Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010655
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117010655.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. T. G., nar. XX. XX. XXXX pre
zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3.4.2018, sp. zn. 9T/23/2017,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.12.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 3.4.2018 Okresný súd Trnava pod sp. zn. 9T/23/2017 oslobodil Ing.
T. G., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom F. XX, XXXX D., Rakúska republika podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa
29.03.2017 sp. zn. Kv/78/15/2200-149 pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods.

3 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
ako osoba oprávnená konať v mene daňového subjektu spoločnosti PLUS Group, s.r.o. so sídlom
Štefánikova 23, Trnava, IČO: 46 553 916
1. podal dňa 25.10.2012 riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3.
štvrťrok 2012, kde vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 812,36,- eur, ktorá mu vznikla tým, že
si uplatnil odpočet dane na vstupe aj z faktúry č. 2012/007/02 s dátumom dodania 31.07.2012, daň z

pridanej hodnoty vo výške 18.377,28,- eur, faktúry č. 2012/008/06 s dátumom dodania 15.08.2012, daň
z pridanej hodnoty vo výške 10.605,99,- eur, faktúry č. 2012/008/11 s dátumom dodania 31.08.2012, daň
z pridanej hodnoty vo výške 13.993,19,- eur, faktúry č. 2012/009/04 s dátumom dodania 15.09.2012, daň
z pridanej hodnoty vo výške 11.791,93,- eur, faktúry č. 2012/009/07 s dátumom dodania 30.09.2012, daň
z pridanej hodnoty vo výške 9.690,58,- eur a faktúry č. 2012/009/09 s dátumom dodania 30.09.2012,
daň z pridanej hodnoty vo výške 8.280,- eur za dodanie stavebných prác od dodávateľa STAVKOMP,

spol. s.r.o. so sídlom Šrobárova č. 5, Trnava, IČO: 45626065,
2. podal dňa 26.11.2012 riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2012, kde vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 505,63,- eur, ktorá mu vznikla tým, že
si uplatnil odpočet dane na vstupe aj z faktúry č. 2012/010/03 s dátumom dodania 15.10.2012, daň z
pridanej hodnoty vo výške 12.904,89,- eur faktúry č. 2012/010/05 s dátumom dodania 31.10.2012, daň
z pridanej hodnoty vo výške 16.079,62,- eur za dodanie stavebných prác od dodávateľa STAVKOMP,

spol. s.r.o. so sídlom Šrobárova č. 5, Trnava, IČO: 45626065,
3. podal dňa 22.12.2012 riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2012, kde vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.224,94,- eur, ktorá mu vznikla tým,
že si uplatnil odpočet dane na vstupe aj z faktúry č. 2012/011/03 s dátumom dodania 15.11.2012, daň z
pridanej hodnoty vo výške 10.403,04,- eur, faktúry č. 2012/011/02 s dátumom dodania 15.11.2012, daň z
pridanej hodnoty vo výške 18.854,40,- eur, faktúry č. 2012/011/06 s dátumom dodania 30.11.2012, daň z

pridanej hodnoty vo výške 21.380,77,- eur a faktúry č. 2012/011/08 s dátumom dodania 30.11.2012, daňz pridanej hodnoty vo výške 13.218,27,- eur za dodanie stavebných prác od dodávateľa STAVKOMP,
spol. s.r.o. so sídlom Šrobárova č. 5, Trnava, IČO: 45626065,
4. podal dňa 25.01.2013 riadne daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december 2012, kde vykázal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 609,97,- eur, ktorá mu vznikla tým, že
si uplatnil odpočet dane na vstupe aj z faktúry č. 2012/012/06 s dátumom dodania 17.12.2012, daň z
pridanej hodnoty vo výške 19.013,23,- eur, faktúry č. 2012/012/04 s dátumom dodania 10.12.2012, daň z
pridanej hodnoty vo výške 12.754,04,- eur a faktúry č. 2012/012/10 s dátumom dodania 31.12.2012, daň
z pridanej hodnoty vo výške 19.168,28,- eur za dodanie stavebných prác od dodávateľa STAVKOMP,

