Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232147
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113232147.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: J. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., ul. Z. č. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou
Mihálikovou, advokátkou so sídlom Z., V. P., proti žalovanému: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - L.,
W. - V. č. XXXXX/XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom
so sídlom Z., ul. K. č. X, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/267/2013-407 zo dňa 28. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/267/2013-407 zo dňa 28.10.2016 žalobný návrh zamietol.
Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal určenia, že zmluva o prevode vlastníctva k bytu
č. XX na 2. poschodí vo vchode č. 8 v bytovom dome súp. č. XXXX postavený na parc. č. 7831 na
ul. Z. v k. ú. Z. zapísaný na LV č. XXXX, V 4627/13 je neplatná a určenia, že žalobca je výlučným
vlastníkom bytu č. XX na 2. poschodí vo vchode č. 8 v bytovom dome súp. č. XXXX postavený na

parc. č. 7831 na ulici Z. v k. ú. Z., zapísaný na LV č. XXXX, V 4627/13. V priebehu konania na základe
dispozitívneho úkonu žalobcu zo dňa 19.03.2015, ktorým zobral žalobu v časti druhého petitu ohľadom
určenia, že je výlučný vlastník, späť, súd konanie v časti návrhu na určenie, že žalobca je výlučným
vlastníkom predmetného bytu, zastavil, a to uznesením zo dňa 07.04.2015. Predmetom konania tak
zostalo len určenie, že zmluva o prevode je neplatná. Po vykonanom dokazovaní a po rozhodnutí o
procesných návrhoch súd posúdil, že na takom určení, ako požadoval žalobca po čiastočnom späťvzatí
nie je naliehavý právny záujem a v zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C. s. p.“) je dokonca podľa úmyslu zákonodarcu žaloba v takom znení neprípustná, pričom
právna zástupkyňa žalobcu uviedla pred súdom, že trvá na návrhu v požadovanom rozsahu aj napriek
ust. § 137 C. s. p.
Poukázal na to, že otázku platnosti/neplatnosti právneho úkonu súd posúdi ako prejudiciálnu otázku.
Preto ak je toto možné vyriešiť prejudiciálne, nie je daný naliehavý právny záujem na takom určení
v rozsudočnom výroku. A v danom prípade súd by platnosť/ neplatnosť zmluvy musel prejudiciálne
skúmať pri rozhodovaní o určení vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Správne preto mala žaloba

znieť na určenie vlastníckeho práva a nie na neplatnosť zmluvy. Na určení neplatnosti zmluvy nie je
daný naliehavý právny záujem, čo je dané aj tým, že môže dôjsť napr. k ďalšej zmene vlastníka ešte
pred právoplatnosťou rozhodnutia a tým by bol vyvolaný zas ďalší spor, lebo by to nebolo rozhodnutie
spôsobilé pre zápis do katastra nehnuteľností.Zároveň zmenou procesného predpisu v znení Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
v zmysle § 137 s poukazom na dôvodovú správu už nie je prípustná žaloba na určenie či tu právny
vzťah je alebo nie je, teda tak, ako to bolo možné v niektorých prípadoch v zmysle § 80 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ Ust. § 137 C. s. p. predstavuje úplne novú koncepciu odlišnú
od predchádzajúcej úpravy. Cieľom zákonodarcu bol záujem vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej. Teda cieľom danej zmeny bolo dosiahnuť to, aby sa predišlo zbytočným žalobám,
pričom je nutné posudzovať naliehavý právny záujem v danom prípade. V danom prípade však nielenže

nie je daný naliehavý právny záujem, ale v podstate nie je ani prípustná žaloba v takom znení v zmysle
C. s. p., pričom napriek tomu právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na takom znení návrhu aj po výzve
súdu s odkazom na § 137 C. s. p., aj keď na druhej strane súd poukazuje, že výpočet možných žalôb je
len demonštratívny, keďže je tam uvedené „najmä“. Teda v zmysle úmyslu zákonodarcu žaloba v takom
znení je neprípustná v zmysle § 137 C. s. p., nakoľko podľa aktuálnej právnej úpravy už sa neskúma
platnosť/ neplatnosť právneho vzťahu bez ohľadu na to, kedy žaloba bola súdu podaná, avšak aj napriek

tomu ustanoveniu súd posúdil a zdôrazňuje, že v tomto prípade nie je daný naliehavý právny záujem na
takom určení, keďže požadované určenie bolo možné posúdiť prejudiciálne. Súd preto žalobu zamietol
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
V zmysle ust. § 255 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p. súd priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní
trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262

