Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819206511
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8819206511.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.
Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: V. V., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. Z. - Č.,
Z. XXX/XX, právne zastúpeného: B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice proti
žalovanej: U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. X. O. Z. - Č.W., Z. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Gdovin, Kalininova 675/12, 066 01 Humenné, nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 07. 11. 2019, č. k.
10C/52/2019-11 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVranovnadTopľou(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímrozhodol,cit.:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX D. X. O. Z.,
k.ú. I., N. parc. č. XXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere XXX m2;
rodinný dom, súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX, ako aj všetkých právnych úkonov smerujúcich k
prevodu vlastníckeho práva týkajúceho sa tejto nehnuteľnosti na tretiu osobu.

II. Žalobca je p o v i n n ý v lehote do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia podať voči žalovanej na vecne a miestne príslušný súd návrh vo veci samej,
ktorého predmetom konania bude určenie neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o zrušení vecného
bremena zo dňa 23.7.2019, uzavretej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade L.. X. X., notára
vo X. O. Z., pod č. k. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX.

III. Neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
konkretizovaného vo výroku II. tohto uznesenia.

IV. O nároku na náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia r o z h o d n e
súd v rozhodnutí vo veci samej, podľa výroku II. tohto uznesenia“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1,
2, 3, 4, § 337 ods. 3, § 340 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vychádzal zo zistenia, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 07.
07. 1997 žalobca spolu s manželkou obdaroval žalovanú nehnuteľnosťami špecifikovanými v petite so

zriadením vecného bremena v prospech žalobcu a jeho manželky spočívajúceho v práve doživotného
bezplatného užívania a bývania pre darcov ako oprávnených z vecného bremena. Notárskou zápisnicouspísanou na Notárskom úrade L.. X. X. dňa 23. 07. 2019, ktorej obsahom bola zmluva o zrušení vecného
bremena mal žalobca a jeho manželka v zastúpení P. E. na základe plnomocenstva zo dňa 17. 07. 2019
zrušiť zriadené vecné bremeno na darovaných nehnuteľnostiach. Žalobca tvrdí, že jeho manželka trpí

duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, preto je dôvodná pochybnosť, aby táto
právne úkony týkajúce sa plnomocenstva a spísania notárskej zápisnice učinila slobodne, vážne, určito
a zrozumiteľne. Je preto potrebné skúmať, či pre duševnú poruchu bola manželka žalobcu schopná
urobiť predmetný právny úkon, pretože nedokázala posúdiť následky svojho konania.

4. Z predložených listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za dostatočne
osvedčenúpotrebunariadenianeodkladnéhoopatreniavzmyslejehonávrhu.Vdarovanejnehnuteľnosti
má žalobca a jeho manželka zriadené obydlie, v ktorom reálne bývajú i napriek tomu, že manželka
žalobcu je umiestnená v Centre sociálnych služieb R., Z.. Právny titul, ktorý im toto obydlie legalizuje je
zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania a bývania pre žalobcu
a jeho manželku ako darcov nehnuteľnosti v prospech žalovanej. Zrušenie vecného bremena ich tak

„de lege“ pripravuje o obydlie. Z tvrdení žalobcu v podanom návrhu, ako aj zo správy Centra sociálnych
služieb R., Z. vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, či manželka žalobcu U. V. urobila právny úkon
slobodne,vážne,určitoazrozumiteľne,atedaplatnevsúladesust.§37ods.1,§38ods.2Občianskeho
zákonníka. Z tvrdení žalobcu zároveň vyplýva, že iné obydlie on, ani jeho manželka nemajú, a preto
tento právny úkon, ktorý žalobcu a jeho manželku zbavuje obydlia vyvoláva dôvodné pochybnosti o jeho

platnosti a o dobrovoľnosti takéhoto kroku zo strany žalobcu i jeho manželky. Súd skonštatoval, že je
preto nevyhnutné žalobcovi a jeho manželke poskytnúť právnu ochranu a nariadiť neodkladné opatrenie,
pretože v opačnom prípade by ich nasledujúci prevod nehnuteľnosti zo strany žalovanej na tretiu osobu
mohol definitívne pripraviť o obydlie.

