Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514225059
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1514225059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a

sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, právnej veci žalobcu: B. O.,
nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/X, W., zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o.,
Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovaným: 1/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. X, 2/ O.
Q., nar. XX.XX.XXXX, T. X, o zaplatenie 8.664,32 eur s príslušenstvom, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení
splnomocnenkyňou:AdvokátskakanceláriaBugala-Ďurčeks.r.o.,Miletičova5B,Bratislava,IČO:36731
544, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/219/2015-246
zo dňa 21. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.664,32 eur spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.664,32 eur od 01.11.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 126 ods. 2, § 676 ods. 1, § 50a
ods. 1, § 663, § 664, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že „v danom prípade súd
má jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o nájme a zmluva o
budúcej kúpnej zmluve dňa 15.12.2006, bola uzatvorená na dobu určitú a to odo dňa jeho podpisu do
dňa 01.02.2010. Napriek tomu, že podľa zmluvy mal nájom končiť ku dňu 01.02.2010. Žalovaní predmet
nájmu užívali až do 20.06.2015, kedy došlo k vyprataniu spornej nehnuteľnosti.
Súd sa nezaoberal ďalej nájomnou zmluvou ani zmluvou o budúcej kúpnej zmluve vzhľadom na

právoplatný rozsudok sp. zn. 12C/79/2010-249 zo dňa 25.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 9C/168/2012-345 z 30.04.2013, sp. zn. 7C/6/2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/35/2014-62 zo dňa 24.02.2015 ktoré rozhodnutia podrobne sa
zaoberali náležitosťami uvedených predmetných zmlúv. Bolo konštatované, že medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu platnej zmluvy o nájme, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú. Mala sa skončiť ku
dňu 01.02.2010, ktorú nehnuteľnosť mali odovzdať prenajímateľovi a vypratať nakoľko tak neučinili
nájom sa skončil uplynutím doby, na ktorú sa dojednali v zmluve o nájme, avšak bolo preukázané,

že žalovaní naďalej užívali vec a prenajímateľ (žalobca) proti tomuto nepodal návrh na vydanie veci,
alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, preto sa nájomná zmluva obnovila za tých istých
podmienok za akých bola dojednaná pôvodne. Vzhľadom na článok III zmluvy o nájme - Podmienky
nájmu, bod 2 je uvedené: „za prenechanie nehnuteľností za užívanie sa nájomcovia zaväzujú zaplatiťprenajímateľovi nájomné. Nájomné zmluvné strany dohodli v pevnej sume 1.000.000,- Sk za celú dobu
nájmu, nájomné je splatné pri podpise tejto zmluvy. V cene nájomného nie sú zahrnuté výdavky spojené
s užívaním nehnuteľnosti napr. za elektrickú energiu, vykurovanie a podobne a daň z nehnuteľností.

Tieto budú nájomcovia hradiť osobitne podľa skutočne vynaložených nákladov daňového výmeru“.
Preto súd s poukazom na určenie bežného nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností
vychádzal so záverov znaleckého posudku, ktoré nájomné si uplatnil žalobca z titulu náhrady za užívanie
nehnuteľností za obdobie od podania žaloby 01.11.2012 až do 31.10.2014. Súd priznal nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Taktiež priznal

úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05% ročne od 01.11.2014 do zaplatenia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s § 262 ods. 1 CSP“.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Vytýkali súdu, že sa nezaoberal skutočnosťou,
že uvedená suma bola vyčíslená na základe znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený už počas
užívania nehnuteľnosti žalovanými a teda neodrážal skutočnú hodnotu nehnuteľnosti pri nasťahovaní v

decembri 2006. V tomto čase sa žalovaní nasťahovali do predmetnej neskolaudovanej nehnuteľnosti,
niekoľko rokov ju zveľaďovali, investovali nemalú sumu finančných prostriedkov a nik sa nezaoberal
skutočnosťou v akom stave nehnuteľnosť žalobca prenajal. V prípade, že sa bude súd zaoberať ich
odvolaním, bude doložený znalecký posudok, fotodokumentácia pri nasťahovaní sa do rodinného domu.
Žalovanípodávajúodporprotiznaleckémuposudku,ktorýžalobcadoložil apodľaktoréhobolavyčíslená

suma nájomného, keďže k podpisu nájomnej zmluvy nikdy nedošlo. Súd sa nezaoberal pôvodnou
zmluvou. Žalobca teda nemal žiadne náklady s danou nehnuteľnosťou. Žalovaní znášali všetky náklady,
pretože platili bežné nájomné, ktoré predstavovalo 1.000.000,- Sk na malý neskolaudovaný dom, väčší
domov v danej lokalite sa pohyboval okolo sumy 500,- eur mesačne. Žalobca vyčerpal aj pôžičku na
stavburodinnéhodomu,splátkynatútopôžičkusplácaližalovaníazároveňzobralodžalovanýchčiastku