spol. s.r.o. so sídlom Šrobárova č. 5, Trnava, IČO: 45626065,
pričom zdaniteľné plnenia sa v zmysle jednotlivých uvádzaných faktúr neuskutočnili, takéto faktúry
obvinený ako konateľ spoločnosti PLUS Group, s.r.o. so sídlom Štefánikova 23, Trnava, IČO: 46 553
916 použil a na podklade týchto faktúr si neoprávnene uplatnil v daňových priznaniach odpočet dane
z pridanej hodnoty na vstupe a tak dosiahol zníženie daňovej povinnosti pre spoločnosť PLUS Group,
s.r.o., v dôsledku čoho obvinený znížil daňovú povinnosť z dane z pridanej hodnoty vo výške celkovo

126.489,73,- eur,
pretože skutok nie je trestným činom.
Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,žeprvostupňovýsúdnemalbezpečnezapreukázané,že
obžalovanýT.G.malvedomosť,žefaktúryspol.STAVKOMPs.r.o.bolivystavenéneoprávnenouosobou,
a preto mu nemožno pričítať úmysel ako konateľovi spol. PLUS Group s.r.o. použiť takto vystavené

faktúry na skrátenie daňovej povinnosti predmetnej spoločnosti. Keďže s poukazom na zásadu in dubio
pro reo nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky trestného činu skrátenia dane a poistného u
obžalovaného a je zrejmé, že sporné daňové priznania za spol. PLUS Group s.r.o. podal obžalovaný
ako vtedajší konateľ spoločnosti, dospel prvostupňový súd k záveru, že stíhaný skutok nie je trestným
činom a obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Vo vzťahu k nároku poškodeného na náhradu škody prvostupňový súd uviedol, že poškodeného -
Daňový úrad Trnava, ktorý si voči obžalovanému v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody
vovýške216.515,51Eur,neodkázalsnárokomnanáhraduškodynacivilnýproces,pretožeDaňovýúrad
Trnava nemá právo uplatniť daňový majetkový nárok v adhéznom konaní (s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp. zn. Tpj 39

- 60/2017).
Voči rozsudku podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava odvolanie v neprospech obžalovaného,
pričom zároveň uviedol, že konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, považuje za zákonné
a voči nemu odvolanie nepodáva.
Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania.

Prokurátor v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že i napriek tomu, že konanie, ktoré vydaniu rozsudku
predchádzalo považuje za zákonné, vyhodnotenie dôkazov v odôvodnení rozsudku považuje za
nesprávne a ako taký je potom nesprávny aj na to nadväzujúci výrok súdu o oslobodení obžalovaného.
Dôvodom je tak predovšetkým to, že súd vykonané dôkazy hodnotil výlučne selektívne v prospech
obžalovaného, bez toho aby ich vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a logickej nadväznosti. Z

pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného G. za stíhaný skutok je irelevantné, či práce,
ktoré boli spoločnosťou PLUS Group s.r.o. na nadstavbe „objednané“, boli aj „niekým - odlišným od
skutočného subdodávateľa“ vykonané. Podstatné je to, že faktúry, ktoré obžalovaný uplatnil v daňovom
konaní na zníženie daňového základu boli falošné. Pokiaľ ide o spoločnosť STAVKOMP, spol. s.r.o.
táto spoločnosť nikdy reálne žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonávala a založená bola na bieleho

koňa iba z jediného vysvetliteľného dôvodu a to využívania tejto spoločnosti na nelegálnu trestnú
činnosť. O fiktívnosti jej podnikateľskej existencie, ktorá údajne mala práce na nadstavbe realizovať ako
subdodávateľ, vypovedá celkový spôsob jej založenia, podnikateľských aktivít, sídlo, zamestnanci a iné
dôležité okolnosti obsiahnuté v svedeckej výpovedi Romana Uhrína - konateľa tejto spoločnosti - nič
nepodnikal, bol vo výkone trestu, žiadneho G. nepozná a pod. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka

Trnava č. 67112-30/2015-TT zo dňa 12.06.2015 (č. l. 137, zväzok I. vyšetrovacieho spisu) plynie, že
spoločnosť STAVKOMP, spol. s.r.o. nebola v rozhodnom období registrovaná ako zamestnávateľ, čo
potvrdzuje nemožnosť vykonania priamych dodávok prác uvedenej spoločnosti pre spoločnosť PLUS
Group, s.r.o. Dodávky prác pre spoločnosť STAVKOMP, spol. s.r.o. nemohol zabezpečovať ani S.
I., ktorý v čase podpisu rámcovej zmluvy o dielo č. 2012/04 zo dňa 02.04.2012 uzatvorenej medzi

objednávateľom spoločnosťou STAVKOMP, s.r.o. a zhotoviteľom S. I. a združenie živnostníkov, podľa
výpovede otca menovaného S. I. bol už v nemocnici v kritickom stave tak, že určite prácu neriešil.
Väčšinou robieval sám, ale posledné 3 alebo 4 roky robieval ešte s jedným murárom. Svedok ďalej
uviedol, že syn nechodieval na nejaké dlhšie pracovné cesty, každý deň z práce bol doma a vždy sa urodičov doma zastavil ráno alebo večer. Čo sa týka podpisu na rámcovej zmluve o dielo č. 2012/04 zo
dňa 02.04.2012 uzatvorenej medzi objednávateľom spoločnosťou STAVKOMP, s.r.o. a zhotoviteľom S.
I. a združenie živnostníkov uviedol, že tento nie je podpisom jeho syna. Z odpovede Daňového úradu

Trnava zo dňa 12.10.2015 (č. l. 253, zväzok I. vyšetrovacieho spisu) plynie, že spoločnosť STAVKOMP,
spol. s.r.o. vôbec nepodala daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3.
štvrťrok 2012 a ani za obdobie október 2012 - december 2012, v ktorých malo uvedenou spoločnosťou
a spoločnosťou PLUS Group, s.r.o. dôjsť k zdaniteľným plneniam. Z kľúčovej svedeckej výpovede D.
Z. - stavbyvedúceho predmetnej stavby vyplynulo, že na mieste realizácie stavby „Nadstavba bytového

domu na ulici T. XX - XX,. D.“ spoločnosť STAVKOMP, spol. s.r.o. pre spoločnosť PLUS Group, s.r.o.
nevykonávala nijakú stavebnú činnosť a na stavbe sa nevyskytovali žiadni zamestnanci s takýmto
označením. Stavebný denník na stavbe s označením „Nadstavba bytového domu na ulici T. XX - XX, D.“
začali viesť dňa 25.09.2012, t. j. v deň, kedy na stavbe začali práce. Napriek uvedenému, spoločnosť
STAVKOMP, spol. s.r.o. mala už k 31.07.2012, 15.08.2012, 31.08.2012, a k 15.09.2012 spoločnosti
PLUS Group, s.r.o. dodať práce v celkovej výške 328.610.42,- eur, čo údajne deklarujú faktúry č.

2012/007/02, č. 2012/008/06, 2012/008/11 a č. 2012/009/04 (č. l. 254 1. vyšetrovacieho spisu), čo je
však praktický nezmysel, aby pred začatím stavebných prác už STAVKOMP dodal práce za 328.610.42,-
eur, ktoré obžalovaný aj údajne vypláca v hotovosti. A s takouto spoločnosťou obžalovaný ako „odborník
v stavebníctve“, kde sa v podstate minimálne regionálne všetci významnejší „odborníci“ či už bližšie,
resp. vzdialenejšie poznajú, údajne realizoval stavebné práce na Trenčianskej ulici v hodnote okolo 1

