Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/16/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108010108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4108010108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich

Milana Truppa a Jozefa Čereša, v trestnej veci obžalovaného A. I. a spol., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 2 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 30. apríla 2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaní

1/ A. I. , narodený XX.XX.XXXX v D.,

trvale bytom D. Q. X. č.XXXX/X
a

2/ X. S. , narodený XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom D., Q. L. X..XXX,

spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 05.02.2008 pod č. Kv

52/2006 pre skutok v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s
nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť obžalovaný A. I. tak, že:
„dňa 05.03.2006 doposiaľ v presne nezistenom čase po predchádzajúcom telefonickom dohovore s
neznámou osobou, osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 307, evidenčného čísla KN XXXBU,
ktorého je majiteľom, sa dostavil do mesta Szeged (Maďarská republika), kde s jeho súhlasom doposiaľ
nestotožnené osoby - dvaja muži, naložili do batožinového priestoru jeho osobného motorového vozidla

presne nezistený počet tašiek, krabíc a igelitových tašiek, obsahujúcich okrem iných farmaceutických
výrobkov, minimálne 118.999 kusov tabliet vo farmaceutických baleniach označených ako Efedrin Arsan,
za účelom ich prevozu na územie Slovenskej republiky za odmenu 5.000,-Sk, čo menovaný cez hraničný
prechod Komárom - Komárno aj vykonal a prevážané tabletky a ostatné farmaceutické výrobky uložil v
letnej kuchyni rodinného domu v obci D., okres Komárno, nachádzajúceho sa na ulici L. X..XXX“
a pre skutok v bode 2/ obžaloby právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi

podľa § 172 odsek 1 písmeno d), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
obžalovaný X. S. tak, že:
„dňa 05.03.2006 doposiaľ v presne nezistenom čase v obci Kameničná, okres Komárno, po tom,
čo obvinený A. I. previezol z mesta Szeged (Maďarská republika) na územie Slovenskej republiky
presne nezistený počet tašiek, krabíc a igelitových tašiek, obsahujúcich okrem iných farmaceutických
výrobkov minimálne 118.999 kusov tabliet vo farmaceutických baleniach označených ako Efedrin Arsan,
v rodinnom dome, nachádzajúcom sa na ulici L. rad č.XXX, kde býval, súhlasil tam s ich uskladnením

v letnej kuchyni, pričom pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná dňa 07.03.2006 bolo okrem iných
farmaceutických výrobkov dobrovoľne vydané obvineným 118.999 kusov tabliet vo farmaceutickýchbaleniach ako Efedrín Arsan, ktoré podľa Nariadenia (ES) číslo 273/2004 Európskeho parlamentu a
Rady o prekurzoroch patria do skupiny prekurzorov, uvedených v prílohe I. - kategória 1 tohto nariadenia,
pričom podľa záveru predbežného výsledku skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru Bratislava pod číslom PPZ-2571/KEU-BA-EXP-2006 bolo zistené, že z uvedeného
množstva zaistených 118.992 kusov tabliet Efedrín Arsan je možné pripraviť pri 85% výťažnosti približne
3.740 gramov metamfetamínu, čo zodpovedá 93.500 až 187.000 obvykle jednorazovým dávkam drogy,
kde podľa predbežných zistení hodnota uvedených tabliet na trhu je najmenej 2.379.840 Sk a 24.000
kusov tabliet vo farmaceutických baleniach označených ako ADIPEX Retard firmy Gerot Pharmazeutika,

ktoré obsahujú účinnú látku fentermín 15 miligramov v jednej tablete, ktorý je zaradený v zmysle zákona
č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov do III. skupiny psychotropných látok, čo zodpovedá 24.000 kusov obvykle jednorazovým
dávkam drogy bližšie nezistenej hodnoty“,

o s l o b o d z u j ú,

pretože skutky v bodoch 1/ a 2/ obžaloby nie sú trestnými činmi.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/16/2008 zo dňa 07.03.2011 boli obžalovaní A. I. a
X. S. podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Krajského prokurátora

v Nitre zo dňa 05.02.2008 č. Kv 52/2006, pre skutok kvalifikovaný vo vzťahu k obžalovanému A.
I. ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno
d), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a vo vzťahu k obžalovanému X. S. ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
Na základe odvolania Krajského prokurátora v Nitre rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.
4To/3/2012 z 09.02.2012 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d) Trestného poriadku
a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací

súdnajmätým,žesúdprvéhostupňanepostupovalpodľa§2odsek11Trestnéhoporiadkuanahlavnom
pojednávaní nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom by neboli
dôvodné pochybnosti, a preto neobjasnil všetky okolnosti svedčiace proti obžalovaným ako aj v ich
prospech tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 odsek 10 Trestného poriadku), a preto
vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení oboch obžalovaných oslobodzujúcich výrokov o vine

napadnutého rozsudku. V podrobnostiach poukázal na absenciu vykonania dokazovania prečítaním
zápisníc o skorších výpovediach obžalovaného A. I. a tiež súdu prvého stupňa vytkol že neprečítal
listinný dôkaz na č. l. 599 - odborné vyjadrenie o hodnote v prejednávanej veci zaistených látok.
Odvolací súd ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 2
odsek 12 Trestného poriadku, čo spôsobilo neúplnosť a nejasnosť skutkových zistení a následne

nezrozumiteľnosť viacerých právnych úvah súdu prvého stupňa, ktorými sa spravoval alebo mal
spravovať pri posudzovaní skutočností, ktoré mal a mohol mať za dokázané. Preto konštatoval, že za
danej dôkaznej situácie bola aplikácia pravidla „in dubio pro reo“, vyplývajúce zo zásady prezumpcie
neviny upravenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, predčasná a neopodstatnená. Z takto uvedených
dôvodov odvolací súd nariadil, aby sa prvostupňový súd znova vecou dôsledne zaoberal a svoje nové

rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného ustanovenia a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný
súd Nitra trestnú vec proti obžalovaným znova a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.04.2012
vykonal a doplnil dokazovanie, a to opätovným výsluchom obžalovaného A. I., tiež prečítaním jeho
skorších výpovedí (z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov, konkrétne odbornéhovyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky, aktualizovaných odpisov registra trestov a tiež dôkazov
predložených na hlavnom pojednávaní obžalovaným A. I. - pokladničných dokladov.

Z výsledkov takto vykonaného a doplneného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. I. na hlavnom pojednávaní dňa 30.04.2012 využil svoje právo a ku zažalovanému skutku
nevypovedal.

Súd na účely nariadeného doplnenia dokazovania prečítal výpovede tohto obžalovaného z prípravného
konania, postupujúc pri tom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku, ktorých bolo celkovo päť a z týchto
zistil, že:
- dňa 10.03.2006 (výsluch pred sudcom pre prípravné konanie pred rozhodnutím o väzbe) obžalovaný
uviedol, že tabletky nedistribuoval, nepredával, v podstate ani nevedel, načo sú a načo sa dajú použiť
a zopakoval, že to na Slovensko len doviezol;

- dňa 25.08.2006 obžalovaný odvolal svoje vyjadrenie z predchádzajúceho výsluchu a poprel, že by
tabletky na Slovensko doniesol, pričom zmenu výpovede nielen ohľadne tejto skutočnosti odôvodňoval
tým, že predtým ho k tomu donútili, respektíve ho na takú výpoveď nahovárali vyšetrovateľovi kolegovia
a dodal, že sa mu aj vyhrážali „namočením“ jeho priateľky do prípadu, jej vzatím do väzby a otázkou,
že kto bude potom vychovávať jeho dieťa; vyšetrovatelia ovplyvňovali aj jeho priateľku, ktorá ho mala

podľa ich pokynov navádzať k tomu, aby vypovedal to, čo budú chcieť; ďalej v tejto výpovedi uviedol,
že tabletky mali byť určené na cvičenie, ale nevedel, pre koho konkrétne a vo zvyšku výpovede sa
neustále odvolával na výpoveď učinenú v rámci konfrontácie so spoluobžalovaným a tiež podrobne
popísal miesto, kde sa mala nachádzať garáž v Komárome, kde podľa vlastného vyjadrenia tašky s
tabletkami na žiadosť spoluobžalovaného uložil;

- dňa 13.06.2007 obžalovaný vysvetlil rozpor v označení evidenčného čísla vozidla, ktoré mal v čase
skutku používať tak, že sa pomýlil v číslovke 545, keď mylne uviedol číslo 454 a ďalej vypovedal, že do
práce mu nikto väčšie obnosy peňazí nenosil a v práci nikomu žiadne tabletky ani nepredal;
- dňa 16.06.2006 obžalovaný v rámci konfrontácie so spoluobžalovaným uvádzala zotrvával na svojich
vyjadreniach, že tašky s tabletkami u neho doma nevyložil, pretože ich vyložil v Komárome v garáži po

dohode s ním a o uložení ho informoval dňa 05.03.2006, keď sa boli spolu kúpať v Komárne; kľúč od
garáže mu dal spoluobžalovaný, ale už nevedel kedy, pričom všetky ním uvádzané skutočnosti označil
spoluobžalovaný za klamstvo; obžalovaný zopakoval, že predtým vo výpovedi nehovoril pravdu, ale
vypovedal pod tlakom zo strany policajtov v civile, čo však nikomu neoznámil, ani obhajcovi, pretože sa
bál a bol otrasený aj z toho, že mal zlomený nos;

- dňa 26.01.2007 obžalovaný vypovedal v rámci konfrontácie so svedkom A.. Z. C. a uviedol, že ten sa
mu vyhrážal vzatím do väzby jeho priateľky a vnucoval u aj s kolegom ako má vypovedať, čo svedok
poprel; následne bol v tento deň obžalovaný konfrontovaný aj so svedkom U.. A. J., kedy vo vzťahu
k tomu uviedol, že bol prítomný, keď sa mu medzi výsluchmi jeho kolega vyhrážal a nahováral ho na
výpoveď, ktorú potrebovali počuť, čo aj tento svedok poprel.

