Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717202479
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:1717202479.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: N. I., narodený XX.XX.XXXX,
bytom I. X/X, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Roman Klimek, advokát, Advokátska kancelária so sídlom v
Pezinku, Radničné nám. č. 5, 902 01, proti žalovanej: S. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX,
XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Ladislav Faludi, advokát, 9.mája 20, 985 59 Vidiná, o odporovateľnosti

právneho úkonu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 28. novembra
2018, č. k.: 8C/36/2017-146, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie konanie o zaplatenie náhrady v
sume 46.000 EUR zastavil, zastavuje.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že:
„I. Súd určuje, že Dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá dňa 21.05.2014
vo forme notárskej zápisnice notárkou JUDr. Martou Jurinovou, so sídlom v Lučenci, Ul. Št. Moyzesa
č. 53 č. N XXX/XXXX Nz XXXXX/XXXX, T. ls XXXXX/XXXX medzi žalovanou S. I., rod. I., narodenou
XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom H., Q. XX a U. I., rod. I., narodeným XX.XX.XXXX, r. č.

XXXXXX/XXXX, trvale bytom H., Q. XX, ktorou s účinnosťou odo dňa 21.05.2014 uzavreli medzi sebou
dohodu tak, že: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Poltár, katastrálny
odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., v obci Y., v okrese C.: parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape: parcelné číslo X/X druh pozemku F., výmera XXXX m2, parcelné číslo X/X F.
plochy a nádvoria výmera XXX m2, parcelné číslo X/X Zastavané plochy a nádvoria výmera XXX m2,
parcelné číslo X/X Zastavané plochy a nádvoria výmera XX m2, parcelné číslo X/X Zastavané plochy

a nádvoria výmera XXX m2, Stavba: súpisné číslo XX Rodinný dom na parcele X/X, letná kuchyňa na
parcele 9/3, stodola na parcele X/X budú tvoriť výlučné vlastníctvo S. I., rod. I., narodenej XX.XX.XXXX,
rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom H., Q. XX, v celosti v X/X-ine, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Súd konanie o zaplatenie náhrady v sume 46.000 Eur od žalovanej zastavuje.
III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady

rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa
30.03.2017 domáhal určenia odporovateľnosti právneho úkonu, dohody o zúžení BSM uzavretej medzi
U. I. a žalovanou v máji 2015 a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 46.000 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žiadal priznať náhradu trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 03.03.2010 požičal

U. Mayerovi sumu 66.388 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal splácať mu v mesačných splátkach po 2.766 Eur,počnúc aprílom 2010. Posledná 24.splátka mala byť odovzdaná žalobcovi najneskôr do 30.04.2012. V
tento deň sa jeho pohľadávka voči U. I. stala splatnou.
3. Jeho pohľadávka bola judikovaná na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

44C/84/2013 zo dňa 04.11.2013. Za účelom uspokojenia svojej vykonateľnej pohľadávky podal dňa
18.07.2014 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U. I.. S. U. I. vlastnil v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov so žalovanou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v okrese Poltár,
katastrálne územie H. v hodnote 342.000 Eur, keď o hodnote týchto nehnuteľností vypovedal dlžník
v trestnom konaní pred vyšetrovateľom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Lučenci.

Bezprostredne potom ako sa stala pohľadávka žalobcu vykonateľnou, dlžník sa začal zbavovať svojho
majetku. Dňa 15.05.2014 spolu so žalovanou uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou predali svoje nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX V. Y., R. XXXX/X, H. za 342.000 Eur.
4. Dňa 21.05.2014 na notárskom úrade v Lučenci dlžník U. I. a žalovaná podpísali dohodu o
zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „Dohoda“) podľa § 143a zák. č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník), v ktorej sa dohodli, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v okrese C.,

katastrálnom území Y., sa po ich kúpe stanú výlučným vlastníctvom žalovanej. Zároveň v ten istý
deň žalovaná podpísala kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX v hodnote 92.000 Eur. V čase nadobudnutia výlučného vlastníctva žalovanou
existovalomedzidlžníkomažalovanoumanželstvoajezrejmé,žeuvedenánehnuteľnosťbolavyplatená
žalovanou z finančných prostriedkov, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže

tieto boli získané z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, uzavretie ktorej bezprostredne
predchádzalo uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom v tom čase manželia (žalovaná a dlžník) predali
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov za 342.000 Eur.
5. Žalovaná už nevlastní nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktoré kúpila do svojho výlučného
vlastníctva dňa 09.06.2014, pretože ich predala kupujúcim N. Z. a J. Z..

