Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4T/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010097
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2214010097.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovaného K. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek
2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmena c) Trestného zákona na
hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2020 samosudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. R. nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom
A., Y. Č.. XXXX/X

sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. XPv/XXX/XX

o s l o b o d z u j e

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že

1.)
dňa 21. novembra 2011 v čase okolo 18.00 hod. v meste H. G., okres Dunajská Streda na L.K. V.
za kultúrnym domom fyzicky napadol svoju bývalú družku U. W., F. R. N. E., U. H. Č.. XXXX/XX,
okres Dunajská Streda, prechodne bytom H. G., L. Č.. XXX/XX, okres Dunajská Streda a to takým
spôsobom, že baseballovou pálkou ju udrel do hlavy do oblasti spánku a následne, kedy poškodená
chcela odbehnúť tak ju schmatoval za vlasy a pritiahol k sebe a kameňom ju udrel do ľavej časti tváre,

čím menovanej spôsobil zranenie a to pomliaždenie tváre a hlavy a otras mozgu, ktoré zranenie podľa
odborného vyjadrenia vyžaduje liečbu zvyčajne 4 týždne,

2.)

v dňoch 23.11.2011, 24.11.2011 a 25.11.2011 a v ďalších presne nezistených dňoch november a
december v roku 2011 sa viackrát vyhrážal zabitím svojej bývalej družke U. W. a to takým spôsobom,

že jej poslal 12 ks výhražných listov, pričom vo výhražných listoch opakovane uvádza, že poškodenú U.
W. zabije a tým u menovanej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

teda

v bode 1.)inému mal úmyselne ublížiť na zdraví,

v bode 2.)

inému sa mal vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin mal
spáchať na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím mal spáchať

v bode 1.)

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,

v bode 2.)

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona s
poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmena c) Trestného zákona,

nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 06.02.2014 podľa § 234 odsek 1 Trestného
poriadku obžalobu na obvineného K. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je
to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Po vytýčení hlavného pojednávania súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodenej, svedkov A.F. R., Y. A., Y. W., F. Y., pribratím znalca na vypracovanie znaleckého posudku
na poškodenú, oboznámil sa s obsahom vypracovaných znaleckých posudkov, obsahom pripojeného
vyšetrovacieho spisu, tam sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi.

Obžalovaný, ako to vyplýva z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní, svoju vinu od začiatku popieral. Vo
výpovedi uviedol, že poškodenú spoznal na liečení v D. T., kde bol kvôli jeho závislosti na automatoch a
poškodenátamprišlakvôlidrogovejzávislosti.Poznalisatriapoltýždňanajeseň2008,kedypoškodenú,
ktorá bola vyhodená z liečenia, zobral do A. a začali bývať najprv spolu u jeho starej matky a potom

išli do podnájmu. S poškodenou bývali spolu až do januára 2010, kedy odišla s tým, že navštívi doktora
a potom príde za adoptívnymi rodičmi do N. E.. Od januára 2010, aby sa dozvedel niečo o nej, jej
volal, poškodená mu telefón nedvíhala. Keď zavolal jej adoptívnej matke, ona mu povedala, že si našla
nového frajera z H. G., F. Y.. Do leta v roku 2010 asi po dobu pol roka sa navzájom osočovali, ale iba
telefonicky. On od januára 2010 poškodenú osobne nikdy nevidel, v živote nebol vo H.Ľ. G., nevie, kde

je tam kultúrny dom, kde býva F. Y..

Dňa 21.11.2011 bol v A. na úrade práce v poobedňajších hodinách o 14.30 hod. Po príchode domov
stará matka už ho čakala, večer okolo 18.00 hod. išiel na pivo, odkiaľ sa vrátil domov okolo 21.00 hod.
a išiel spať. Zo strany poškodenej, o ktorej sa dozvedela, že je drogovo závislá, videl určitú krivdu.

Poškodená mu závidela rodinu, ktorú ona nikdy nemala. Pokiaľ žili spolu, viackrát k nej vyvolal lekára.
Počas ich spolužitia on o poškodenú sa vždy riadne staral, fyzicky ju nikdy nedotkol. Poškodenú síce
mal rád, považoval ju za dokonalú ženu, ale realita bola iná. Poškodená ako sa dozvedela, že on
začal nový život, začala vymýšľať veci a takýmto spôsobom ho zničiť. On poškodenej žiadne výhražné
listy nikdy nepísal, ani nenalepil na bránu domu a nikde inde. On vodičský preukaz nemá, nešoféruje a

počas vyšetrovania zistil, že vzdialenosť medzi A. K. H. G. je okolo 320 km. Poškodená je vyučená akokaderníčka. On pre ňu zabezpečil prácu v kaderníctve v A., odkiaľ bola prepustená. Potom pracovala v
Tescu v A., odkiaľ taktiež bola prepustená, nakoľko zobrala drobné peniaze z pokladne.

Poškodená vo výpovedi na súde uviedla, že s obžalovaným sa spoznali na odvykacej kúre v D. T.,
kde ona bola kvôli liekom. Od roku 2008 chodí k psychiatrovi, aj kvôli traumám, ktoré prežívala s
obžalovaným. Tieto traumy spočívali v spôsobe ich spolužitia, nakoľko žili zle, nemali prácu, ani peniaze.
Z D. T. N. A. išla preto, lebo jej chýbala láska, bola zaľúbená. Obžalovaný jeden čas sa správal k nej
dobre, jeden čas zle. Cez jeho matku sa jej podarilo nájsť prácu. Ona konkrétne nevidela, ale viaceré

veci nasmerovali k tomu, že obžalovaný užíval drogy. S jeho starou matkou na začiatku vychádzala
dobre, potom už nie. Obžalovaný udieral starú matku, zmizli u nej veci a nakoniec všetko zvalili na ňu.