ods. 2 C. s. p. až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. V
odvolaní uviedol, že súd po vyhlásení rozsudku v ústnom odôvodnení, ako vyplýva zo zvukovej nahrávky
vyhotovenej na pojednávaní konanom dňa 28.10.2016 uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu, že podľa

procesného predpisu Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2016 súd nerozhoduje o určení
neplatnosti zmluvy (právneho vzťahu), ale len o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. V odôvodnení písomného znenia rozsudku súd udáva iné dôvody na zamietnutie žaloby,
a síce na jednej strane poukazuje na to, že napadnutá zmluva o prevode vlastníckeho práva má všetky
zákonom požadované náležitosti a naviac bola spísaná aj notárska zápisnica o vyprataní nehnuteľnosti

na základe podpísanej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na strane druhej tvrdí, že žalobca nemá na
určení neplatnosti zmluvy o prevode naliehavý právny záujem. V ods. 13 odôvodnenia súd rozporne
tvrdí, že nie je naliehavý právny záujem na podanej žalobe a zároveň tvrdí, že žaloba je v požadovanom
znení (neplatnej zmluvy) neprípustná podľa § 137 C. s. p. Ak je žaloba neprípustná, nie je predsa
potrebné zisťovať naliehavý právny záujem. Odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, rozporuplné,

zmätočné, nejednoznačné a stranám sporu nedáva právnu istotu v tom, na základe akých dôvodov súd
žalobu zamietol či preto, že žaloba je neprípustná či preto, že nie je naliehavý právny záujem, či preto,
že neboli preukázané dôvody na určenie neplatnosti zmluvy.
Rozhodnutie súdu je prekvapivé aj v tom, že napriek skutočnosti, že žalobu zamietol z procesného
hľadiska, teda že žaloba o určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho práva je neprípustná, ešte na

pojednávaní, kedy vyhlásil rozsudok, vykonal žalobcom navrhnuté dôkazy - výsluchy svedkov, ktoré by
z tohto pohľadu mali byť zamietnuté pre nadbytočnosť.
Ohľadom otázky či súd mohol rozhodnúť o určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v čase podania žaloby bolo platné a účinné ust. § 80 O. s. p. žalobca poukazoval na
to, že ust. § 137 C. s. p. je účinné až od 01.07.2016. Takže je nelogické, aby v čase podania žaloby

(dňa 02.10.2013) súd mohol odkázať na § 137 C. s. p. a na základe neho posudzovať naliehavý právny
záujem a následne vytýčiť pojednávania a vykonávať dôkazy. Podľa neho v procesnom práve by mala
platiť zásada právnej istoty a predvídateľnosti, a teda, ak sa konanie začne za určitých podmienok, za
tých istých podmienok by sa aj malo skončiť.
Ak súd mienil rozhodnúť o zamietnutí žaloby z procesného hľadiska, t.j. preto, že je toho právneho

názoru, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva je kvôli novým procesným
pravidlám neprípustná, napriek tomu, že bola podaná 3 roky pred účinnosťou nových procesných
pravidiel, mal vyjadriť svoj predbežný právny názor, aby jeho rozhodnutie nebolo prekvapivé a procesné
strany mohli využiť svoje procesné práva, napr. aj zmenou petitu.
Tiež žalobca uviedol, že C. s. p. je založený na exemplifikatívnom výpočte druhu žalôb („rozhodlo

najmä...“) a nie všetky druhy žalôb musia byť výslovne pomenované. Podotkol, že aj zmluva je právnou
skutočnosťou a súd môže rozhodovať aj o právnej skutočnosti.
Ďalej podľa žalobcu z úmyslu zákonodarcu ako aj platnej judikatúry vyplýva, že žaloby o určenie
neplatnosti zmluvy sú neprípustné, ak by sa ich vyhovením nedospelo k požadovanému definitívnemuvýsledku t.j, ak by boli vyvolané ďalšie spory. V tomto prípade, ak by súd vyhovel žalobe o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva, vec by bol ukončená bez nutnosti podávať ďalšie
žaloby.