6. Žalobca poukázal na ustanovenia § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 42b ods. 2 a ods.
4 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že dlžník U. I. uzavrel so žalovanou dňa 21.05.2014 Dohodu v
úmysle ukrátiť veriteľa - žalobcu. Uvedená Dohoda mala za následok i reálne ukrátenie uspokojenia
vymáhateľnostipohľadávkyveriteľa,atotak,žejejuzavretieumožnilo,abynehnuteľnostizapísanénaLV
č.XXX,ktoréžalovanákúpilazpeňazípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,vlastnila

vo výlučnom vlastníctva len ona od ich kúpy 09.06.2014. Prostriedky na nákup tejto nehnuteľnosti
boli získané z predaja nehnuteľností na LV č. XXX, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov U. I. a žalovanej. Ak by nedošlo k uzavretiu Dohody, tak by nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX museli byť kúpené do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne tieto nehnuteľnosti
mohli byť exekvované na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

44C/84/2013 zo dňa 04.11.2013 v exekúcii, ktorá už začala. Právnym úkonom o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov teda došlo jednoznačne k ukráteniu uspokojenia žalobcom vymáhanej
pohľadávky a následným prevodom tejto nehnuteľnosti žalovanou na nových vlastníkov už nie je možné
tieto nehnuteľnosti exekvovať na uspokojovanie žalobcovej pohľadávky. Poukázal aj na to, že došlo k
ukráteniu pohľadávky minimálne v hodnote 46.000 Eur. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo/44/2017, na uznesenie NS ČR 30Cdo/4885/2010 zo dňa 28. 02. 2011. Na pojednávaní dňa
28.11.2015 vzal žalobca žalobu späť sčasti náhrady v sume 46.000 Eur, keďže nárok na ňu možno
uplatniť až po právoplatnosti rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu.
7. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Spochybnila akýkoľvek morálny mandát žalobcu žalovať ju,
nakoľko(akosaneskôrdozvedela)samotnýžalobcaajehorodinastojízarozvratomjejrodiny.Ktvrdeniu

žalobcu, že pôžičkou z 03.03.2010 mal požičať U. I. (bývalému manželovi žalovanej) sumu 66.388 Eur,
uviedla, že nemala ani nemá informácie ohľadom existencie tejto pôžičky. Nevedela sa vyjadriť ani k
tomu, že potom ako sa pohľadávka voči dlžníkovi stala vykonateľnou sa dlžník postupne začal zbavovať
majetku. K tomu navrhla vypočuť dlžníka - U. I.. Za pravdivé považovala tvrdenie žalobcu, že kúpnou
zmluvou, predali nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v katastrálnom území H. („M. na Q.“) za sumu

324.000 Eur z dôvodu, že predaj iniciovala žalovaná, keďže nevládali splácať hypotekárny úver, meškali
so splácaním splátok a hrozilo zosplatnenie úveru. Dňa 29.03.2014 nehnuteľnosť predali.
8. Namietala, že nebola účastníčkou súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn.
44C/84/2013 (zmluva o pôžičke s poukazom na existenciu a trvanie BSM), o ktorom nároku rozhodoval
podľa nej miestne nepríslušný súd. Bez ohľadu na verifikáciu existencie výšky a pravdivosti tvrdenia

žalobcu vyplýva, že jednotlivé splátky pôžičky boli splatné od augusta 2010 a k zosplatneniu celej
pohľadávky došlo 30.04.2011, pričom k rozhodnutiu predať vysnívaný domov došlo z jej podnetu
o viac ako dva roky neskôr. Preto oponovala tvrdeniu žalobcu, že vysnívaný domov žalovanej sa
prevádzal z dôvodu údajnej existujúcej právoplatnej a judikovanej pohľadávky žalobcu voči bývalémumanželovi. Potvrdila, že dňa 21.05.2014 spísali Dohodu do notárskej zápisnice a dôvodom spísania bola
„kombinácia,sklamania,hnevualenajmänedôveryvočisvojmumanželovi,ktorýzapríčinil,žežalobkyňa
musela vzdať svojho vysnívaného domova v lone prírody v ktorom chcela vychovávať deti a vybudovať

