Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417208138
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417208138.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: D. M., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. F. W., P. XXX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so
sídlomBratislava,Kubániho16,IČO:47233516,ourčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdy,takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.02.2015 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným je n e p l a t n á.

II. Súd žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu vo výške
99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.04.2017 domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená so žalobcom dňa 17.02.2015 je neplatná. Žalobu odôvodňoval tým, že uzatvoril so
žalovaným dňa 17.02.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500104063, na základe ktorej mu mal
byť poskytnutý úver vo výške 1 500 eur, ktorý sa zaviazal splácať v splátkach vo výške 81,87 eur po
dobu 42 mesiacov. Jednalo sa o typovú zmluvu, ktorá nie je založená na individuálnych dojednaniach.

Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, uzavrel so žalovaným Dohodu o zrážkach zo
mzdy dňa 17.02.2015. Dohoda predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda
musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Opisuje len možné spôsoby vzniku.
Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka

presneaúplnekonkretizovaná,inakbydlžníknemoholplatneprejaviťvôľuuspokojiťpohľadávkuveriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednané a svojim obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Spotrebiteľ
musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje Dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Pokiaľ
mal žalobca záujem od žalovaného získať úver, musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej
zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou Dohody o zrážkach zo mzdy, bez toho, aby táto

podmienka s ním bola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu a
žalovanému umožňujúcu siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol zabrániť vykonávaniu zrážok zo
mzdy. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkového práva žalobcu bez vydaniasúdneho rozhodnutia. Výkon zrážok zo mzdy je v rozpore s právnom EÚ a je principiálne neprípustné,
aby sa využíval tento problémový zabezpečovací inštitút. Naliehavý právny záujem žalobca preukázal
existenciou aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je

ohrozenie právneho postavenia, a to predovšetkým v otázke rozsahu plnenia žalobcu v prospech
žalovaného. Rozsah plnenia si určuje žalovaný vo svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu
bez súdneho preskúmania, či je tento nárok oprávnený a v súlade so Zmluvou o úvere. Žalovaný dňa
16.02.2017 zaslal jeho zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním (č. l. 52 a nasl.), v ktorom uviedol, že namieta jej
neprípustnosť s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP. Žalovaný poprel predpoklady, na základe
ktorých sa žalobca domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca neurčito a bez
bližšieho vecného zdôvodnenia uvádzal, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže
byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Poukázal na

rozsudok Okresného súdu v Prešove, č. k. 9C/171/2015. Tvrdenia žalobcu o tom, že zabezpečovaná
pohľadávka nie je v Dohode o zrážkach presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami
noriem, ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Obč. zákonníka (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/191/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2011).
Žalovaný namietal tvrdenia žalobcu spočívajúce v neurčitosti vykonávaných zrážok. Výška zrážky v

predmetnej dohode bola stanovená na rovnakú sumu aká predstavuje výšku mesačnej zrážky podľa
čl. 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu vzájomných práv a povinností strán nevyplýva žiadne
relevantné zdôvodnenie pre to, aby jedna zo strán spochybňovala obsah ňou prejavenej slobodnej vôle
pri uzatvorení zmluvy. V prípade predtlačenej formy Dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný poukázal
na skutočnosť, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým,

že sú vopred naformulované dodávateľom. Je to reálny fakt plynúci z praxe spotrebiteľských vzťahov
a tiež aj z úpravy v Obč. zákonníku § 53 ods. 2. Žalovaný poukázal na bod I a bod II Dohody o
zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorých bol žalobca ako záujemca o úver poučený, že nie je povinný
uzavrieť dohodu, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samostatné uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalobca bol poučený aj o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy.