Z listinných dôkazov, ktoré súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prečítal podľa § 269 Trestného
poriadku, vyplynulo, že podľa odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky „jedna tabletka
Efedrin Arsan sa na čiernom trhu SR k obdobiu spáchanej trestnej činnosti (marec 2006) predávala
za sumu 20-30 Sk, celková hodnota 118 992 kusov zaistených tabliet Efedrinu predstavuje hodnotu

na čiernom trhu 2 379 840 - 3 569 760,- Sk“, ďalej „jedna dávka metamfetamínu sa na čiernom trhu
SR k obdobiu spáchanej trestnej činnosti (marec 2006) predávala za sumu 300 Sk, podľa expertíznych
výpočtov KEÚ PZ možno zo zadržaného množstva efedrinu vyrobiť 93 500 - 187 000 jednorazových
dávok metamfetamínu, vtedy hodnota drogy predstavuje sumu 28 050 000 - 56 100 000,- Sk“ a k cene
zaisteného lieku Adipex Retard sa vyjadriť nevedeli a doplnili, že Adipex Retard nie je registrovaný v

SR, zatiaľ čo Efedrin Arsan je v SR možné legálne kúpiť na lekársky predpis.
Z pokladničných dokladov, ktoré predložil obžalovaný A. I., súd zistil, že dňa 30.04.2012 kúpil toluén o
hmotnosti 370g a Paralen Plus (Paralen Grip) tabletky v počte 24 kusov.
Podľa aktualizovaných odpisov registra trestov bol obžalovaný A. I. bol jedenkrát súdne trestaný, a to v
roku 2008 Okresným súdom Komárno sp. zn. 2Tv/18/2003 pre trestný čin krádeže, kedy mu bol uložený

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov a určená skúšobná doba do 09.01.2008.
Súd tiež v konaní predchádzajúcom zrušeniu rozsudku zistil, že tento obžalovaný bol priestupkovo
prejednávaný raz, a to v roku 2003 pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek
1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čomu bolo uložené pokarhanie a tiež že vo výkone väzby dodržiaval ústavný poriadok. Z miesta bydliska
obžalovaný nebol bližšie hodnotený.
Obžalovaný X. S. bol aj podľa aktualizovaného registra trestov do spáchania prejednávaného skutku

jedenkrát súdne trestaný v roku 2008 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ako už súd zo
skôr vykonaného dokazovania zistil, priestupkovo prejednávaný nebol.

Po takto doplnenom dokazovaní Okresný súd Nitra vzal do úvahy dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní dňa 30.04.2012 a tiež dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v dňoch 12.03.2010,

04.06.2010, 10.11.2010, 31.01.2011 a 07.03.2011 v nasledovnom rozsahu: výsluchy obidvoch
obžalovaných, výsluchy svedkov O. S., U. S., A. T., W. A., K. I., J. S., W. S., O. I., A. I., A. G., O. A., Z. S.,
U..K.K.,A..U..S.D.,A..Z.C.aU..A.J.,výsluchspracovateľaznaleckéhoposudkuzKriminalistickéhoa
expertízneho ústavu P PZ U.. Z. Q., výsluch znalca U.. U. U., prečítané výpovede svedkov z prípravného
konania J. M., D. D., Z. S., S. E., J. S., J. T., D. I., X. D. a D. K., prečítaný znalecký posudok znalca Z..
X. A., prečítané listinné dôkazy a pripojené súdne spisy).

Z výsledkov vykonaného (aj doplneného) dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. I. tvrdil, že priviezol tabletky z mesta Szeged do Maďarskej republiky do mesta Komárom

na požiadanie spoluobžalovaného, ktoré však podľa jeho vedomostí boli tabletkami na cvičenie, a teda
neboli zakázané. Tieto vyložil v Komárome v garáži, ktorú mu asi 3 alebo 4 dni predtým bol ukázať
X. S.. Z tašiek nič neodoberal, všetko nechal v garáži a osobne to oznámil X. S. u neho doma v obci
Kameničná. Zadržaný bol 07.03.2006 doma, kedy ho policajti odviezli do Nitry, kde pri výsluchu boli
prítomní dvaja páni v civile C. a J., vypočúval ho vyšetrovateľ W. D.. Tí dvaja civili opakovane vstupovali

do výsluchu, popisovali skutočnosti, ktoré sa mali týkať skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie
a vyhrážali sa, že ak sa nevyjadrí k tomu, čo a ako sa stalo, tak zapletú do toho aj jeho družku, ktorú v
skutočnosti na políciu potom aj predviedli. Hovorili mu veci, o ktorých nemal žiadne vedomosti. Fyzický
nátlak na neho robený nebol, ale správanie tých dvoch civilov pociťoval ako psychický nátlak, pod ich
vplyvom uvádzal skutočnosti, ktoré mu známe neboli.

Rozpory s obsahom svojich skorších výpovedí vysvetlil tak, že pôvodne to nechcel povedať na priateľa
X. S. a nechcel uvádzať ani iné mená. Ostatné skutočnosti, čo vo výpovedi uvádzal, mu tak predostreli
tí dvaja v civile, pretože potrebovali počuť nejakú súvislú rozprávku. Pravdu povedal, až keď bol
pri výsluchu prítomný obhajca O.. U. D.. V čase po zadržaní a pred rozhodnutím o väzbe mu bol
vyšetrovateľom umožnený kontakt s družkou a aj čas na rozhovor s ňou. Aj to malo vplyv na jeho

psychické rozpoloženie počas vykonávania výsluchov zo strany vyšetrovateľa.

Obžalovaný X. S. vypovedal, že A. I. a nejaký D. prišli k nim domov okolo 13.00 alebo 14.00 hodiny,
pričom on doma nebol, doma bola len jeho matka. On bol u susedov pomáhať ťahať žumpu. A. I. mu
povedal, že tie veci sú vitamíny a tabletky pre športovcov, tak mu dovolil, aby to u neho zložil. Keď prišiel

domov od susedov, veci už boli zložené, teda nevidel, ako to A. I. a D. nosili. Tašky nekontroloval. Za
uskladnenietašiekmuA.I.ničnesľúbil,aletýždeňpredtýmmuD.daldovačku1.000,-Skzato,žedovolí,
aby sa tašky zložili u neho. Nikdy A. I. nežiadal, aby to doviezol, nikdy mu nedal kľúče od nejakej garáže,
do Maďarska ani nechodil, v Maďarsku žiadnu garáž nemal, ani mu žiadnu garáž neukazoval. Veci
nájdenéunehodomavydaldobrovoľne,hneďtopolicajtomukázal.Ďalejvypovedal,žespoluobžalovaný

ho počas prípravného konania vo výkone väzby kontaktoval písomne viackrát, dostal jeden list aj od
jeho priateľky A.. Napriek tomu, že boli na neho vznesené požiadavky zo strany spoluobžalovaného ako
má vypovedať, neurobil tak a vypovedal to, čo sám chcel.

Svedok O. S. (bratranec obžalovaného X. S.) na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 vypovedal, že o

skutku nič nevie. A. I. nepoznal, nestretávali sa. X. S. sa venuje vykupovaniu zeleniny.
Nakoľko sa svedok odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania, súd mu túto prečítal podľa §
264 odsek 1 Trestného poriadku na účely odstránenia rozporov a svedok k rozporom uviedol, že na
všetko, čo uviedol vyšetrovateľovi, si na súde nespomenul, ale je pravda, že obžalovaný X. S. bol deň
predtým ako ho zobrali policajti, u nich doma a pomáhal ťahať žumpu, keď ho matka prišla zavolať, že

ho doma niekto hľadá.

Svedkyňa U. S. na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 uviedla, že k trestnej činnosti, ktorá je
obžalovaným kladená za vinu, sa nevie vyjadriť.Na doplňujúce otázky uviedla, že v tejto veci vypovedala pred štyrmi rokmi, ale už si to veľmi nepamätá.
Obžalovaného I. nepozná, doposiaľ ho nikdy nevidela. Potvrdila, že v marci 2006 ťahali žumpu, s čím
im pomáhal obžalovaný X. S. a pamätala si, že X. odbehol z ich pozemku, nevidela a nevedela, s kým

bol. Viac k veci uviesť nevedela.

Svedkyňa A. T. (družka obžalovaného A. I.) na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 vypovedala, že
bola doma s priateľkou, keď zaklopali policajti v civile a pýtali sa, či by chcela vidieť druha a čo vie
uviesť o skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Opakovane im hovorila, že o skutku a celej veci nevie nič.