Uviedol tiež, že právoplatný rozsudok o určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva je
verejnou listinou spôsobilou na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, a teda na zosúladenie
skutočného právneho stavu so zapísaným stavom. Poukázal pritom na stále platné a účinné znenie §
34 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Ak by súd

žalobe vyhovel, katastrálny odbor by zapísal jeho ako vlastníka nehnuteľnosti, teda on by sa už nemusel
nejakou ďalšou žalobou domáhať určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V ďalšej časti
odvolania žalobca na rozdiel od právneho názoru súdu tvrdil, že je tu daný naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem spočíva na potrebe
zosúladenia skutočného stavu a zápisu v katastri nehnuteľností - na liste vlastníctva (pred podaním
žaloby zapísaný ako vlastník žalovaný). Na základe právoplatného rozsudku súdu o určení neplatnosti

zmluvy o prevode vlastníckeho práva by okresný úrad, katastrálny odbor zapísal jeho ako vlastníka
podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona (zapísal by stav pred zápisom danej zmluvy a pred zápisom
zmluvy V 4627/2013 bol na LV č. XXXX k.ú Z. zapísaný ako vlastník predmetného bytu on). Naviac
poukázal na špecifickosť tohto prípadu, kedy na predmetnom LV č. XXXX k.ú. Z. je zapísaná poznámka
o prebiehajúcom súdnom konaní 18C/267/2013 a poznámka o predbežnom opatrení o zákaze nakladať

snehnuteľnosťou.Zapísanépoznámkyoprebiehajúcomsúdnomkonaníaopredbežnomopatrenímôžu
byť z listu vlastníctva v zmysle katastrálneho zákona a vykonávacej vyhlášky katastrálneho zákona
vymazané až po právoplatnom skončení súdneho konania.
Žalobca vytýkal súdu aj to, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom neplatnosti zmluvy,
neposúdil všetky vykonané dôkazy. V odôvodnení rozsudku neuviedol aké prostriedky procesného

útoku on použil, nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
Neposúdil podľa neho všetky vykonané dôkazy, neopísal preukázaný skutkový stav a neuviedol akými
úvahami pri posudzovaní dôkazov sa riadil a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré
rozporné a ako ich v konečnom dôsledku posúdil. Taktiež súd neuviedol, čo bolo preukázané vypočutím

jednotlivých svedkov, pričom sa nevysporiadal s vyjadrením k vykonaným dôkazom z jeho strany, v
ktorom zosumarizoval, čo z dokazovania podľa jeho názoru vyplynulo.
Žalobca navrhol, aby krajský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok prvostupňového
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že vzhľadom na notoricky známy právny názor prezentovaný v početnej judikatúre,
že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. nie je daný v prípade, že je možné žalovať
priamo na plnenie, muselo byť súdu už od momentu zmeny návrhu (pripusteného uznesením č. k.
18C/267/2013-211 zo dňa 04.07.2015) zrejmé, že žaloba je na zamietnutie a že všetko dokazovanie,

ktoré nasledovalo, bolo nadbytočné a spôsobovalo iba prieťahy v konaní. Takže v tom, že dokazovanie
bolo nadbytočné má (zrejme celkom náhodou) žalobca pravdu, ale v žiadnom prípade nie, pokiaľ sa
domnieva, že žalobca mohol mať na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy naliehavý právny
záujem a je celkom jedno či by na vec aplikoval O. s. p. alebo, ako si to vyžaduje zákon, ust. § 137 C. s. p.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380,
379 C. s. p.) a ako vecne správny ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec v podstate aj správne právne posúdil keď konštatoval, že nie je prípustná
žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle ust. § 137 C. s. p.7. Žalobca sa v konaní domáhal určenia (deklarovania) neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k bytu v dôsledku omylu, pretože jeho úmyslom bolo požičať si 10.000 eur pri tej príležitosti založiť
byt a nie predať byt. Pre správanie zúčastnených osôb pri uzatváraní právneho úkonu a ich postup pri

uzatváraní údajných kúpnych zmlúv mal za to, že je zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. Dovolával
sa teda relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 40a Občianskeho zákonníka v
nadväznosti na ust. § 49a Občianskeho zákonníka ako aj absolútnej neplatnosti podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Taktiež úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca sa domáhal teda určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je (inak
povedené existencie/neexistencie práva). Právny úkon (v danom prípade zmluva o prevode vlastníctva
bytu, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik,
zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z toho vyplýva, že pre účely ust. § 137 C. s. p.
je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej
skutočnosti. Zmyslom týchto žalôb je eliminovať najmä žaloby na určenie neplatnosti právnych úkonov

a namiesto nich využívať žaloby na určenie, či tu právo je, alebo nie je, prípadne žaloby na plnenie.

9. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c/ a d/ C. s. p. s prihliadnutím na obsah osobitnej časti
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že C. s. p. zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že

to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Inak povedané Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na
určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu (najmä z
hmotného práva). Takýmto právnym predpisom je napr. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník
(žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa ust. §
137 písm. d/ C. s. p.) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej
dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie
ust. § 77 Zákonníka práce, znenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., znenie § 711 ods. 5 Občianskeho

zákonníka). Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ust. § 40a nadväznosti
na ust. § 49a, ust. § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka.

