávaní, t.j. žalobkyni
v 2. rade a právnym nástupcom žalobkyne v 3. rade.

4.Súd uvedený nedostatok v konaní odstránil dňa 14.10.2015, a vypracoval uznesenie, ktorým súd
konanievočižalobkyniv3.rade(M.S.H.,G.Č..XX)zastavilazároveňpripustilzmenužalobnéhonávrhu
v súlade s jeho pripustením na pojednávaní dňa 27.03.2013 a toto uznesenie teda doručil stranámv spore ako i právnemu zástupcovi. V prejednávanej veci súd zistil okruh dedičov, ktorí prichádzali
do úvahy po nebohej pôvodne označenej žalobkyne v 3. rade - M. S., a to na základe uznesenia
Okresného súdu v Brezne (4D/308/2012-10); č.l. 283, voči ktorej bolo konanie zastavené s tým, že jej

dedičia,synovianebohejžalobkyneoznámili,žedokonanianevstupujú.Konanievpredmetnejdedičskej
veci po poručiteľke bolo teda zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľky.

5.Žalobcovia zotrvali na podanom návrhu tak, ako bol podaný a žiadali, aby súd určil vyššie uvedené
nehnuteľnosti do dedičstva po nebohých rodičoch - žalobcov v 1. a 2. rade.

6.Zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade s podaným žalobným návrhom nesúhlasili, zotrvali na
doposiaľ svojich učinených prednesoch, mali za to, že žalobca ani právny predchodca nebol pri vydržaní
dobromyseľný, a teda nesplnili podmienky pre vydržanie a žiadali žalobný návrh v plnom rozsahu
zamietnuť.

7.Súd doplnil dokazovanie prednesmi strán, právneho zástupcu, doplnením dokazovania a zistil tento
skutočný stav:
Žalobca i naďalej zotrvával na svojom žalobnom návrhu, mal za to, že žalobca resp. právny predchodca
žalobcov v 1. a 2. rade predmetné nehnuteľnosti vydržal, nakoľko od 24.05.1961 dostal otec žalobcov
povoleniena stavbu, namieste,kdestojírodičovskýdom,spodnáčasťparcelyslúžiprávenaprístupovú

cestu, ktorá je jedinou prístupovou cestou k domu, tento nadobudli jeho rodičia od O. J. a časť parcely,
ktorá je nad pozemkom, obrátili sa na lesnú správu a podľa jeho názoru dali všetky veci do poriadku.
Na lesnom závode povedali otcovi žalobcu, aby napísal zmluvu, keďže to užíva 21 rokov, toto mu
povedali,nakoľkotožalobcovipovedaljehonebohýotec. Žalobca nevie,akýmspôsobommápreukázať
skutočnosti, o ktorých má vedomosti od svojho nebohého otca a ani to, čo sa týka dobromyseľnosti,

držby. Má za to, že on a jeho rodičia nie desať, ale 53 rokov užívali predmetnú nehnuteľnosť, a preto
si chce dať do poriadku tieto vlastnícke vzťahy, uviedol, že svedkovia v konaní potvrdili, že predmetné
nehnuteľnosti užívajú resp. užívali jeho rodičia, celú nehnuteľnosť si ohradili a v takomto stave ju
užívali nepretržite. Okrem toho predložil aj pokladničný doklad, ktorý bol pripojený k žiadosti o zriadenie
práva osobného užívania zo strany otca žalobcu, ktorý doručovali na Východoslovenské štátne lesy,

keďže uvedené doklady na Východoslovenských štátnych lesoch už nie sú, žalobca nemá žiadne ďalšie
dôkazy. Doplnil svoju výpoveď, keď uviedol, že je pravdou, že predmetnú nehnuteľnosť už predal, avšak
novému majiteľovi žalobca sľúbil, že nehnuteľnosti vysporiada, keďže sa jednalo o vydržanie a on sám
tieto nehnuteľnosti užíva 55 rokov, bez toho, aby si niekto niečo vyžadoval, resp. namietal jeho užívanie.

8. Zástupca za žalovaného v 1. rade zotrval na svojich prednesoch a žiadal žalobu zamietnuť.

9.Zástupca za žalovaného v 2. rade taktiež zotrval na svojom písomnom stanovisku a opätovne doplnil
na pojednávaní, že žalobcovi ani jeho právnym predchodcom nemohlo vzniknúť vlastnícke právo,
nakoľko nikto nemôže previesť viac práv na iného, než sám má, navyše nie sú ani splnené podmienky

pre vydržanie, že nemôže mať právny záujem na takomto určení, pretože v súčasnej dobe už nie je
vlastníkom predmetného domu, a nový vlastník by si mal právne riešiť prístup k svojmu domu.