S obžalovaným sa rozišla, lebo už nezvládala takýto spôsob života. Po ich rozchode sa vrátila do
Dunajskej Stredy k matke, kde bola asi štyri mesiace. S obžalovaným spolužitie neobnovili, cez internet
spoznala ďalšieho priateľa F. Y., s ktorým bývali spolu dva a pol roka vo H. G.. Obžalovaný jej vypisoval

morbídne veci cez internet, alebo do telefónu. S obžalovaným rozprávali vždy po maďarsky, obžalovaný
vie písať po maďarsky, i keď s chybami. Obžalovaný vedel o tom, kde ona býva vo H. G. a to preto, že
predtým, ako bola napadnutá, prišli tie listy, obsah ktorých bol podobný v akom štýle s ňou obžalovaný
rozprával. Konkrétne obžalovaného vo H. G. ani ona, ani jej priateľ nevideli. Videli iba to, že niekto klopal
na dverách a keď otvorili dvere, pred nimi už boli výhražné listy. Nevie o nikom, kto by obžalovaného vo

H. G. videl. V Dunajskej Strede ho videl jej brat, D. E.Á., keď ráno išiel do školy.

Dňa 21.11.2011 venčila svojho psa, pohladkala ho a vtedy ju niekto zozadu napadol s palicou po hlave.
Ona nespadla na zem, ten človek odbehol. Vonku už bolo tmavšie, osoba mala na sebe kapucňu, jej
tvár neopoznala. Predpokladá však, že to bol obžalovaný a to preto, že dostávala výhražné listy, nielen

ona, ale aj jej matka. Po napadnutí sa jej točila hlava, potom volala otcovi Y., s ktorým išli na políciu
a k lekárovi. Nemá rada nemocnice, preto tam ani neostala, i keď u nej zistili otras mozgu a zápal
stredného ucha. Dva - tri dni po napadnutí dostala výhražný list od obžalovaného. Ona opoznala jeho
písmo, nakoľko dva roky žili spolu. Od obžalovaného dostala aj ľúbostný list do D. T.. Či písma na
tomto liste a na výhražných listoch boli zhodné nad tým sa vtedy nerozmýšľala, nevie povedať. Podľa

pohybu osoby, ktorá ju napadla, vie, že bol to obžalovaný, čo vyplýva aj z tých výhražných listov. Pred
novembrom 2011 ju nikto nikdy nenapadol. Vo výhražných listoch obžalovaný používal prezývku „D.,
ktorá jej bola známa. Ona v A. bola zamestnaná len u jednej upratovacej firmy, nikde inde nerobila. V
trestnom oznámení uviedla, že po údere, keď chcela odbehnúť, páchateľ ju hmatol za vlasy, pritiahol
ju k sebe a udrel ju do ľavej časti tváre s kameňom. V tomto smere na hlavnom pojednávaní uviedla,

že ten bol ďalší prípad, ktorý sa stal o tri týždne neskôr od 21.11.2011. Ona tvár obžalovaného nikdy
nevidela. Počas ich spolužitia obžalovaný ju nikdy fyzicky nenapadol, ani jej fyzicky neublížil.

Svedkyňa A. R., matka obžalovaného na pojednávaní uviedla, že obžalovaný s poškodenou bývali rok
v A. u jej matky. Poškodenú poznala ako osobu labilnej povahy, ktorá aj na liečení rozbíjala vitrín, bola

nadrogovaná, kradla veci. Podobné niečo robila aj u jej matky. Oni pre ňu zabezpečili prácu v Tescu v
A., odkiaľ bola prepustená. Po roku spolubývania s obžalovaným sa rozišli a od tej doby ona poškodenú
nevidela. Obžalovaný k nej viackrát zavolal sanitku a lekári poškodenej odporučili, že musí sa liečiť
neurológom.

Ona od roku 2006 pracuje v Rakúsku, domov príde raz - dvakrát do mesiaca. So svojou matkou bola
v každodennom telefonickom kontakte, preto vie o tom čo sa doma odohralo. Nakoniec obžalovaný
a poškodená museli odísť od jej matky a potom štyri mesiace bývali ešte spolu v A.. Ona sa tešila,
keď poškodená obžalovaného opustila, nakoľko mala na neho zlý vplyv. Dňa 21.11.2011 obžalovaný
nemohol byť vo H. G., nakoľko išiel sa hlásiť v ten deň na úrad práce do A.. Obžalovaný nemá vodičský

preukaz, ani auto, nemal ani peniaze na to, aby ho niekto mohol zobrať do H. G.. Po ich rozchode
obžalovaný začiatkom jej spomínal poškodenú, ktorú mal rád, v súčasnosti však má novú známosť, s
ktorou ženou je šťastný. Obžalovaný bol do poškodenej zamilovaný,
nikdy sa o nej nevyjadroval agresívne.

