Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201770
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314201770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr.MagdalénaKrajčovičováaJUDr.ĽuboslavaVanková,právnejvecižalobcu:P.E.,nar.X.XX.XXXX,
Q., ul. X F. XXXX/XX, zastúpený splnomocnenkyňou: Lion Law partners s.r.o., Banská Bystrica, Horná
32, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánika 17,
IČO: 31595545, o zaplatenie 3.127,88 eur a vzájomnej žalobe žalovaného, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/55/2014-384 zo dňa 10. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v časti o zaplatenie
3.127,88 Eur zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 20.672 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 6.170 Eur od 7.4.2015 do 21.1.2016 a zo sumy
20.672 Eur od 22.1.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III.
rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú
vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil po citácii § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1
Občianskehozákonníka,§5ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o zriadení rezortných,
odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, opatrenie
Ministerstva zdravotníctva č. S 66-OL-2012 zo dňa 14.5.2012, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 5 zákona č. 37/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. Vecne argumentoval tým, že „v prejednávanej veci bola medzi sporovými stranami sporná výška
náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu. Žalovaný plnil žalobcovi na základe
odborného vyjadrenia č. 2/2013, ktoré vyhotovil MUDr. V. E. ako aj na základe znaleckého posudku
Znaleckej organizácie žalobc Inštitút foréznych medicínskych expertíz s.r.o. vo výške 26.803 €.

MUDr. E., ktorý vyhotovil dňa 29.12.2012 odborné vyjadrenie pre stanovenie sťaženia spoločenského
uplatnenia u u nebol oprávnený vyhotoviť toto odborné vyjadrenie. MUDr. V. E. nebol lekárom, ktorý liečil
poškodeného - žalobcu a nebol oprávnený vykonať bodové ohodnotenia. Takého bodové ohodnotenie
je v zmysle §-u 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. oprávnený vykonať lekár, ktorý naposledyliečil poškodeného v závislosti s poškodením na zdraví. Čo sa týka hodnotenia tohto dôkazu jedná sa o
nehodnoverný dôkaz a toto odborné vyjadrenie bolo vykonané v rozpore so zákonom.
Znalecký posudok z ktorého vychádzal žalovaný pri odškodnení žalobcu vyhotovený znaleckou

organizáciou forenzia.sk, Inštitút foréznych medicínskych expertíz s.r.o. súd hodnotil ako listinný dôkaz,
ktorý bol vyhotovený mimo sporu. Tento posudok bodovo ohodnocoval diagnózy žalobcu pričom
vychádzal z diagnóz uvedených MUDr. E. v odbornom vyjadrení. Keďže diagnózy neboli správne
uvedené, tak aj bodové ohodnotenie nebolo správne uvedené.
V spore boli vyhotovené tri znalecké posudky. Znalec MUDr. Chomča vo svojom znaleckom posudku,

v ktorom obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzal z diagnóz určených MUDr.
E., ktoré boli prebrané aj do posudku znaleckej organizácie forenzia.sk, Inštitút foréznych medicínskych
expertíz s.r.o. Stanovené diagnózy boli nesprávne stanovené čo bolo preukázané v znaleckom
posudku MUDr. Petra Malinovského PhD. MHA. Skutočnosť, že diagnózy boli nesprávne stanovené
bolo preukázané tým, že v rámci znaleckého dokazovania sa žalobca podrobil spiroergometrickému,
neurologickému a rehabilitačnému vyšetreniu. Na základe toho znalec stanovil počet bodov na 390 na

rozdiel od posudku MUDr. Chomča, ktorý stanovil počet bodov za SSU na 1312,5.
Medzi posudkami MUDr. Chomču a MUDr. Malinovského PhD. MHA bol značný rozdiel a na základe
toho bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Lege Artis s.r.o. čo bolo v súlade
s ustanovením §-u 207 ods. 3 CSP. V tomto znaleckom posudku je stanovené bodové ohodnotenie
u žalobcu za sťaženie spoločenského uplatnia v počte bodov 390. Znalecká organizácia uvádza, že

posudok MUDr. Malinovského je exaktne vypracovaný, adekvátne a komplexne hodnotí zdravotný
stav k dátumu vypracovania posudku, čo dokumentujú aj prevedené vyšetrenia. Znalecká organizácia
považuje hodnotenie MUDr. Malinovským za správne a adekvátne rozsahu trvalých následkov.
Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu - z lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trnava jednoznačne
vyplýva, že žalobca neutrpel otras mozgu (nebol v bezvedomí, pamätal sa na všetko, nevracal). V

prepúšťacej správe nie je diagnóza otrasu mozgu uvedená. Nie je ani možné uvažovať o diagnóze
otrasu mozgu, keď v dokumentácii z Fakultnej nemocnici Trnava je uvedená diagnóza, pomliaždenie
hlavy a distorzia krčnej chrbtice. Postkomočný syndróm - stav po úraze mozgu sa objavuje v
zdravotnej dokumentácii až 8.10.2012. Ak žalobca neutrpel otras mozgu, potom mu nemôže byť
priznané bodové hodnotenie za postkomočný syndróm, ak ani mozgovú komáciu poškodený neutrpel.