Z dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa nachádza
v úvodných ustanoveniach. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil Zákon č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože bola vždy uzavretá na samostatnom liste, žalobca ju
uzavrieť nemusel a obsahovala poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa § 551 Obč. zákonníka. Žalovaný poprel tvrdenia

žalobcu o rozpore tohto zabezpečovacieho prostriedku s právom EÚ a poukázal na novelu Zákona č.
129/2010 Z. z. V predmetnej novele boli plne zohľadnené a preberané viaceré právne záväzné akty
EÚ ako aj smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje
prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom.
Je vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto

hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Ak teda Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán
určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je naďalej zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, tak
potom je každý takýmto rozhodnutím zákonodarcu viazaný.

3. Žalobca v replike zo dňa 20.04.2018 uviedol, že sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo

mzdy podľa § 137 písm. d) CSP, čo predpokladá osobitný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Na danú dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Žalovaný nedal možnosť
žalobcovi odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy, pretože by nemal možnosť získať predmetný úver.
Pri podpise zmluvy o úvere ako podmienku považoval uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca
pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy nebol schopný rozoznať následky podpisu dohody, čo si

uvedomil až po začatí výkonu zrážok. Nemal skutočnú vôľu uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy a táto
mu bola predložená s ostatnými dokladmi na podpis. Žalobca mal za to, že zmluva o úvere neobsahuje
obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., pretože v zmluve musia byť rozlíšené splátky
istiny, úrokov a poplatkov. Zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti úveru. Na základe týchto skutočností zmluva neobsahuje náležitosti, aby mohla byť

považovaná za úver s poplatkami a úrokmi.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 15.06.2018 (č. l. 95) namietal, že žalobca nemal možnosť individuálne
vyjednať obsah Dohody o zrážkach zo mzdy. Z dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti a nachádzasa text, na základe ktorého si ho mal pred podpísaním pozorne prečítať. Dohoda o zrážkach zo mzdy
obsahuje všetky náležitosti v súlade zo Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný poprel tvrdenie
žalobcu o absencii rozlíšenia splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s poukazom na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že zmluva neobsahuje
termín konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti
úveru.Zmluvaoúverebolauzatvorenánadobuneurčitúatermínkonečnejsplatnostijeurčenýviacerými
spôsobmi vyplývajúcimi zo zmluvy.

5. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP. Žalovaný mal doručenie predvolania
vykázané dňa XX.XX.XXXX. Podaním zo dňa 15.08.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu hospodárnosti konania a nezvyšovania nákladov a súhlasil s tým, aby súd pojednával v
jeho neprítomnosti, pretože nevie zabezpečiť účasť prostredníctvom substitučného splnomocnenia
inej advokátskej kancelárie. Na pojednávanie dňa 29.10.2018, mal doručenie predvolania vykázané
dňa 22.10.2018, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť.

Ospravedlnenie bolo omylom doručené OS Rimavská Sobota, ktorý ho doručil OS Nové Zámky dňa
08.11.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením predložených listinných dôkazov:
žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. zmluvy 8500104063 zo dňa

17.02.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.02.2015, výzva na vykonanie zrážok zo dňa
16.02.2017 adresovaná zamestnávateľovi žalobcu, výzva na vykonanie zrážok zo dňa 16.02.2017
adresovaná zamestnávateľovi žalobcu na zaplatenie sumy 2 320,20 eur + úrok z omeškania, na
zaplatenie sumy 461,02 eur + úrok z omeškania, v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa
25.03.2013, výzva zo dňa 13.10.2016 na zaplatenie pohľadávky vo výške 2 052,29 eur k 19.05.2016,

výpis z účtu zamestnávateľa žalobcu zo dňa 15.11.2016, z ktorého mal súd preukázané, že splátky boli
uhradenévovýške150,-eur,rovnakodňa13.12.2016,13.01.2017vovýške72,05eur,akoaj13.02.2017
a 10.03.2017 vo výške 72,05 eur, 80,37 eur a 81,87 eur, rovnako i dňa 11.04.2017 a zistil tento skutkový
a právny stav:

