Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202685
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8316202685.29

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne U. P., O.. XX.XX.XXXX, V.

Š. XX, XXX XX B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Čerevková s.r.o., so sídlom Námestie slobody
13/25,066 01 Humenné proti žalovanému U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XX, XXX XX P., zastúpenému
JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné o návrhu na určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 22.03.2016 podala na súd návrh na určenie príspevku na
výživu rozvedenej manželky, ktorý upravila podaním zo dňa 13.04.2017 (Č..XXX) a ktorým navrhla, aby
súd zaviazal odporcu, t.j. bývalého manžela prispievať jej na výživu sumou 400 eur mesačne od podania

návrhu. Zaostalé výživné vo výške 5 200 eur žiadal zaplatiť v 200-eurových mesačných splátkach
splatných spolu s bežným výživným. Zároveň žiadala priznať náhradu trov tohto konania.

2. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.01.2019 návrh o určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

3. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
bývalý manžel navrhovateľky, ktorý je osobou, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Okrem
iného namietal, že vzhľadom k stopercentnému úspechu odporcu v prejednávanej veci, má v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP strana nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, pokiaľ mu nepriznal náhradu trov
konania.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.12.2019 vrátil vec súdu
prvej inštancie na rozhodnutie o trovách štátu. V uznesení poukázal na to, že v konaní vznikli štátu
trovy platením trov dôkazu zo štátnych prostriedkov (Č..XXX), o náhrade ktorých súd prvej inštancie v
rozhodnutí vo veci samej nerozhodol. Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na
rozhodnutie o trovách štátu v zmysle § 58 CMP v spojení s § 57 CMP, čo súd zrealizuje dopĺňacím
rozsudkom v súlade s ustanovením § 225 CSP.

5. Z obsahu spisu bolo zistené, že v konaní o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky vznikli trovy štátu a to na základe uznesenia Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XXX/
XXXX-XXX zo dňa 28.05.2019, ktorým bola upravená učtáreň Okresného súdu Humenné, aby poprávoplatnosti tohto uznesenia vyplatila sumu 24 eur Slovenskej sporiteľni, a.s., na jej účet zo štátnych
prostriedkov. Na základe dožiadania súdu Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila stav účtu odporcu za
obdobie od 29.10.2015 do 28.02.2019, začo si Slovenská sporiteľňa, a.s. vyúčtovala náhradu nákladov

vo výške 24 eur. Súd poukázal na to, že navrhovateľka je v konaní osobne oslobodená od platenia
súdneho poplatku, preto jej nebolo možné uložiť preddavok na trovy dôkazu a z tohto dôvodu boli
vyplatené finančné prostriedky vo výške 24 eur zo štátnych prostriedkov.

6. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

7. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

8. Podľa § 225 ods.1,2,3 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo

o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak
súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

9. V civilnom mimosporovom konaní rozhoduje súd o trovách štátu aj bez návrhu. V konaní bolo zistené,
že štátu vznikli trovy vyplatením sumy 24 eur na základe faktúry Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá

vyfakturovala odmenu za poskytnutie údajov na žiadosť súdu.

10. Vychádzajúc z koncepcie CMP je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových
konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, a v
ktorých je aplikácia CSP vylúčená. Znamená to, že CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od

všeobecnej právnej úpravy CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach.
V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu
zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, aké navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu vo veci), preto CMP v ustanovení § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku
trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu

súd rozhoduje z úradnej povinnosti, na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy
zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko CMP neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní
súdu o náhrade trov konania štátu, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z OSP (§ 148), je
potrebné v súlade s citovaným článkom 3 ods.1 Základných princípov CMP i na náhradu trov štátu, ktoré
platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a

účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade,
ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napr. § 251 ods. 1 CMP) alebo tak rozhodne
súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov primerane § 49 ods. 2 CMP. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, keď nie je možné
hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania,

ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré by mali platiť podľa pomeru
účastníctva vo veci a na konaní (§49 ods.3 CMP). Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť
materiálny korektív vyplývajúci z ustanovenia § 55 CMP a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či
je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorí z nich.

11. V danom prípade bolo v konaní zistené, že navrhovateľka nemá pravidelný príjem z pracovného
pomeru, je poberateľom starobného dôchodku, ktorý jej nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb, a už
samotné konanie o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je podľa súdu deklarovaním jej zlej
finančnejasociálnejsituácie.Súdtotopovažujezadôvod,ktorýodôvodňujepostupsúduprenepriznanie
náhrady trov konania štátu, ktoré vznikli vykonaním dôkazu zabezpečenia výpisov z účtu bývalého

manžela, lebo tento dôkaz nemohla navrhovateľka predložiť súdu sama, ale len prostredníctvom žiadosti
súdu adresovanej peňažnému ústavu, v ktorom mal bývalý manžel účet.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.