Zo spiroergometrického vyšetrenia, ktoré bolo vykonané z podnetu znalca MUDr. Malinovského a
uskutočnilo sa na nezávislom špecializovanom pracovisku vyplýva, že žalobca nemá žiadne funkčné
obmedzenie v zmysle ventilačno - obštrukčnej poruchy pľúcnych funkcií, ale u žalobcu je prítomná
zlá fyzická kondícia, slabosť, slabá zdatnosť a prítomná obezita. Obmedzenie hybnosti ramenného
kĺbu ťažkého stupňa nie je aktuálne, nakoľko hybnosť ramena sa zlepšila. Táto skutočnosť bola

zistená jednak MUDr. Malinovským a tiež pri ďalšom vyšetrení rehabilitačnou lekárkou. Až po doplnení
vyšetrením žalobcu rehabilitačnou lekárkou, neurologičkou ako aj spiroergometrickým vyšetrením bolo
možné stanoviť zdravotný stav žalobcu. Znalec MUDr. Malinovský konštatuje, že súčasný stav žalobcu
je trvalý avšak je u neho potenciál možného zlepšenia pri snahe o rehabilitáciu. Znalecký posudok MUDr.
Ervína Chomču vychádzal z diagnóz žalobcu stanovených MUDr. E. a na základe toho učinil znalec

bodové ohodnotenie. Znaleckým posudkom MUDr. Malinovského, čo potvrdil aj znalecký posudok Lege
Artis znaleckej organizácie s.r.o., bolo zistené - správne diagnostikované poškodenie zdravia žalobcu
resp. sťaženia spoločenského uplatnenia a z toho vyplývajúce bodové ohodnotenie. Na základe týchto
skutočností súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov MUDr. Malinovského a Lege
Artis znaleckej organizácie s.r.o.. Po tom, čo žalobca obdržal znalecký posudok MUDr. Malinovského

žiadal, aby na posúdenie skutkového stavu a posúdenie odbornej otázky spočívajúcej v určení
výšky sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu bolo vykonané kontrolné znalecké dokazovanie
prostredníctvom buď ústavu, alebo znaleckej organizácie. Súd tomuto návrhu vyhovel. Lege Artis
znalecká organizácia konštatovala, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vypracované
MUDr. Malinovským považuje za správne. Uvedený znalecký posudok vypracovali znalci MUDr. Burda,

MUDr. Andráš, MUDr. Kováč, MUDr. Kmitríková Kmečová.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Malinovského pričom
hodnovernosť tohto posudku potvrdila aj znalecká organizácia Lege Artis.
Predmetom sporu po vzájomnej žalobe bolo zistiť sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu po
ustálení jeho zdravotného stavu. Od zdravotného stavu zisteného na základe diagnóz sa odvíja bodové

ohodnotenie čo sa premietne do peňažnej náhrady.
Žalobcovi poskytol žalovaný plnenie vo výške 26.802,66 €. Za priznaných 390 bodov má žalobca právo
za sumu 6.130,08 (390 x 15,72). Rozdiel súm 26.802 a sumy 6.130 je suma 20.672 €. Sumu 20.672 €
si žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou a túto sumu súd žalovanému priznal.Súd žalobu v časti o zaplatenie 3.127,88 Eur zamietol. Rozdiel medzi žalovanou sumou 29.930,88 Eur
a sumou 26.803 Eur čo bolo plnenie poskytnuté žalobcovi je suma 3.127,88 Eur.
Za bezdôvodné obohatenie zákon považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval avšak

následne odpadol v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie záväzku. Právny dôvod, na
základe ktorého žalovaný plnil žalobcovi bol posudok, MUDr. E. ako aj posudok vyhotovený znaleckou
organizáciou Forenzia sk. Inštitút foréznych medicínskych expertíz s.r.o. Dôvod, na základe ktorého sa
plnilo odpadol nakoľko v spore bola preukázaná nesprávnosť určenia diagnóz, keď žalobca neutrpel
otras mozgu postkomočný syndróm.

Suma 20.672 Eur je bezdôvodné obohatenie žalobcu.
V zmysle §-u 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalovanému úrok z omeškania vo výške
5,05% od podania vzájomnej žaloby. Výška úroku z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. v platnom znení o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky.
Žalovaná strana mala v spore plný úspech a preto jej súd priznal 100% náhrady trov konania“.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenca z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, pretože súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, pričom odvolaním žalobca napáda rozhodnutie v celom rozsahu. Citoval § 442 ods. 1, §
444, § 5 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Súd v napadnutom rozsudku prevažne prevzal odôvodnenie, ktoré bolo predtým v rozsudku,
ktorý bol zrušený a ani v napadnutom rozsudku neboli odstránené vytknuté nedostatky. Naďalej
sú relevantné odvolacie námietky obsiahnuté už v predchádzajúcom odvolaní. Súd prvej inštancie

uvádza, že neprihliadol na žalobcom predložený dôkaz a to odborné vyjadrenie pre stanovenie sťaženia
spoločenského uplatnenia č. 2/2013 zo dňa 29.12.2012 vypracované MUDr. V. E. z dôvodu, že sa
nejedná o hodnoverný dôkaz, keď pritom poukázal na skutočnosť, že MUDr. E. nebol lekárom, ktorý liečil
poškodeného a nebol oprávnený vykonať bodové hodnotenie. S týmto hodnotením súdu prvej inštancie
sa nemožno stotožniť, pričom aj keď MUDr. E. nebol ošetrujúcim lekárom nemožno z tohto dôvodu

na tento dôkaz vôbec neprihliadnuť a nebol dôvod ho posúdiť minimálne ako listinný dôkaz. MUDr. E.
je súdny znalec v odbore chirurgia, disponoval potrebnými odbornými vedomosťami potrebnými pre
posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Ako svojvoľné treba hodnotiť konštatovanie súdu prvej
inštancie, ktorý tento dôkaz označil za nehodnoverný bez toho, aby bližšie vysvetlil ako k takémuto
záveru dospel.