Následne na to sa jej pýtali, či by chcela druhovi pomôcť, lebo že inak dlho neuvidí syna. Pred tým,
ako jej umožnili stretnúť sa s druhom, jej policajti kázali, aby druhovi poradila, aby niečo v tejto veci
porozprával, lebo ak by tak neurobil, mohol by si namiesto troch rokov odsedieť až pätnásť. Rozprávala
sa s A. asi 15 minút a hovorila mu, aby v tejto veci niečo vypovedal, ale on jej hovoril, že o tom nič nevie
a že teda nič povedať nemôže. Viac k veci nevedela uviesť.
Na doplňujúce otázky uviedla, že X. S. pozná. Bola s A. aj u neho doma, mali dobré vzťahy. A. zvykol

chodiť do Bratislavy, kde bol spoluvlastník autoumyvárne. Do Maďarska chodievali spolu na nákupy, ale
nevedela o žiadnych obchodoch, ktoré by mal A. I. s X. S.. X. S. do väzby písala list so žiadosťou, aby
sa táto vec mohla nejako konečne vysporiadať a aby A. mohol prísť domov k synovi. V kritickom období
mal A. modrý Peugeot asi 307.

Svedok W. A. na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 uviedol, že A. I. je jeho bývalý šéf a X. S. je
kamarát. Pre I. robil v Bratislava autoumyvárni. Často chodieval aj k X. S.. I. chodieval do Maďarska tak
ako každý iný, pretože je to len pár kilometrov. Nič bližšie o ňom nevedel, bol to iba jeho šéf. U X. S.
v dome v marci 2006 žiadne tašky nevidel.

Svedok K. I. na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 uviedol, že o skutku nič nevie. U X. žiadne tašky,
ani kufre na pozemku, ani na iných miestach nevidel.

Svedok J. S. (otec obžalovaného X. S.) na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 využil svoje právo
podľa § 130 odsek 1 Trestného poriadku a odoprel vypovedať.

Z uvedeného dôvodu súd prečítal jeho výpovede z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek
4 Trestného poriadku a z týchto zistil, že o veciach zaistených v rámci domovej prehliadky nič nevedel.

Svedkyňa W. S. (matka obžalovaného X. S.) na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 vypovedala, že
deň pred tým, ako k nim prišli policajti, bol u nich na návšteve A. I. aj s jedným chlapcom, ale syn X. nebol

doma. Bol u susedov ťahať žumpu. A. chcel hovoriť s X., priniesol nejaké balíky, tak kričala na syna. X.
prišiel domov, s A. sa rozprávali, ale nevedela, čo robili, nebola pri tom. Od začiatku vedela a tvrdila
vyšetrovateľovi, že zaistené tašky nepatrili jej synovi, ale že ich priniesol A. I.. V júni toho roku ich bola
navštíviť priateľka obžalovaného I. A., ktorá prosila, aby prehovorili syna X., aby vzal celú trestnú vec
na seba, čo okamžite oznámila právnikovi O.. M. a vyšetrovateľovi. A. túto požiadavku odôvodňovala

tým, že A. má rodinu, má syna a že ich syn nemá nikoho, a preto by bolo lepšie, keby to zobral celé
na seba. Tašky vyložili do letnej kuchyne, išlo o tri krabice, ktoré boli zalepené lepiacou páskou, nebolo
vidieť dnu, čo obsahujú. Do tašiek nepozerala, tak ako boli v kuchynke zložené, tak boli aj polícii vydané,
nikto z nich nič nezobral.

Svedok O. I. (otec obžalovaného A. I.) na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 využil svoje právo podľa
§ 130 odsek 1 Trestného poriadku a odoprel vypovedať.
Z uvedeného dôvodu súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 4
Trestného poriadku a z tejto zistil, že svedok odoprel vo veci poskytnúť svedeckú výpoveď s odvolaním
sa na príbuzenský pomer k obžalovanému A. I. (§ 130 odsek 1 Trestného poriadku).

Svedkyňa A. I. (matka obžalovaného A. I.) na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 využila svoje právo
podľa § 130 odsek 1 Trestného poriadku a odoprela vypovedať.
Z uvedeného dôvodu súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek
4 Trestného poriadku a z tejto zistil, že svedkyňa odoprela vo veci poskytnúť svedeckú výpoveď s

odvolaním sa na príbuzenský pomer k obžalovanému A. I. (§ 130 odsek 1 Trestného poriadku).

SvedokA.G.nahlavnompojednávanídňa04.06.2010uviedol,žeotrestnomčine,ktorýsaobžalovaným
kladie za vinu, mu nie je vôbec nič známe. Nevedel nič o tom, že by A. užíval tabletky na cvičenie, onsám takéto tabletky nikdy neužíval. A. si v autoumyvárni nič neuskladňoval, žiadne tabletky tam nevidel.
Bol len jeho zamestnancom, o jeho súkromnom živote svedok nič nevedel.

Svedok O. A. na hlavnom pojednávaní dňa 04.06.2010 uviedol, že o skutku nevie nič. Nevšimol si, že
by A. I. v autoumyvárni niekto odovzdával väčšie množstvo peňazí a že by od neho niekto bral alebo
kupoval tabletky na cvičenie.
Nakoľko z výpovede svedka vyvstali podstatné rozpory, súd mu prečítal podľa § 264 odsek 1
Trestného poriadku výpoveď z prípravného konania na účely odstránenia rozporov a svedok uviedol,

že vyšetrovateľ to celé zle pochopil, pretože A. I. v priestoroch autoumyvárne preberal len peniaze,
ktoré boli z dennej tržby, odovzdával mu ich niektorý z chlapcov, žiadne peniaze s väčším obnosom v
igelitke od nikoho nepreberal. O tabletkách tak isto nič nevedel, bol to jeho prvý výsluch, nevedel prečo
si vyšetrovateľ písal do zápisnice tieto domnienky, pri ďalšom výsluchu si to s ním vysvetlil. Nevedel,
ako to súd teraz vyrieši a odstráni, ale aj napriek tomu, že v zápisnice je uvedené, že ju podpísal na
znak súhlasu s jej obsahom a že ju nežiadal ani doplniť ani opraviť, vyšetrovateľ ho nepochopil.

Na doplňujúce otázky uviedol, že v tejto veci bol vypočúvaný dva alebo až trikrát, na obsah tých
výsluchov si pamätá len matne, vždy bola o tom vyhotovená aj zápisnica. Ten 200 cm vysoký,
vyšportovaný, prešedivený chlap, nakrátko ostrihaný, u nich v autoumyvárni bol, ale nevidel, že by A.
odovzdával peniaze, alebo že by od neho bral tabletky. Zápisnicu z 25.05.2007 čítal, než ju podpísal.
Trval na tom, že výpoveď z 25.05.2007 sú výmysly vyšetrovateľa, nikdy neuvádzal, že by videl veci,

ktoré sú v zápisnici uvedené.

Svedok Z. S. (brat obžalovaného X. S.) na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2010 uviedol, že ku skutku,
ktorý je obžalovaným kladený za vinu, sa vyjadriť nevie, pretože nebol doma v čase, kedy sa mal skutok
stať, bol v Anglicku. Myslel si, že ide snáď o vtip alebo žart. Vo veci podával trestné oznámenie, ale

dôvody ani jeho obsah uviesť nevedel, nepamätal si.
Nakoľko z výpovede svedka vyvstali podstatné rozpory, súd mu prečítal podľa § 264 odsek 1 Trestného
poriadku výpoveď z prípravného konania na účely odstránenia rozporov a svedok uviedol, že obsah
zápisnice o tom výsluchu sa zakladá na pravde. Pred súdom to neuviedol, pretože bol v tom, že keď
je to v spise, tak sa nebude zbytočne opakovať. Potvrdil, že trestné oznámenie, obsahujúce údaje,

že s bratom pašovali tabletky z Maďarska, je nepravdivé a podal ho len preto, aby mohol ísť za
bratom do väzby. Psychológa navštevoval od septembra roku 2006, pretože po návrate z Anglicka bol
prepracovaný, mal problémy so spánkom a k tomu sa pridružil problém, že brat bol vo väzení a on musel
zastať jeho prácu.

Svedok U.. K. K. na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2010 vypovedal, že pre odstup času si
na podrobnosti nepamätá. V prípravnom konaní vypovedal predovšetkým k majetkovým pomerom
obžalovaného S., ale ku skutku samotnému sa nevyjadroval, pretože o ňom nič nevedel. X. S. je jeho
sused, poznal ho viac rokov, poznal ho ako pracovitého a poctivého človeka. A. I. poznal zbežne. Nikdy si
nič podozrivé v mieste bydliska obžalovaného S. nevšimol. Pri domovej prehliadke vykonávanej u X. S.

nebol prítomný, nevedel, že sa pripravuje a o jej realizácii sa dozvedel až s odstupom času. V kritickom
čase mu neboli z operatívno-pátracej činnosti známe informácie, že by voči X. S. bola rozpracovaná
činnosť. Brata Z. S. zhodnotil ako chlapca, ktorý pred odchodom do Anglicka bol celkom normálny, avšak
pripustil, že po návrate z Anglicka mal určité problémy, ktoré boli podľa svedka vyvolané situáciou v
rodine v dôsledku trestného stíhania X..