Dňa 23.11.2011 s priateľom prišli do A., ona oslavovala narodeniny a s obžalovaným sa stretávala
takmer každý deň. Asi o tri dni neskôr po oslave s priateľom išli do Tatier a obžalovaný ostal doma v
A.. Obžalovaný chodil do slovenskej školy, po maďarsky síce hovorí, nevie, či vie aj písať, ona ho nikdy
neučila. Jej matka vyčítala obžalovanému, že prečo k nej priniesla poškodenú, ktorá jej ukradla zlato aveci. Obžalovaný jej matku chytil za ruky, vtedy bola na miesto zavolaná polícia a policajti ho vyniesli
z domu. Dňa 28.11.2011 spolu s priateľom autom prišli do Bratislavy z Tatier, obžalovaného vyzdvihli
v Bratislave a pokračovali cestou do Viedne, obžalovaný vtedy bol u nej asi 2 - 3 týždne v Rakúsku.

Počas jej pobytu s priateľom v Tatrách bola v telefonickom kontakte s matkou, ktorá nikdy nehovorila,
že by obžalovaný mal odísť z domu.

Svedkyňa Y. A., stará matka obžalovaného na pojednávaní uviedla, že dňa 21.11.2011 obžalovaný sa
išiel hlásiť na úrad práce v poobede okolo pol tretej. Večer okolo 20.00 hod. išiel do baru na pivo,

preto v ten deň nemohol byť prítomný vo H. G.. Obžalovaný vo H. G. nikdy nebol. V roku 2009 spolu
s poškodenou boli týždeň, alebo dva týždne v Dunajskej Strede. Potom sa vrátili do A. a boli u nej tri
mesiace. Poškodená u nej však stále spala, nič nerobila, ona to nebola ochotná tolerovať a preto ich
poslala do podnájmu. Spočiatku poškodenú aj ľutovala, potom zistila aká je vypočítavá. O výhražných
listoch vedomosti nemá. Počas pobytu poškodenej u nej zisťovala, že poškodená hrabala vo veciach jej
vnučky v oblečení, v kozmetike. Ona dvere od svojej izby vždy zamykala.

Ďalšia svedkyňa Y. W., teta obžalovaného na pojednávaní uviedla, že v období od 21.11.2011 do
25.11.2011 sa oslavovali narodeniny matky obžalovaného. Matka obžalovaného s priateľom prišla do A.
v stredu, vo štvrtok bola oslava narodenín a v piatok odchádzali do Tatier asi na dva - tri dni. V nedeľu,
alebo pondelok už išli naspäť do Viedne. Obžalovaný každý deň bol doma, keďže ona k svojej matke

chodievala denne tri - štyrikrát. Dňa 21.11.2011 obžalovaného stretla na úrade práce pred obedom. V
ten istý deň obžalovaného videla doma po 16.00 hod. Ona osobne s obžalovaným nemá dobré vzťahy.
Na oslave narodenín matky obžalovaný bol vonku pred podnikom, kde bola oslava, ktorá sa začala okolo
17.00 alebo 18.00 hod. a trvala až do polnoci. Keď obžalovaný prišiel na tú návštevu, bola tma, kedy z
oslavy odišiel, ona nevie, avšak s obžalovaným nemala dobré vzťahy ani v čase oslavy narodenín matky.

Nepáčilo sa jej ako obžalovaného jej sestra vychovala, ako ho dotovala s peniazmi, s obžalovaným dlhší
čas sa nerozprávajú. Napriek tomu tvrdí, že obžalovaný nie je schopný sa niekomu vyhrážať a taktiež nie
je schopný napísať výhražné listy. Poškodená bola jeho prvá láska, obžalovaný ju miloval, dal jej všetko.
Ona z poškodenej nemala dobrý pocit, bola to klamárka, ktorá sa jej nepáčila. Niekoľkokrát bola od nej
vypýtať tabletky na bolesť hlavy a mala problémy aj s depresiami. Obžalovaný voči nej sa správala vždy

slušne, kupoval jej veci, čo poškodená chcela.

Ďalší svedok F. Y. na pojednávaní uviedol, že v roku 2009 a 2010 poškodená bola jeho partnerka. Od
tej doby neudržiava s ňou žiaden kontakt. Po tom ako ho podviedla, ich vzťah už nepovažuje za vážny,
plány do budúcnosti spolu nemali. S poškodenou sa spoznali cez internet, približne jeden rok bývali

spolu vo H. G. v podnájme. Potom sa dozvedel, že poškodená bola na odvykačke, zomrel jej otec, bola
adoptovaná. O obžalovanom vedel, že s poškodenou boli spolu na odvykačke, poškodená konkrétne
veci o obžalovanom nikdy nerozprávala. Povedala mu toľko, že s obžalovaným boli spolu a mali spolu
vzťah. Obžalovaného vo H. G. nikdy nevidel. Raz ho videl v Dunajskej Strede a to rok na to, ako sa
zoznámili s poškodenou.

Dňa 21.11.2011 pri napadnutí poškodená bola sama, keď sa dobre pamätá, krvácala jej hlava, oni išli
na políciu a potom na pohotovosť do Dunajskej Stredy. Keď prišla domov z prechádzky, už jej krvácala
hlava, konkrétne, že kto ju presne napadol, povedať nevedela. Predpokladala, že to bol obžalovaný. Tá
osoba mala kapucňu na hlave. Počas ich spolužitia sa stalo, že poškodená dostala vyhrážky cez telefón

avýhražnélisty.Onapredpokladala,žetovšetkorobilobžalovanýatopreto,žehoopustila. Onvýhražné
listyvidel,ajčítal,niektorémuukázalapoškodenáaviacerélistynašielonpreddverami.Poškodenávždy
tvrdila, že listy písal obžalovaný. Pozerajúc sa na čas, ktorý s poškodenou trávili spolu vie predpokladať,
že poškodená mu klamala. Nemôže povedať, že poškodená po psychickej stránke bola v poriadku,
chodila k psychológovi, ktorý jej predpísal lieky na ukľudnenie, ona však lieky užívala nepravidelne.