5. Pretože súd prvej inštancie nariadil žalobcovi podať žalobu vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti
uznesenia, rozhodol, že o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté spolu
s trovami konania vo veci samej v konečnom rozhodnutí postupom podľa § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v zmysle ust. §

365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. Namietala, že súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou týkajúcou sa
zastupovania U. V., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX. Odvolateľka tvrdí, že právny zástupca
žalobcu nebol oprávnený chrániť jej porušené právo a právom chránené záujmy, lebo nebol na to od
menovanej splnomocnený a nebol jej ani ustanovený súdom za procesného opatrovníka. Ak by aj súd
nevzal do úvahy skutočnosť, že v konaní nebohá U. V. nevystupovala ako strana sporu, v zmysle ust.

§ 63 ods. 1 CSP bolo nutné konanie zastaviť, nakoľko menovaná zomrela a nie je dôvod pokračovať v
konaní. Právo prislúchajúce vecnému bremenu určitej (konkrétnej) fyzickej osobe sa viaže na dobu jej
života, toto oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu a nemožno ho vykonať ani za pomoci
inej osoby. Posudzujúc návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj konania vo veci samej (o
určenie neplatnosti právneho úkonu) odvolateľka má za to, že prípadná žaloba vo veci samej v zmysle

ust.§ 138 CSP je zjavne nedôvodná. Žalobca dobrovoľne opustil v mesiaci november 2019 darovanú
nehnuteľnosť a presťahoval sa bývať k svojmu synovi, kde má aj registrované bydlisko. V prípade, že
súd vo veci samej vysloví neplatnosť právneho úkonu - zrušenia vecného bremena v prospech žalobcu,
žalovanej nič nebude brániť v prevode vlastníctva zaťaženej nehnuteľnosti, nakoľko vecné bremeno
vlastníka (povinného z vecného bremena) nezbavuje ho možnosti disponovať s predmetom vlastníctva

(previesť nehnuteľnosť na niekoho iného, zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom, ani možnosť
zmeniť účel užívania nehnuteľnosti). Tento názor zastáva i judikatúra. Vychádzajúc z uvedeného súd
nemal dôvod nariadiť neodkladné opatrenie, ak zmenou vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza
ťarcha v podobe vecného bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, a to bez ohľadu na
to, či tento právny nástupca o existencii vecného bremena vie alebo nie. Súd vydaním neodkladného

opatrenia porušil bezdôvodne garantované právo žalovaného disponovať (nakladať) s predmetom
vlastníctvaaspôsobujemutýmškodu.Naviacvčaserozhodovaniasúduoneodkladnomopatrenízanikli
dôvody pre jeho vydanie, nakoľko dňa 28. 10. 2019 došlo na základe kúpnopredajnej zmluvy k odpredaji
zaťaženej nehnuteľnosti p. X. Y.. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca navrhujúc napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že zdravotný stav jeho manželky, v súčasnosti už nebohej (zomrela XX. XX. XXXX), bol
zo zdravotného hľadiska vážny. Posledné chvíle svojho života nebohá strávila v Centre sociálnychslužieb R. a z tohto dôvodu žalobca nepovažoval za opodstatnené riešiť jej situáciu súvisiacu s otázkou
bývania, nakoľko nebolo jasné, ani zrejmé, ako sa bude jej zdravotný a psychický stav vyvíjať a či a
kedy bude možné, aby sa do predmetnej nehnuteľnosti vrátila. Otázku jej zastúpenia v predmetnom

konaní žalobca považuje za irelevantnú, nakoľko ona ako samostatný subjekt práva nebola účastníkom
konania. Žalobca bol neplatným právnym úkonom výrazne obmedzený na svojich právach, keďže
sa vo svojom vysoko veku života prakticky ocitol (bez pomoci syna) na ulici. Pri podaní návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobca vychádzal z právneho a skutkového stavu aktuálneho v
čase podania návrhu, t. j. 07. 10. 2019. Súd rozhoduje vždy na základe skutočnosti relevantných v

čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a nie zo skutočnosti, ktoré môžu nastať
po jeho vydaní. Žalobca nemal v danej situácií inú možnosť ako opustiť darovanú nehnuteľnosť a
presťahovať sa, keďže nedisponoval vecným bremenom in personam, a teda nemal nárok na užívanie
predmetnejnehnuteľnosti.Konaniežalovanejžalobcapovažujezatendenčnéašpekulatívne.Prevodom
nehnuteľnosti, kúpnou zmluvou zo dňa 28. 10. 2019, žalovaná naplnila obavu, ktorú žalobca uvádzal
vo svojich podaniach, čím ho zbavila dôstojného bývania. Neplatné zrušenie vecného bremena by

výrazne žalovanej uľahčilo prevod nehnuteľnosti, lebo málokto by mal záujem nadobudnúť nehnuteľnosť
v hodnote 72 000 eur so zaťaženým vecným bremenom. Prostredníctvom neplatného právneho úkonu,
zrušenia vecného bremena v prospech žalobcu a jeho manželky, žalovaná nelegitímne zasiahla od ich
práv, čím sebe výrazne uľahčila proces predaja nehnuteľnosti, o ktorú by kupujúci s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu za existencie vecného bremena nemal záujem. Určením neplatnosti právneho

úkonu, zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 23. 07. 2019, pozícia žalovanej sa nezmení, len
táto si bude musieť vysporiadať svoje záväzky z titulu predaja nehnuteľnosti, keďže kupujúci nadobudol
nehnuteľnosť bez vecného bremena, a teda kupujúci budú povinní umožniť žalobcovi predmetnú
nehnuteľnosť v stanovenom rozsahu užívať.

8. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca ako
hlavný dôvod uvádza neplatnosť právneho úkonu, ktorý mal spočívať v tom, že jeho manželka, v čase,
kedy splnomocňovala P. E. na právny úkon, t. j dohodu o zrušení vecného bremena in personam, trpela
duševnou poruchou, ktorá robí tento právny úkon absolútne neplatným. Žalobca duševnú poruchu svojej
manželky nijako nepreukázal. Tým, že ju žalobca navrhol v konaní vypočuť vzniká dojem, žeby bola

plne procesne spôsobilá na právne úkony a rozpoznala by aj právne následky svojho výsluchu napriek
údajnej duševnej poruche. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani zmienka nejakého
dôvodu, aby právny úkon udelenia plnomocenstva trpel nejakou vadou, ktorá by ho robila absolútne
neplatným, resp. relatívne neplatným. Žalobca na nijakom mieste, ani náznakom nespochybňuje, žeby
právne úkony smerujúce k zrušeniu vecného bremena, ktoré vykonal on sám spolu so žalovanou trpeli

nejakou právnou vadou alebo skutkovou vadou, prípadne obchádzali alebo sa priečili dobrým mravom.
Žalobca sám a dobrovoľne pristúpil k udeleniu plnomocenstva na zrušenie vecného bremena, a preto
je tento právny úkon z pohľadu práva perfektný. Postavenie žalobcu týkajúce sa zrušenia vecného
bremena voči jeho osobe zostáva nezmenené, hoci by bol následne právny úkon nebohej vyhlásený za
neplatný, resp. platný, nakoľko vecné bremeno in personam nie je viazané na platnosť, resp. neplatnosť

vecnéhobremenainpersonaminejosobe.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalobcanemalaktívnuvecnú
legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani na podanie žaloby vo veci
samej a tým, že konal bez plnomocenstva od nebohej, resp. nebol jej ani súdom ustanovený procesný
opatrovník, konal neoprávnene.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym
právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K odvolacej námietke, že žalobca nemal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a že súd neustanovil U.. procesného opatrovníka, resp. konal
bez jej splnomocnenca a vôbec sa nevysporiadal s otázkou jej zastúpenia v konaní, odvolací súd

poznamenáva, že žalobca disponoval aktívnou vecnou legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného oparenia, ktorým sledoval zabráneniu scudzenia v návrhu špecifikovaných nehnuteľností,
vo vzťahu ku ktorým sa v konaní vo veci samej bude domáhať neplatnosti zmluvy o zrušení vecného
bremena zo dňa 23. 07. 2019, uzavretej formou notárskej zápisnice. Keďže manželka žalobcu U. V.
v čase rozhodovania súdom prvej inštancie nebola stranou sporu (nevystupovala na strane žalobcu),
nebolo ani potrebné splnomocniť jej zástupcu na konanie, či ustanoviť procesného opatrovníka v konaní.