Svedok A.. U.. S. D. na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2010 uviedol, že v tejto veci vykonával nejaké
prvotné úkony, ale len z časti, pretože vypomáhal kolegovi, ktorému bola vec v rámci výkonu jeho služby
pridelená. Pripustil, že vypočúval obžalovaného I., ale na výsluch samotný si nepamätal. Určite tam
nebol nikto z colnej správy a ak, tak mohli byť prítomní príslušníci z operatívy.

Z výpovede svedka vyvstali rozpory, a preto mu súd prečítal podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
výpoveď z prípravného konania na účely ich odstránenia a svedok uviedol, že pokiaľ pred súdom
neuviedol podrobnosti, ktoré vyplývajú z prečítanej zápisnice o jeho výsluchu, bolo to z dôvodu odstupu
času, avšak zakladá sa na pravde, že počas výsluchu obžalovaného I. bol v miestnosti prítomný advokát
ustanovený súdom a pracovník operatívy alebo Colného úradu. Počas výsluchu sa nič mimoriadne

nestalo a ani rozhovor medzi obžalovaným a jeho družkou sa v jeho prítomnosti neuskutočnil, na
obžalovaného nikto nevyvíjal žiadny nátlak.Svedok A.. Z. C. na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2010 vypovedal, že pracuje na Colnom kontrolnom
úrade a v tejto veci sa nezúčastňoval na iných úkonoch, len bol privolaný k prevozu obžalovaného na
príkaz nadriadeného.

Svedok na doplnenie vysvetlil, že Colný kontrolný úrad (ďalej v texte len „CKÚ“) sa zaoberá nelegálnym
dovozom a vývozom tovaru, aj pokiaľ ide o omamné a psychotropné látky, respektíve látky, ktoré
podliehajú určitým obmedzeniam a zákazom. Predpokladal, že kolegovia z CKÚ mali informácie o určitej
činnosti v tejto súvislosti. Obžalovaný I. bol prevezený do Nitry, kde svedok pracuje, takže s ním takto
prišiel do kontaktu, pričom mu bolo oznámené, že vo veci bolo zaistené určité množstvo tabletiek v obci

Kameničná a toto množstvo bolo menšie, ako boli operatívne informácie kolegov, čiže isté množstvo
tabliet chýbalo. Jeho úlohou bolo zistiť, kde sa toto chýbajúce množstvo tabliet nachádza a vysvetliť
nezhodu medzi očakávaným množstvom a množstvom tabliet skutočne zaistených. S obžalovaným I.
prišiel do kontaktu konkrétne na KR PZ v Nitre na Kalvárskej ulici a snažil sa zistiť dôvod nezhody v už
spomínaných množstvách, s obžalovaným S. sa do kontaktu nedostal. Na danom prípade nepracoval
vzhľadom na miestnu príslušnosť, vykonával v rámci šetrenia len túto jednu konkrétnu úlohu.

Samotný priebeh vyťažovania obžalovaného I. si svedok pre odstup času pamätal len matne. V podstate
obžalovanému uviedol informácie ohľadne nezhody medzi očakávaným a zaisteným množstvom tabliet
a pýtal sa ho na vysvetlenie. Dôvod nezhody sa mu zistiť nepodarilo z dôvodu určitého komunikačného
problému medzi ním a obžalovaným, pričom nevedel, či mu obžalovaný nerozumel alebo rozumieť
nechcel, a preto neodpovedal.

Pripustil, že pri vyťažovaní obžalovaného boli prítomní príslušníci polície. Rozhodne vylúčil použitie
akéhokoľvek nátlaku na obžalovaného, alebo vyhrážok. O súkromí obžalovaného nemal žiadne
vedomosti. Jeho úlohou nebolo preukázať obžalovanému spáchanie trestného činu, ale len overiť a
zistiť dôvod nezhody medzi zaisteným množstvom tabliet a množstvom, ktoré operatívci podľa výsledkov
ich činnosti predpokladali, že bude zaistené. Nevedel, či obžalovanému I. bolo umožnené stretnutie s

družkou, ani v ktorom časovom úseku prišiel do kontaktu s obžalovaným.
Nakoľko z výpovede svedka vyvstali rozpory, súd mu prečítal podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku
výpoveď z prípravného konania na účely odstránenia rozporov a svedok uviedol, že oboznámené časti
výpovede sa zakladajú na pravde a pred súdom neuviedol len to, čo si pre odstup času nepamätal.
ObžalovanéhoI.vyťažovalnadruhýdeňpojehozadržaníaboltamprítomnýajkolegaJ..Akooperatívec

nemal možnosť prisľúbiť obžalovanému stretnutie s družkou. Viac k veci uviesť nevedel.

Svedok U.. A. J. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2010 a ku skutku uviedol, že pracuje na
CKÚ na pobočke v Nitre a v roku 2006 robil určité úkony operatívno-pátracej činnosti a mal poznatky, že
obžalovaný I. by sa mal podieľať na dovoze prekurzorov. Z operatívno-pátracej činnosti nemali žiadne

poznatky o obžalovanom X. S..
Činnosť CKÚ sa zamerala na potvrdenie, alebo vyvrátenie tohto podozrenia. Na operatívno-pátraciu
činnosť boli nasadení všetci, niektoré veci však robili výlučne kolegovia v Komárne. S obžalovaným S.
prišiel do kontaktu počas domovej prehliadky a s obžalovaným I. v nasledujúci deň na KR PZ v Nitre,
kedy spoločne s kolegom C. z CKÚ viedol s obžalovaným neformálny rozhovor ohľadne okolností, ktoré

boli známe po vykonaní domovej prehliadky, teda že obžalovaný I. si u obžalovaného S. odložil tašky
so sledovaným tovarom. Vyťažovanie obžalovaného I. a celková komunikácia s ním boli problematické,
nakoľko obžalovaný I. zrejme nie celkom dobre rozumel po slovensky a pri rozhovore bol pasívny.
Na položenú otázku dlho neodpovedal, akoby premýšľal a nakoniec odpovedal spôsobom, ako keby
otázke vôbec nerozumel. Voči obžalovanému nepoužil žiaden nátlak ani násilie, nevyhrážal sa mu a

nemal vedomosť, že by tak urobil niekto iný. Na KR PZ v Nitre prišla v podvečerných hodinách družka
obžalovaného, ale dôvod jej príchodu si nepamätal.
Medzi ním a obžalovaným S. neprebiehal počas domovej prehliadky žiadny dialóg. Obžalovaný S.
sa jednoznačne vyjadril, že tašky a krabice u neho nechal obžalovaný I.. Obžalovaný I. chvíľu aj
chcel rozprávať, potom zasa nechcel, ale zrejme nechcel povedať pravdu. Svedok si nepamätal, či

v tých chvíľkových intervaloch, keď mal záujem niečo povedať, podmieňoval spoluprácu nejakými
požiadavkami. Celé vyťažovanie obžalovaného I. bolo zamerané len na jednu jedinú vec, teda zistenie,
čo sa stalo a kde sa nachádza rozdiel v množstve zaistených tabliet a ich zvyšok, pretože operatívne
poznatky malo CKÚ dobré.
Keďže z výpovede svedka vyvstali rozpory, súd mu prečítal podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku

výpoveď z prípravného konania na účely odstránenia rozporov a svedok uviedol, že pokiaľ sa vyjadril,
že aj z tvrdenia S. mali potvrdené, že zaistené množstvo tabliet nezodpovedá množstvu, ktoré podľa
operatívnych poznatkov očakávali, zakladá sa to na pravde. O nezhode v týchto množstvách vedeli už
z vlastnej činnosti, pričom obžalovaného I. vyťažovali aj kvôli overeniu tvrdenia obžalovaného S., že I.pravdepodobne nevyložil všetko a nejaké množstvo tabliet zostalo v jeho aute. Pokiaľ sa vyjadroval, že
pri vyťažovaní I. chcel striedavo spolupracovať, mal pod spoluprácou na mysli vedenie dialógu s CKÚ.
Rozhovor s družkou navrhol zrejme sám obžalovaný I., čo mu bolo umožnené s cieľom posunúť sa vo

vyťažovaní ďalej, pričom ani po rozhovore obžalovaného a jeho družky CKÚ nevyťažilo informácie, na
získanie ktorých bolo vyťažovanie zamerané. Vyťažovanie nebolo prerušené, s obžalovaným priebežne
komunikovali,pričomkolegoviaišlizatiaľprejehodružkudoKolárova,čovšakneviedlokpožadovanému
výsledku.

Z výpovedí svedkov J. M., D. D., Z. S., S. E., J. S., J. T., D. I., X. D. a D. K., ktoré boli na hlavnom
pojednávaní (31.01.2011) prečítané postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, súd zistil, že
žiaden z týchto svedkov sa nevedel vyjadriť ku zažalovanému skutku, ani uviesť k nemu akékoľvek
skutočnosti, svedkovia T., I., D. a K. boli susedia obžalovaného A. I., o ktorom nevedeli nič uviesť a
svedkoviaM.,D.,S.aE.pracovalisobžalovanýmA.I.vautoumyvárni,avšaknemalivedomosťotom,že
by obžalovaný obchodoval a lebo uskladňoval tabletky v priestoroch autoumyvárne. Žiaden zo svedkov

nepoznal obžalovaného X. S.. Svedok J. S. uviedol, že obžalovaný A. I. je najstarší syn jeho suseda
a viac k veci uviesť nevedel.