Spočiatku s poškodenou vychádzali dobre, potom ju upodozrieval, že ho podvádza, konkrétne však to
dokázaťnevie.Príležitostnechodilaupratovať,zarobenépeniaze15,-alebo20,-Eurminulanapotraviny.
S poškodenou sa nerozišli v dobrom, preto od tej doby nemá o ňu záujem, ani informácie. Viackrát videli
osoby z H. G., ktoré ich prenasledovali. Podozrievali obžalovaného, že on tieto osoby poveril. Počas
ich spolužitia poškodená bola presvedčená o tom, že vyvolával jej obžalovaný. Tie telefonáty boli, stalo

sa, že on zdvihol telefón, počul tam nejaký hlas a potom telefón zložili. Na výhražných listoch neopoznal
písmo poškodenej.Zo správy Odborného liečebného ústavu psychiatrického D. T. súd zistil, že obžalovaný bol
hospitalizovaný ako pacient v ústave od 6.8.2008 do 20.10.2008. Ohľadne poškodenej U. W. riaditeľ
ústavu napísal, že menovaná nebola hospitalizovaná v ich liečebnom ústave. Taktiež neexistujú žiadne

spísané referáty medzi menovanými a preto nie je možné ich zapožičať.

Zo znaleckého posudku znalca G.. G. E. z odboru zdravotníctva odvetvie psychiatria vyplýva, že z
hľadiska psychiatrického u poškodenej nebolo diagnostikované prítomné forenzne významné duševné
ochorenie, porucha, či taká látková závislosť, pre ktoré by nevedela adekvátne a dôveryhodne z hľadiska

psychiatrického vypovedať v trestnom konaní. Prítomné zistené duševné poruchy a to recidivujúca
reaktívna depresívna porucha a škodlivé užívanie benzodiazepínov - alprazolamu a alkoholu nie sú takej
povahy, aby podstatným spôsobom deformovali z psychiatrického hľadiska jej výpovede, ktoré možno
považovať za primerané.

V konaní pred súdom bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológia na poškodenú

so zameraním na vierohodnosť jej výpovede. Z obsahu znaleckého posudku znalca G.. L. Q. vyplýva,
že poškodená bola vyšetrená počas výkonu trestu odňatia slobody dňa 17.1.2020. V minulosti sa liečila
na D. T. pre závislosť od liekov, liečbu ale nedokončila. V súčasnosti má iného partnera a bývala s ním
v G. U. O.. Prvý partnerský vzťah mala s obžalovaným, kedy mala 18 rokov. Už si to ani nepamätá. Zo
začiatku to bolo dobré, ale potom obžalovaný začal byť na ňu žiarlivý, neskôr jej dal aj facku. Doma ju

nebil, už si to ani nepamätá. Potom odišla bývať do H. G.. Keď išla von so psíkom obžalovaný ju zbil a
celú tvár mala krvavú. To si ešte pamätá, je to asi 10 rokov, bola aj u lekára, len v nemocnici nechcela
zostať. Od obžalovaného odišla bývať domov, vtedy sa aj viackrát stalo, že sa jej vyhrážal. Napísal jej
také slová, že sa bála, aby jej naozaj raz neublížil a nepripravil ju o život. Ona drogy neužívala, len lieky.
V dobe, keď boli spolu s obžalovaným, on vraj bol užívateľom drog. Na súdy sa nedostavovala, pretože

bola často chorá, mala psychické problémy a mávala aj úzkosti.

Z forenznopsychologického rozboru znalca vyplýva, že poškodená má tendenciu popisovať svoje
správanie v lepšom svetle. Popiera akékoľvek poruchy vlastnej adaptácie v ich vzťahu. Z
psychologického hľadiska znalec hodnotí všeobecnú vierohodnosť pre úroveň subnormného intelektu,

citovú a sociálnu nezrelosť, subjektivizácia myslenia (presvedčenie, že ju napadol expriateľ, hoci
ho nevidel) a nízku úroveň morálno - hodnotových vlastností ako významne zníženú. Všeobecná
vierohodnosť sú predpoklady osobnosti k vernej reprodukcii z prežitých udalostí vo všeobecnosti.
Špecifická vierohodnosť výpovede je ovplyvnená negatívnym citovým vzťahovým aspektom k
expartnerovi. Špecifická vierohodnosť u poškodenej je ľahko znížená po časovom odstupe, kedy

nedokáže chronologicky zreprodukovať inkriminované udalosti. Rámcovo ich však vie zopakovať. V
závere posudku znalec uviedol, že poškodená má rysy dissocisalnej poruchy osobnosti, s vývinovým
pozadím citovej a kognitívnej deprivácie. Osobnosť je úzkostná, s nízkym potenciálom pre adaptáciu.
Chýbajú jej pracovné návyky a schopnosť udržať si stabilnú citovú väzbu. V záťaži so sklonom k
psychosomatickým príznakom,neurovegetatívnejlabilite.Vkonfliktnýchsituáciáchjeťažkoodkloniteľná

