Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7712216262.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MárieHlaváčovejasudcovJUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: N. C., W.. X.X.XXXX, T..
Q. XX, XXX XX Y. o vymoženie 237,76 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX

4450/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.5.2019 č.
k. 16Er/591/2012-16 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal
oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške
56,50 eura v lehote 10 (desiatich) dní odo dňa doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu oprávneného
- výkazu nedoplatkov č. 1110035654 zo dňa 23.8.2011 a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa
23.10.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 237,76 eura s
príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 22.1.2019 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože po vykonanom šetrení
majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

a že povinný nemá žiadny majetok. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 56,50 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 57 ods. 1 písm. h/, §
58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
podľa judikatúry Ústavného súdu SR - IV. ÚS 452/11, IV. ÚS 252/04 a z predloženého exekučného

spisu (v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty) zistil, že povinný nedisponuje
žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani čiastočne, pretože
povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové
pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas siedmich rokov výkonu
exekúcie nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne
exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla, ani žiadnej nehnuteľnosti, resp.

hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá proti nikomu
žiadnu pohľadávku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podporne poukázal na platnú právnu úpravuExekučného poriadku platnú od 1.4.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo

príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V
danom prípade exekúcia bola bezúspešne vedená po dobu siedmich rokov. Za uvedenú dostatočne dlhú
dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť
žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného mal súd prvej
inštancie preukázanú nemajetnosť povinného, preto zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, ods.
5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov
exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 56,50 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, z
náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 13,89 eura + 20 % DPH (z odmeny) v sume 9,42 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok
o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a v tejto
súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016.
Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (54 rokov), čo znamená, že v budúcnosti
nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na
základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové

pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola
v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym
exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo
dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny
exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť

výkonom exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie.
Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s
verejnými prostriedkami, preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného
sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia
exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými

ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne
nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v
exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom
by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s
právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval
nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj
výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania

pre nedostatok majetku povinného je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení
s § 234 ods. 2 C.s.p.) tak, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov. Za právne relevantnú skutočnosť
považoval aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Odvolanie oprávneného doručované povinnému sa vrátilo súdu prvej inštancie s poznámkou
poštového doručovateľa, že adresát je neznámy.

7.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34 C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejdeo odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 25.9.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v §

243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisovúčinnýchdo31.marca2017.Keďžeustanovenia§243iaž§243knatotokonanienedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 22.1.2019
podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol
zistený žiaden majetok, a teda je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

13.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017súdexekúciuzastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

15. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody

na zastavenie exekúcie.

16. Súd prvej inštancie sa oboznámil s podaným návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a
jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom boli správy o dotazoch

na jednotlivé oprávnené subjekty.

17. Súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v celom priebehu vedenia exekúcie a nezistil
majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní

exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem. V súdnom spise sa nachádza
informácia o výsledku elektronického doručenia - uznesenie sp. zn. 16Er/591/2012 zo dňa 24.5.2019
na adresu: Ladislav Ridaj, Prof. Hlaváča 28, 071 01 Michalovce, a to, že správa nebola listinne
doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. Na uvedenej adrese sa teda povinný nezdržiava,
je na neznámom mieste. Z uvedeného vyplýva, že ani zisťovanie majetkových pomerov na uvedenej

adrese trvalého bydliska povinného, by nič nezmenilo na závere súdneho exekútora o nemajetnosti
povinného. Šetrenie majetkových pomerov by bolo zbytočné.18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa

zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový
návrh na vykonanie exekúcie.

19. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu,

ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej
pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z
posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci,
ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte
uvedeného ustanovenia.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).