Zarážajúca je časť odôvodnenia podľa ktorej je nesprávne aj bodové ohodnotenie v znaleckom posudku
č. 99/2013 znaleckej organizácie forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., pričom
táto znalecká organizácia disponovala všetkými dostupnými dokumentmi. Zo znaleckého posudku
nevyplýva, že by znalecká organizácia vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. E., sama vykonala
vlastné vyšetrenie a posúdenie zdravotného stavu žalobcu a preto je z hľadiska žalobcu nepochopiteľné,

prečo súd prvej inštancie ani na tento dôkaz neprihliadol a sám označil diagnózy uvedené v tomto
znaleckom posudku ako nesprávne. Z rovnakých dôvodov odmietol aj závery znaleckého posudku
MUDr. Chomču.
Vo vzťahu k hodnoteniu zdravotného stavu žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že zo zdravotnej
dokumentácie žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca neutrpel otras mozgu, nakoľko táto diagnóza

nie je uvedená v prepúšťacej správe z Fakultnej nemocnice Trnava. Žalobca má za to, že len na
základe skutočnosti, že predmetná diagnóza bola stanovená neskôr nemožno vylúčiť, že otras mozgu
skutočne utrpel a trpel aj postkomočným syndrómom. Táto diagnóza bola stanovená v lekárskej správe
MUDr. J. U., primára neurologického oddelenia zo dňa 8.10.2012, pričom nezrovnalosti medzi obsahom
lekárskych správ a záverov znalcov neboli náležite vysvetlené.

Čo sa týka následkov poranenia pľúc v zmysle ventilačno - obštrukčnej poruchy, súd prvej inštancie
odkazuje na závery MUDr. Malinovského, podľa ktorého nebola u žalobcu žiadna takáto poruchu
zistená.Súdvšaknijakonevysvetlilakosavysporiadalsoskutočnosťou,žetakátoporuchabolauvedená
v lekárskej správe pľúcneho lekára zo dňa 8.10.2012, pričom MUDr. Malinovský následne vyšetrením
uskutočneným viac než 4 roky po nehode zistil, že táto porucha pľúc nebola u žalobcu nikdy prítomná.

Nebolo náležite vysvetlené ako mohlo poškodenie pľúc náhle zmiznúť. Nebolo nijako vysvetlené z akého
dôvodu pľúcny lekár takúto diagnózu stanovil, keď u žalobcu podľa tvrdení MUDr. Malinovského nebola
porucha pľúc nikdy prítomná.Pokiaľ ide o zníženie bodového hodnotenia za položku 325e - obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu
ľahkého stupňa súd prvej inštancie argumentoval tým, že podľa posudku znalca MUDr. Malinovského
došlo k zlepšeniu hybnosti ramena a teda je táto diagnóza neaktuálna, nemožno sa s týmto stotožniť.

Nepriznanie plnenia resp. jeho podstatné zníženie nemožno odmietnuť s tým, že došlo k zlepšeniu
zdravotného stavu a teda že dané poškodenie je už v súčasnosti neaktuálne. Takýto prístup úplne
ignoruje skutočnosť, že hoci mohlo dôjsť k zmierneniu následkov, žalobca predmetné poškodenie
zdravia preukázateľne utrpel a bol v jeho dôsledku po dobu niekoľkých rokov podstatne obmedzený v
možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal a mechanicky

prevzal rozpory v závere znaleckého posudku MUDr. Malinovského, PhD. a znaleckej organizácie LEGE
ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje žalobca za arbitrárny
a svojvoľný. Neprihliadol na skutočnosť, že ním akceptované znalecké posudky boli vypracované so
značným časovým odstupom kedy došlo ku škodovej udalosti.
Znalecké posudky MUDr. Malinovského a znaleckej organizácie LEGE ARTIS sa komplexne
nevysporiadali so zdravotným stavom žalobcu, keď napríklad neobsahujú náležité posúdenie možnosti

zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. MUDr. Chomča vo svojom znaleckom posudku navýšenie bodového
ohodnotenia o 50% riadne odôvodnil a to tým, že žalobca opatruje nevládnu chorú sestru čo vyžaduje
zvýšenú fyzickú námahu. Znalec MUDr. Malinovský, ani znalecká organizácia LEGE ARTIS žalobcovi
navýšenie bodového hodnotenia nepriznali a to napriek tomu, že sa vôbec nevenovali posúdeniu vplyvu

poškodenia na zdraví žalobcu na obmedzenie alebo stratu jeho možnosti uplatniť sa v živote a v
spoločnosti. Značné rozdiely medzi závermi jednotlivých znalcov si vyžadovali podrobnejšiu analýzu a
vysvetlenie dôvodov.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a neobsahuje také argumenty, ktoré by
spochybňovali či oslabovali závery ostatných znalcov na ktoré súd neprihliadol. Čo sa týka vzájomnej

žaloby žalovaného, argumentáciu považuje za nedostatočnú. Žalobcovi nie je zrejmé, ako sa súd
prvej inštancie vysporiadal s jeho námietkami voči vzájomnej žalobe, keď žalovaný je obchodnou
spoločnosťou, ktorá sa dlhodobo venuje podnikateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva a disponuje
dostatočnými materiálnymi, ako aj personálnymi kapacitami na to, aby bol schopný riadne posúdiť,
či žalobcom uplatnený nárok bol riadne preukázaný. Poisťovateľ je aj v prípade uplatnenia nároku

povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby riadne prešetril poistnú udalosť a zistil rozsah
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení, pričom prípadné nesprávne určenie rozsahu jeho zodpovednosti nemôže byť na
ťarchupoškodeného.Opačnývýkladbybolvrozporesprincípomochranyslabšejstrany,čonepochybne
žalobca je. Ak teda žalobca disponoval odborným vyjadrením, ktoré jeho sťaženie spoločenského

uplatnenia hodnotil len na vyšší počet bodov než bol uspokojený zo strany žalovaného, nemal dôvod
pochybovať o dôvodnosti svojho nároku. Rovnako sa domnieval, že nebola sporná existencia trvalých
následkov za ktoré mu už zo strany žalovaného bolo priznané a vyplatené plnenie čo znamená, že
žalovaný vlastným šetrením potvrdil správnosť záverov znalca. Je preto neudržateľné, aby žalobca
znášal následky nesprávneho postupu žalovaného tým, že hoci na súde podľa dôkazov dostupných v