od svojich postojov, nekritická k svojmu správaniu. Pri vlastných poruchách adaptácie vníma okolie ako
ohrozujúce, nakoľko sa bojí kritiky. Prežíva ľútosť a nespravodlivosť voči svojej osobe. Emocionalita
je labilná, so sklonom k lakrimozite, navodenej autosugestibilne, pri súčasnom abúze anxiolitých-
benzodiazepínov. Morálne hodnoty sú nízke a nie sú autonómne, neregulujú primerane konanie.
Adaptabilita je prvoplánovaná, zodpovedajúca jej intelektu a dissociálnemu životnému štýlu. V konaní

opakovane porušovanie zákonom a spoločenských pravidiel. Poškodená je schopná správne vnímať a
zapamätať si prežité udalosti. V čase blízkom k exponovaným situáciám nezistil ovplyvnenie psychiky
nejakými psychoaktívnymi látkami, alebo zdravotným stavom, ktorý by mal negatívny dosah na jej
precepčné a poznávacie funkcie.

Z psychologického hľadiska možno považovať výpovede poškodenej za menej vierohodné. Posudzuje
pritom jej mentálne schopnosti, integritu osobnosti, emocionálnu stabilitu ako i morálno-hodnotové
vlastnosti. Pre miernu emočnú labilitu môže udalosti popisovať pod vplyvom aktuálneho afektu
(katathýmne myslenie). Ľahko znižujúcim aspektom je vzťah poškodenej k obžalovanému, ktorého
charakter ovplyvňuje jej konfliktný vzťah. Celkovú vierohodnosť preto hodnotí ako zníženú aj pre

aspekty subjektivizácie myslenia, emočnej lability a katathývneho myslenia ako i nízkej úrovne
morálnej regulácie konania. Udalosti vyšetrovaná reprodukuje bez kontextu s vlastným správaním a
konaním.Všeobecnávierohodnosťjepretovýznamneznížená.Nezisťujevšaksklonykukonfabuláciam.
Špecifická vierohodnosť je ľahko znížená a je určovaná jej nepriateľským vzťahom k expartnerovi.Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou vykonanej dňa 31.7.2013 medzi inými
vyplýva, ž poškodená poznala obžalovaného ako jej bývalého druha.

Obžalovaný ohľadne poškodenej uviedol, že bývali spolu pred asi troma rokmi v A., K. K. H. N. E..

Poškodená uviedla, že obžalovaný ju napadol dňa 21.11.2011 v čase okolo 18.00 hod. vo H. G..

Obžalovaný na to uviedol, že to nie je pravda, on ju nenapadol a v meste H. G. je dnes prvý krát.

Poškodená ďalej uviedla, že pri útoku neopoznala svojho útočníka podľa tváre, nakoľko nemala toho
času žiadneho neprajníka a dostávala výhražné sms-ky a telefonáty od obžalovaného, preto si myslela,
že to môže byť on.

Obžalovaný k tomu uviedol, že poškodená podľa jeho informácii mala dosť neprajníkov.

Poškodená ďalej uviedla, že tvár útočníka nevidela, nakoľko mal na hlave kapucňu, ale ho usúdila podľa
siluety tela a chôdze.

Obžalovaný pri konfrontácii uviedol, že počas ich spoločného vzťahu poškodená viackrát uviedla, že má
psychické problémy, mala vidiny, viackrát zavolá lekársku pomoc, pričom tieto sa nikdy nepotvrdili pri
lekárskom vyšetrení. Lekár však uviedol, že má sklony ku klamaniu a vymýšľaniu. Poškodená v minulosti
užívala drogy.

Poškodená potvrdila, že k nej chodila lekárska pomoc počas obdobia, kým boli spolu. Potom ako sa
rozišli už k nej lekárska pomoc nechodí a nebrala drogy, iba frontín, liek na upokojenie. Ďalej poškodená
uviedla, že počas ich vzťahu obžalovaný ju nikdy neudrel, pričom sa jej viackrát vyhrážal, bola pri ňom
psychická troska. Ona nič nevymyslela, je pravdou, že jeho tvár nevidela, ale je presvedčená, že jej
útočníkom je obžalovaný.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok na obžalovaného na zistenie jeho duševného
stavu znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že
včasespáchaniatrestnéhočinuobžalovanýnetrpelnažiadnuduševnúchorobu,aleboporuchu.Jednalo
saoporuchuosobnostiachovaniaudospelýchbezzjavnejduševnejchoroby.Ideotrvalúdisharmonickú

poruchu osobnosti a chovania, ktorá pri nepriaznivých vonkajších, alebo vnútorných faktoroch môže
prinášať rôzne problémy. Ak sa dokáže, že obžalovaný naozaj spáchal trestné činy kladené mu za
vinu, vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel svoje konanie aj ovládať.
Psychiatrickým vyšetrením nebola zistená u obžalovaného žiadna chorobná závislosť na drogách.