aj 1.100.000,- Sk. Súd sa nezaoberal tým ako mohol žalobca prenajímať nehnuteľnosť, na ktorú čerpal
príspevokzoštátnehofondurozvojabývania,nehnuteľnosťnebolaaniskolaudovaná.Žalovanípodpísali
zmluvu v dobrej viere, že sa tzv. nájomné odpočíta od kúpnej ceny rodinného domu. Nikdy by nesúhlasili
s nájomným na takýto dom na 3 roky a neminuli svoj úver na bývanie na prenájom nehnuteľnosti. Súd
má zobrať na vedomie, že predmetná nehnuteľnosť bola daná do prenájmu v úplne inom stave ako

keď sa vyhotovoval znalecký posudok a bolo určené nájomné. Žalovaní nemalou čiastkou zhodnotili
nehnuteľnosť, mali by nárok na vrátenie rozdielu hodnoty nehnuteľnosti pred nasťahovaním a po jej
opustení a nie to platiť ešte ďalšie nájomné. Ďalej poukázali na to, že nie ich vinou sa nezúčastnil
pojednávaniaichprávnyzástupca,nestihlisinájsťvkrátkomčasenáhradu.Žalovaná2/muselanavštíviť
urgentne zubára s maloletým synom, preto sa nemohla dostaviť na súdne pojednávanie, potvrdenie od

lekára dodatočne prikladá. Žalovaní sa odsťahovali dobrovoľne 30.03.2016 po nátlakových konaniach
zo strany žalobcu, nestačili nehnuteľnosť uviesť do pôvodného stavu. Navrhujú, aby boli opätovne
vypočutí. Celý ich hypotekárny úver v mesačných splátkach je 350,- eur. Momentálne sú nútení platiť
podnájom, vychovávajú dve maloleté deti, nemajú v dohľadnej dobe vyhliadky ani na vlastné bývanie
a nemajú prostriedky na to, aby platili ešte žalobcovi nemalú finančnú čiastku dosahujúcu hodnotu

nehnuteľnosti. Žiadajú preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj splnomocnenec žalovaných. Uviedol, že rozsudok napáda
v celom rozsahu a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že nájomné zmluvy uzatvárali v čase kedy rodinný dom bol v podobe
rozostavanej a neskolaudovanej stavby. Mali nadobudnúť vlastnícke právo k rodinnému domu a preto sa
od začiatku snažili rodinný dom dokončiť a vynaložiť nemalé finančné prostriedky za stavebné úpravy.
Pri podpise zaplatili peňažnú čiastku 1.000.000,- Sk na tri roky a jeden mesiac užívania rodinného

domu. Zaviazali sa k mesačným úhradám, hradili žalobcovi pôžičku zo štátneho fondu rozvoja bývania.
Následne mala byť uzavretá kúpna zmluva. Výška nájmu vyčíslená súdom v rozsudku na základe
znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v roku 2014 po tom, čo žalovaní rodinný dom zveľaďovali
sedem rokov. Žalovaní v čase úhrady nájomného platili za jeden rok nájmu približne 11.000,- eur.
Žalovaní majú za to, že táto suma je v hrubom nepomere ku skutočnej hodnote rodinného domu s

prihliadnutím na to, že dom prenajali v rozostavanom stave. Poukázal na § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na rozhodnutie Najvyššieho súdu v SR č.k. 4Obo 125/2003.
Uzatvorená zmluva o nájme je absolútne neplatný právny úkon na čo by mal prihliadať i súd prvej
inštancie. Predmetom tohto konania malo byť rozhodovanie o vzájomnom vrátení poskytnutých plnenímedzi žalovanými a žalobcom. Poukázal na § 669 Občianskeho zákonníka. Súd neprihliadol na to,
že žalovaní vložili do rodinného domu finančné prostriedky, pričom všetky úpravy sa diali so súhlasom
žalobcu. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručeným odvolaniam žalovaných sa nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi - stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379

Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v

odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu zaplatenie sumy 8.664,32 eur s úrokom z omeškania vo

výške 5,05% ročne zo sumy 8.664,32 eur od 01.11.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vychádzajúc
z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore je opodstatnená požiadavka žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že žalovaní predmet nájmu užívali aj skončení dohodnutej
doby, súd priznal obvyklé nájomné vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku. Vzhľadom na rozsah
a dôvody uvedené v odvolaniach žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne
posúdil uplatnený nárok.11. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia
bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho

súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaní uvádzali v
odvolaní,vyriešilužsúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiasúduprvejinštancie
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie
tvoria jeden celok.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd
pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

13. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť
preskúmateľné.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalovanými v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie

nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Žalovaní namietali, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že požadovaná suma bola vyčíslená podľa
znaleckého posudku, ktorý neodrážal skutočnú hodnotu nehnuteľností pri nasťahovaní v roku 2006.