čase podania žaloby dôvodne uplatnil nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu
nepriznania bodového hodnotenia za položky špecifikované v žalobe, v konečnom dôsledku mu
bola uložená povinnosť uspokojiť novovzniknutý nárok žalovaného. V danom prípade došlo k situácii,
kedy žalobca ako dobromyseľný poškodený podaním žaloby na súd v podstate spôsobil vznik svojej
povinnosti vrátiť povinnému subjektu už vyplatené plnenie. Dôsledkom takéhoto výkladu je to, že

poškodený sa v prípade, ak výška nepriznaného nároku neprevyšuje už priznané plnenie, vystavuje
riziku, že uplatnením nároku na súde zhorší svoje postavenie. Takéto riziko nemôže byť spojené s
efektívnym súdnym konaním založeným na princípoch spravodlivosti. Poškodený pritom nie je schopný
predpovedať, akým spôsobom bude rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia ustálený v súdnom
konaní, ale musí vychádzať len zo záverov znaleckého a lekárskeho posudku. Týmto spôsobom

postupoval aj žalobca. Ďalším dôsledkom umožnenia postupu žalovaného by bola skutočnosť, že
každá osoba ktorej bolo vyplatené poistné plnenie, by bola vystavená neistote ohľadom oprávnenosti
poskytnutého plnenia a to až do času uplynutia premlčacej lehoty. Akékoľvek použitie poskytnutých
peňažných prostriedkov je potom značne rizikové. Žalobca považuje priznanie nároku v zmysle
vzájomnej žaloby za rozporné s princípom ochrany slabšej strany ako aj so zásadou proporcionality,

keď nedôvodne zvýhodňuje povinný subjekt žalovaného na úkor poškodeného. Takéto priznanie úroku
z omeškania je nedôvodné.
Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do
15 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 3.127,88 eur, taktiež úrok z omeškania vo výške 8,75% ročnezo sumy 3.127,88 eur od 23.1.2013 do zaplatenia, súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta. Žalobca
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% pričom žalobca žiada, aby bola
priznaná aj náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na priebeh konania, rozdielne závery znalcov vo
všetkých vypracovaných znaleckých posudkoch a odlišnosti bodového hodnotenia, súd prvej inštancie
postupoval v zmysle § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku a nariadil znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom, ktorým nebol potvrdený rozsah nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia uplatnený v žalobe a preto žalovaný trval aj na vzájomnej žalobe. Žalovaný zastáva názor,
že v predmetnej veci prvoinštančný súd v rozsahu potrebnom na rozhodnutie zistil skutkový stav a
tento z pohľadu existujúcej právnej úpravy správne posúdil a preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového

poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.127,88 eur
a vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa od žalobcu domáhal zaplatenia sumy 20.672 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 6.170 eur od 7.4.2015 do 21.1.2016 a zo sumy 20.672
eur od 22.1.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k

záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 3.127,88 eur je nedôvodná vychádzajúc zo záverov
znaleckéhoposudkuMUDr.Malinovského,ktoréhohodnovernosťpotvrdilaajznaleckáorganizáciaLege
Artis a zároveň vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného a z titulu vydania bezdôvodného obohatenia uložil
žalobcovi zaplatenie sumy 20.672 eur s príslušenstvom. Žalobca nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť,

či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či
správne právne vec posúdil.

8. Podľa § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (ods. 2).

9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore

so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebnépovažovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku vo veci samej, a uplatnenej vzájomnej
žalobe žalovaného, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie
uplatneného nároku vo veci samej žalobou a aj vzájomnou žalobou, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku.

12. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového

poriadku. Ak aj žalobca v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že
odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní

vychádzal.

14. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

15. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak (ods. 2).

16. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska

pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

17. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia

dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne avýstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnomprerozhodnutiedokazovanímriadnezistilskutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisa
svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

18. S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
rozhodujúcim zistenie, že závery v odbornom vyjadrení pre stanovenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vypracovaného MUDr. V. E. na základe ktorého žiadal žalobca doplatiť náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia 3.127 eur (za 1.904 bodov á 15,72 eur = 29.930,88 eur - 26.803 eur -

plnenie žalovaného) nemohol súd prvej inštancie zobrať za základ pre svoje rozhodnutie, nakoľko boli
vyhodnotené ako nesprávne a to znaleckým posudkom MUDr. Petra Malinovského a taktiež znaleckým
posudkom znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto
otázke považuje za dostatočné.

19.Žalobcanamietal,ženebolosúdomprvejinštancieprihliadnuténalistinnýdôkaz-odbornévyjadrenie
pre stanovenie sťaženia spoločenského uplatnenia č. 2/2013 zo dňa 29.12.2012 vypracovaného MUDr.
V. E., taktiež na bodové ohodnotenie v znaleckom posudku č. 99/2013 znaleckej organizácie forensic.sk
a napokon ani na závery znaleckého posudku č. 4/2014 MUDr. Chomču. Zároveň sa súd prvej inštancie

dostatočnenevysporiadalsrozpormiaodvolateľvytýkalsúdu,žemechanickyprevzalzáveryznaleckých
posudkov MUDr. Petra Malinovského PhD. a znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o. Východiskom
odvolacej argumentácie žalobcu vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, bolo opakované
vyjadrovanie nesúhlasu so závermi znaleckých posudkov MUDr. Petra Malinovského PhD. a znaleckej
organizácie Lege Artis s.r.o. týkajúce sa bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