mil. eur s výplatou v hotovosti. Na svoju obhajobu obžalovaný tvrdil, že svojich obchodných partnerov
nikdy nelegitimoval. Práve toto uvedené tvrdenie a s ním prepojené hotovostné vyplácanie je však
zásadné pre posúdenie existencie úmyselného zavinenia obžalovaného k trestnej činnosti kladenej
mu za vinu. Ide o absolútne nevierohodné - zavádzajúce tvrdenie (konanie) vymykajúce akémukoľvek
logickému mysleniu, veď len predstava vyplatenia a prevzatia takej hotovosti neznámou osobou bez

bližšej identifikácie, údajne poznanou na základe jednoduchého predstavenia, je absurdná až detinská.
O jednoznačne vedomom prepojení obžalovaného s fiktívnou spoločnosťou STAVKOMP vypovedajú
výpisy podnikateľského účtu spoločnosti STAVKOMP, spol. s.r.o. č. XXXXXXXXXX, vedeného v T.,
a. s. (č. l. 181- 182, zväzok I. vyšetrovacieho spisu) z ktorých vyplýva, že v období od 11.10.2010
(pozn. 19.6.2010 založená bez akejkoľvek stavebnej histórie, skúseností a predovšetkým referencií)

do 25.10.2011 na predmetný podnikateľský účet pravidelné platby prostredníctvom internet bankingu
realizovala z protiúčtov č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vedených V T., a .s. spoločnosť WTL, spol.
s. r. o., so sídlom Mliekarenská 5, 821 09 Bratislava ako vlastník predmetných podnikateľských účtov,
ktorej jediným spoločníkom a súčasne konateľom v uvedenom čase bol obžalovaný G.. Predmetným
platbám korešpondujú následne úhrady vykonané z podnikateľského účtu spoločnosti STAVKOMP, spol.

s. r. o. č. 2927839222 vedeného v T., a. s. v prospech účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorých majiteľom bolo podľa vyjadrenia Štátnej pokladnice (č. I. 229, zväzok I. vyšetrovacieho
spisu) Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Daňový úrad Trnava, Nová ulica 13, 975 04 Banská
Bystrica. Uvedené úhrady vykonávané spoločnosťou STAVKOMP, spol. s r. o. v prospech v prospech
účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX pritom predstavovali úhradu vlastnej daňovej

povinnosti na dani z pridanej hodnoty za obdobie 3. štvrťrok 2010, 4. štvrťrok 2010, 1. štvrťrok 2011, 2.
štvrťrok 2011, 3. štvrťrok 2011, čo potvrdzujú jednotlivé daňové priznania dane z pridanej hodnoty (č.
1. 386 - 395, zväzok I. vyšetrovacieho spisu). Obžalovaný G. tak za spoločnosť STAVKOMP fakticky
platí dane.
Čo sa týka vyhodnotenia prvostupňového súdu o absencii subjektívnej stránky trestného činu u

obžalovaného prokurátor uviedol, že záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa podľa ustálenej
judikatúry musí zakladať na skutkových zisteniach, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania.
Okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať iba nepriamo z okolností objektívnej
povahy, z ktorých možno podľa zásad správneho a logického myslenia usudzovať na vnútorný vzťah
páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených trestným zákonom. Zavinenie a jeho formu

možno odvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností prípadu, za ktorých ku spáchaniu trestného
činu došlo a zo všetkých významných dôkazov. Zavinenie možno zistiť i na podklade iných dôkazov,
nielen z priznania obvineného. Môže to byť i určité chovanie páchateľa, lebo i konanie je prejavom
jeho vôle. Skutkové zistenia analyzované vyššie jednoznačne dokázali, že obžalovaný v daňovom
konaní použil falošné faktúry od spoločnosti STAVKOMP, s ktorou bol v podstate od počiatku jej

založenia finančne prepojený (posiela najrôznejšie úhrady za túto spoločnosť), ktorá vznikla výlučne na
páchanie trestnej činnosti (bez skutočných orgánov spoločnosti, zamestnancov, sídla, majetku, vízie,
či podnikateľskej histórie a skúseností) a pri dodržaní zásad logického uvažovania je nutné dospieť k
záveru, že obžalovaný G. pri úhradách fiktívnych faktúr a predstieranom vyplácaní hotovosti 1 mil. eur.nelegitimovanej osobe úmyselne zakrýva svoje protiprávne konanie, o ktorom vie, t. j. koná v úmysle
priamom.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek

