Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15Csp/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117200518
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117200518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou, v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 8541 40, sídlo: Michalská 18, 815 63 Bratislava,
zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, sídlo: Červeňova 14, 811 03 Bratislava, proti
žalovanému: G. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R.: Bratislava - E. G., o zaplatenie 229,10 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 155,61 Eur od 16.08.2014 do 30.12.2014, a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
zo sumy 105,61 Eur od 31.12.2014 do 29.01.2015 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca ma nárok na náhradu trov konania v rozsahu v rozsahu 46,70 %. O výške priznaných trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2017 domáha zaplatenia sumy 229,10 Eur, čo
predstavuje úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 55,61 Eur od 31.01.2015 do zaplatenia a úrok z

omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 216,81 Eur od 30.01.2015 do zaplatenia, poplatky vo výške
140,30 Eur a nahradiť trovy konania z titulu neuhradeného úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 17.08.2012 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom
úvere č. 005154376R (ďalej len „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške
1.000,- Eur. Úver sa zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach pričom prvá až predposledná splátka
mala byť po 50,33 Eur. Keďže žalovaný nedodržal dohodnuté splátky, žalobca ku dňu 15.08.2014, t.j.

ku dňu konečnej splatnosti úveru eviduje nedoplatok. Žalovaná istina sa skladá z istiny 55,61 Eur, úroku
8,35 Eur ku dňu 15.08.2014, riadnych úrokov vo výške 10,96 Eur a úroku z omeškania 1,40 Eur ku dňu
15,08.2014 a neuhradené poplatky 140,30 Eur, úroky z meškania 9,24 Eur za obdobie od 16.08.2014 do
30.12.2014 zo sumy 304,26 Eur a úroky z meškania 1,65 Eur za obdobie od 31.12.2014 do 29.01.2015
zo sumy 254,26 Eur a to po odrátaní zaplatených splátok 50,- Eur dňa 30.12.2014 a 29.01.2015

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4.Súdvovecirozhodolbeznariadeniapojednávaniavzmysleustanovenia§297zákonač.160/2015Z.z.
(ďalej len „CSP“). Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu,
najmä Zmluvou o úvere, výpisom z účtu, upomienkami a výzvami na zaplatenie dlžnej čiastky, ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.5. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 17.08.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 005154376R, v
zmysle ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- Eur. Úver sa zaviazal zaplatiť v 24 mesačných
splátkach po 50,33 Eur vždy k 15 dňu v mesiaci, prvá splatná 15.09.2012 a posledná 15.08.2014.

Úrok z úveru predstavuje 18,90 % ročne, RPMN 35,47 %, priemerná RPMN 45,60 %. Žalovaný zaplatil
žalobcovi ku dňu podania žaloby z celkovej sumy úveru skoro celú istinu okrem sumy 155,61 Eur. Dňa
15.08.2014zaslalžalobcažalovanémuvýzvynazaplateniesplátkyúveruvrátanepríslušenstvavktorých
mu oznámil možnosť splatenia celého úveru. Dňa 30.12.2014 zaplatil žalovaný na účet žalobcu sumu
50,- Eur a dňa 29.01.2015 taktiež sumu 50,- Eur.

6. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať

odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.2
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)až
k), r) a y) a § 10 ods. 1. V prípade porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.
7. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do

Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
8. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 16.08.2014 vo výške 0,5 % , t.j. 8,5 % a ku dňu
31.12.2014 vo výške 0,05 % , t.j. 8,05 %.
10. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd

nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S
poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere
uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované z. č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
je uvedená len jedna suma splátky, ako to vyplýva z článku V. zmluvy, hovorí sa v ňom o anuitnej
splátke s tým, že jej výška je nemenná po celý čas trvania zmluvy v sume 50,33 Eur mesačne okrem

poslednej splátky, pričom nie je uvedené čo splátka zahŕňa, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na
istinu, úrok a ostatné poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie
je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať
v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá
právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako

dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a
kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká
časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,

teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide
pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

11. Z predložených listinných dôkazov je možné vyvodiť, že nakoľko v zmluve neboli splnené základné
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa §
11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.10. Z dôvodov uvedených vyššie súd žalobe vyhovel len
v časti nezaplateného skutočne poskytnuté ho úveru, t.j. 55,61 Eur, nakoľko žalovaný z poskytnutého
úveru 1.000,- Eur zaplatil celú požičanú sumu okrem istiny vo výške 55,61 Eur.

12. Pokiaľ ide o uplatnený nárok súd žalobcovi priznal celú sumu požadovanej istiny, vrátane k nej
prislúchajúcich úrokov z omeškania v zmysle platnej legislatívy, ktoré boli vyrátané za obdobia v zmysle
žalovaným uskutočnených úhrad dňa 30.12.2014 vo výške 50,- Eur a dňa 29.01.2015 vo výške 50,- Eur.
13. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo.
14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Súd vychádzal z
rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 55,61 Eur spolu
s úrokom z omeškania 5,45 Eur teda spolu priznaná istina a úrok z omeškania 61,06 Eur oproti
požadovanej sume 229,10 Eur. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 73,35 % a žalovaný v 26,65

%, t.j. celkový úspech žalobcu je 46,70 % (73,35% - 26,65%). Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal
žalovaného na náhradu pomernej časti trov konania žalobcu vo výške 46,70 %.
15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I (§ 355 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č.
233/1995 Z. z.).