20. V súdenom spore boli v konaní vyhotovené tri znalecké posudky, a to najskôr znalecký posudok
č. 4/2014 MUDr. Ervína Chomču, znalecký posudok č. 8/2015 MUDr. Petra Malinovského a napokon
znalecký posudok znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o., pričom z prvého znaleckého posudku MUDr.
Ervína Chomču vyplýva bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia 1.312,5 bodu za

postkomočnýsyndróm,položka252-100bodovzvýšenieo50%na150bodov,bolestihrudníkuabolesti
krčnej a driekovej chrbtice trvalého charakteru a pri zmene počasia, položka 256 - 125 bodov, zvýšenie o
50% na 187,5 bodu, obmedzenie hybnosti hrudníka následkom poranenia pľúc a hrudnej steny, položka
300b - 100 bodov, zvýšenie o 50% na 150 bodov, sťažené dýchanie, položka 301b - 250 bodov, zvýšenie
o 50% na 375 bodov, obmedzenie hybnosti ramenného kĺbu, položka 325e - 300 bodov, zvýšenie o 50%

na 450 bodov. MUDr. Chomča odôvodnil potrebu zvýšenia základného bodového ohodnotenia o 50% z
dôvodu, že ide o relatívne mladého 37 ročného muža, ktorý nepracuje a nikdy nepracoval, ale opatruje
nevládnuchorúsestru,čovyžadujeokremfyzickejnámahyajpsychickú.DruhýznaleckýposudokMUDr.
Malinovského ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na 390 bodov, položka 325e - obmedzenie
pohyblivosti ramenného kĺbu ľahkého stupňa - 50 bodov, položka 300a - obmedzenie hybnosti hrudníka

ľahké - 50 bodov, 304e - obmedzenie hybnosti chrbtice o 200% (driekovej časti) ľahké - 100 bodov,
položka 304c - obmedzenie hybnosti chrbtice o 200% (krčnej časti) stredne ťažké - 190 bodov. Napokon
znalecká organizácia Lege Artis s.r.o. vypracovala kontrolný znalecký posudok z ktorého vyplýva záver,
že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Malinovským považuje za správne a vyslovuje
s ním súhlas.

21. V súvislosti s námietkou žalobcu o nevysporiadaní sa s rozpormi znaleckých posudkov MUDr.
Malinovského a znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o. odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého
dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho

hodnoteniu (podľa § 191 Civilného sporového poriadku) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich
odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k
zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o
špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornejotázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná
osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Znalci v prejednávanej veci museli vychádzať z odbornej
verifikácie relevantných skutkových okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné stanoviť bodové

ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, pričom k vzniku poškodenia na zdraví došlo
26.7.2011 pri autohavárii. Po oboznámení sa so Znaleckým posudkom č. 8/2015 znalca MUDr. Pera
Malinovského odvolací súd konštatuje, že znalec ustanovený vo veci so zreteľom na svoje odborné
znalosti a skúsenosti, obsah zdravotnej dokumentácie, doplňujúce spiroergometrické, neurologické a
rehabilitačné vyšetrenia, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady,

z ktorých pri zodpovedaní jemu zadaných odborných otázok postupoval a vyjadril sa k znaleckému
posudku MUDr. Ervína Chomču, pričom závery znaleckého posudku MUDr. Petra Malinovského boli
následne vyhodnotené ako správne aj znaleckou organizáciou. Správne postupoval súd prvej inštancie,
ak v súdenom spore považoval za jeden z ťažiskových dôkazných prostriedkov práve znalecký posudok
znalca MUDr. Petra Malinovského a znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o. Znalecký posudok MUDr.
Ervína Chomču bol vyhodnotený ako nesprávny.

22. Pokiaľ ide o otras mozgu, súd prvej inštancie vychádzajúc zo záverov znalcov, ktoré si ako podklad
zobral pre svoje rozhodovanie, uzavrel, že žalobca otras mozgu neutrpel. Žalobca má za to, že
predmetná diagnóza bola stanovená neskôr, a preto nemožno vylúčiť, že táto diagnóza bola stanovená v
lekárskej správe MUDr. J. U. primára neurologického oddelenia zo dňa 8.10.2012 a aj pri neurologickom

vyšetrení zo dňa 22.10.2012.

23. Zo znaleckého posudku MUDr. Petra Malinovského vyplýva, že žalobca utrpel pomliaždenie hlavy,
tváre - čiže sa nejednalo o otras mozgu, nakoľko podľa prvotného vyšetrenia vo FN Trnava bol žalobca
pri prijatí pri vedomí, udával, že si na úraz pamätá, po úraze nezvracal, ani nebol v bezvedomí, preto

nemožno priznať postkomočný syndróm, ak žiadnu mozgovú komóciu žalobca neutrpel. Stav po otrase
mozgu - postkomočný syndróm sa objavuje v spisovej dokumentácie až zrazu prvý krát na lekárskej
správe z neurologického vyšetrenia MUDr. J. U.. Podľa znalca je preto evidentné, že ak poškodený otras
mozgu neutrpel, nemôže mu byť priznané bodové ohodnotenie za položku postkomočný syndróm, ak
ani mozgovú komóciu poškodený neurpel. Nemôže byť priznaný syndróm po komócii, ak sa komócia

neudiala. Znalecká organizácia Lege Artis s.r.o. vo svojom znaleckom posudku vysvetlila, že žalobca
neutrpel otras mozgu, preto nemohol byť liečený na postkomočný syndróm, uvedená diagnóza bola
nesprávne daná do záverov neurologického vyšetrenia, takmer rok a pol po predmetnom úraze.