Svedok U.. Z. Q. - spracovateľ znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu P PZ
Bratislava č. PPZ-2571/KEÚ-BA-EXP-2006 na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2010 vypovedal, že

ku dňu konania hlavného pojednávania mu nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na
zmenu záverov uvedených v znaleckom posudku a na týchto zotrval. Z posudku je zrejmé, že po
znaleckom skúmaní zaisteného materiálu ústav ustálil presné množstvo a druh tabletiek, určil účinné
látky a vyjadril sa, či sú tieto registrované na Slovensku. Medzi liekmi boli zaistené najmä: Efedrín Arsan,
Winstrol Depot, Sustanon, Cetabon, Pregnyl, Androlic Tablets, Anabol Tablets, Stanzol, Adipex retard,

Testosterone, Omnadren, Superanabolon a Agovirin Depot. Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo, že
efedrín ma stimulačný účinok na centrálny nervový systém, kardiovaskulárny a respiračný systém, môže
byť zneužívaný športovcami kvôli stimulačným účinkom a redukcii hmotnosti, pri dlhodobom užívaní
vzniká závislosť. Na Slovensku sa z efedrínu nelegálne pripravuje metamfetamín, výťažnosť závisí od
konkrétneho spôsobu prípravy.

Svedok dodal, že pri vypracovávaní posudku vychádzal nielen zo zákona č.139/98 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ale aj z Nariadenia č.
273/2004 Európskeho parlamentu a rady, kde efedrín ako látka je zaradený v prílohe č. I a okrem tejto
látky ako bázy, resp. jej čistej formy, sú tam uvedené aj jej soli, s výnimkou soli katínu. Tieto látky
sú obsiahnuté v liečivách ako soli, pretože čistú organickú látku ľudský organizmus nevie spracovať,

a teda pre jej liečivé účinky je potrebné ju do tela dostať v zložení, ktoré bude v ľudskej krvi ako v
roztoku rozpustné. Efedrínchlorid je tiež jedna zo solí, ktorá je pre telo v tejto forme prijateľná, v krvi
sa rozpustí a neupchá ľudské cievy tak, ako by to urobil efedrín ako čistá látka. Efedrínchlorid alebo
efedrínhydrochlorid sú výrazy synonymické, ten kratší výraz používa farmaceut, plný výraz tejto látky
zvykne používať chemik. Ide však o jednu a tú istú chemickú látku, ktorá nie je zaradená medzi omamné

látkyanimedzipsychotropnélátky.Ideosoľefedrínuaakexistujúsoliurčitejurčenejlátky,takajtietosúv
tabuľke určených látok zaradené. V zmysle zákona č. 331/2005 Z. z. je efedrín zaradený medzi liečivami
a je označený ako drogový prekurzor. K zakázanému produktu, ktorý je na zozname zakázaných látok
sa páchateľ dokáže jednoducho dostať vyťažením zakázanej látky z produktu, ktorý zakázanú látku
obsahuje. Samotná tabletka, ktorá obsahuje zakázanú látku, nie je prekurzor. Efedrín arsan je možné

označiť za liečivo, ktoré obsahuje látku efedrínchlorid, čo je soľ efedrínu a efedrín je možné označiť za
prekurzor. Liečivo Efedrín arsan nie je možné jednoznačne označiť za prekurzor.
Vzhľadomnarozpor,ktorýnastalohľadneregistrácieliečivaAdipexretardpotvrdil,žebezohľadunajeho
registráciu na území SR ako liečiva, toto nemá žiaden vplyv na účinky látky, ktorú toto liečivo obsahuje
a ktorá je zaradená v zozname zakázaných látok do tretej skupiny psychotropných látok zákona č.

139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.
U.. U. U., Z.., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, na hlavnom pojednávaní
dňa 31.01.2011 predniesol znalecký posudok č. 11/2007 v zhode s jeho písomným vypracovaním
a tiež dodatkom č. 1 k znaleckému posudku zo dňa 17.6.2007 a dodal, že trvá na jeho záveroch a ku
dňu hlavného pojednávania mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu týchto

záverov. Z posudku vyplynulo, že účinok efedrínu je podobný adrenalínu, tzn. zvyšuje krvný tlak a dráždi
centrálny nervový systém. Samotný efedrín je prchavá látka, a preto pre lepšie sprístupnenie pre ľudský
organizmus sa chemicky viaže - upravuje sa na formu solí (napríklad chloridovú). Efedrín chlorid a
efedrín hydrochlorid je jedna a tá istá látka, rozdielne znenie zapríčinil len vývoj názvoslovia. Samotnýefedrín a aj jeho soli patria v zmysle nariadenia ES č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady ako
aj v zmysle zákona č.139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov medzi zakázané látky. Z efedrínu sa vyrába metamfetamín, a to extrahovaním z

jednej tabletky, kedy sa dá vyrobiť zhruba jedna dávka metamfetamínu. Zo zaistených tabletiek Efedrín
Arsan je možné vyrobiť syntetické drogy. Efedrín chlorid je prekurzor metamfetamínu.
Znalec vypovedal, že ako toxikológ nedokáže zodpovedať otázku, kam je možné zaradiť finálny výrobok
- liek Efedrín Arsan v zmysle nariadenia ES č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady z hľadiska jeho
kategorizácie. Pri výrobe drogy je možné použiť rôzne komponenty a závisí to od samotného výrobného

procesu, ktorý si jednotlivec zvolí, pričom ním uvádzané komponenty v čase, kedy sa mal stať skutok,
neboli bežne ani voľne dostupné na trhu, a to najmä červený fosfor. Podotkol, že ak neboli dostupné
voľne,bolidostupnénačiernomtrhu.Prijednotlivýchvýrobnýchpostupoch,resp.chemickýchprocesoch
na účely výroby drogy, je potrebné brať do úvahy prostriedkovú a technologickú vybavenosť toho, kto sa
drogy vyrobiť snaží, a to vo vzťahu k finálnej výťažnosti a ku kvalite. Takých postupov môže byť niekoľko.
Veľkú úlohu zohrávajú aj skúsenosti a odborné vedomosti. Nevedel, či lieky a liečivá ako finálne výrobky

farmaceutického priemyslu obsahujú na baleniach nejaké špeciálne označenie, výstrahu alebo symbol
svedčiaci o tom, že obsahujú v sebe látky, alebo prvky, po extrahovaní ktorých dostane záujemca z lieku
prekurzor, určený na ďalšiu výrobu drogy po jej spracovaní.

V súlade s ustanovením § 268 odsek 2 Trestného poriadku vykonal súd dokazovanie aj prečítaním

záverov znaleckých posudkov Z.. X. A., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia pre
dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia č. 40/2006 a č. 41/2006, z ktorých zistil, že
intelektová úroveň obžalovaného A. I. je vo vyššom pásme priemeru a jeho psychické procesy nie sú
narušené žiadnym chorobným procesom. Tento chápe zmysel trestného konania a má nadpriemerné
pamäťové schopnosti. Špecifická vierohodnosť jeho výpovedí je znížená, v jeho výpovediach sa

objavuje stratégia obrany, založená na negovaní eventuality informovanosti o nekalosti kritickej udalosti.
Jeho osobnosť je navonok orientovaná, s vysokou úrovňou racionálnej kontroly správania, veľmi
dobre ovláda svoju emotivitu. U obžalovaného sú prítomné príznaky dissociálnej poruchy osobnosti.
Aktuálne netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle psychózy. Intelektová úroveň obžalovaného X.
S. v pásme priemeru, chápe zmysel trestného konania, psychické procesy nemá narušené žiadnym

chorobným procesom, jeho pamäťové schopnosti sú v súlade s jeho mentálnymi schopnosťami. Jeho
výpovede nesú znaky vierohodnosti, avšak objavuje sa v nich aj stratégia obrany negovaním akejkoľvek
vlastnej angažovanosti na vyšetrovanom skutku. Jeho osobnosť je extrovertovaná, s nedostatočne
rozvinutou cieľavedomou reguláciou správania, ktoré je určované predovšetkým emóciami, je pre neho
charakteristická neprispôsobivosť. Obžalovaný má menej rozvinuté vyššie city a má zníženú schopnosť

vytvárať citovo sýtené vzťahy. Netrpí žiadnou duševnou chorobou.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v trestnom spise, a to list od družky obžalovaného A. I., znalecký posudok Kriminalistického a
expertízneho ústavu PPZ Bratislava v inej trestnej veci, list od P., oznámenie Colného riaditeľstva SR,

rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/43/2001, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 3To/53/2002, zápisnicu o domovej prehliadke, o vydaní veci, výpis z katastra nehnuteľností, úradný
záznam, výpisy z Orange, oznámenie hlavného prokurátora Župy Komárom - Estergom, správy od bánk
pôsobiacich na území SR, správu z Daňového úradu Kolárovo a daňové priznania, zmluvu o združení,
správu zo Sociálnej poisťovne, úradný záznam z KR PZ v Nitre, výpis z katastra nehnuteľností, rozsudok

Okresného súdu Komárno sp. zn. 2Tv/18/2003, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/110/2006,
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4To/90/2006, odpisy registra trestov a správy o povesti
obžalovaných, rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR a registrácia Európskeho spoločenstva, šesť
kusov fotografií, rozsudky súdov Maďarskej republiky a potvrdenie z lekárne Lachesis ako vyjadrenie
jej majiteľa.