vzťah a zodpovednosť k zvieratám.“ Nesúhlasila s tým, že Dohoda bola realizovaná v úmysle ukrátiť
veriteľa preto, lebo o uvedenej pohľadávke žalobcu nevedela, a práve nezodpovedné konanie bývalého
manžela žalovanej bola rodina žalovanej nútená navýšiť svoje úverové zaťaženie o ďalších 100.000 Eur,
čím sa navýšili mesačné splátky úverov zo sumy 1.600 Eur na sumu 2.004 Eur. Finančné prostriedky
z navýšeného úveru slúžili na vrátenie spreneverených finančných prostriedkov veriteľom, za splnenie

ktorých zabezpečoval manžel žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na nezodpovedné
konanie bývalého manžela, ktoré vnímala ako vážny zásah do vzájomnej dôvery. S bývalým manželom
sa dohodli, že situáciu spoločne zvládnu, a preto sa rozhodla vykonávať profesionálnu pestúnsku
starostlivosťpre8bezproblémovýchdetí,avšakaniodmena,ktorúdostávalazaprofesionálnupestúnsku
starostlivosť, nestačila na pokrytie navýšených úverových splátok. Záťažová situácia, v ktorej sa rodina
ocitla, viedla nakoniec k rozvodu manželstva. Žalovaná prinútila manžela predať ich domov a pritlačila

ho, aby súhlasil s dohodou o zúžení BSM, aby zabezpečila strechu nad hlavou pre svoje deti.“ Z kúpnej
ceny splatili hypotekárny úver vo výške asi 250.000 Eur a sumu 90.000 Eur použila na zabezpečenie
„strechy nad hlavou pre deti“. Bývalému manželovi prenechala „zvyšnú hotovosť, ktorú utŕžili z predaja
živého inventára a iného zariadenia M. na Q.“. Žalovaná nesúhlasila s tým, že Dohoda bola uzavretá
v úmysle ukrátiť veriteľa bývalého manžela t.j. žalobcu. Až neskôr sa dozvedela, že bývalý manžel mal

nejakú podlžnosť v Cíferi, údajne mala spojitosť so spreneverou syna žalobcu, avšak o žiadnej pôžičke
nemala informácie.
9. Podľa jej názoru je potrebné skúmať okolnosti poskytnutia pôžičky, keďže zmluva o pôžičke nebola
bežným právnym úkonom. Pri odporovacích žalobách je potrebné, aby žalobca v konaní preukázal,
že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa a dôkazné bremeno spočíva na

žalobcovi. Odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza
k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Na druhej strane k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek
odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k
tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. S odkazom na § 116 a 117 OZ tvrdila, že žalovaná a jej bývalý

manžel už nie sú blízke osoby, neboli nimi ani v čase uzatvárania Dohody.
Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že existuje vymáhateľná pohľadávka žalobcu
na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4. 11. 2017, č. k. 44C/84/2013-57 proti U.
I., bývalému manželovi žalovanej na sumu 66.358 EUR. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.
12. 2013 a vykonateľnosť 18. 12. 2013. Keďže bývalý manžel žalovanej dlžnú sumu nezaplatil, dňa 18.

7. 2014 podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie. Manželstvo žalovanej a bývalého manžela bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 19. 9. 2014, č. k. 7P/46/2014-26, ktorý sa stal
právoplatným 20. 10. 2014. mal preukázané, že za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
došlo k uzavretiu tvrdených kúpnych zmlúv ako aj Dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Tiež mal preukázané, že žalovaná už nie je vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV číslo

XXX. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenie § 42a OZ § 42b ods. 1, 2 OZ, pričom poukázal
na zmysel odporovateľnosti ako aj predpoklady pre vyhovenie žalobe, a to, že a) pohľadávka veriteľa
je vymáhateľná, b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, c) právny úkon bol
uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky
(infrauden creditoris).