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným mal uzatvorené asi 3 - 4 zmluvy a platil aj z
domu aj v hotovosti. Mal finančné problémy a preto vyhľadal spoločnosť, ktorá poskytovala peniaze,
bolo to na námestí v Nových Zámkoch pri Tatra banke a požiadal o úver. Tento úver mu bol vyplatený
v hotovosti hneď ako podpísal žiadosť a rovnako podpísal Dohodu o zrážkach zo mzdy. Všetky zmluvy
riadne platil, aj dve vyplatil a dve mu strhávali v práci. I napriek tomu, že mu boli vykonávané zrážky v

práci, naďalej platil. Žalobca po vykonanom dokazovaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, pretože
zamestnávateľ mu bude naďalej realizovať zrážky zo mzdy.

8. Vypočutá svedkyňa, dcéra žalobcu P. F., upresnila dôvod a spôsob uzatvárania zmlúv jej otcom. Ona
s bývalým manželom mala finančné problémy a rodičia skoro prišli o dom, preto potrebovali finančné

prostriedky na uhradenie splátok, aby nedošlo k vydraženiu nehnuteľnosti. Otec potreboval peniaze a
podpísal zmluvu o revolvingovom úvere ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, avšak neuvedomil si, aký
to bude mať následok. Otec splácal splátky v zmysle zmluvy a rovnako mu zrážali i zrážky v zmysle
dohody. Obrátili sme sa na spoločnosť Cost Control s. r. o., so sídlom Bratislava, Karpatské námestie
10, ktorej platia 135,- eur mesačne od júna 2017. V tejto sume sú veritelia PROFI CREDIT Slovakia, s.

r. o., Cashovka a ešte niekto. Mala vedomosť o tom, že otec splácal splátky v zmysle zmluvy vo výške
81,87 eur mesačne. Otec sa domáha toho, aby mu nevykonávali zrážky zo mzdy, pretože v podstate
splátky realizuje.

9.Dňa 19.02.2015 žalovaný ako Spoločnosť so žalobcom ako Dlžníkom uzavrel Dohodu o zrážkach zo

mzdy(inýchpríjmov) dlžníka č.8500104063)podľa§551Občianskehozákonníka(žalobcajupodpísal
17.02.2015 a žalovaný 19.02.2015). Ide o formulárovú Dohodu žalovaného, na ktorej je so zväčšeným
písmom uvedené „ text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte „. Dlžník v nej vyhlásil, že
si je vedomý jej dobrovoľného uzavretia a toho , že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlásila, že jej uzavretie nevyžaduje.

Dlžník má možnosť jej uzavretie odmietnuť tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom podpisuje záujem
uzavrieť Dohodu na zabezpečenie svojich záväzkov voči veriteľovi s tým, že z jeho mzdy budú
vykonávané zrážky v dohodnutej výške a poukazované žalovanému. Dôsledkom uzavretia Dohody je
možnosť Spoločnosti predložiť túto Dohodu zamestnávateľovi dlžníka, s čím dlžník vyjadril podpisomdohody súhlas. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Dlžník je povinný rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy
v dohodnutej výške až do úplného splatenia pohľadávok žalovaného , prípadne aj iných nárokov, ktoré
voči nemu vzniknú, bez toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie, alebo rozhodnutie osvedčujúce

pohľadávky Spoločnosti. Dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splatením vypovedať, od nej
odstúpiť, alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť ( body I, II, III. Dohody). V bode IV. Dohody bolo
uvedené, že pohľadávka vyplýva s poskytnutia úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere čl.
8500104063 a pozostáva z úveru vo výške1500,-eur . Zamestnávateľ Dlžníka je povinný vykonávať v
prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka na označený účet a k označenému VS vo výške

81,87eura mesačne ( čl. V.) a to až do doby písomného ohlásenia Spoločnosti zamestnávateľovi, že
všetky pohľadávky sú splatené ( čl. VI.). Podľa čl. VIII. Dohody bola táto uzavretá na dobu, kým budú
splatené všetky pohľadávky žalovaného.

