Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809208036
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8809208036.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne V. Ž., S. O. W. XXXX/X, XXX XX A. C. D.,
zastúpenej JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad
Topľou, proti žalovanému Mestu Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, 093 01 Vranov
nad Topľou, zastúpenému JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom Sídlisko Okulka 19/42,
093 01 Vranov nad Topľou, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.

Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného
JUDr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 3.575,32 €
s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10C/86/2009, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. októbra 2017 sp. zn. 21Co/257/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný a intervenient majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. júna 2016
č.k. 10C/86/2009-339 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.619,18 € a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %.
Súd prvej inštancie mal za preukázané že žalobkyňa sa 30. decembra 2017 pošmykla na zľadovateľom

chodníku a v dôsledku toho si zlomila distálnu časť vretennej kosti s posunom úlomkov a zlomeninu
bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti, ktorá si vyžiadala repozíciu (napravenie úlomkov do
správneho osového a anatomického postavenia) a sadrovú fixáciu zlomeniny. Mal za to, že žalobkyni
vznikla škoda na zdraví v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, preto má nárok
na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že vychádzal zo
znaleckého posudku MUDr. Sukovského, pričom súdny znalec Igor Mihók vo svojej výpovedi s jeho

závermi súhlasil. Súd prvej inštancie konštatoval, že nepriznal žalobkyni náhradu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia pokiaľ ide o podvrtnutie pravého ramenného kĺbu a obmedzenie pohyblivosti
pravého ramena, keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom
žalobkyne a vznikom takéhoto ochorenia, a to z dôvodu, že v zdravotnej dokumentácii žalobkyne je
prvýkrát zachytený záznam o bolesti pravého ramena až 9 mesiacov po úraze. Poukázal na
to, že znalec MUDr. Sukovský konštatoval, že diagnóza žalobkyne - adhezívna kapsulitída pleca nemá

jednoznačne úrazový podklad, čo potvrdil v ústnej výpovedi aj znalec MUDr. Mihók a tiež vo svedeckej
výpovedi MUDr. U. W., ortopéd. Súd prvej inštancie mal za to, že aj pri vynaložení potrebnej opatrnosti,
pri prispôsobení sa stavu chodníka, dochádza k pádom, ak subjekt, ktorý má povinnosť udržiavať
chodník v stave schodnosti, túto svoju povinnosť nedodrží. Z tohto dôvodu konštatoval, že nemal dôvod
znížiť výšku škody titulom spoluzavinenia žalobkyne.

2. Na odvolanie žalovaného a žalobkyne Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) z 24. októbra
2017 sp. zn. 21Co/257/2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a stranám nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Konštatoval, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie správne svoje závery
o neexistencii príčinnej súvislosti opiera o závery znalca MUDr. Sukovského, ktorý vylučuje, aby

predmetné ochorenie malo úrazový podklad so zdôvodnením prijatého záveru. K námietke žalobkyne
o potrebe ďalšieho odborného posúdenia uviedol, že neobstojí s prihliadnutím na závery oboch znalcov
učinené pred súdom vo výpovediach. Konštatoval, že vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažuje
navrhovaný dôkazný prostriedok za taký dôkazný prostriedok, ktorý bolo nevyhnutné vykonať, pretože
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, na zistený

skutkový stav prijal správny právny záver. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu správne a
dostatočne vyrovnal s tvrdeniami žalovaného o miere spoluzavinenia žalobkyne. Odvolací súd má za to,
že žalovaný svoje tvrdenia o prípadnom spoluzavinení žalobkyne nepreukázal a z vykonaných dôkazov
takýto záver nevyplýva. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania nie je podľa odvolacieho súdu
možné prijať záver, že konanie poškodenej bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody.

3. Žalobkyňa podala voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že jej súdy nesprávnym
procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Namieta, že odvolací
súd rozhodol bez toho, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Rozsudok odvolacieho súdu je
podľa žalobkyne zmätočný a nepreskúmateľný. Odvolací súd podľa nej nesprávne vyhodnotil dôkazy a

nesprávne dospel k záveru o príčinnej súvislosti. Namieta nesprávne skutkové zistenia a neprijateľné
odmietnutie žiadosti žalobkyne o pribratí ďalšieho znalca. Vyjadruje pochybnosť o vecnej správnosti
rozsudku.