24. Z uvedeného potom vyplýva záver odvolacieho súdu, že nie je opodstatnená námietka, že

žalobcovi patrí bodové ohodnotenie za postkomočný syndróm, keďže z vykonaného dokazovania
vyplýva jednoznačne podložený záver, že žalobca otras mozgu pri predmetnom zranení neutrpel. Táto
diagnóza, stanovená v lekárskej správe MUDr. J. U. primára neurologického oddelenia zo dňa 8.10.2012
a aj pri neurologickom vyšetrení zo dňa 22.10.2012, bola nesprávne uvedená.

25. Žalobca vytýkal súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že ventilačno-obštrukčná porucha bola
uvedenávlekárskejsprávepľúcneholekárazodňa8.10.2012,pričompodľaznalcaMUDr.Malinovského
nebola takáto porucha zistená.

26. Zo znaleckého posudku MUDr. Petra Malinovského vyplýva, že žalobca utrpel minimálne

pomliaždenie pľúc. V znaleckom vyšetrovaní (podľa spiroergometrického vyšetrenia) poškodený v
žiadnom prípade netrpí dychovou poruchou, nemá v žiadnom ohľade obmedzenie vitálnej kapacity
pľúc a jeho event. subjektívne hodnotená dychová nedostatočnosť je skôr na úkor slabej fyzickej
kondície, albosti dolných končatín, už predtým anamnesticky hodnotenej periférnej neuropatie pri
základnom vyšetrení diabetes mellitus - čiže cukrovky ako aj obezity. Znalec taktiež uviedol, že

poškodený utrpel len veľmi drobné, minimálne pomliaždenie pľúc, ktoré bolo na CT vyšetrení takmer
rozoznateľné a v traumatickej praxi je evidentné, že takéto drobné kontúzie pľúc, zvlášť v bazálnych
oblastiach, kde je dobré prekrvenie pľúcneho parenchýnu sa dokážu veľmi rýchlo v priebehu niekoľkých
dní bez akýchkoľvek následkov zregenerovať. Skutočne znalec nepredpokladá, že nález, ktorý mal
poškodený na CT vo FN Trnava, by mu mohol spôsobiť ventilačno-obštrukčnú poruchu v súvislosti

s úrazom. Ak by aj nejakú ventilačno-obštrukčnú poruchu poškodený mal, treba v súvislosti s ňou
uvažovať o iných príčinách v predchorobí (obezita, diabetes mellitus atď...) ako o poúrazovej príčine.
Jasným vyjadrením takýchto eventuálnych zmien by mal byť funkčný následok - teda obmedzenie
vitálnej kapacity pľúc a zníženie pľúcnych funkcií po úraze. Preto bolo poškodenému uložené podrobiťsa spiroergometrickému vyšetreniu. Toto vyšetrenie vykonané na nezávislom a špecializovanom
pracovisku dokázalo, že poškodený nemá žiadne funkčné obmedzenie v zmysle ventilačno-obštrukčnej
poruchy pľúcnych funkcií, ale je u poškodeného prítomná fyzická zlá kondícia, albosť, hlavne v

dolných končatinách, celková fyzická slabá zdatnosť a prítomná obezita. Tieto faktory je možné
skôr považovať v rámci predchorobia, ako podstatné pre klinický aj subjektívny stav žalobcu. Ďalej
znalec konštatoval, že žalobca nemá žiadne následky poškodenia pľúc alebo pľúcnych funkcií, taktiež
zrasty pľúc nemôžu vzniknúť, pretože poškodený nemal výpotok v hrudnej dutine (dokázané na
CT), nemal pneumothorax, nemal fluidothorax, aj prítomné kontúzie pľúc boli tak minimálne, takže

neexistuje reálny predpoklad vzniku zrastov alebo iných funkčných následkov pľúcnych funkcií, čo
bolo aj aktuálnym spiroergonomitrickým vyšetrením vylúčené. Znalecká organizácia Lege Artis s.r.o. k
uvedenému vysvetlila, že ventilačná porucha bola prvotne zdokumentovaná nálezom zo dňa 8.10.2012
MUDr. A., táto sa upravila, pri vyšetreniach realizovaných MUDr. Malinovským sa už nepreukázala, čiže
došlo k zlepšeniu a normalizácii ventilačných parametrov žalobcu. Pri vyšetrení realizovanom MUDr.
Malinovským nebola zaznamenaná žiadna funkčná porucha pľúc.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie popísané závery znaleckého dokazovania dostatočne
odôvodňujú záver súdu prvej inštancie, že v súvislosti so zraneniami pri dopravnej nehode žalobca
neutrpel zranenia, ktoré mu mohli spôsobiť ventilačno-obštrukčnú poruchu. Z uvedeného potom vyplýva,
že pokiaľ aj by teoreticky v určitom období ako sa uvádza v lekárskej správe pľúcneho lekára zo dňa

8.10.2012, žalobca takúto poruchu pľúcnych činností mal diagnostikovanú, nie je ničím odôvodnená
príčinná súvislosť medzi zraneniami pri dopravnej nehode, za ktoré si uplatňuje žalobca náhradu škody
a touto poruchou. Skôr prichádza do úvahy vysvetlenie, že ak by žalobca takúto poruchu pľúc mal, treba
uvažovať o príčinách jej vzniku v predchorobí.

28. Žalobca nesúhlasil so znížením bodového ohodnotenia za položku 325e - obmedzenie pohyblivosti
ramenného kĺbu ľahkého stupňa vychádzajúc z posudku znalca MUDr. Malinovského došlo k zlepšeniu
hybnosti ramena, takže táto diagnóza je neaktuálna.

