Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010348
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618010348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény

Blažovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. W. T. stíhaného pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky
sp. zn. 3T/58/2018 zo dňa 11.09.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky
sp. zn. 3T/58/2018 zo dňa 11.09.2019 vo výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovanému Ing. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. č. XX, na slobode,

u k l a d á

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej P. K., rod. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, B., škodu vo výške 100,- (sto) euro.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduMalackysp.zn.3T/58/2018zodňa11.09.2019bolobžalovaný
J.. W. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že

po tom, čo ho dňa 18.10.2017 elektronicky kontaktovala poškodená P. T. ohľadom poradenstva so
splácaním spotrebného úveru jej priateľa č. XXXXXXXXX v spol. W., si od poškodenej vypýtal kontaktné
údaje spolu s dokumentáciou k úveru, ktoré za odmenu vo výške 50 € prisľúbil preposlať advokátovi
menom C., na základe čoho poškodená dňa 19.10.2017 zaslala na účet J.: B XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, sumu vo výške 50 €, následne od dňa 20.10.2017 obvinený z telefónneho čísla XXXX XXX XXX

vystupujúc ako advokát C. viackrát kontaktoval poškodenú, pričom jej postupne uviedol, že pre úspešné
vybavenie veci bude potrebné zaplatiť istinu úveru, trovy advokátskej kancelárii a iné ďalšie poplatky,
na základe čoho poškodená zaslala dňa 24.10.2017 na účet J.: B XXXX XXXX XXXX XXXXX sumu vo
výške 100 €, a následne na účet J.: B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 25.10.2017 sumu vo výške434,39 €, dňa 29.10.2017 sumu vo výške 242 €, dňa 30.10.2017 sumu vo výške 283 €, dňa 02.11.2017
sumu vo výške 217,35 €, dňa 03.11.2017 sumu vp výške 310 €, dňa 04.11.2017 sumu vo výške 310 €,
dňa 06.11.2017 sumu vo výške 330 €, čím týmto konaním poškodenej spôsobil škodu v celkovej výške

2.276,74 €.

Za to mu bol podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon
trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §

287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej P. K. škodu vo výške 1.986,74 euro.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak,
že jeho úmyslom nebolo vylákať od poškodenej peniaze, ale mal úprimný záujem poškodenej pomôcť
s vyriešením jej problémov jej vtedajšieho snúbenca ako povinného v exekučnom konaní vedenom
proti nemu. U obžalovaného teda absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného prečinu,

pričom obžalovaný sa poškodenej zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky jej vráti.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že napadnutý rozsudok
považuje za nesprávny vo výroku o treste, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je pre
obžalovaného neprimerane prísne, nakoľko spôsobenú škodu uhradil, finančne podporuje aj svojich

rodičov a vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu je možné uložiť aj alternatívny trest. To, že
skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný trestný čin neznamená povinnosť
ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil samostatný peňažný trest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný uviedol, že mu je to ľúto, škodu uhradil, vedie riadny život, pomáha rodičom a
spláca postupne svoje dlhy. Pripája sa k záverečnému návrhu obhajkyne v tom, aby namiesto
nepodmienečného trestu mu bol uložený trest peňažný.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods.1 písm. f) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je rozhodnutie o
uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym
takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom
pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie
súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplýva bez rozumných pochybností, že
obžalovaný J.. W. T. (ďalej len obžalovaný) si od poškodenej P. T. (ďalej len poškodená) vyžiadal
kontaktné údaje spolu s dokumentáciou k úveru, ktoré sa zaviazal preposlať advokátovi menom C.,
následne zatelefonoval obžalovaný poškodenej, pričom sa vydával za advokáta C. a uviedol jej, že na

úspešné vybavenie veci bude potrebné zaplatiť istinu úveru, trovy advokátskej kancelárii a iné poplatky,
na základe čoho poškodená postupne zaslala na bankové účty, ktoré jej boli oznámené viaceré finančné
čiastky v celkovej výške 2.276,74 euro.Uvedené skutkové okolnosti možno vyvodiť z výpovede poškodenej, ktorá vypovedala, že v tej dobe
pomáhala riešiť problém svojho snúbenca súvisiaci s pôžičkou od spoločnosti Pohotovosť, ktorá
požadovala vrátenie pôžičky vo výške 8000 euro, pričom výška poskytnutej pôžičky bola 800 euro.