9.1 Výzva o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody uvedenej v bode 9 tohto rozsudku zaslal
žalovaný zamestnávateľovi žalobcu -AGROPROFIT Bešeňov, a.s. Bešeňov. Žalovaný mu oznámil, že

žalobcovi poskytol revolvingovú pôžičku 8500104063 a tento je v omeškaní s úhradou splátok s tým,
že celkový dlh ku dňu 16.02.2017 činí 2320,20 eur + úrok z omeškania ku dňu 16.02.2017. Žiadal o
vykonanie pravidelných mesačných plátok vo výške 81,87 eura až do vyrovnania celého dlhu a poukázal
na ustanovenia § 551 odsek 2 Občianskeho zákonníka, § 131 odsek 3 Zákonníka práce ako aj prípadnú
zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

9.2 Zamestnávateľ žalobcu potvrdil, že vykonával zrážky zo mzdy na úver č. 8500104063, v období
od februára 2017 do decembra 2017 vo výške 980, 57 eur a za obdobie od januára 2018 do augusta
2018 vo výške 654,96 eur.
Rovnako potvrdil, že vykonával zrážky zo mzdy aj na úver č.8500104214, v období od októbra 2016

do augusta 2018.

10.Podľa § 137 CSP (účinného od 01.07.2016), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem musí byť riadne preukázaný. Každý žalobca má pri podaní určovacej žaloby
záujem na nejakom určení, avšak na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je potrebné, aby
pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil spornosť medzi
stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Tento záver vyplýva z právnej doktríny, ako aj z konštantnej

judikatúry (uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009, uznesenie KS v Nitre sp.zn. 6Co/18/2013).
Naliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníneplatnosti právnehoúkonujepotrebnéskúmaťsozreteľom
na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej
žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní danosti naliehavého
právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude

mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. NS
SR konštantne judikuje, že naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol
vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca

má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi skutočnosťami

(§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje
vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí
rozsudokotom,čobolovminulosti,nievšaknevyhnutneotom,čojevprítomnosti.Pretovýrokrozsudku,
že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom vecižalobca, alebo niekto iný. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba
za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.

12.Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanietohtoustanovenia,súneplatné. Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

14.Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka „). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15.Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16.Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17.Podľa§53ods.4Obč.zák.,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré .... písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

18.Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

19.Podľa § 53 b, odsek 1 Obč. zák., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon, alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Podľa § 1 ods. 2, prvá veta zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákony je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21.Podľa § 5b, zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zák. č. 102/2014 Z. z. orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ tých skutočností dovolával.

22. Vykonaným dokazovaní dospel súd k záveru, že sporové strany v danom spore uzavreli Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách a v súvislosti s ňou, resp. na zabezpečenie záväzkov z nej vyplývajúcich pre žalobcu ako
dlžníka aj Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 občianskeho zákonníka. Konanie sa začalo nazáklade žaloby žalobcu ako dlžníka doručenej súdu 11.04.2017 t.j. v čase účinnosti CSP. V ustanovení
§ 137 CSP sú uvedené druhy súkromnoprávnych žalôb tak, ako je to vyššie v plnom znení uvedeného
ustanovenia citované. Vzhľadom na to, že ide najmä o 4 druhy žalôb, ktoré sú v ňom uvedené ( teda

nejde o taxatívny výpočet ), z právneho hľadiska možno podať aj inú žalobu v § 137 CSP neuvedenú.
Takátožalobajevšakprípustnázapredpokladu,žeosobitnýpetitvyplývazhmotnéhopráva. Nazáklade
uvedeného súd posúdil žalobu ako inú žalobu v § 137 CSP neuvedenú, pričom za predpisy hmotného
práva odôvodňujúce možnosť podať takúto žalobu ( o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
neplatnosti ustanovenia bodu 11.1 Zmluvy o úvere a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov) súd