Z listu A. T., vyhotoveného nezisteného dňa v období výkonu väzby obžalovaných vyplynulo, že
svedkyňa tento adresovala obžalovanému X. S. a žiadala ho, aby jej pomohol vo veci, o ktorej sa mal
rozprávať s P. otcom. Sťažovala sa, že jej syn veľmi zle znáša neprítomnosť svojho otca - obžalovaného
A. I. a vyjadrila sa, že by mu bola veľmi vďačná, ak by pomohol, pretože aj jej muž by mu potom pomohol,
nakoľko mu vždy pomáhal.

Zo zápisnice o domovej prehliadke vykonanej dňa 07.03.2006 v rodinnom dome v obci D., L. rad č. XXX
bolo zrejmé, že počas nej neboli nájdené žiadne veci pochádzajúce z trestnej činnosti a obžalovaný X.
S. dobrovoľne vydal veci rôzneho druhu, nájdené v zadnej časti domu vedľa garáže. Z obsahu zápisnice
o vydaní veci vyplynulo, že obžalovaný vydal dve plátenné tašky, jednu krabicu, jeden cestovný kufor aštyri igelitové tašky, v ktorých sa nachádzali tabletky Efedrin Arsan, Supeanobolon, Winstrol, Sustanon,
Cetabon, Adipex Retard a ďalšie, v tisíckach kusov.
Podľa oznámenia hlavného prokurátora Župy Komárom-Estergom vypracovaného dňa 19.03.2007 súd

zistil, že vypátranie garáže, o ktoré požiadala Krajská prokuratúra v Nitre (tak, ako ju vo svojej výpovedi
opísal obžalovaný A. I.), sa nepodarilo, pretože v meste Komárom sa plechová garáž hnedej farby v
radovej výstavbe v blízkosti školy nenachádza, pokiaľ prešli miesto označenia po trase: po príchode do
mesta Komárom z mesta Szeged, po odbočení na kruhovom objazde v smere na mesto J., po prejdení
približne 1 km a odbočke na križovatke doľava, na ďalšej križovatke po prejdení 200 až 300 metrov a po

odbočení doprava našli školu a dva rady garáží, z ktorých v ani jednom nebola hľadaná garáž s jedným
visiacim zámkom a s jedným normálnym zámkom, oba značky FAB.

Po vykonaní dokazovania súd opätovne zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle
od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel k

záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, avšak z dôvodu, že obžalovaní svojim konaním nenaplnili
všetky základné znaky skutkovej podstaty trestného činu, konkrétne pre absenciu subjektívnej stránky,
zažalovaný skutok nie je trestným činom.

Ani po doplnení dokazovania neprišlo podľa názoru súdu ku zmene ohľadne už skôr prijatého

záveru, že vo veci absentuje naplnenie všetkých zákonom predpokladaných znakov skutkovej podstaty
zažalovaného trestného činu.
Súd preto aj naďalej vychádzal z toho, že v prejednávanej veci boli produkované najmenej tri verzie
ohľadne okolností, za akých malo prísť k spáchaniu skutku. Jedna z verzií je uvedená priamo v obžalobe
a je len rozvinutím skutočností, ktoré tvoria podstatu verzie Colného kriminálneho úradu, ktorý na

základe poznatkov získaných operatívno-pátracou činnosťou inicioval začatie trestného stíhania proti
obžalovaným. Dve samostatné a podstatne rozdielne verzie mal potom súd znova možnosť hodnotiť
aj v dôsledku výpovedí oboch obžalovaných, z ktorých X. S. spáchanie skutku od začiatku kategoricky
popieral a A. I. svoj postoj k trestnej činnosti v priebehu vyšetrovania modifikoval.

Vychádzajúcz vykonaných(atieždoplnených)dôkazovmoholsúdustáliťlentieskutočnosti,ktorévnich
mali oporu a o ktorých neexistovali žiadne pochybnosti. Takto mal súd za preukázané, že obžalovaný A.
I. bol tou osobou, ktorá dňa 05.03.2006 previezla z Maďarskej republiky a priviezla na územie Slovenskej
republiky niekoľko tisíc tabliet s označením Efedrín Arsan a ostatné farmaceutické výrobky, a to cez
hraničný prechod Komárom - Komárno a následne ich uložil v letnej kuchyni rodinného domu v obci

Kameničná, okres Komárno, nachádzajúceho sa na ulici L. rad č. XXX, teda u obžalovaného X. S..
Tieto skutočnosti súd zistil z výpovede samotného obžalovaného A. I., ktorý to takto samostatne popísal
vyšetrovateľovi vo svojej výpovedi zo dňa 08.03.2006 a následne aj dňa 10.03.2006 pri výsluchu pred
sudcom pre prípravné konanie, v oboch prípadoch za prítomnosti obhajcu. Okrem toho, pri ustálení
týchto skutočností vychádzal súd aj z výpovedí spoluobžalovaného X. S. a svedkyne W. S., ktorí obaja

zhodne uviedli, že obžalovaný A. I. u nich v ten kritický deň bol v spoločnosti im neznámeho muža a
zložil v letnej kuchynke nejaké tašky a krabice. Túto verziu nepriamo dosvedčujú výpovede svedkov U.
a O. S., ktorí obaja potvrdili, že obžalovaný X. S. nebol vtedy doma, pretože pomáhal na susednom
pozemku u nich doma ťahať žumpu a domov odišiel, keď ho mama volala kvôli tomu, že ho niekto čaká.
Pokiaľ išlo o ďalšie výpovede tohto obžalovaného, v ktorých v prípravnom konaní najmä v rámci

jednotlivých konfrontácií označoval svoju výpoveď z 08.03.2006 za vynútenú a klamlivú, urobenú pod
nátlakom svedkov J. a C., súd tieto v predchádzajúcom konaní ako dôkazy nevykonal a pri rozhodovaní
ich ani nebral do úvahy majúc za to, že nešlo o dôkazy získané zákonným spôsobom (keďže podľa
§ 2 odsek 12 Trestného poriadku súd má hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom), pričom k
tomuto záveru dospel súd po oboznámení sa s ich obsahom a nakoľko konfrontácie neboli podľa názoru

súdu vykonané v súlade s ustanovením § 125 Trestného poriadku a tiež s ustanovením § 122 odsek 3
Trestného poriadku, a to najmä z dôvodu, že vyšetrovateľ neviedol konfrontáciu na účely odstránenia
rozporov vo výpovediach konfrontovaných osôb, ale kládol (ako to celkom zrejme vyplýva z protokolácie)
sugestívne otázky, ku ktorým následne vyzýval konfrontované osoby na vyjadrenie, nehovoriac o tom,
že u obžalovaného I. odstraňoval rozpory v jeho výpovedi vo vzťahu k jeho vyjadreniam, ktoré tento

učinil v postavení podozrivého (!). Z rovnakého dôvodu, teda z dôvodu, že tieto výpovede obžalovaného
neboli získané zákonným spôsobom, súd na ne pri rozhodovaní opätovne neprihliadol, i keď ich na
pokyn nadriadeného súdu na hlavnom pojednávaní vykonal ich prečítaním.Aj naďalej zostalo nezmenené, že obžalovaný X. S. vypovedal vo veci stále rovnako a ani v
maličkostiach sa vo svojich opakovaných výpovediach neodchýlil, svoju verziu nikdy nezmenil a
okolnosti, za akých sa tabletky Efedrín Arsan a ostatný farmaceutický materiál dostali do letnej kuchynky

ich rodinného domu v obci Kameničná, opisoval nemenne. Súd preto o pravdivosti jeho výpovede aj
vzhľadom na prvé dve výpovede spoluobžalovaného A. I. z prípravného konania a výpovede vyššie
uvedených svedkov vôbec nepochyboval, a to aj s poukazom na výpovede svedkov Z. S. a U.. K. K.,
ktorí uvádzali určité konkrétne, len pozitívne skutočnosti, týkajúce osoby ako aj osobných pomerov tohto
obžalovaného. Naviac, svedok U.. A. J. výslovne uviedol, že obžalovaný X. S. nebol osobou, o ktorej by

mali v súvislosti s prejednávanou trestnou činnosťou akékoľvek poznatky získané z operatívno-pátracej
činnosti, pretože tieto mali výlučne o obžalovanom A. I..

Za ďalšie, v konaní bezpečne preukázané skutočnosti, súd považoval množstvo a druh zaistených
tabliet a farmaceutických výrobkov, čo nepochybne vyplynulo jednak z výpovede obžalovaného X. S.
ako aj svedkov W. S., ktorí zhodne uviedli, že uložených tašiek a krabíc sa nedotýkali, nerozbaľovali

ich, neotvárali, nenazerali do nich a tak, ako ich tam obžalovaný A. I. zložil, ich tam nechali až
do príchodu polície, ktorej všetky uložené tašky a krabice dobrovoľne a ihneď vydali. Množstvo a
druh predmetného farmaceutického materiálu následne vyhodnotil a ustálil Kriminalistický a expertízny
ústav PZ v Bratislave a uviedol to v znaleckom posudku, vrátane vyslovenia sa k percentuálne
určenej výťažnosti prekurzorov, tomu zodpovedajúcim možnostiam výroby metamfetamínu z nich, ako

aj ustálenia rozpätia takto získaných obvykle jednorazových dávok drogy, pričom toto potvrdil v konaní
pred súdom aj spracovateľ predmetného znaleckého posudku.