10.Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11.Podľa ust. § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12.V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti:
1)parcela č. XX/X k.ú. H.M. J. E. o výmere 633 m2, trvalé trávne porasty, vytvorená geometrickým
plánom č. 173/2007 zo dňa 17.07.2007 z pôvodných parciel KN-E č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/
X zapísaných na LV č. XXXX k.ú. H. J. E.,
2)parcela č.XXXX/X o výmere 148 m2 - lesné pozemky vytvorené geometrickým plánom č. 173/2007

zo dňa 17.07.2007, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. H. J. E. patria do dedičstve po nebohej S.
H.Š. a nebohom P. H.. Žalobcovia svoju žalobu opierali o skutočnosti, že rodičia žalobcu na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 28.04.1961 zapísanej pod N 253/61 odkúpili od Z. H. nehnuteľnosti vo veľkosti
jeho podielov v k.ú. H. J. E., pzknvl. XXX bod A, rad I parcelu č. XX pod B23, 24 ako stavebný pozemok.Predmetná parcela č. XX bola používaná ako roľa. Na základe žiadosti P. H. - odbor výstavby a
vodného hospodárstva ONV v Košiaciach (č.l. 214) vydal rozhodnutie, ktorým povolil stavbu v obci
DružstevnápriHornáde,k.ú.H.napozemkuparcelyč.XXX,XXX,XXX,XXXM.XXXzaúčelomvýstavby

domu. Rozhodnutím ONV v Košiciach, zo dňa 24.05.1961 č. KOV-24/5-1961 bola stavba povolená
a na tejto stavbe bol postavený rodinný dom, v ktorom sa narodil žalobca a jeho súrodenci. Žalobca
ďalej tvrdil, že pozemok - parcelu č. XX/X (vytvorený z parciel KN-E č. XXX, XXX,XXX/X, XXX/X a XXX/
X), ktoré predtým predstavovali m.p.č. XX v pzknvl. č. XX mal odkúpiť otec žalobcov niekedy v
roku 1968 ako roľu na Maleku o výmere 655 m2 od Y. J. (č.l. 140), okrem tohto dôkazu však žalobca so

žiadnyminýmdôkazomohľadomtejtoparcelynedisponoval, súdtedadoplňovaldokazovaniedopytomv
archíve Okresného súdu Košice - okolie, taktiež aj v štátnom archíve, či sa kúpnopredajná zmluva medzi
účastníkmi zmluvy S. H., P. H. a Y. J. v rokoch 1955 - 1965 nenachádzajú, v konaní však súdu bolo
oznámené, že predmetné zmluvy v štátnom archíve, ani v archíve súdu nie sú. Žalobca zároveň žiadal,
aby aj parcela č. XXX/X k.ú. H. bola zahrnutá do dedičstve po jeho nebohých rodičoch, čo odvodzoval
žiadosťou o zriadenie osobného užívania, ktorú adresoval jeho právny predchodca dňa 21.06.1985

Východoslovenským štátnym lesom, ktorou žiadal o pridelenie parcely do osobného užívania z dôvodu,
že predmetnú parcelu užíva 21 rokov, hoci v tejto žiadosti (č.l. 25) je uvedené, že „svah je ako súčasť
dvora a prístupová cesta, a preto ju dňa 23.05.1964 odkúpil ako urbariát od JRD v Družstevnej pri
Hornáde“ (pokladničný doklad č. 702 648), predmetná parcela č. XXX/X v pozemnoknižnej vložke ako
urbariát družstva nikdy nebola evidovaná, t.č. je táto parcela evidovaná na LV č. XXXX ako parcela č.

XXXX/X k.ú. H. J. E.O., o celkovej výmere 55.898 m2, ktoré nadobudla žalovaná v 1. rade na základe
zákona o majetku obcí, kde odovzdávajúcim boli Štátne lesy SR, š.p..

13.Súd sa oboznámil taktiež s výpoveďami svedkov predchádzajúcich pojednávaní, svedkyne H. V., S.
H. a S. E., ktorí potvrdili, že predmetné pozemky, rodičia žalobcu užívali nepretržite, pozemok si ohradili

a užívali odkedy tam prišli žalobcovi rodičia bývať, celú parcelu.

14.Žalobcovia tiež predložili aj geometrický plán č. 244-3602-1086/84 zo dňa 22.08.1984 za účelom
rozdelenia parciel č. XXX/X a XX a teda za účelom majetko-právneho vysporiadania, avšak tento
geometrický plán ani nebol v katastri nehnuteľností takýmto spôsobom zapísaný.

15.Predpokladomúspešnostižalobyourčenie,čiprávnyvzťahtujealeboprávojealebonieje(určovacej
žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určenie je
naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý

právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým, alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. Ak žalobca navrhuje určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Pri
posudzovaní naliehavého právneho záujmu na takomto určení treba vychádzať zo skutočnosti, že
žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností.