10. Aplikujúc § 42a ods. 1 OZ s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
28Cdo/3538/2011 dospel k záveru, že dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sa
stala pohľadávka žalobcu vymáhateľnou, preto sa súd ďalej nezaoberal tvrdeniami žalovanej o tom, že
nemala informácie ohľadom existencie tejto pôžičky, ani tým, že nebola účastníčkou zmluvy o pôžičke.

Mal preukázanú aj druhú podmienku, a to podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá sa
odvíja od účinkov vkladu vlastníckeho práva dňa 9. 6. 2014, pričom žaloba bola doručená na súd 30. 3.
2017, teda včas. K tretej podmienke, úmyslu ukrátiť veriteľa (§ 42a ods. 2 OZ) uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že ide o osoby blízke, úmysel dlžníka skrátiť veriteľa zákon predpokladá, pričom v konaní
bolo preukázané, že žalovaná a dlžník boli osoby blízke, manželia. Vo vzťahu k štvrtej podmienke, t. j. že

právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky poukázal na to, že je treba rozumieť také
zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo sčasti. Súd
konštatoval, že pre úspešnosť žalovanej v konaní bolo jej povinnosťou preukázať, že ani pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.11. Po vyhodnotení všetkých dôkazov mal preukázané, že žaloba je dôvodná, keď Dohoda bola
právny úkon vykonaný medzi osobami blízkymi, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 17. 12. 2018, sp. zn. 4 Cdo/163/2007. Pri skúmaní, či Dohoda ukracuje veriteľa alebo nie,

dospel k záveru, že Dohoda veriteľa ukracuje, pretože uzavretím Dohody sa majetok jeho dlžníka v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov jednoznačne zmenšil, nakoľko týmto úkonom sa žalovaná
stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV číslo 948 nadobudnutej z kúpnej ceny v
celosti patriacej do BSM. Uzavretím Dohody sa dlžník zbavil celého svojho majetku a žalovaná následne
túto predala. Súd konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že úmysel svojho manžela nemohla rozpoznať

ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti. Zdôraznil, že práve obrana žalovanej spočívala v jej tvrdení, že
ona vyvinula snahu a následne podnikla kroky smerujúce k uzavretiu zmluvy o navýšení hypotekárneho
úveru, o predaji nehnuteľnosti v BSM a najmä že prinútila manžela, aby dňa 21. 5. 2014 uzavrel Dohodu
o zúžení BSM, aby zabezpečila sebe a deťom strechu nad hlavou. Taktiež potvrdila, že vedela o dlhoch
manžela U. I. v čase uzatvárania ukracujúceho právneho úkonu, t. j. Dohody a sama sa snažila prispieť
k splateniu dlhov tým, že sa zamestnala ako pestúnka, teda v zmysle záverov uznesenia Najvyššieho

súdu SR že dňa 28. 2. 2011, sp. zn. 30 Cdo/4885/2010 musela byť uzrozumená s tým, že niektorý veriteľ
môže od dlžníka požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý žalovaná nadobudla na
základe právneho úkonu - Dohody.
12. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala žalovaná. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. V úvode odvolania uviedla, že súd rozhodoval bez toho, aby bola splnená

zákonná podmienka, ktorou je vyrubenie súdneho poplatku s poukazom na návrh na platenie 46.000
EUR. Súd konal prostredníctvom sudkyne, voči ktorej bola zo strany právneho zástupcu vznesená
námietka zaujatosti vzhľadom na jej chovanie voči právnemu zástupcovi vzbudzujúce pochybnosti
o nezaujatosti. Súd vyhovel žalobe bez preskúmania skutočnosti tvrdenej žalovanou (bez riadneho
preskúmania skutkového stavu, bez možnosti pripustenia výsluchu účastníka konania, bez možnosti

klásť svedkovi otázky (nepripustenie otázok na svedka), bez pripustenia dôkazov preukazujúcich
skutkovýstav(zamietnutienávrhunavykonanielistinnýchdôkazov)bezdôkladnéhozisteniaskutkového
stavu. Okresný súd svojím konaním odmietol poskytnúť žalovanej právnu ochranu.
13. Ako odvolacie dôvody uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. Konkrétne podľa písm.
a) namietala, že nebol vyrubený súdny poplatok a že konala sudkyňa, ktorá bola namietnutá. Podľa