Dostala kontakt na pána T., ktorému opísala tento problém. Povedal, že má kamaráta právnika, ktorý
mu je niečo dlžný a za sumu 50 euro by jej vedel pomôcť. W. sa mal volať C.. T. jej dal emailový kontakt
na neho, na ktorý zasielala podklady k ich prípadu. Taktiež zaplatila 50 euro za poskytnuté služby. T.
jej dal telefonický kontakt na advokáta C., ktorý jej povedal, aby poslala ďalších 100 euro, ktoré použije
na obvolanie súdu, spoločnosti Pohotovosť a exekútora K. v jej záležitosti. W. jej advokát C. oznámil,

že treba uhradiť spoločnosti W. približne sumu 1.600 euro, ďalej treba uhradiť sumu približne 400 euro
advokátskej kancelárii ako trovy. W. jej tieto informácie mailom, kde bol pokyn, sumy a čísla účtov, kam
mali platby smerovať. Potom jej volal advokát C., že platba pre Pohotovosť prišla neskoro a advokátska
kancelária musela realizovať ďalšiu výzvu a je treba zaplatiť ďalšiu sumu 300-400 euro. Potom jej zase
volal, že účtovníčka zle spárovala platbu, v dôsledku čoho vznikli ďalšie náklady vo výške 200 euro, ktoré
malauhradiť,pričomjuubezpečil,žetietododatočnéplatbyjejbudúvrátené,pretožecelýdlhspoločnosti

W. už uhradili. Všetky platby realizovala na základe pokynu advokáta C. obratom a to vkladom na účet,
ktorý bol vedený v W. banke. Jej sa to nezdalo, kontaktovala W., tam jej nechceli dať žiadne informácie.
S údajným advokátom C. sa nikdy nestretla osobne, osobne sa nestretla ani s T.. Na skutočnosť, že
advokát C. je práve obžalovaný prišla tak, že jej priateľ zavolal zo svojho telefónu obžalovanému, pričom
hovor počula cez reproduktor a okamžite spoznala, že hlas obžalovaného je totožný s hlasom advokáta

C.. Išli podať trestné oznámenie.

Predmetná výpoveď poškodenej je potvrdzovaná hlavne výpisom z bankových účtov vedených v W.
banke, z ktorých vyplýva, že poškodená na poskytnuté bankové účty poukazovala v skutkovej vete
napadnutého rozsudku popísané jednotlivé platby, pričom tieto bankové účty patrili V. T., nar. XXXX a

R. T., nar.XXXX (rodičov obžalovaného), t. j. nešlo o bankové účty spoločnosti Pohotovosť, súdneho
exekútora, respektíve advokátskej kancelárie. Skutočnosť, že údajný advokát C. bol obžalovaný možno
vyvodiť z toho, že telefónne číslo, ktoré obžalovaný poskytol ako číslo advokáta C. patrí obžalovanému.
V tomto smere možno poukázať aj na vyjadrenia spoločnosti Pohotovosť a súdneho exekútora Q.. T. K.,
z ktorých vyplýva, že nespolupracujú s obžalovaným a ani s advokátom menom C. a nikto taký s nimi

nekomunikoval. N., výpoveď poškodenej potvrdzuje aj mailová a SMS komunikácia medzi poškodenou
a obžalovaným.

Zhľadiskavierohodnostivýpovedepoškodenejmožnopoukázaťajnavýpoveďobžalovaného,ktorýsíce
poprel úmysel vylákať od poškodenej peniaze, avšak pripustil, že s ňou komunikoval ohľadne exekúcie

na jej priateľa, poskytoval jej rady. Keďže nemal k dispozícii číslo účtu kam uhradiť trovy, rozhodol sa
vec riešiť osobne a dal poškodenej číslo účtu svojho otca, na ktoré mala poškodená zaslať finančné
prostriedky. Poškodená nemala vedomosť, že ide o účet jeho otca. Na účet jeho otca zaslala poškodená
viacero finančných platieb, taktiež zaslala platbu na základe jeho pokynu aj na účet jeho matky. Jeho
účet bol vtedy v exekúcii, pričom k účtu matky mal dispozičné oprávnenie. Jeho otec mu časť zaslaných

peňazí odovzdal. Potvrdil, že časť zaslaných peňazí poškodenej vrátil. Pripustil, že vystupoval ako
advokát C., čo vysvetlil tak, že chcel poškodenú upokojiť.

Pochybnosti nevzbudzuje ani výška spôsobenej škody, ktorá sa odvíja od jednotlivých platieb, ktoré boli
na základe pokynov obžalovaného hradené na bankové účty jeho rodičov.