Obranu obžalovaného A. I., ktorý v konaní pred súdom podstatne zmenil svoju výpoveď, považoval
súd jednak za zmätočnú a samotnú zmenu výpovedí za účelovú, v snahe celkom sa vyviniť spod

obžalobného obvinenia. Zmätočnosť jeho obrany spočívala podľa názoru súdu v tom, že zo začiatku
sa najskôr bránil tým, že prevážané tabletky považoval len za tabletky pre športovcov na cvičenie,
slúžiace ako spaľovače tukov alebo na iné účely v rámci cvičenia a formovania postavy, a teda absolútne
nemal vedomosť, že by ich držanie bolo trestným činom, keďže aj on sám také užíval v čase, keď
cvičil, a to bez lekárskeho predpisu. Následne zameral svoju obranu na absolútne popretie skutočností

svedčiacich o tom, že tabletky k spoluobžalovanému priviezol a ponúkol súdu verziu o akejsi garáži v
meste Komárom, ktorú mu vopred ukázal spoluobžalovaný, od ktorej mu dal aj kľúče a do ktorej ho
požiadal tabletky zložiť po ich prevezení z mesta Szeged. Túto verziu súd vyhodnotil ako nepravdivú a
úplnevymyslenú,nakoľkojejnekorešpondovalžiadenzvykonanýchdôkazovakeďžebolaobžalovaným
urobená až v priebehu vykonávaného vyšetrovania a s istým odstupom času, považoval ju súd za

výpoveď učinenú s cieľom privodiť si čo najpriaznivejšie rozhodnutie vo veci pre prípad, že by obrana
spočívajúca v nevedomosti o trestnosti prevážania farmaceutického materiálu nepostačovala. V konaní
sanaprieksnaheorgánovprípravnéhokonanianepodarilopreukázať,žebytakágarážvôbecexistovala,
ako to vyplynulo z oznámenia hlavného prokurátora Župy Komárom - Estergom, ktorého poverení
zamestnanci po garáži opísanej obžalovaným A. I. pátrali. Okrem toho, nikto zo svedkov a ani žiadny

z listinných dôkazov nepodporil túto obrannú verziu obžalovaného I., teda že by obžalovaný X. S. bol
objednávateľom predmetných liekov a prípadne ich ďalším distributérom, či osobou, ktorá s takým
materiálom obchoduje. Ani Colný kriminálny úrad, dlhšie pozorujúci obžalovaného A. I. a majúci určité
poznatky o tomto obžalovanom, nepotvrdil skutočnosti ním uvádzané, teda že by z operatívno - pátracej
činnosti poznali aj obžalovaného S..

Z týchto dôvodov mal teda súd za to, že obžalovanému I. sa napriek úpornej snahe nepodarilo
súd presvedčiť, že sa nedopustil konania uvedeného v obžalobe. V tejto súvislosti súd dodáva, že
(ako to konštatoval už v predchádzajúcom rozsudku, hoci nie tak podrobne), považoval výpoveď
tohto obžalovaného z 08.03.2006 za dôkaz získaný zákonným spôsobom, (aj) z ktorého vyvodil
skutočnosti, že skutok sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe, pričom neuveril tomu, že by táto výpoveď

obžalovaného bola vynútená a získaná v dôsledku vyhrážok zo strany svedkov J. a C., pretože táto jeho
obrana nemala oporu v žiadnom dôkaze. Obžalovaný teda sám uviedol, že zaistený materiál doviezol
spoluobžalovanému z Maďarska (pričom nebolo v konaní podstatné, či to bolo tretíkrát alebo prvýkrát)
mysliac si, že ide o anaboliká a s tým, že spoluobžalovaný S. už vôbec nevedel, o čo ide a s poznámkou,
že ten nevie ani čo sú to anaboliká.

Poslednou v konaní preukázanou skutočnosťou bolo podľa názoru súdu znalecky potvrdená možnosť
získania syntetickej drogy zo zaistených tabliet, a to po tom, čo sa z liečiva Efedrín Arsan extrahuje
efedrín a z liečiva Adipex Retard fentermín, ktoré je potrebné oba považovať za prekurzory v zmyslenariadenia ES č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady ako aj v zmysle zákona č.139/98 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko slúžia
na výrobu metamfetamínu. Ako sa však vyjadril znalec U.. U. U., Z.., samotná výťažnosť prekurzora

z liečiva závisí od odborných vedomostí osoby, ktorá sa o extrahovanie prekurzora pokúša. Keďže
samotné extrahovanie je chemický proces, o ktorom je možné nadobudnúť poznatky rôznym spôsobom,
napríklad sú voľne dostupné aj na internete, percentuálne zvýšenie samotnej výťažnosti a teda aj
zvýšenie množstva extrahovanej účinnej látky je priamo závislé nielen od spôsobu extrahovania, ale aj
od iných prostriedkov, ktorými sú laboratórne vybavenie (pomôcky) a prístupnosť k ďalším chemickým

látkam, či chemickým prvkom, napríklad k červenému fosforu, nevyhnutným pri tomto type chemického
procesu.

Tak ako orgánom činným v prípravnom konaní, ani súdu sa nepodarilo objasniť žiadne ďalšie
skutočnosti, podstatné a rozhodujúce pre nepochybné ustálenie viny obžalovaných na spáchaní
zažalovaného skutku.

Osobu D., ktorý mal s obžalovaným A. I. priviezť a aj vyložiť všetky tašky s tabletkami u obžalovaného
X. S. sa stotožniť nepodarilo, nakoľko obžalovaný X. S. ho nepoznal a nevedel o ňom nič bližšie uviesť
a obžalovaný A. I. sa k nemu nevyjadroval, respektíve jeho existenciu popieral. Colný kriminálny úrad a
ani jeho zamestnanci o takejto osobe žiadne informácie nemali, a teda ani neposkytli.
Z poznatkov zamestnancov Colného kriminálneho úradu nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, s

výnimkou poznatku o osobe obžalovaného A. I.. Vo veci zostalo množstvo neobjasnených skutočností,
pretože napriek informáciám, ktoré úrad mal k dispozícii a na základe ktorých sledoval dodávku
liekov zabezpečovanú obžalovaným A. I., prišlo k jej prerušeniu vykonaním domovej prehliadky u
obžalovaného X. S. a zaistením privezených farmaceutických výrobkov, a to bez toho, aby prišlo
k stotožneniu ďalších osôb, v danom prípade objednávateľov, výrobcov (tých, čo mali extrahovať

prekurzory), prípadne osôb podieľajúcich sa ďalším spôsobom na tejto veci.
Pokiaľ však polícia a Colný kriminálny úrad zjavne bez ďalšieho prerušili tento proces v momente, keď
obžalovaný A. I. priviezol liečivá a zložil ich u obžalovaného X. S., možno sa len domnievať a hypoteticky
predpokladať, že lieky mali slúžiť výlučne a jedine na výrobu syntetických drog, nakoľko o takomto
úmysle obžalovaných niet žiadneho relevantného dôkazu, pričom hypotézy ani domnienky samozrejme

nie sú dôkazy.
Žiadna iná (súdu známa) skutočnosť nemohla slúžiť ako spoľahlivý dôkaz o dotvorení logického a
zmysluplného obrazca o účasti obžalovaných I. a S. na aktivitách akejkoľvek skupiny osôb (alebo
jednotlivca), vyrábajúcej psychotropné látky (syntetické drogy) zo získaných liekov a farmaceutických
výrobkov extrahovaním prekurzorov v nich obsiahnutých, a to práve a jedine z dôvodu, že tieto boli

jedným obžalovaným len privezené a so súhlasom druhého obžalovaného uskladnené, teda akúkoľvek
dobu prechovávané v mieste jeho trvalého bydliska bez toho, že by jeden alebo druhý obžalovaný
mali k dispozícii prostriedky na dosiahnutie takéhoto účelu (konečnej výroby syntetickej drogy), teda
materiálno-technické vybavenie, alebo čo i len prepojenia na iné osoby, takým vybavením disponujúce.
Práve naopak, vzhľadom na nedostatok relevantných dôkazov a množstvo nejasností, ktoré sprevádzali

celú akciu od sledovania osoby obžalovaného A. I. ako aj ním prevážaného materiálu až po zaistenie
týchto liečiv u obžalovaného X. S., nepodarilo sa súdu objasniť a ani nebolo jeho povinnosťou skúmať,
kto ďalší sa mohol na predmetnej trestnej činnosti podieľať, pre koho bola zásielka určená a na čo
konkrétne mala slúžiť. Vyvodzovať nepochybný záver, že tabletky a lieky boli výslovne určené na
výrobu drog po extrahovaní prekurzorov v nich obsiahnutých a z toho ustaľovať úmyselné zavinenie

oboch obžalovaných na spáchaní drogového trestného činu prechovávaním prekurzorov v značnom
rozsahu tak, ako to spravila obžaloba, bolo podľa názoru súdu neopodstatnené a neodôvodnené s
poukazom na absenciu relevantných dôkazov. Vytvorenie hypotézy o zamýšľanom následku, prípadne
zažalovanie len časti skutkového deja o konaní smerujúcom k teoreticky predpokladanému porušeniu
aleboohrozeniuzáujmuchránenéhoTrestnýmzákonombezpreukázaniaakýchkoľvekďalšíchlogických

súvislostí, neumožňuje ustáliť záver o vnútornom psychickom vzťahu obžalovaných chcieť porušiť alebo
ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, alebo o ich prípadnom uzrozumení so vznikom následku.

Obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu je zavinenie. Keďže Trestný zákon vychádza
zo zásady dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie, je potrebné mať na zreteli, že bez

zavinenia niet trestného činu. Zavinenie je jednou z podmienok nevyhnutných na to, aby mohlo byť určité
konanie kvalifikované ako trestný čin a aby bolo možné hovoriť o vine osoby, ktorá ho spáchala.
Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným náležitostiam trestného činu, respektíve
vnútorný psychický vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestnýmzákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom zákone. Okruh skutočností, ktoré musia byť
pokryté zavinením, v určitom zovšeobecnení naznačujú ustanovenia § 15 a § 16 Trestného zákona.
Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok - trestný čin a musí

sa vzťahovať v podstate na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu
(R 17/2003). K naplneniu subjektívnej stránky úmyselného trestného činu nestačí, že páchateľ konal
úmyselne - teda že konal tak, ako konať chcel, ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil
záujem chránený Trestným zákonom spôsob v tomto zákone uvedeným. Pri posudzovaní zavinenia
sa od páchateľa nevyžaduje, aby mal o právnych skutočnostiach (pojmoch) uvádzaných v skutkovej

podstate trestného činu, z ktorých vyplýva aj protiprávnosť činu, presné právnické znalosti, ale postačuje
laická predstava (znalosť faktických okolností).
Zavinenie je vybudované na vedomostnej a vôľovej zložke. Vedomostná (intelektuálna, rozumová,
respektíve predstavová) zložka spočíva v páchateľovom vnímaní predmetov a javov jeho zmyslovými
orgánmi a v jeho predstavách o týchto predmetoch a javoch. Vôľová zložka zahŕňa chcenie alebo
uzrozumenie, tzn. rozhodnutie konať určitým spôsobom so znalosťou podstaty veci. Ak totiž páchateľ

rozhodujúce skutočnosti nechce a nie je s nimi ani uzrozumený, nie je možné hovoriť o jeho vôli spáchať
trestný čin.
Vdanomprípadesúdneposudzovalnaplneniefakultatívnychznakovsubjektívnejstránkytrestnéhočinu,
ktorými sú motív, cieľ a zámer páchateľa, nakoľko vykonaným dokazovaním tieto nebolo možné objasniť
ani ich spoľahlivo ustáliť, keďže nebol zistený a preukázaný ani obligatórny znak tejto stránky trestného

činu.

Súd mal za to, že nakoľko do subjektívnej stránky trestného činu jednoznačne patrí aj problematika
omylu, bolo potrebné sa ňou aj v tomto prejednávanom prípade zaoberať, a to vzhľadom na obranné
vyjadrenia oboch obžalovaných a spôsob, akým obaja popísali nakladanie so zaisteným materiálom

- tabletkami a farmaceutickými látkami. Hodnotiac všetky vo veci známe a nepochybné skutočnosti,
dospel súd k záveru, že v prípade oboch obžalovaných nastal negatívny skutkový omyl, ktorý vyvolal
nezhodu ich vnímania alebo predstáv so skutočnosťou a že táto situácia vznikla v dôsledku toho, že
obžalovaný X. S. si vôbec neuvedomil skutočnosť, že umožnením uloženia určitého jemu neznámemu
materiálu môže porušiť zákonom chránený záujem a obžalovaný A. I. mal celkom nesprávnu predstavu

o zaistenom materiály, ktorý priviezol a zložil v rodinnom dome u spoluobžalovaného. Podľa názoru
súdu u oboch obžalovaných nastal omyl ohľadne skutočnosti, ktorú vyžaduje skutková podstata
trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 Trestného zákona, nakoľko zo žiadneho vykonaného
dôkazu jednoznačne a nepochybne nevyplynulo, že obžalovaní rozhodne a neomylne vedeli, že v

taškách sa nachádzajú také tabletky a také farmaceutické látky, ktoré v sebe obsahujú prekurzory
- látky spôsobilé poslúžiť na výrobu syntetickej drogy. Pre to, aby súd mohol bezpečne ustáliť, že
obžalovaní svojim konaním naplnili aj z hľadiska subjektívnej stránky skutkovú podstatu zažalovaného
trestného činu, muselo by byť v konaní výslovne preukázané, že bezpečne poznali a vedeli, že z
tabliet a farmaceutických prípravkov privezených obžalovaným A. I. na Slovensko a prechovávaných v

priestoroch rodinného domu na adrese u obžalovaného X. S. bolo možné zložitým chemickým procesom
extrahovať prekurzor, z ktorého by bolo možné následným postupom vyrobiť psychotropnú látku -
metamfetamín. Túto vedomosť, respektíve toto významné poznanie obžalovaných nie je možné mať
za preukázané žiadnym dôkazom, a to ani priamym (pretože taký produkovaný v konaní nebol) a ani
uceleným radom dôkazov nepriamych, nakoľko aj tieto v konaní absentovali, a preto bolo možné o

úmyselnom zavinení obžalovaných uvažovať výlučne v rovine domnienok alebo špekulácií, čo však
nemôže súdu slúžiť ako podklad pre uznanie viny obžalovaných.
Keďže obaja obžalovaní sa domnievali, že neexistuje skutočnosť, ktorú vyžaduje skutková podstata
trestného činu (prevážanie a prechovávanie prekurzorov), tento ich omyl spôsobil vylúčenie vedomosti,
ktorá je obsiahnutá v úmyselnom zavinení. V danom prípade by bolo možné zvažovať len zodpovednosť

obžalovaných za spáchanie trestného činu z nevedomej nedbanlivosti, kedy sa obaja o stave veci mýlili
a skutočný stav veci nepoznali a boli tak zodpovední len za to, že ak o prevážaní a prechovávaní
prekurzorov nevedeli, tak vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery o tom vedieť mali a mohli.

Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme (§ 15 a § 16 Trestného

zákona), je záverom právnym a tento sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu, vyplývajúcich
z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Pri zisťovaní
okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam
žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkýchkonkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto
hľadiska, vrátane priznania obžalovaného, pokiaľ existuje. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia
dôkazov zákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam, a preto len zo skutočnosti, že

obžalovaný spáchanie skutku poprel, nemožno vyvodiť záver, že zistenie priameho úmyslu neprichádza
do úvahy, avšak úmysel treba zisťovať aj na podklade iných dôkazov, nielen z priznania obžalovaného
(R 60/1972).

Omyl v právnych normách, ktoré Trestný zákon neobsahuje, treba posudzovať podľa zásad o skutkovom

omyle. Pokiaľ ide o tzv. skutkový omyl negatívny, t.j. páchateľ nevedel o niektorej skutočnosti
vyžadovanej pre naplnenie znakov uvedených v zákone, je tým vylúčená jeho vedomosť, a tým aj
jeho zodpovednosť za úmyselný trestný čin, resp. za trestný čin spáchaný z vedomej nedbanlivosti (R
60/1993).

Pokiaľ malo byť zavinenie obžalovaných založené na skutkových okolnostiach, ktoré podľa skutkovej

vety obžaloby malo spočívať v tom, že obžalovaný A. I. „neoprávnene doviezol, zadovážil a prechovával
po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo takúto činnosť
sprostredkoval v značnom rozsahu“ a obžalovaný X. S. „neoprávnene prechovával po akúkoľvek
dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo takúto činnosť sprostredkoval v
značnom rozsahu“, tak takýto záver podľa názoru súdu výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne

neumožňovali.

Pokiaľ išlo o správu Národnej protidrogovej jednotky k ustáleniu hodnoty a ceny zaistených látok na
čiernom trhu, tento dôkaz súd nehodnotil a ani sa ním nezaoberal vzhľadom na vyššie uvedené právne
úvahy vedúce k rovnakému rozhodnutiu súdu vo veci samej, a to tiež z dôvodu, že ani obžaloba

nereagovala na skutočnosti vytknuté nadriadeným súdom (strana 17 zrušujúceho uznesenia) a skutok
v obžalobe na hlavnom pojednávaní dňa 30.04.2012 nemodifikoval v smere naznačenom odvolacím
súdom.
Z dôkazov, ktoré predložil obžalovaný A. I., konkrétne pokladničné bloky a k nim patriaci kúpený tovar
(toluén 370g a liek Paralen Plus 24 ks tabliet) súd zistil len toľko, že obžalovaný tieto dňa 30.04.2012

kúpil ako látky voľne dostupné v predaji, avšak nakoľko tieto dôkazy nemali súvislosť so samotným
zažalovaným skutkom, pri rozhodovaní ich súd nebral do úvahy.

Nebola produkovaná, a preto ani neexistuje ucelená reťaz ako priamych tak nepriamych dôkazov, z
ktorých by mohol súd vyvodiť bezpečný záver, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní trestne stíhaní, je

trestný čin. Preto na základe vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že obžalovaných Mariána
Báňása a Róberta Spányika je potrebné spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre č. Kv 52/2006
oslobodiť podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.