písm. b) namietala nesprávny procesný postup, ktorým jej bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace
procesné práva, čím došlo k odmietnutiu spravodlivosti, keď súd odmietol vykonať dôkazy, nepripustil
otázky kladené svedkovi, nepripustil výsluch žalobcu. V zmysle písm. d) poukázala na inú vadu, a to, že
súd na základe späťvzatia návrhu zastavil konanie bez toho, aby sa k späťvzatiu návrhu mohla žalovaná
vyjadriť. S poukazom na písm. e) namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Podľa písm. f) poukázala na to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - nesprávne vyhodnotenie dokumentov v súvislosti s
existenciou pracovného miesta, plnením si ponukovej povinnosti ako aj v súvislosti s vyhodnotením e-
mailovej komunikácie, v ktorej boli popísané praktiky zamestnávateľa. V súvislosti s odvolacím dôvodom
podľa písm. h) namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Poukázala na ustálenú judikatúru všeobecných súdov, podľa ktorej pri odporovacích žalobách
ukrátenieuspokojeniapohľadávkyveriteľajevecoudôkaznéhobremenažalobcu.Žalobcamusívkonaní
preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa. Odporovateľnými nemôžu
byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka.Nadruhejstranekukráteniuuspokojeniavymáhateľnejpohľadávkyveriteľanemôžedôjsť,aksa

síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším
svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
15. V konaní na prvom pojednávaní dňa 28. 11. 2018 sa zo svedeckej výpovede pána I. dozvedela, že
právny úkon pôžička medzi žalobcom a svedkom U. I., od ktorého žalobca odvíja svoj nárok, prebehol
len podpisom na dokumente, v skutočnosti nedošlo k odovzdaniu ani prijatiu finančných prostriedkov

a simulovalo sa finančné vyporiadanie odovzdania polovice podielu v podniku Zberné suroviny X. v
hodnote 18 000 Sk. V tejto súvislosti žiadala urobiť výsluch žalobcu, aby sa k vyjadreniam svedka
vyjadril, pričom tento návrh bol zamietnutý s poukazom na koncentračnú zásadu. Právny zástupca
žalobkyne (zrejme žalovanej poznámka odv. súdu) vysvetlil, že uvedené skutočnosti sa žalobkyňa
(zrejme žalovaná) dozvedela len na tomto pojednávaní, preto nemohla skôr tento návrh na vykonanie

dokazovania výsluchom účastníka konania realizovať, preto deklarovaný postup súdu je nezákonný a
neakceptovateľný. Okresný súd oznámil, že tento výsluch žalobcu nevykoná, nakoľko ide o otázku, ktorá
je právoplatne rozhodnutá v konaní Okresného súdu Bratislava. Právny zástupca opakovane uviedol,
že si je vedomý tohto rozhodnutia, avšak uvedené rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné len medziúčastníkmi konania a nie voči žalobkyni (zrejme žalovanej), ktorá nebola účastníkom konania. Z tohto
dôvodu považovala za nevyhnutné vypočuť účastníka k okolnostiam podpisu uvedeného dokumentu za
účelom zistenia, či žalobkyňa (zrejme žalovaná) "mohla úmysel ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať". Tieto okolnosti súd nechcel skúmať.
16. Odhliadnuc od svedeckej výpovede, podľa ktorej bol dokument s názvom pôžička simulovaný právny
úkon, okresný súd odmietol vykonať dokazovanie za účelom zisťovania skutočného majetku svedka
(či už nepripustením otázok na svedka alebo odmietnutím vykonania listinných dôkazov, zmlúv, ktoré
preukazovali, že svedok disponoval značným majetkom - z vyporiadania ktorého sa údajná pohľadávka

týkala), nakoľko podľa ustálenej judikatúry ku kráteniu nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka,
avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok,
ktorý sám o osebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.
17. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Odvolanie považuje za účelové a právne
irelevantné. Zdôraznil, že žalovaná v odvolaní neuviedla také skutočnosti, resp. iné dôvody, ktoré
zakladajú dôvodnosť podania odvolania podľa žalovanou citovaných ustanovení. V obsahu odvolania sa