1 písm. b) Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 1 Trestného
poriadku vrátiť vec príslušnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Obžalovaný sa k odôvodneniu odvolania prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
Ivana Syrového, PhD.
Obhajoba uviedla, že ako správne poukázal prokurátor krajskej prokuratúry v Trnave, dôvodom

oslobodenia obžalovaného bolo nepreukázanie úmyslu páchať trestnú činnosť. Má za to, že pre tento
záver mal prvostupňový súd dostatok podkladov vo vykonanom dokazovaní. Obžalovaný nikdy nechcel
páchať trestnú činnosť, jeho spoločnosť PLUS Group s.r.o. si riadne plnila všetky svoje povinnosti.
V oblasti podnikania stavebníctvo sa bežne využíva systém subdodávok, a tak fungoval aj on po
zlých skúsenostiach z minulosti, keď mal vo svojej firme viacero zamestnancov, no situácia na trhu v
stavebníctve sa menila a nie vždy im vedel zabezpečiť dostatok práce. Takýmto jeho subdodávateľom

bola aj spoločnosť STAVKOMP s.r.o. On sa až dávno po zrealizovaní stavebných prác pre jeho
spoločnosť dozvedel, že v skutočnosti to nemohla vykonať spoločnosť STAVKOMP s.r.o., nakoľko jej
konateľ p. Uhrín sa nachádzal vo výkone trestu. To ale ja obžalovaný nevedel. Podľa obhajoby sú
podstatné nasledovné skutočnosti, ktoré značne spochybňujú tvrdenia prokuratúry: Práce na všetkých
stavbách riadne a včas vykonal (potvrdené vykonaným dokazovaním - výsluchy svedkov C., Z. (stavba

na Trenčianskej), svedok F. (stavba súkromnej ZŠ), svedok F. (rekonštrukcia plynovodu v Stupave).
Nakoľko nemal zamestnancov, je zrejmé, že to musel vykonať cez subdodávateľov. Prokuratúra tvrdí,
že faktúry vystavené spoločnosťou STAVKOMP, spol. s.r.o. a ktoré si obžalovaný ako náklady uplatnil
v daňovom konaní sú falošné. No pravda je taká, že obžalovaný nevedel, že sú falošné, Nemal dôvod
o tom ani pochybovať, nakoľko osoba, s ním konala ako konateľ spoločnosti STAVKOMP, spol. s.r.o. si

plnila všetky svoje povinnosti zo zmluvy, riadne mu dodávala plnenie na stavbách v zmysle zmluvy. Je
podstatné uviesť, že úhrady obžalovaný realizoval v hotovosti, no vždy až po zrealizovaní konkrétnej
etapy na stavbe, teda stavbu nezálohoval, ale vždy mal istotu, že platí len za to, čo sa na stavbe vykonalo
a čo si vedel skontrolovať. Keď obžalovaný uvidel skutočného p. Uhrína, vedel, že ten človek je niekto
iný ako osoba, ktorá vystupovala pod jeho menom, no ako už uviedol, zistil to až dávno po ukončení

stavebných prác. Prokurátor svoj záver zakladá len na výpovedi svedka otca S. I., ktorý tvrdí, že jeho
syn už stavať nemohol, bol v nemocnici v kritickom stave, nechodil na dlhšie cesty. Ale už vôbec sa
prokurátornezmieňujeovýpovedisvedkaT.,ktorábolariadneprečítanánasúde(výpoveďzprípravného
konania po vznesení obvinenia), kde tvrdenie I. st. je spochybnené, svedok T. preukazne dobre poznal
S. I. ml., pochádzajú z jednej obce, boli spolužiaci a kamaráti, svedok T. staval pre I. dva domy. Svedok