považoval právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to najmä ustanovenie Občianskeho zákonníka,
zák.č.129/2010Z.z. akoajsamotnéhozákona oochranespotrebiteľa č.250/2007Z.z.Ideourčovaciu
žalobu podanú na základe vzniku ohrozenia subjektívneho práva žalobcu bez potreby preukazovania
naliehavého právneho záujmu.
V zmysle právnej úpravy § 52 ods. 1 Obč. zákonníka Dohoda o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľskou
zmluvou, keďže ju uzatvoril dodávateľ - žalovaný a žalobca, ako spotrebiteľ, nadväzovala na zmluvu

o úvere a s ňou súvisela, pretože zabezpečovala splnenie záväzku dohodnutého v zmluve. Niet
pochýb o tom, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o úvere
je spotrebiteľský, a preto spotrebiteľský charakter majú aj všetky na tento základný právny vzťah
nadväzujúce právne úkony, teda aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Z hľadiska posúdenia prípustnosti
žaloby v zmysle § 137 CSP potom možno v zmysle ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou vychádzať z toho, že ak môže byť predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere, môže byť predmetom konania aj žaloba o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy; ide

o žalobu v zmysle § 137 d) CSP.

22.1 Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.02.2015( súd zistil,
že pri jej podpise zo strany žalobcu je dátum17.02.2015), ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. č.8500104063 zo dňa 19.02.2015, je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka Zmluvy,

pretože nebola individuálne dojednaná, spôsobuje výraznú nerovnováhu v podstavení zmluvných strán
v jeho neprospech, keďže on nemá možnosť zrážky zrušiť, pričom žalovaný už na základe nej začal
aktívnevymáhať neuhradenúpohľadávkukudňu16.02.2017vyčíslenúna2320,20eur. Jenepochybné,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa § 551 Obč. zák. je legálny , teda zákonný prostriedok
zabezpečenia záväzkov a nie je vylúčený, resp. neprípustný ani v prípade zabezpečenia záväzkov zo

spotrebiteľských zmlúv. Pri uzatváraní takejto dohody však musia byť rešpektované zo strany veriteľa
všetky skutočnosti súvisiace s ochranou spotrebiteľa, najmä to, aby sa spotrebiteľ nedostal vo vzťahu
s veriteľom do nevýhodného postavenia, teda aby nevznikla nerovnováha v postavení zmluvných
strán. V prípade predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné v prvom rade poukázať na
to, že ide o formulárovú dohodu žalovaného, do ktorej boli iba na vyznačené miesta textu, osobitne

doplnené konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu ako dlžníka ( označenie žalobcu, číslo Zmluvy o úvere,
výška úveru a VS žalovaného, povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky vo výške 81,87 eura
mesačne). Všetky ostatné časti Dohody boli vopred naformulované žalovaným a okrem iného aj to,
že dlžník je povinný rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy v dohodnutej výške až do úplného
splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú, bez toho, aby

bolo potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie osvedčujúce pohľadávky žalovaného. Ďalej aj
to, že dlžník nemá oprávnenie túto Dohodu pred splatením vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným
spôsobom jednostranne ukončiť. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v Dohode je upozornenie, že
dlžník má možnosť jej uzavretie odmietnuť tým, že ju nepodpíše, ako aj to, že dlžník podpisom podpisuje
záujem uzavrieť Dohodu na zabezpečenie svojich záväzkov voči veriteľovi s tým, že z jeho mzdy budú

vykonávané zrážky v dohodnutej výške a poukazované žalovanému. Najmä upozornenie, aby sa pred
podpísaním text dohody pozorne prečítal. Žalovaný však nepreukázal a v konečnom dôsledku ani
netvrdil, že žalobca si dohodu pred jej podpísaním vôbec prečítal, a teda, či vôbec mal vedomosť o tom,
že ju podpísať nemusí, respektíve že nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere, alebo poskytnutia
úveru. Žalovaný túto Dohodu predložil na podpis žalobcovi v ten istý deň ako zmluvu o úvere . Bola to