vyskytujú tie isté pasáže a tvrdenia, ako ich uviedla žalovaná v konaní na súde prvej inštancie. Uvedené
dôvody možno chápať skôr ako kontraproduktívne vo vzťahu k meritu veci. Skutkové tvrdenia žalovanej
sú často nepresné, protichodné a sú v zásadnom rozpore s tým, ako bol skutkový stav zistený a ustálený
súdom na základe dokazovania. Ku konkrétnym argumentom žalovanej žalobca uviedol, že je nesporné,
že uzavretím Dohody o zrušení majetku v BSM medzi žalovanou a jej bývalým manželom U. I. došlo k

zmenšeniu majetku. Tvrdenie žalovanej, že dlžník U. I. napriek zmenšeniu jeho majetku má dostatočný
majetok na uspokojenie pohľadávky veriteľa, je nepravdivé, čo vyplýva najmä z toho, že napriek tomu,
že žalobca dňa 18. 7. 2014 na exekučnom úrade podal návrh na exekúciu, do dnešného dňa nebol
exekvovaný majetok dlžníka pre absenciu majetku, a to ani v rozsahu 1 EUR. Pokiaľ namieta existenciu
vymáhateľného nároku, nakoľko má ísť o simulovaný právny úkon, takéto tvrdenie je absurdné, nakoľko

o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. 44C
84/2013. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku podľa §
389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP.
19. O odvolaní žalovanej proti výroku II. súd rozhodol po jeho späťvzatí podľa § 369 ods. 3 CSP.
20. Podľa citovaného ustanovenia (1) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.
Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť,
právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré

majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti
uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
21. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaná podala odvolanie proti všetkým výrokom, teda aj

proti výroku, ktorým okresný súd konanie o zaplatenie náhrady v sume 406.000 EUR zastavil. Podaním
zo dňa 27. 3. 2019 žalovaná zobrala odvolanie čiastočne späť proti výroku II. Uviedla, že zrejmou chybou
v písaní uviedla, že sa odvoláva proti všetkým výrokom. Preto zobrala odvolanie späť v časti týkajúcej
sa druhého výroku rozhodnutia, ktorým súd konanie zastavil.
22. K späťvzatiu odvolania sa vyjadril žalobca s tým, že berie na vedomie tento úkon.

23. Pretože o odvolaní nebolo dosiaľ rozhodnuté, žalovaná ho mohla vziať späť (§ 369 ods. 1 CSP). V
dôsledku úkonu späťvzatia odvolania odvolací súd odvolacie konanie zastavil (§ 369 ods. 3, 4 CSP).
24. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v

konaní pred odvolacím súdom. Podľa písm. b), ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodný odvolací dôvod v zmysle ust. §
365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), c), d) CSP odvolací
súd nezistil.

26. K argumentu, že neboli splnené procesné podmienky, pretože nebol vyrubený súdny poplatok,
odvolací súd uvádza, že na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania.
Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na
to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporovéhoporiadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd nezistil,
že by nebola daná právomoc súdu, jeho príslušnosť, bol zistený nedostatok procesnej subjektivity či

spôsobilosti, nebola zistená ani prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Námietka, že
nebol vyrubený súdny poplatok, nie je procesnou podmienkou, ktorá by zakladala vadu v konaní, keďže
ide o fiškálny vzťah strany sporu k štátu a nepredstavuje vo vzťahu k žalovanej žiadne porušenie jej práv.
27. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa písm. d) odvolací súd konštatuje, že žalovaná zobrala
odvolanie späť.

28. Pokiaľ žalovaná namietala v rámci procesných podmienok, že konal sudca, ktorý bol namietnutý,
v danom prípade ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Z obsahu spisu, vznesenej
námietky žalovanou odvolací súd dospel k záveru, že počas pojednávania sudkyňa vysvetlila dôvod,
prečo námietku nepredkladá na rozhodnutie nadriadenému súdu, keďže táto má svoj základ v
námietkach spočívajúcich v procesnom postupe sudcu (§ 53 ods. 3 CSP). V takomto prípade súd na
námietku zaujatosti neprihliada a vec nadriadenému súdu nepredkladá.