pritom popísal, že I. viezol 2x do Bratislavy (teda zjavne I. na Slovensko chodil), konkretizoval aj miesta
vyloženia svedka I. blízko predmetných stavieb, dokonca tento svedok obžalovaného spoznal práve
vďaka predstaveniu p. I.. To, že jeho otec tvrdil, že syn na Slovensko za prácou nechodil si vysvetľuje
obhajoba tak, že S. I. ml. to neuvádzal vo svojom účtovníctve, chcel si privyrobiť. Svedok T. vedel
presne popísať aj to, v akom zdravotnom stave bol I. ml., kedy zomrel a iné, jeho výpoveď nebola

rozporovaná. Navyše, výpoveď svedka T. potvrdzujúca výkon prác na obžalovaným realizovaných
stavbách je podporená aj tvrdením svedka R., ktorý riešil niektoré problémy na jeho stavbách, keď ich
nemohol riešiť obžalovaný. Tento svedok mal vedomosť o spoločnosti STAVKOMP s.r.o. (chýbajúce
prilby na stavbe, čo nepriamo potvrdil aj svedok F.). Svedok R. hovoril vo svojej výpovedi o práci chlapov
zo Záhoria alebo Moravy, čo zodpovedá aj územiu, odkiaľ pochádzal nebohý I. ml. a jeho partia ľudí.

Ak prokurátor zakladá svoje tvrdenie na výpovedi svedka Z., tento svedok si sám rozporuje vo svojich
vyjadreniach s tvrdením svedka C.. Podľa svedka Z. dokonca ani obžalovaný na stavbe nebol, pričom
on tam bol stále, no jeho nadriadený C., ktorý tam bol len niekedy obžalovaného poznal aj zo stavby. Ak
svedok Z. hovorí o vedenej evidencii ľudí na stavbe, tak potom vyvstane otázka, že kto celú tu nadstavbu
na Trenčianskej postavil. V spise sú podrobné výkazy práce, fakturácie... Je zrejmé, že časť stavby

realizovalaprávefirmainvestoraTechnopolInternationala.s.Nozjejvýkazovčinnostijezrejmé,žerobili
len menšiu časť na stavbe, ktorá nezodpovedá celkovo vykonanej činnosti. Je preto zrejmé, že zvyšok
stavby musel postaviť niekto iný. Ani svedok Z. ani svedok C. nespochybnili obžalovaným vykonaný
rozsah činnosti, faktúry mu riadne uhradili a faktúry vystavoval na podklade fakturácie a podkladov od
STAVKOMP s.r.o. Ak by tam ľudia za STAVKOMP s. r. o. nepracovali, nemohol by predložiť výkaz jeho

činnostinaodsúhlasenieakopodkladfakturácieasúčasnebysastavbanemohlazrealizovať.Prokurátor
v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už v podanej obžalobe a naopak
jeho tvrdenia boli vyvrátené vykonaným dokazovaním. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súdv Trnave ako súd odvolací zamietol v zmysle § 319 Trestného poriadku odvolanie Krajskej prokuratúry
v Trnave z 3.9.2018 ako nedôvodné.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,

pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 10.12.2019, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej
prokuratúry, obhajca obžalovaného ako i obžalovaný, pričom obe procesné strany zotrvali na svojich
písomných vyjadreniach.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby vykonal všetky

dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich
súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k
správnemu rozhodnutiu čo do oslobodzujúceho výroku.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu
nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokuratúry, že podstatné na predmetnom skutku uvedenom v obžalobe
je to, že faktúry, ktoré obžalovaný uplatnil v daňovom konaní na zníženie daňového základu boli falošné,
odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, zistil, že vykonaným dokazovaním nebolo bezpečne
preukázané, že by obžalovaný T. G. mal vedomosť o tom, že faktúry spoločnosti STAVKOMP s.r.o.
boli vystavené neoprávnenou osobou, a preto mu nemožno pričítať úmysel ako konateľovi spol. PLUS