Zo znaleckého posudku KEU PZ Bratislava D.-L.-R.-Y.-XXXX/XXXX vyplýva, že úlohou znalca bolo
porovnať písmo nachádzajúce sa na výhražných listoch v maďarskom jazyku s ručným písmom
zaisteným vo forme skúšky písma od obžalovaného a zistiť, či obžalovaný napísal výhražné listy.
Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že skúšky písma K. R. sú vyhotovené paličkovým písmom
a pochádzajú zo dní 1.9.2012 a 30.1.2013. Písmo je vyhotovené nižšou až strednou pisárskou

rýchlosťou a vo vzájomnom porovnaní vykazuje prirodzenú mieru variability. Vzhľadom na skutočnosť,
že na skúmanie boli predložené iba skúšky písma, porovnávací materiál vyhovuje podmienkam
písmoznaleckej expertízy iba čiastočne. Analýzou a porovnaním sporného a porovnávacieho písma
zistili zhodné podobné a rozdielne znaky písma, pričom prevažujú podobné a zhodné znaky písma.
Hodnota zistených zhodných znakov písma a nedostatky v predloženom porovnávacom materiáli

neumožňujú stanovenie jednoznačného záveru skúmania. Zo záveru posudku vyplýva, že K. R., od
ktorého boli predložené skúšky písma, je pravdepodobne pisateľom výhražných listov v maďarskom
jazyku.

Z odborného vyjadrenia G.. A. E. Č.. XX/XXXX vyplýva, že poškodená pri uvedenej udalosti utrpela

pomliaždenie tváre a hlavy a otras mozgu. Zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pri ktorom neurológ
diagnostikoval otras mozgu a odporúčal pacientku hospitalizovať a sledovať na lôžku. Toto však
poškodená odmietla. CT vyšetrenie vylúčilo úrazové poškodenie mozgu a lebky. Na chirurgickej
ambulancii ani u svojej praktickej lekárky sa nehlásila. Z lekárskeho hľadiska je toto poranenieklasifikované ako ľahké, ktoré nezanechá trvalé následky. Obmedzenie obvyklého spôsobu života
poškodenej spočívalo v nutnosti dať sa po úraze vyšetriť na pohotovostnej ambulancii. Ďalší navrhovaný
postup liečby neakceptovala, hospitalizáciu za účelom odsledovania odmietla.

Z lekárskej správy zo dňa 21.11.2011 vyplýva, že poškodená bola napadnutá, udreli ju do hlavy zozadu,
potom ju pritiahli za vlasy, udreli lakťom do tváre. U poškodenej bola zistená diagnóza trauma hlavy,
otras mozgu a exkoriácia na tvári vpravo.

Z potvrdenia E. M. kontaktné centrum súd ďalej zistil, že obžalovaný mal zakúpený cestovný lístok a
cestoval z Bratislavy dňa 20.11.2011 s časom odchodu o 10.00 hod. autobusom do A. na autobusovú
stanicu s príchodom o 16.20 hod. a dňa 28.11.2011 z A. s odchodom o 11.50 hod. do Bratislavy s
príchodom na autobusovú stanicu o 18.45 hod.

Z kontrolného preukazu obžalovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. súd zistil, že obžalovaný

bol evidovaný na úrade práce od 31.7.2009 a dňa 21.11.2011 bol na kontrole a hlásil sa na úrade práce
v čase o 11.00 hod.

K hlavným zásadám trestného konania platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, obsiahnutá v § 2
odsek1Trestnéhoporiadku,podľaktorejsúdhodnotídôkazyzískanézákonnýmspôsobompodľasvojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Ku skutku uvedenému v bode 1 na základe vyhodnotenia dôkazov vykonaných v konaní tak jednotlivo
ako i v ich súhrne súd mal za preukázané nasledovné skutočnosti:

obžaloba obžalovanému kladie za vinu, že dňa 21.11.2011 v čase okolo 18.00 hod. v
meste H. G. za kultúrnym domom na L. V. fyzicky napadol svoju bývalú družku U. W. spôsobom ako je
to uvedené v bode 1 výroku rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný a poškodená sa zoznámili v roku 2008 na
liečení v D. T., i keď zo správy odborného liečebného ústavu psychiatrického, nezisková organizácia, D.
T. vyplýva, že poškodená U. W., U.. XX.X.XXXX u nich nebola hospitalizovaná. Na tom však nič nemení
skutočnosť a to zhodné tvrdenie tak obžalovaného ako i poškodenej, že sa zoznámili v roku 2008 v
D. T., odkiaľ obžalovaný bol prepustený z liečenia 20.10.2008. Poškodená následne sa prisťahovala k

obžalovanému do A. a žili spolu najprv u starej matky obžalovaného Y. A. a nejaký čas v podnájme až do
januára 2010, kedy poškodená pre údajnú žiarlivosť obžalovaného sa odsťahovala od neho. Ich vzťah
sa ukončil a podľa tvrdenia obžalovaného od tej doby poškodenú ani nevidel.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že poškodená a obžalovaný boli do seba zaľúbení. Zo strany

obžalovaného poškodená bola jeho prvá ozajstná láska a ťažko na ňu zabudol a ťažko sa zmieril ich
rozchodom. Obžalovaný skutok spáchaný v bode 1 od začiatku popiera, i keď sa priznal, že po odchode
poškodenej, keďže mal o ňu obavy, viackrát sa zaujímal o jej osud. Tvrdil však, že vo H. G. nikdy nebol,
ani nevie kde je kultúrny dom v meste a kde mal bývať poškodená s nasledujúcim priateľom F. Y. v meste.