10. Žalobca v prvom rade v odvolaní poukazoval na obsah zvukovej nahrávky pojednávania zo dňa
28.10.2016, podľa ktorej súd uvádzal iné dôvody ako v odôvodení písomného vyhotovenia rozsudku.

Odvolací súd s oboznámenej zvukovej nahrávky pojednávania mal zistené, že súd pri odôvodňovaní
vyhlasovaného rozhodnutia poukázal na to, že zmenenou novou úpravou procesných predpisov sa
zmenilo O. s. p. a C. s. p.; zmenilo sa ust. § 80 a § 137; ust. § 137 neumožňuje rozhodnúť o neplatnosti
právneho vzťahu ale iba o práve; podľa C. s. p. je žaloba neprípustná, taká bola vôľa zákonodarcu aj
s poukazom na dôvodovú správu a komentáre; žaloba nebola zmenená v dôsledku zmeny právneho

predpisu. Podľa odvolacieho súdu aj z odôvodnenia písomne vyhotoveného rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyššie uvedené závery v podstate vyplývajú nakoľko sa tiež v ňom poukazuje na neprípustnosť
žaloby pre zmenu procesného predpisu v znení C. s. p. účinného od 01.07.2016 v zmysle § 137. Na
vyššie uvedenú námietku žalobcu preto neprihliadol.

11. Odvolací súd nepovažoval rozhodnutie súdu za prekvapivé len preto, že napriek zamietnutiu žaloby
tento vykonal na pojednávaní navrhnuté dôkazy.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že konanie sa začalo za určitých podmienok teda, že
žaloba bola podaná dňa 02.10.2013 a platilo ust. § 80 O. s. p. a za tých istých podmienok by sa malo aj

skončiť, odvolací súd dáva do pozornosti intertemporálne ust. § 471 prijaté v súvislosti s nadobudnutím
účinnosti C. s. p. , podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová práva úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.

13.Podľažalobcuvodvolanípokiaľmalabyťžalobaourčenieneplatnostizmluvyoprevodevlastníckeho
práva kvôli novým procesným pravidlám neprípustná, mal súd vyjadriť svoj predbežný právny názor, aby
jeho rozhodnutie nebolo prekvapivé a procesné strany mohli využiť svoje procesné práva, napr. zmenoupetitu. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že sudca na pojednávaní dňa 28.10.2016 (č.l. 403
spisu) uviedol: „Súd v tomto štádiu konania zároveň dotazuje právnu zástupkyňu žalobcu - advokáta, či
trvá na podanom návrhu v celom rozsahu s poukazom na § 137 C. s. p.“. Odpoveďou splnomocneného

zástupcu žalobcu bolo „Trvám teda na určení, že zmluva o prevode je neplatná. Podľa odvolacieho súdu
súd prvej inštancie upriamil pozornosť strán sporu na ust. § 137 C. s. p.

14. Podľa odvolacieho súdu nemožno procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k bytu podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka vyvodiť z ust. § 34

ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného
úradu ako miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by
bola určená neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri
nehnuteľnosti. (pozn. je treba poukázať na to, že súčasné znenie ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona
nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2010, pričom novelou katastrálneho zákona vykonanou zák. č. 103/2010

Z. z. bol do znenia tohto ustanovenia doplnený odkaz pod 10eb/ § 44a a § 159 O. s. p.; ust. § 159a O.
s. p. účinného do 30.06.2016 „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti,
o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti

bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní“, pričom ust. § 228 ods. 2 C. s. p., ktoré nahradilo ust.
§ 159a O. s. p. „Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola
zapísaná poznámka o súdnom konaní“; teda aj z porovnania znenia ust. § 159a O. s. p. a ust. § 228 ods.

2 C. s. p. je zrejmé, že voľou zákonodarcu už len s určitými výnimkami, nebolo zásadne umožniť žaloby o
neplatnosť právnych úkonov hoci sa týkajúcich práv k nehnuteľnostiam). Odvolací súd si osvojil uvedený
právny záver konštatovaný v rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/264/2015-78 zo dňa 06.09.2016,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/4/2017-1207 zo dňa 31.01.2017. Z toho
dôvodu ani na ďalšiu námietku žalobcu neprihliadol.

15. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu nemal tento dôvod zaoberať sa meritom veci a teda
posudzovaním vykonaných dôkazov ako to naopak namieta žalobca v odvolaní.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to vrátane
výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).