Tým nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust.§ 365 ods. 1 písm. a) CSP.

13. K odvolacej námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia

dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia
námietka v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP naplnená nebola.

14. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP naplnená nebola.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež

po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd

môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov

súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a

to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie

Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

22. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 07. 07. 1997 žalobca
spolu s manželkou U. V. ako darujúci previedli na právnu predchodkyňu žalovanej U. F., rod. V. ako
obdarovanú v petite špecifikované nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkami) zapísané na LV č. XX,

k. ú. I.. Zároveň touto zmluvou bolo v prospech darcov zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného, bezplatného užívania a bývania prevádzaných nehnuteľností. Vecné bremeno bolo do
katastra nehnuteľnosti zapísané pod sp. zn. V XXX/XX.

23. Dňa 23. 07. 2019 bola na Notárskom úrade L.. X. X. spísaná notárska zápisnica pod sp.

zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, ktorou sa vecné bremeno zriadené v prospech žalobcu a
jeho manželky spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania a bývania prevádzaných
nehnuteľností, zrušuje. Podľa tvrdenia žalobcu existuje dôvodný predpoklad, že právny úkon udelenia
plnomocenstva splnomocnencovi P. E., jeho manželka U. V. vykonala bez uvedomenia si právnych
následkov z toho plynúcich, naviac v čase realizácie právneho úkonu jeho manželka pre duševnú

poruchu nebola schopná urobiť predmetný právny úkon, pretože nedokázala posúdiť následky svojho
konania.

24. Odvolací súd je toho názoru, že právny úkon, ktorým sa vecné bremeno zriadené v prospech
žalobcu a jeho manželky vyplývajúce z darovacej zmluvy zrušilo, nepochybne zasiahol do ich práva na

obydlie. Právo žalobcu na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to čl. 8 Dohovoru a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má
prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie
obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať
posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru,

bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva, jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva McCann c/a Spojené kráľovstvo zo dňa 13. 05. 2008, sť. č. 19009/04,
bod 50).25. Z vyjadrenia samotnej žalovanej vyplýva, že táto už podnikla kroky smerujúce k prevodu rodinného
domu s pozemkami, ktoré slúžia pre žalobcu ako obydlie na tretiu osobu. Vychádzajúc z aktuálneho
výpisu z katastra nehnuteľnosti, na LV č. XX, k. ú. I. je žalovaná naďalej zapísaná ako výlučná vlastníčka

rodinného domu s pozemkami, ktoré slúžia pre žalobcu ako obydlie, (titul nadobudnutia uznesenie, č.
k. XD/XXX/XXXX, Z-XXXX/XXXX-XXX/XX). Tým je daná pasívna legitimácia žalovanej v predmetnom
konaní.

26. Ako už bolo vyššie spomenuté, pre úplnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim
rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok
bezodkladnosti, potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia

jej práv a oprávnených záujmov. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez
vykonaniariadnehodokazovaniabybolopredčasnetvrdiť,ženárok,ktorýmábyťžalobcomuplatnenývo
veci samej, je očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že návrh je dôvodný, bude
nevyhnutne vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Odvolací súd je preto toho
názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu

uplatňovaného návrhom je daný. Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Touto bezprostredne hroziacou ujmou je nepochybne strata obydlia žalobcu.

27. V súlade s princípom proporcionality zároveň odvolací súd považuje nariadenie tohto dočasného

opatrenia za primerané a také, ktoré nebude žalovanú obmedzovať spôsobom neprimeraným povahe
veci. S ohľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262

ods. 1 CSP a § 251 ods. 1 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní úspešná nebola, a preto súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).