29. Znalec MUDr. Malinovský ohodnotil položku 325e - obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu

ľahkého stupňa 50 bodmi s odôvodnením, že poškodenému vzhľadom na stav po zlomení lopatky
a súčasnosti jemne viaznúcu abdukciu a eleváciu pri aktívnom pohybe, hoci aj z príčin insuficientnej
rehabilitácie a zlého pohybového stereotypu súhybu ramennej kosti s lopatkou, pri trvalej hypotrofii m.
deltoideus a rozvinutej svalovej dysbalancii pletenca ramena, priznal poškodenému 50 bodov. Znalec
taktiež konštatoval, že obmedzenie hybnosti ramenného kĺbu vpravo ťažkého stupňa nie je aktuálne,

čas ukázal, že sa hybnosť výrazne zlepšila, a ako to vyplýva z vyšetrenia znalcom a pri vyšetrení
rehabilitačnou lekárkou, preto je priznané len 50 bodov. Znalecká organizácia Lege Artis s.r.o. vysvetlila,
že u žalobcu došlo podľa dostupnej dokumentácie k zlepšeniu (zmenšeniu) rozsahu trvalých následkov
na pravom ramene, preto znalecká organizácia hodnotí následky na pravom ramene položkou 325e
v rovnakom rozsahu a sadzbe ako MUDr. Malinovský, ktorý previedol posledné klinické vyšetrenie

žalobcu. Položka 325e bolo hodnotená na základe prevedeného vyšetrenia žalobcu znalcom MUDr.
Malinovkým aj rehabilitačným lekárom, čiže v porovnaní s hodnotením organizácie forensic.sk a MUDr.
Chomča došlo k zlepšeniu zdravotného stavu.

30. V súvislosti s ohodnotením položky 325e odvolací súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr.

Malinovského, ktorý bol vypracovaný v čase kedy zdravotný stav žalobcu bol ustálený, tak ako
konštatoval kontrolný znalecký posudok znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o.

31. Žalobca má námietky k znaleckým posudkom MUDr. Malinovského a znaleckej organizácie Lege
Artis s.r.o. aj v tom, že sa komplexne nevysporiadali so zdravotným stavom žalobcu, pretože napr.

neobsahujú náležité posúdenie možností zvýšenia bodového ohodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

32. Odvolací súd považuje námietku za nenáležitú. Znalec MUDr. Malinovský vo svojom znaleckom
posudku vyhodnotil, že predošlé znalecké posudky nesprávne priznali zvýšenie bodového ohodnotenia,

nakoľko úraz a poúrazové následky nespĺňajú absolútne zákonné kritéria pre možnosť priznania
bodového ohodnotenia takým spôsobom a s argumentmi v predošlých znaleckých posudkoch. Znalec
na str. 22 podrobne uviedol z čoho vychádzal. Znalecká organizácia Lege Artis s.r.o. súhlasila
s postupom znalca MUDr. Malinovského, ktorý vysvetlil prečo hodnotenie jednotlivých položieknenavršuje. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že MUDr. Malinovský aj znalecká organizácia
Lege Artis s.r.o. sa zaoberali prípadnou dôvodnosťou zvýšenia bodového ohodnotenia, pričom dospeli
k záveru, že zvýšenie nie je dôvodné. Ani súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti smerujúce k

priznaniu navýšenia bodového ohodnotenia.

33. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so vzájomnou žalobou žalovaného, ktorou sa domáhal od žalobcu
zaplatenia sumy 20.672 eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalovaný uplatnil z titulu vrátenia časti
vyplateného poistného plnenia, ktoré prevyšuje sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

ustálenú sudom. Súd prvej inštancie vzájomnej žalobe vyhovel s odôvodnením, že za bezdôvodné
obohatenie zákon považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval avšak následne odpadol
v dôsledku inej právnej skutočnosti významnej pre trvanie záväzku. Právny dôvod, na základe ktorého
žalovaný plnil žalobcovi bol posudok, MUDr. E. ako aj posudok vyhotovený znaleckou organizáciou
Forenzia sk. Inštitút foréznych medicínskych expertíz s.r.o. Dôvod, na základe ktorého sa plnilo odpadol
nakoľko v spore bola preukázaná nesprávnosť určenia diagnóz, keď žalobca neutrpel otras mozgu

postkomočný syndróm. Suma 20.672 eur je bezdôvodné obohatenie žalobcu.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa

práva mal plniť sám.

37. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

38. Podľa § 455 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie
plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo
stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

39. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

40. Podľa § 458 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

41. Z prvého zo zhora citovaných ustanovení (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva všeobecná
povinnosť z bezdôvodného obohatenia, teda povinnosť každého predmet bezdôvodného obohatenia
vydať. Slovným spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí“ je zároveň určená aj pasívna
legitimácia tej - ktorej osoby a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod,
aby si ho ponechal. Na druhej strane oprávnenie konkrétnej osoby predmet bezdôvodného obohatenia

žiadať (aktívnu legitimáciu) treba vyvodiť z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, keď touto
„oprávnenou“ osobou je buď „ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal“ alebo v
prípade nemožnosti zistenia takejto osoby „štát“. Zákonodarca pritom bezdôvodné obohatenie definoval
jednak v ustanovení § 455 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka negatívne, čiže vymedzením skutkových
podstát, ktoré bezdôvodným obohatením nie sú (kam patria všetky tzv. naturálne obligácie); no najmä v

ustanoveniach§451ods.2a§454Občianskehozákonníkapozitívne,vtomtoprípadetedavymedzením
jednotlivých (osobitných) skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí majetkový
prospech 1. získaný plnením bez právneho dôvodu, 2. získaný plnením z neplatného právneho úkonu,
3. získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 4. získaný z nepoctivých zdrojov alebo 5. získaný
tým, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.

42. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, vydať toto bezdôvodné tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Základným predpokladom vzniku bezdôvodnéhoobohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Predpoklady vzniku právneho vzťahu
bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného

obohatenia. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka

43. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej
majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Pod odpadnutím
právnehodôvoduplneniarozumiemevšetkyprípady,kedyzozákonaalebonazákladezákonadochádza

k jeho zrušeniu. Právny dôvod v dobe plnenia existoval a až neskôr došlo k jeho odpadnutiu (teda k
vyradeniu právnych účinkov). Prípady odpadnutia právnych dôvodov, môžu byť rozmanité. Je treba vždy
skúmať, či právna skutočnosť robí nedôvodným už realizované plnenie, alebo či smeruje iba k ukončeniu
právneho vzťahu medzi príslušnými subjektmi smerom do budúcnosti, bez toho že by mala odňať právny
dôvod už uskutočnených presunom majetkových hodnôt. Najčastejšou príčinou odpadnutia právneho
dôvodu je odstúpenie od zmluvy. K odpadnutiu dôvodu plnenia môže tiež dôjsť pre následnú nemožnosť

plnenia. Judikatúra akceptuje ako jeden z prípadov odpadnutia právneho dôvodu plnenia dohodu strán o
zrušení záväzku. Príkladom odpadnutia právneho dôvodu je splnenie rozväzovacej podmienky. Právna
teória pripúšťa prípady odpadnutia právneho dôvodu plnenia pri uplatnení inštitútu zrušenia zmluvy
súdom. Rozhodovacia prax ako právny dôvod uznáva tiež neformálne jednania, z ktorých možno
usudzovať na budúci ekonomický zmysel príslušného presunu majetkových hodnôt

44. Podľa názoru odvolacieho súdu právny záver súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného
obohatenia podľa skutkovej podstaty právneho dôvodu, ktorý odpadol nie je správny. Právny dôvod
na základe ktorého žalovaný plnil je náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nemožno súhlasiť s

názoromsúdu,žetentoprávnydôvododpadol.Spornýmmedzistranamibolavýškanáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia. Pokiaľ žalovaný plnil žalobcovi z titulu náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v určitom rozsahu, teda plnenie malo náležité hmotnoprávne opodstatnenie resp. určitú
výšku a počas konania pred súdom bola ustálená výška sťaženia spoločenského uplatnenia znaleckým
dokazovaním, žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil nárok voči žalobcovi na vrátenie časti vyplatenej

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujúcej rozdiel medzi vyplatenou náhradou a v
konaní ustálenou náhradou podľa znaleckého dokazovania. Rozdiel medzi plnením žalovaného z titulu
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výškou bodového ohodnotenia ustálenou v konaní v
zmysle znaleckého dokazovania, z ktorého súd vychádzal, potom predstavuje plnenie bez právneho
dôvodu,ktoréjepovinnýžalobcažalovanémuvydaťpodľazásadbezdôvodnéhoobohateniaupravených

v § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

45. Pokiaľ ide o námietky žalobcu voči vzájomnej žalobe žalovaného odvolací súd uvádza, že dôvody
žalobcu pre odopretie ochrany výkonu práva žalovaného nepredstavujú dôvody pre ktoré by napadnuté
rozhodnutie neobstálo. Odopretie ochrany práva žalovaného by malo byť výnimočným, malo by viesť k

spravodlivosti v prípade neprimeranej tvrdosti zákona, nie však k oslabovaniu právnej istoty a ochrany
subjektívnych občianskych práv stanovených zákonom. Žalovaný rešpektoval zákonom ustanovené
povinnosti, súčasne však využil svoje zákonné procesné právo a uplatnil si vzájomnú žalobu, čo mu
nemôže zhoršiť postavenie, pričom postup žalovaného nebol neprimeraný, žalovaný má právo na to,
aby voči nemu uplatnené nároky boli prejednané a posúdené v súlade so zákonom danými pravidlami.

46. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriu voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok
hodnotí súd voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil iba a len na záveroch znaleckého skúmania MUDr.
Malinovského a znaleckej organizácie Lege Artis s.r.o., ale zobral do úvahy všetky vykonané dôkazy,

pričom po individuálnej selekcii každého jednotlivého dôkazu, pristúpil k následnému hodnoteniu
všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti a svoj myšlienkový postup v hodnotení dôkazov presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že v danej veci bolo podstatnou
skutkovou okolnosťou, že odborné vyjadrenie pre stanovenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo
dňa 29.12.2012 vyhotovený MUDr. V. E. na základe ktorého si žalobca uplatňoval, nie je správne.

Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil žiadny rozpor pri hodnotení dôkazov so zákazom arbitrárnej
jurisdikčnej ľubovôle. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani
právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutnémať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom
výsledku konania).

47. Závery dokazovania v preskúmavanom prípade tak jednoznačne svedčia o tom, že bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi patrí v zmysle záverov znalca MUDr.
Malinovského za 390 bodov. Vzhľadom k uvedenému mal odvolací súd za to, že nebolo možné
vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových
zisteniach za dostatočnú.

48. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

49. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nemožno priznať
bodové ohodnotenie podľa odborného vyjadrenia MUDr. V. E. vo výške 1.904 bodov, ale patrí mu

na základe výsledkov dokazovania základné ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia za 390
bodov a potom žalovanému patrí nárok na zaplatenie sumy 20.672 eur s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

50. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcu s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje

na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97,
II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup

súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05,
I. ÚS 140/2017). Žalobca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie
a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa výšky nároku žalobcu na zaplatenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Odvolacie námietky žalobcu ohľadne vád v skutkových

zisteniach súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

51. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie
sú naplnené.

52. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z týchto dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom sa vysporiadal
sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver.

53. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do

nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.54. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

56. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).