Z uvedeného dokazovania bez rozumných pochybností vyplýva, že to bol práve obžalovaný, ktorý
poškodenú klamal o tom, že vykonáva kroky ohľadne úveru, ktorý bol poskytnutý jej vtedajšiemu
priateľovi. Obžalovaný sa voči poškodenej vydával za advokáta C., pričom predstieral, že so
spoločnosťou, ktorá úver poskytla ako aj so súdnym exekútorom bol v kontakte a dohodol s nimi

konkrétne postupy ohľadne poskytnutého úveru a jeho splatenia, či uhradenia trov a iným poplatkov.
Obžalovaný následne využil skutočnosť, že poškodená mu dôveruje a verí mu, pričom jej zaslal čísla
bankových účtov svojich rodičov a vo vzťahu k poškodenej predstieral, že ide o bankové účty, na ktoré
je nevyhnutné uhradiť platby súvisiace s poskytnutím úveru a spôsobom jeho riešenia, čo poškodená
aj spravila. Obžalovaný teda zjavne klamal (uvádzal do omylu) poškodenú od samotného počiatku ich

kontaktu, nakoľko nielen že sa vydával za advokáta, ale zároveň aj predstieral, že vykonáva v záležitosti
jej vtedajšieho priateľa reálne kroky (služby), pričom cieľom (priamym úmyslom) obžalovaného bolo
obohatiť sa na úkor poškodenej, čo zrealizoval tak, že nechal poškodenú uhradiť ním uvedené sumy na
bankové účty svojich rodičov, hoci poškodenej uvádzal, že ide o platby na účty iných subjektov.Nič z vykonaného dokazovania nenasvedčuje tomu, že by mal obžalovaný úprimný záujem na riešení
problémov vtedajšieho snúbenca poškodenej, tak ako to uvádza v odvolaní, ale práve naopak, vykonané

dôkazy nepochybne konštatujú, že úmyslom obžalovaného bolo len klamať poškodenú a klamaním
poškodenej si zabezpečiť jej dôveru a následne zneužitím tejto dôvery sa obohatiť na jej úkor.

Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade so zákonom, keď uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nakoľko ten naplnil všetky subjektívne ako

aj objektívne znaky tohto trestného činu. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody a okolnosti prípadu
popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku bola závažnosť spáchaného prečinu vyššia ako
nepatrná (§ 10 ods. 2 Tr. zák.).

Kasačným dôvodom výroku o treste a náhrade škody bola skutočnosť, že obžalovaný v odvolacom
konaní predložil doklad Slovenskej sporiteľne, z ktorého vyplýva, že dňa 14.07.2020 nechal vložiť na

bankový účet poškodenej sumu 1886,74 euro. Táto okolnosť znamená, že odvolací súd musel zmeniť
výrok o náhrade škody a z hľadiska trestu aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
takmer úplné uhradenie spôsobenej škody zo strany obžalovaného našlo napokon svoje vyjadrenie aj
v znížení výmery ukladaného trestu odňatia slobody.

Krajský súd pri ukladaní trestu primárne vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 221 ods.
1 Tr. zák. (trestná sadzba v rozpätí až na dva roky), pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu (jej podstatnú časť) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. spočívajúcu v
tom, že obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný. Vzhľadom k uvedenému nedošlo k zákonom

predpokladaným úpravám dolnej, či hornej hranice trestnej sadzby (§ 38 ods. 2 Tr. zák.).

Pri rozhodovaní o tom aký druh trestu je nutné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť
krajský súd vychádzal z toho, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
2T/13/2016 zo dňa 29.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.02.2016 odsúdený za spáchanie

viacerých trestných činov (vrátane trestného činu podvodu) na podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere3rokysoskúšobnoudobouvtrvaní3rokysprobačnýmdohľadom.Skutku,zaspáchaniektorého
boluznanývinnýmvdanomtrestnomkonanísaobžalovanýdopúšťalvdňoch18.10.2017až06.11.2017,
t. j. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák., ktoré zakazuje
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v prípadoch, v ktorých páchateľ spáchal úmyselný
trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin a preto je vylúčené, aby mu bol opätovne uložený
podmienečný trest odňatia slobody. V danom prípade pritom neprichádza do úvahy ani uloženie

samostatných alternatívnych trestov (napríklad peňažného trestu, či trestu povinnej práce), nakoľko
obžalovaného zjavne nedokázala viesť k vedeniu riadneho spôsobu života ani skutočnosť, že mu
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a v čase spáchania stíhaného skutku sa nachádzal v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za spáchanie iného úmyselného trestného činu. Vzhľadom
k uvedenému sa odvolací súd domnieva, že na obžalovaného je už nevyhnutné pôsobiť výkonom

nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože ukladanie sankcie nespojenej s výkonom trestu
odňatia slobody evidentne neviedlo k náprave obžalovaného.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru ukladaného trestu, tak krajský súd je názoru, že na prevýchovu
obžalovaného postačí uloženie trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby (6 mesiacov), pretože okrem

osoby obžalovaného, ktorý je recidivistom, nie je možné prehliadnuť menšiu typovú závažnosť
spáchaného prečinu a skutočnosť, že došlo k úhrade takmer celej spôsobenej škody.

Odvolací súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného skutku vo výkone

trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Krajský súd zmenil aj výrok o náhrade škody, keď obžalovaného zaviazal len k úhrade zostávajúcej
sumy, ktorá nebola uhradená obžalovaným vkladom na účet dňa 14.07.2020.Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.