29. Pre určenie toho, voči akým úkonom je možné odporovať bude rozhodujúce to, či týmto úkonom
dochádza k zmenám (prevodu) majetkových hodnôt na tretiu osobu. Môže to byť preto akýkoľvek úkon.
Rozhodujúce je iba to, či dochádza k uvedeným zmenám a táto zmena je dôsledkom ukrátenia veriteľa
(žalobcov). Zákon jasne stanovuje podmienky pre všetky dôvody za ktorých je možné právnemu úkonu
odporovať, a sú nimi a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v

posledných troch rokoch, c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom
došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky (in fraudem creditoris).
30. Žalovaná poukázala na výpoveď svedka Mayera (bývalého manžela), z ktorého sa dozvedela,
že pôžička, od ktorej žalobca odvíja nárok, reálne nebola uskutočnená a bola simulovaná, pričom za
týmto účelom žiadala vypočuť žalobcu. Odvolací súd vo vzťahu k judikovanej pohľadávke na základe

rozsudku Okresného súdu Bratislava III vyslovuje záver, že námietka žalovanej v tomto smere nie je
dôvodná. V danom prípade ide o pohľadávku žalobcu, ktorá mu bola priznaná v riadnom konaní, pričom
rozsudok prestavuje vymáhateľný titul, na základe ktorého sa žalobca oprávnene domáha plnenia od
žalovaného. Okresný súd správne poukázal na dôvody odporovateľnosti právneho úkonu, keď pod
písmenoma)poukázalnaprvýpredpoklad,ato,žepohľadávkaveriteľajevymáhateľná.Tátopodmienka

bola nepochybne splnená, čo okresný súd dostatočne odôvodnil a s jeho závermi sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k tejto otázke nebol potrebný výsluch žalobcu. Pre posúdenie
tohto predpokladu nie je rozhodujúce, či žalovaná bola účastníkom tohto konania a na vykonateľnosti
vydaného rozsudku žiadnym spôsobom nemôže nič zmeniť ani výsluch vo vzťahu k okolnostiam podpisu
daného dokumentu.

31. Podstatou okolnosťou však je, že hoci okresný súd v zápisnici o pojednávaní uviedol dôvody
svojho rozhodnutia nevykonávať tento dôkaz, či iné dôkazy, tento postup mal byť uvedený v rozsudku
v zmysle ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozsudku, okrem iného, súd uvedie, prečo
nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Pri porušení tohto postupu jeho rozhodnutie je nepresvedčivé,
neodôvodnené, pričom je naplnený odvolací dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keď tým, že súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení, nesprávnym procesným postupom odňal právo
žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva. Medzi takéto procesné práva patrí aj právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo výslovne z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva.
32. Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením druhej podmienky, že právny úkon dlžníka bol
uskutočnený v posledných troch rokoch. Okresný súd rozhodnutie v tomto smere správne odôvodnil.

33. Vo vzťahu k tretej podmienke, ktorú súd odôvodnil v bode 17 odôvodnenia, odvolací súd konštatuje,
že jeho závery sú taktiež správne. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými
boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník
urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci
aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť

veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať
úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v
každom jednotlivom prípade. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku v tom zmysle, že žalovaná
a bývalý manžel už neboli si osoby blízke. Toto tvrdenie považuje odvolací súd za účelové, keď
citované ustanovenie § 116 OZ definuje blízku osobu aj manžela, a to bez vzťahu k subjektívnym

pocitom manželov navzájom, teda sa neskúma miera ich náklonnosti, či averzie v prípade nezhôd. Bolo
preukázané, že bola to práve žalovaná, ktorá v snahe zachrániť majetok iniciovala predaj nehnuteľností,
z ktorej kúpnej ceny čiastočne bol vyplatený aj hypotekárny úver v banke, či iné dlhy. Pre naplnenie tohto
predpokladu nie je potrebné, aby žalovaná mala vedomosť o danej konkrétnej pohľadávke žalovanéhovzniknutej z právneho úkonu so žalobcom. Práve z týchto zistení vyplynula aj iniciatíva žalovanej,
aby uzavreli Dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sama sa snažila prispieť k
splateniu dlhov tým, že sa zamestnala, resp. bola pestúnkou.