17. Znalecký posudok č. 121/2014 vyhotovený znalcom Ing. Tiborom Škripcom, znalcom pre odbor
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je súkromným znaleckým posudkom, keďže bol
predložený žalobcom a jeho vypracovanie nenariadil súd. Pokiaľ žalovaní namietali nesprávnosť
súkromného znaleckého posudku, je i tento odvolací argument nenáležitý. V súvislosti s uvedeným
dôkazom odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania poukazuje primerane a podporne

na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým
posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí
presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého
nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý

súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z
odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú
svojimi zmyslami. Znalec v prejednávanej veci musel vychádzať z odbornej verifikácie relevantných
skutkových okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaného v rozhodnom období vychádzajúc z obvyklej výšky nájomného v danom mieste a čase

za užívanie obdobných nehnuteľností. Po preskúmaní súkromného znaleckého posudku odvolací súd
konštatuje,žeznalecsozreteľomnasvojeodbornéznalostiaskúsenostiazistenédoplňujúceinformácie
(odborná literatúra, poznatky z praxe v danom odbore), prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil
svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní každej dielčej odbornej otázky postupoval.
Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že znalecký posudok neodrážal skutočnú hodnotu pri nasťahovaní

žalovaných do nehnuteľnosti v roku 2006, táto otázka nebola predmetom posúdenia znalcom. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaní vynaložili investície do nehnuteľnosti, ide o nárok,
ktorý nie je predmetom tohto konania. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo
možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaných vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie pri
hodnotení znaleckého posudku za dostatočnú, a to i vzhľadom na závery celého dokazovania. Správne

postupoval súd prvej inštancie, ak v súdenom spore považoval za podstatný dôkazný prostriedok o
výške uplatneného nároku práve znalecký posudok predložený žalobcom.

18. Pokiaľ ide o dôvod neúčasti žalovanej 2/ na pojednávaní 21.02.2017, podľa vyjadrenia žalovaného
1/ sa nemohla zúčastniť pojednávania pre ošetrenie u zubára, pričom žalovaná včas svoju neúčasť

neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie nepochybil, ak
pojednával v neprítomnosti žalovanej 2/.

19.Žalovanívodvolacomkonanížiadalibyťopätovnevypočutí,kčomuodvolacísúduvádza,ževkonaní
pred súdom prvej inštancie mali žalovaní možnosť vypovedať a vyjadriť sa k veci. Žalovaní v odvolaní

ani nekonkretizujú k akým skutočnostiam žiadajú byť vypočutí.

20. K odvolacej námietke splnomocnenca žalovaných o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme a zmluvy
o budúcej zmluvy zo dňa 15.12.2006 odvolací súd uvádza, že na Okresnom súde Dunajská Streda
prebiehalo konanie sp. zn. 12C/79/2010, ktoré uviedol aj súd prvej inštancie, v ktorom sa žalovaní z tohto

konania v postavení žalobcov domáhali určenia, že je tu právny vzťah, nahradenia vôle žalovaného na
uzavretiekúpnejzmluvy,vktoromkonanísúdy(ajKrajskýsúdvTrnaveč.k.9Co/168/2012)preskúmavali
spomínanú zmluvu o nájme a zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej si žalovaní uplatňovali nároky,pričom absolútna neplatnosť zmluvy o nájme a zmluvy o budúcej zmluve nebola zistená súdom ani
tvrdená stranami sporu.

21. Námietka žalovaných o hrubom nepomere nájmu ku skutočnej hodnote rodinného domu bola zo
strany žalovaných použitá až v odvolacom konaní. Pokiaľ z tohto dôvodu žalovaní sa bránia námietkou
absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme, súdy v už spomínaných konaniach k takýmto záverom nedospeli.
Ani sami žalovaní v konaní na súde prvej inštancie sp. zn. 12C/79/2010 netvrdili, že zmluva o nájme a
budúcej zmluve je postihnutá neplatnosťou, preto ich námietka vyznieva v tomto kontexte účelovo.

22. Pokaľ žalovaní sú názoru, že predmetom konania malo byť rozhodnutie súdu o vzájomnom vrátení
poskytnutých plnení medzi stranami sporu, ide o nenáležitý argument, nakoľko takáto požiadavka
predmetom konania nebola ani na základe predmetnej žaloby žalobcu, prípadná vzájomná žaloba
žalovaných podaná nebola.

23. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávnosť skutkových zistení súdom prvej inštancie a nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil
skutkové, ani právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, na ktorý

poukazujú žalovaní, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu
vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom

logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.

25. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného

sporového poriadku. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
ustanoveniam § 192 - § 194 Civilného sporového poriadku.

26. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž
možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, polemika o nesprávnosti súdom prvej
inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama

o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.29. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanými nie
sú naplnené.

30. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaných odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov
dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, dostatočne sa
vyporiadal s námietkami uvádzanými žalovanými v odvolaniach, preto odvolací súd podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania odvolacími dôvodmi osobitne

nenapadnutom. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu vzniklo právo na náhradu
trov konania voči žalovaným v konaní neúspešným. Žalobcovi bol preto správne priznaný nárok voči
žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

32. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Podľa§262ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuovýškenáhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

33. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).