Vykonaným dokazovaním súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný ako nezamestnaný bol
evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v A. a podľa predloženého kontrolného preukazu v
prípravnom konaní vyplýva, že dňa 21.11.2011 v čase o 11.00 hod. sa zúčastnil na kontrole a hlásil sa na
Ú. D. H. A.. Táto skutočnosť bola potvrdená nielen samotným tvrdením obžalovaného, ale aj záznamom
v kontrolnom preukaze Úradu práce A. ako i svedeckými výpoveďami starej matky obžalovaného, u

ktorej v tom čase obžalovaný býval, ako i výpoveďou svedkyne Y. W., tety obžalovaného, ktorá napriek
tomu, že medzi ňou a obžalovaným v tom čase prevládali negatívne vzťahy sama potvrdila, že stretla
obžalovaného pri Úrade práce v A. v doobedňajších hodinách, ktorú skutočnosť potvrdzuje záznam
príslušného pracovníka v kontrolnom preukaze.

V konaní ďalej bolo preukázané, že obžalovaný finančné prostriedky na svoje živobytie v čase spáchania
skutku, keďže bol nezamestnaný, získaval od svojej matky, ktorá pracuje v Rakúsku, obžalovaný okrem
týchto peňazí žiadny ďalší príjem nemal, nemá auto, nemá ani vodičské oprávnenie a vzhľadom na
nedostatok finančných prostriedkov je ťažko predstaviteľné, že by mohol zabezpečiť vodiča s autom,ktorý by ho zobral z A. do H. G.. Na druhej strane treba podotknúť, že vzdialenosť medzi mestami A. a H.
G. podľa tvrdenia obžalovaného je okolo 320 km, cesta autom s prípadnou krátkou prestávkou trvá štyri
- štyri a pol hodiny a je nepredstaviteľné, že by obžalovaný dňa 21.11.2011 rovnako mohol byť prítomný

v meste A. ako i v meste H. G.. Prítomnosť obžalovaného v meste A. v čase spáchania skutku bola
potvrdená výpoveďou starej matky, ktorá potvrdila, že v ten deň obžalovaný z úradu práce prišiel domov
a vo večerných hodinách išiel do baru na sídlisku a potom sa vrátil domov.

Zo strany poškodenej od začiatku trestného stíhania nebolo jednoznačne preukázané, že by poškodená

pri napadnutí mala opoznať v osobe útočníka obžalovaného ako bývalého priateľa. Vo svojich
výpovediach tak v prípravnom konaní ako i na súde a pri vykonanej konfrontácii poškodená uviedla, že
osoba, ktorá ju napadla, mala na hlave kapucňu, preto do jej tváre nevidela, nevedela ju opoznať, iba
podľa siluety a pohybu tejto osoby ako i z výhražných listov a telefonátov, ktoré predtým už dostávala,
predpokladala, že bola napadnutá obžalovaným.

Takéto tvrdenie poškodenej na preukázanie viny obžalovaného zo spáchania skutku prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona je nedostačujúce a samotné spáchanie skutku
obžalovaným bolo vyvrátené už vyššie uvedenými výpoveďami svedkov - starej matky a tety
obžalovaného, záznamom o účasti obžalovaného na kontrole na Úrade práce v A. dňa 21.11.2011 ako
i čiastočne aj výpoveďou svedkyne A.F. R., matky obžalovaného, z výpovede ktorej vyplýva, že dňa

21.11.2011 kontrolovala ako i inokedy prítomnosť obžalovaného doma a stará matka obžalovaného jej
potvrdila prítomnosť obžalovaného v meste A..

Na základe takto vykonaného dokazovania podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že skutok
uvedený v bode 1 spáchal obžalovaný a preto obžalovaného zo spáchania prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný. Samotná poškodená v priebehu celého konania nevedela s určitosťou a spôsobom
vylučujúcim akejkoľvek pochybnosti potvrdiť, že jej útočníkom mal byť obžalovaný, iba predpokladala
a taký predpoklad na preukázanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku po vyhodnotení všetkých
dôkazov v konaní je nepostačujúci.

Čo sa týka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, spáchanie ktorého podaná
obžaloba obžalovanému kladie za vinu na základe toho, že v dňoch 23.11.2011, 24.11.2011, 25.11.2011
a v ďalších presne nezistených dňoch november a december v roku 2011 sa viackrát vyhrážal zabitím

poškodenej ako bývalej družke takým spôsobom, že jej poslal 12 kusov výhražných listov, z vykonaného
dokazovania súd mal za preukázané nasledovné skutočnosti:

Matka obžalovaného, A. R. vo výpovedi potvrdila, že obžalovaný chodil do slovenskej školy, naučil sa
síce hovoriť po maďarsky, nemá však vedomosti o tom, či obžalovaný ako jej syn vie maďarsky aj

písať, nakoľko ona osobne ho písať po maďarsky nikdy neučila. Výhražné listy, ktoré dostala poškodená
a boli predmetom znaleckého skúmania boli písané v jazyku maďarskom. Na preukázanie, či ich
pisateľombolobžalovanývprípravnomkonaníbolovykonanéznaleckédokazovanie.KEUPZBratislava
vo vypracovanom znaleckom posudku v jeho závere uvádza, že obžalovaný K. R., od ktorého im boli
predložené skúšky písma, je pravdepodobne pisateľom výhražných listov.

Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že na skúmanie boli predložené iba skúšky písma a porovnávací
materiál preto vyhovuje podmienkam písmoznaleckej expertízy iba čiastočne a hodnota zistených
zhodných znakov písma a nedostatky v predloženom porovnávacom materiáli neumožňujú stanovenie
jednoznačného záveru skúmania.