Group s.r.o. použiť takto vystavené faktúry na skrátenie daňovej povinnosti predmetnej spoločnosti.
Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaný vedel o fiktívnosti podnikateľskej existencie spoločnosti
STAVKOMP s.r.o..
Čo sa týka prokuratúrou v odvolaní uvádzaného, že o jednoznačne vedomom prepojení obžalovaného
s fiktívnou spoločnosťou STAVKOMP vypovedajú výpisy podnikateľského účtu spoločnosti STAVKOMP,

spol. s.r.o., z ktorých vyplýva, že v období od 11.10.2010 do 25.10.2011 na predmetný podnikateľský
účet realizovala pravidelné platby spoločnosť WTL, spol. s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a súčasne
konateľom v uvedenom čase bol obžalovaný G., pričom predmetným platbám korešpondujú následné
úhradyvlastnejdaňovejpovinnostinadanizpridanejhodnotyvykonanéspoločnosťouSTAVKOMP,spol.
s. r. o. za obdobie 3. štvrťrok 2010, 4. štvrťrok 2010, 1. štvrťrok 2011, 2. štvrťrok 2011, 3. štvrťrok 2011,

odvolací súd uvádza, že záver ktorý z tejto skutočnosti vyvodila prokuratúra, teda že obžalovaný G. tak
za spoločnosť STAVKOMP fakticky platil dane, je iba domnienkou a nie preukázaným faktom, pričom
obchodné aktivity medzi obchodnými spoločnosťami, ktorých spoločníkom a konateľom bol obžalovaný
a spoločnosťou STAVKOMP, spol. s.r.o. taktiež samé o sebe nepreukazujú to, že by obžalovaný T. G.
mal vedomosť o vystavení faktúr spoločnosti STAVKOMP s.r.o. neoprávnenou osobou.

Vo vzťahu k prokuratúrou poukazovanej nemožnosti zabezpečenia dodávky prác pre spoločnosť
STAVKOMP, spol. s.r.o. prostredníctvom S. I., vzhľadom na výpoveď jeho otca, sa odvolací súd
stotožňuje s argumentáciou obhajoby, uvedenou v jej vyjadrení k odvolaniu prokuratúry, že výpoveď I.
st. je spochybnená výpoveďou svedka T., ktorý popísal, že I. viezol 2x do Bratislavy, konkretizoval aj
miesta vyloženia svedka I. blízko predmetných stavieb, dokonca tento svedok obžalovaného spoznal

práve vďaka predstaveniu p. I., pričom výpoveď svedka T. je podporená aj tvrdením svedka Nováka,
ktorý riešil niektoré problémy na stavbách obžalovaného, keď ich nemohol riešiť obžalovaný.
Čo sa týka časových súvislostí, na ktoré prokuratúra v odvolaní poukazuje, že Stavebný denník na
stavbe s označením „Nadstavba bytového domu na ulici T. XX - XX, D.“ začali viesť dňa 25.09.2012,
t. j. v deň, kedy na stavbe začali práce, no napriek uvedenému, spoločnosť STAVKOMP, spol. s.r.o.

mala už k 31.07.2012, 15.08.2012, 31.08.2012, a k 15.09.2012 spoločnosti PLUS Group, s.r.o. dodať
práce v celkovej výške 328.610.42,- eur, čo údajne deklarujú faktúry č. 2012/007/02, č. 2012/008/06,
2012/008/11 a č. 2012/009/04, sťažnostný súd zistil, že z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiťjednoznačný záver, že by sa práce na stavbe začali až dňa 25.09.2012, nakoľko zo súpisov vykonaných
prác, ktoré boli prílohou faktúr vyplývalo, že tieto boli vykonávané aj pred dňom 25.09.2012.
Aj odvolací súd, rovnako ako súd prvostupňový, má za to, že nakoľko (s poukazom na zásadu in

dubio pro reo) nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané naplnenie
subjektívnej stránky trestného činu skrátenia dane a poistného u obžalovaného a je zrejmé, že sporné
daňové priznania za spol. PLUS Group s.r.o. podal obžalovaný ako vtedajší konateľ spoločnosti,
stíhaný skutok nie je trestným činom a preto prvostupňový súd postupoval správne a zákonne, keď
obžalovaného spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za správny
a zákonný, odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.