16.V prejednávanej veci ide o posúdenie splnenia jednej z kumulatívnych podmienok držby, ktorou je
dobromyseľnosť žalobcov, resp. právnych predchodcov pri vstupe do držby.

17.Podľa ust. § 135a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení novely vykonanej zákonom č. 131/1981

Zb. účinnej od 01.04.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane
občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú veci 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov,
obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(§ 132a ods. 2).

18.Podľa ust. § 135 ods. 2 citovaného OZ, ak ide o pozemok, alebo jeho časť, ktorý má občan
nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199
ods.1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním
uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je
väčšia, než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného

rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo
vybrať si len jednu z týchto časti, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou, zriadi
právo osobného užívania.19.Podľa § 135a ods. 3 OZ, takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve,
alebo vec ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto
nemôže nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, alebo ku ktorému má

socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

20.Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.1983 § 507a ods. 3 OZ, do času
uvedeného v ust. § 135a sa započítava aj čas, po ktorý občan, alebo jeho právny predchodca mal
vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pred

01.04.1983; tento čas sa však neskončí skôr, než uplynutím 1 roka od tohto dňa. Vychádzajúc zo
žalobcami tvrdenej skutočnosti, že do držby nehnuteľností mali vstúpiť v roku 1964 (resp. 1968 a
p. č. 75/2) , bolo potrebné zaoberať v prejednávanej veci z hľadiska právnej úpravy Občianskeho
zákona z roku 1964 (40/1964 Zb), tento však nepripúšťal vydržanie ako osobitný spôsob nadobúdania
vlastníckeho práva. Možnosť vydržania k hnuteľným veciam a niektorým nehnuteľnostiam bola
zavedená do nášho právneho poriadku opätovne až novelou z roku 1982. Ustanovenie § 570a ods.

3 OZ v znení novely uvádza, do vydržacej doby uvedenej v § 135a započítava aj dobu, po ktorú
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe, alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu pred 01.04.1983, aktuálnym sa však stalo vydržanie veci podľa
novely až od 01.04.1984, pretože aj keď sa započítavajú vydržacie doby, ktoré uplynuli ešte pred
účinnosťou novely, neskončia sa tieto doby skôr, než uplynutím jedného roku od účinnosti novely OZ.

Preto je možné započítanie vydržacej doby podľa novely vzťahovať iba na dobu od účinnosti OZ, t.j. od
01.04.1964,doúčinnostinovelyOZ,t.j.01.04.1983.Nastúpeniedooprávnenejdržbyvšakpredpokladalo
dobromyseľnosť žalobcov o tom, že im sporná nehnuteľnosť patrí.

21.Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom
stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ
je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým
okolnostiam;ažejevtejtodobrejviereso zreteľomkuvšetkýmokolnostiam; uvedenépodmienkymusia

byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo
subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok
vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že
nestačí iba subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere, „so zreteľom ku všetkým
okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, súd

hodnotí objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. osobného presvedčenia žalobcu a teda berie
do úvahy i to, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného
prípadu pokaždompožadovať,nemal, resp.nemoholmaťpocelúvydržaciudobudôvodnépochybnosti
o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva,
že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže

zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému by sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba
zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa
musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho
prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci,

nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej
viere, avšak nie so zreteľom ku všetkým okolnostiam, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným.
Ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny (rozsudok Najvyššieho súdu SR
5Cdo/234/2009). Súd preto okolnosti týkajúce sa posúdenia dobrej viery žalobcov posudzoval v súlade
s vyššie uvedenými zásadami, pričom dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za

ktorých vôbec mohlo takéto právo vzniknúť, teda hlavne k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol
mať za následok vznik práva. V prejednávanej veci takýmto titulom podľa žalobcov mala byť „kúpna
zmluva, ktorá bola uzatvorená v roku 1984“, takýmto titulom malo byť prehlásenie O. J. v roku 1968,
ktorým potvrdila, že právnemu predchodcovi žalobcu P. H. s manželkou odpredala parcelu č. XX/X (XX
na Malku) o výmere 655 m2 (č.l. 20).

22.Dodatočným šetrením v Štátnom archíve Košice ako i na tunajšom súde vykonaním lustra nezistil
súd skutočnosti, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobcu o uzavretí takejto kúpnopredajnej zmluvy, súdnavyše zistil, že Y. J. v pzknvl., v ktorej sa nachádza parcela č. XX/X nebola evidovaná ako vlastníčka.
Súd poukazuje na skutočnosť, že nikto nemôže preniesť na druhú osobu viac práv ako on sám má.