34. Dôvodná je však v celom rozsahu námietka žalovanej, že súd odmietol vykonať dokazovanie za
účelom zisťovania skutočného majetku svedka - dlžníka, keďže odmietol vykonanie listinných dôkazov
a nepripustením otázok na svedka, ktorými dôkazmi chcel preukázať pravdivosť svojich tvrdení. V
tomto smere neobstojí ani argumentácia súdu s poukazom na koncentračnú zásadu, ktorú súd vyložil
formalisticky.

35. Podľa § 153 CSP (ods. 1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
36. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
37. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
38. Okresný súd nepostupoval správne, keď na prostriedky procesnej obrany neprihliadol a
predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia to neuviedol.

39. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené

včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti
a dôkazy. Nepochybne určité skutočnosti vyšli najavo po výsluchu svedka U. I., na ktoré žalovaná
reagovala tak, že žiadala vypočuť žalobcu, ale predovšetkým vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré súd
nepripustil, s čím sa odvolací súd nestotožňuje, pretože ide o zásadné tvrdenia a vykonanie dôkazov.

40. Jednou zo základných podmienok odporovateľnosti a predpokladom pre možnosť uplatnenia
tohto práva je to, že došlo skutočne k ukráteniu veriteľa. Pod ukrátením veriteľa je treba rozumieť
také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré neumožní uspokojenie pohľadávky veriteľa celkom alebo aj
sčasti. Samotným zmyslom odporovacej žaloby, uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa, je dosiahnuť
rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon,

ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej
žalobe vyhovené, by malo predstavovať podklad na to, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého
na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia výkonu
rozhodnutia (exekúcie) postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom, ušlo
z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v ktorej prospech bol

právny úkon urobený (pozri aj rozhodnutie NS ČR 30Cdo/5123/2009). Odvolací súd sa zhoduje s
názorom okresného súdu v tom, že Dohoda o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
takým právnym úkonom, ktorým dochádza k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
41. Dlžníkove právne úkony skracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku

dlžníka a aj v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže
dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa
z majetku dlžníka uspokojil (pozri aj rozhodnutie NS ČR 30do/794/2006). Zákonná požiadavka pre
odporovateľnosť právneho úkonu môže byť splnená len pri súčasnom naplnení dvoch podmienok, a
to 1/ majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu hodnotu v

porovnaní so stavom pred týmto úkonom, 2/ zmenšenie majetku dlžníka má za následok, že veriteľ
sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci nebyť odporovateľného právneho úkonu by sa uspokojil.
Z uvedeného vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých
nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Uzavretú dohodu však nemožno považovať
za tzv. ekvivalentný právny úkon, takým je napr. uzavretie záložnej zmluvy.

42. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR 30Cdo/5123/2009), podľa ktorého ku skráteniu
pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť vtedy, ak dlžník napriek odporovanému úkonu a prípadným dlhom
vlastní majetok, ktorý postačuje, aby sa z neho veriteľ uspokojil; v takom prípade nie je úkon dlžníkaodporovateľný (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. novembra 2004, sp. zn. 30 Cdo
2474/2003).
43. Žalovaná sa domáhala vykonanie dôkazu práve na preukázanie týchto predpokladov, čo jej bolo

súdom odopreté a čo odvolací súd považuje za pochybenie. V dôsledku nevykonania týchto dôkazov je
potom naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e), čo vyústilo k záveru, že skutkový stav nebol
dostatočne zistený a to viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne zisteniam predčasným. Z
tohto dôvodu aj právne posúdenie nie je správne (písm. f), písm. h).
44. V ďalšom konaní preto okresný súd vykoná dokazovanie navrhnutými listinnými dôkazmi a

výsluchom žalobcu na zistenie, či dlžník vlastní majetok, ako to tvrdí žalovaná, ktorý by postačoval na to,
aby sa z neho veriteľ uspokojil. Súd taktiež bude venovať pozornosť tvrdeniu, že exekúcia nie je úspešná
z dôvodu nemajetnosti dlžníka, overí pravdivosť tohto tvrdenia, na čo musí žalobca navrhnúť patričný
dôkaz, ak chce svoje tvrdenie preukázať. Okresný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol zistenia, ktoré
vyplynuli z výsluchu svedka U. I., preto bude jeho povinnosťou jeho výpoveď v rozhodnutí vyhodnotiť.
Zároveň rozhodne o trovách celého konania.

45. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).