4. Žalovaný a intervenient vo svojich vyjadreniach k podanému dovolaniu navrhli dovolanie ako

nedôvodné odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnená osoba zastúpená v súlade so
zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP) alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný

opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolaciehosúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. Žalobkyňa vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP namietala

dokazovanie a nedostatočne zistený skutkový stav súdmi nižších inštancií, ako aj odôvodnenie a
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia
všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod
porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či sp. zn. 4Cdo/3/2019,
8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane
odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny
názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v

dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov
a pod.).

14.Zhľadiskaprípustnostidovolaniavzmysleustanovenia§420CSPniejevýznamnýsubjektívnynázor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

15. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo
prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
(napr. I. ÚS 188/06).

16. Žalobkyňa tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP došlo tým, že odvolací

súd v rozpore s ustanovením § 385 ods. 1 CSP nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie.

17. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

18. Z dovolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že odvolací súd v celom rozsahu vychádzal z
výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktoré podľa neho nebolo potrebné doplniť,
ani zopakovať. V danom prípade išlo o odvolanie podané v súkromnoprávnom spore, ktorého
prejednanie na odvolacom pojednávaní nevyžadoval verejný záujem. So zreteľom na to odvolací súd
prejednaním odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania neporušil ustanovenie § 385 ods. 1

CSP.

19. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné
poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

20. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa
výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho
súdupreľudsképráva.Otakýprípadidevpraxinapríkladvtedy,keďrozhodnutiesúduneobsahujevôbec
žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za

následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

21. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. V
odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových

tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich
vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery.
Vzhľadom na odvolacie argumenty žalobkyne, ktorá považuje skutkové závery súdu za nedostatočne
poukazujúc na závery dvoch znalcov s potrebou vykonania ďalšieho odborného posúdenia odvolací súd
konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie na posúdenie uplatnených nárokov

v súvislosti s predmetným ochorením žalobkyne. Súd prvej inštancie sa podľa neho dostatočným
spôsobom vyrovnal so zisťovaním príčinnej súvislosti medzi úrazom žalobkyne a vznikom ochorenia
adhezívnej kapsulitídy pleca a vykonané dokazovanie správne, logicky a presvedčivo odôvodnil.
Závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vzniknutým ochorením žalobkyne
a úrazom možno podľa odvolacieho súdu považovať za správne. Odvolací súd sa v napadnutom

rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj s námietkami
žalobkyne uvedenými v odvolaní, vyjadril sa aj k nevykonaniu ďalšieho odborného posúdenia
navrhovaného žalobkyňou. Uviedol, že námietka žalobkyne o potrebe ďalšieho odborného posúdenia
neobstojí s prihliadnutím na závery oboch znalcov učinené pred súdom vo výpovediach. Ani odvolací
súd vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažuje navrhovaný dôkazný prostriedok za taký dôkazný

prostriedok, ktorý bolo nevyhnutné vykonať, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, na zistený skutkový stav prijal správny právny záver.
Myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na
všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a s jeho skutkovými i právnymi závermi.

22. Z uvedeného je teda celkom zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru
dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím
súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) náležitosti v zmysle ustanovenia § 393

CSP. Postup odvolacieho súdu, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom súdu prvej inštancie,
nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd
procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm.
f/ CSP.

23.Zaprocesnúvadukonaniapodľaustanovenia§420písm.f/CSPnemožnopovažovaťto,žeodvolací
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Takisto samotná skutočnosť, že dovolateľ
so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí
a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420
písm. f/ CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jeho
právnymi názormi (I. ÚS 50/04), ani právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).24. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré

je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

25. Najvyšší súd dodáva, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka (a v
zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej
právnej úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999,

R 42/1993 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012,
3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podľa konštantnej
judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle §
420 písm. f/ CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,

4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej
republiky posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017
a nedospel k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

26. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení

sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011,
7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28.Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nie jepo 1.júli2016 žiadny dôvodpreodklonodvyššie
uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej
právnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného
sporového konania.

29. V súvislosti so spochybňovaním správnosti skutkových zistení a spôsobu vyhodnotenia dôkazov
odvolacím súdom, dovolací súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať skutkové závery, ku ktorým
dospeli súdy nižšieho stupňa. V zmysle § 442 CSP je totiž viazaný skutkovým stavom, z ktorého
vychádzal odvolací súd. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a preto sa ním nemožno domáhať revízie
skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolací súd na tomto mieste poukazuje na skutkové a právne závery súdov nižšej inštancie, ktoré mali
na základe vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané.

30. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta, že jej
odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť jej
dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.

31. Dovolací súd tak dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako dovolanie, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

32. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.