tedapodmienkauzatvoreniaZmluvyoúvere,atopodmienkaneprijateľná,keďženapriektomu,žeobsah
Dohody mohol byť žalobcovi známy, ale ho nemohol ovplyvniť ( § 53 odsek 2 Obč.zák.). Napriek tomu,
že táto formulárová Dohoda bola formálne uzatvorená a podpísaná osobitne, bola súčasťou Zmluvy o
úvere.Dohoda o zrážkach zo mzdy ako nie individuálne dohodnutá podmienka Zmluvy o úvere mala
jednoznačne za následok hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa, keďže tento bol nútený kedykoľvek počas jej splatnosti strpieť vykonávanie

zrážok zo mzdy na úhradu nielen poskytnutej sumy úveru a úrokov z úveru, ale aj akýchkoľvek
nárokov žalovaného oznámených jeho zamestnávateľovi. Tieto by mohli byť vyčíslené aj na základe
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. v rozpore zo zákonom. Z uvedeného dôvodu je Dohoda v
rozpore zo zákonom ( §53 odsek 1 Obč. zák.), ale aj v rozpore s dobrými mravmi ( § 39 Obč. zák.). Je
nesporné, že súdu prislúcha posúdiť podmienky spotrebiteľskej zmluvy práve z dôvodu, že spotrebiteľ

ako slabšia zmluvná strana nedokáže zmluvné podmienky vyhodnotiť ( § 5b zák.č.250/2007 Z. z.). V
danom prípade preto súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj ako neprijateľná
zmluvná podmienka Zmluvy o úvere, ale aj ako právny úkon podľa § 551 Obč. zák.
Súd poukazuje na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom zákonodarca vymedzil všeobecnú
zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné

podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj

na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o
zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Jednostranné dojednania znevýhodňujú žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý sa musí podriadiť dojednaniam,
pričom z predtlače textu je zrejmé, že išlo o formulárové znenie, ktoré nemal možnosť meniť či iným

spôsobom korigovať a ustanovenia boli vopred do zmluvy - dohody zakomponované. Okrem toho si
žalovaný v Dohode vymienil možnosť vykonávať zrážky zo mzdy nielen v dohodnutej výške, ale aj z
iných nárokov, ktoré voči dlžníkovi vzniknú, teda aj také, ktoré v čase uzatvorenia dohody neboli známe
alebo ani neexistovali. V Dohode je uvedená suma úveru čiastkou 1500 eur .V žiadosti o vykonávanie
zrážok na základe Dohody už žalovaný uvádza výšku pohľadávky sumou 2320,20 eur. Dojednanie v

Dohode, podľa ktorého bol žalobca povinný strpieť vykonávanie zrážok aj ohľadne iných, ako v zmluve
o úvere dohodnutých čiastok a nemožnosť žalobcu vypovedať Dohodu, resp. od nej odstúpiť bezo sporu
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a takéto podmienky zmluvy
sú neprijateľné a tiež neplatné aj pre rozor s dobrými mravmi (§ 39 Obr. Zákonníka), preto je dohoda
ako celok neplatná. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút

určitosti, a aj preto spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v
eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne

právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o
pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného
zabezpečovacieho inštitútu, akým je Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje
svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo
formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže

poskytnúť právna ochrana. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o
zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným
majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri
zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho

vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným
nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale
spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si
veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.

Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie
uvedenéskutočnostiaprávneustanoveniasúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokurozsudkuažalobe
vyhovel.23.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, , avšak procesne úspešnej strane sporu
t.j. žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože vyslovene uviedol, že si trovy konania
neuplatňuje a žiadne mu zo spisu nevyplývajú.

24.Žalobca je ako spotrebiteľ v tomto spore podľa § 4 odsek 2 písmeno u), zák.č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v platnom znení oslobodený od súdnych poplatkov. Podľa § 2 odsek 2 súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur podľa položky 1b,

sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.