V konaní pred súdom zo strany obhajoby bol predložený návrh na doplnenie dokazovania, aby súd
požiadalKEUPZBratislavanadoplnenieZPvypracovanéhovprípravnomkonanívtomsmere,aby KEU
PZ Bratislava jednoznačne určil kto je pisateľom výhražných listov a porovnať písma nachádzajúcich sa
na sporných materiáloch na výhražných listoch v jazyku maďarskom s ručným písmom poškodenej.

Na základe žiadosti KEU PZ Bratislava zo strany obžalovaného boli súdu predložené ďalšie
porovnávacie materiály, ktoré mali byť podkladom znaleckého skúmania, avšak zo strany poškodenej
súd nevedel zabezpečiť žiadny porovnávací materiál.Z výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní vyplýva, že jednotlivé ospravedlnenia písané na
súd jej písala iná osoba a preto pre nedostatok zabezpečenia porovnávacieho materiálu zo strany

poškodenej napriek viacnásobným pokusom zo strany súdu doplnenie znaleckého dokazovania KEU
PZ Bratislava na jednoznačné určenie, či pisateľom výhražných listov bol obžalovaný alebo nie, nebolo
možné zabezpečiť.

Samotná poškodená vo svojej výpovedi ako i pri konfrontácii s obžalovaným potvrdila, že ona do

obžalovaného takisto bola zaľúbená, obžalovaný počas ich spolužitia ju nikdy fyzicky nenapadol, ani
sa jej nevyhrážal. Poukázala na určitú žiarlivosť obžalovaného, ktorá však v konaní nebola ničím
preukázaná, naopak svedok F.E. Y. vo výpovedi potvrdil, že odstupom času, keďže ako ďalší priateľ
poškodenej po obžalovanom si vie predstaviť, že poškodená mu klamala a taktiež ju upodozrieval z
nevery počas ich vzťahu, ktorá nevera však nebola dokázaná. Menovaný svedok mal vedomosti o
existencii týchto výhražných listov, nevedel však potvrdiť, či tieto výhražné listy poškodená mala dostať

od obžalovaného. Vo vzťahu k osobe obžalovaného ďalej uviedol, že bližšie poškodená o ich vzťahu sa
nikdy nezmienila, charakteristické vlastnosti obžalovaného nikdy mu neopísala. V konaní nebolo ničím
preukázané, že tieto výhražné listy poškodenej mali byť podané poštou, výhražné listy poškodená mala
dostávať tak, že tieto mali byť položené pred dverami bytu, kde v tom čase s priateľom Y. R.ývala.
Vzhľadom na vzdialenosť medzi miestom bydliska obžalovaného a poškodenej je ťažko predstaviteľné,

že by obžalovaný od 23.11.2011 a taktiež aj v mesiaci december 2011 bol pricestoval do H.É. G., alebo
iným spôsobom zabezpečoval doručenie týchto výhražných listov poškodenej. Samotná poškodená
vo svojich výpovediach nikdy neopísala obžalovaného ako človeka agresívneho a jeho agresivitu a
vyhrážať sa niekomu vylučuje celá jeho rodina, vypočutí svedkovia v konaní na základe obžaloby a to
matka, stará matka a teta obžalovaného.

V priebehu trestného konania súd pribral znalca G.. L. Q. z odboru psychológia na vypracovanie
znaleckého posudku za účelom zistenia vierohodnosti poškodenej. Z obsahu znaleckého posudku
a najmä jeho záveru vyplýva, že u poškodenej síce neboli zistené sklony ku konfabuláciám, z
psychologického hľadiska výpoveď poškodenej možno považovať za menej vierohodné. Poškodená

pre miernu emočnú labilitu môže udalosti popisovať pod vplyvom aktuálneho afektu. Znalec celkovú
vierohodnosť poškodenej preto hodnotil ako zníženú aj pre aspekty subjektivizácie myslenia, emočnej
lability a kathatývneho myslenia ako i nízkej úrovne morálnej regulácie konania poškodenej. Udalosti
poškodená reprodukuje bez kontextu s vlastným správaním a konaním. Všeobecná vierohodnosť je
preto u nej významne znížená. Špecifická vierohodnosť je ľahko znížená a je určovaná nepriateľským

vzťahom poškodenej k expartnerovi, obžalovanému.

Na základe takéhoto znaleckého posudku o vierohodnosti samotnej poškodenej pre súd vznikli vážne
pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodenej, ktorá jediná priamo usvedčuje obžalovaného zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania formou spísania výhražných listov.

Samotné závery znaleckého dokazovania zo strany KEU PZ Bratislava, ktoré svedčia len o tom, že
pravdepodobným pisateľom výhražných listov bol obžalovaný, pričom s určitosťou nebolo v konaní
preukázané, či skutočne výhražné listy v počte 12 kusov boli vyhotovené obžalovaným, alebo nie, takéto
závery podľa názoru súdu na preukázanie viny obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v bode

2 sú nepostačujúce.

Takto vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu v konaní nebolo dokázané, že skutky boli spáchané
obžalovanýmapretoajpriuplatnenízásadyindubioproreovpochybnostiachvprospechobžalovaného,
súd obžalovaného podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú.
V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podanéodvolanie má odkladný účinok.