23.Titulom pre vstup do držby k parcele č. XXX/X k.ú. H. J. E. t. č. parcela CK-N č.1190/1 o výmere
55898 m2 zapísaná na LV č. XXXX k.ú. H. J. E. právneho predchodcu žalobcov malo byť právo, ktorým
sa právny predchodca žalobcu obrátil so svojou žiadosťou o zriadenie práva osobného užívania, ktorú
adresoval dňa 21.04.1985 Východoslovenským štátnym lesom, v ktorom žiadal o pridelenie tejto parcely
do osobného užívania z dôvodu, že tento svah je súčasť dvora a prístupová cesta s tým, že predmetnú

parcelu užíva 21 rokov. V tejto žiadosti (č.l. 25) uviedol, že tento svah je ako súčasť dvora a prístupová
cesta, preto ju 23.05.1964 odkúpil ako urbariát od JRD v Družstevnej pri Hornáde (súčasť - pokladničný
doklad č. 702648), súd však zistil, že predmetná parcela nikdy nebola evidovaná v pzknvl. ako Urbariát
družstva. Dňa 01.04.1985 právny predchodca žalobcu podal žiadosť o zaevidovanie parcely lesnému
závodu a o overenie údajov na parcele č. XXX XXX/X (č.l. 7), čo odôvodnil tým, že z geometrického
plánu sa dozvedel, že aj tzv. urbariát prináleží lesnému závodu.

24.Súd opätovne preskúmaním tejto skutočnosti sa obrátil na Lesy SR, š.p. Košice, na Štátny archív
Košice, kde zistil, že takáto žiadosť, resp. odpoveď štátneho podniku sa nenachádza s tým, že je
možné, že tieto registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty boli vyradené po uplynutí
lehoty ich uloženia a tak teda skutočnosť, či právny predchodca žalobcu odkúpil od JRD v Družstevnej

pri Hornáde, čo odkúpil sa súdu nepodarilo zistiť, je možné, že predmetný pokladničný blok bol len
podkladom, ktorým právny predchodca mohol zaplatiť poplatok za užívanie predmetnej nehnuteľnosti.
Súdzároveňpoznamenáva,že vprípade,akbylesnýzávodzriadilkpredmetnejparceleč.XXX/X(právo
osobného užívania), toto právo by bolo zaevidované na LV. I v prípade, ak by takáto dohoda o osobnom
užívaní uzavretá nebola, právny predchodca žalobcu sa nemohol stať vlastníkom predmetnej parcely,

pretože nemohol vydržať pozemky, ktoré boli vo vlastníctve štátu. Navyše, i samotná skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu sa ešte v roku 1985 obrátil na Štátne lesy, š.p. s touto žiadosťou vyvracia
jeho tvrdenie o dobromyseľnosti k predmetnej parcele.

25.Žiaden iný dôkaz ohľadom vydržania právneho predchodcu žalobcu k tejto časti parcely zo strany

žalobcu a ani iný titul vstupu do držby, predložený nebol.

26.Z uvedených skutočností súd má za to, že žalobcovia nemohli nadobudnúť a ani právny
predchodcapsychicképresvedčenieotom,žeimspornénehnuteľnostipatria,pretožeichdobromyseľné
presvedčenie v danom prípade bolo vylúčené. Neexistuje žiaden titul, ktorý by osvedčoval dôvodnosť

vstupu žalobcov, resp. právneho predchodcu. Právny predchodca žalobcu ako i samotný žalobca
musel pri obvyklej opatrnosti, ktorú možno očakávať od každého, museli si byť vedomí, že tieto listinné
dôkazy nie sú kúpnou zmluvou, na základe ktorej by mohlo prísť k prevodom vlastníctva nehnuteľností
a uzavretie inej kúpnej zmluvy z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Samotné faktické nerušené
užívanie sporných nehnuteľností tak, ako to predniesol žalobca bez splnenia aj kumulatívnej podmienky

dobromyseľnosti držby zákon nespája s právnym následkom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti
vydržaním. Pretosúdmalzato,žeotázkadobromyseľnostivstupu žalobcovresp.právnehopredchodcu
žalobcu do držby nebola splnená a teda nemohli takýmto spôsobom nadobudnúť vlastníctvo vydržaním.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca ani právny predchodca nemohol nadobudnúť sporné
pozemky ani do osobného vlastníctva, nakoľko v tomto období OZ ani nepoznal inštitút vydržania,

a navyše Občiansky zákonník č. 40/1964 v tom období účinný od 01.04.1964 do 31.03.1983 ani
neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k veciam vydržaním, pretože takýto nárok založila až
novela uskutočnená zákonom č. 131/1985 Zb. (tieto skutočnosti už boli uvedené).

27.Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

28.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)