Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010224
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417010224.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Mária Šuleja a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovaného F. B., pre prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2018,
o odvolaní obžalovaného F. B. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1T/34/2017 zo
dňa 05.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/34/2017 zo dňa 05.03.2018 bol obžalovaný
F. B. uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., pretože

dňa 24.11.2015 v presnejšie nezistenom čase od 16:41:06 h do 17:04:47 h ako člen hliadky
oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného Zboru
Žiar nad Hronom na ceste I/65 v smere od Kremnice do Žiaru nad Hronom za obcou Bartošova
Lehôtka v presnejšie určenom mieste GPS súradnicami s hodnotu šírky 48,6170333333333 a dĺžky
18,8940166666667 po tom, ako zastavil osobné motorové vozidlo značky Ford Tranzit evidenčné číslo
K. XXX M., ktoré viedol X. F., narodený XX.XX.XXXX, lebo sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil povolenú rýchlosť jazdy v obci, priestupok neriešil v súlade
s právnymi predpismi, ale X. F. oznámil, že za priestupok mu môže byť uložená bloková pokuta 500 € a
odobratý vodičský preukaz na dobu 6 mesiacov, a keďže X. F. nemal pri sebe žiadne peniaze a opýtal sa,
čisavýškapokutynedáznížiť,načomupovedal,žetobudeza300€akeďspolujazdecQ.V.povedal,že
majú len 120 €, túto finančnú hotovosť prijal bez vystavenia pokutových blokov a bez vydania ústrižkov
pokutových blokov o zaplatení pokuty X. F., sumu 120 € si ponechal pre seba, priestupok zákonným

spôsobom nezaevidoval a nechal ich z miesta činu odísť, čím porušil článok 8 odsek 4 Nariadenia
Prezidenta PZ SR číslo 7/2002 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v Policajnom Zbore v znení
neskorších zmien a doplnkov a zároveň konal v rozpore s § 8 odsek 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o
Policajnom Zbore Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v rozpore s § 48 odsek 3 písmeno
a/, písmeno g/ Zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného Zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení

neskorších predpisov.

Za to mu okresný súd podľa § 326 ods. 1 Tr.zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 36 písm.j/ Tr.zák.
uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa §

50 ods. 1 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.V neposlednej rade podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť
poškodenému X. F., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom Q. XXX/X, E., spôsobenú škodu vo výške
120,- €.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení obžalovaný podal odvolanie, ktoré aj prostredníctvom svojho
obhajcu dodatočne písomne odôvodnil. Z dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obhajoba
namietala nesprávne vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom, vrátane prihliadania na nezákonné
dôkazy.

Konkrétne obhajoba namietala ustálenie miesta činu na základe GPS súradníc, ktoré sa nachádzalo
neďaleko obce Stará Kremnička, pričom táto sa podľa obhajoby nachádza od Bartošovej Lehôtky cca 10
km. Preto podľa obhajoby nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť ku skutku, ako bolo uvedené v obžalobe.

Ďalej prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní neodstránil rozpory vo výpovediach svedka

poškodenéhoX.F.asvedkaQ.V.,týkajúcesamiesta,kdemalodôjsťkzastaveniuvozidlapoškodeného,
jeho určenia času, rozporu vo veciach určenia výšky hotovosti, ktorú mal mať svedok V. pri sebe, rozpor,
v akej vzdialenosti stál svedok poškodený F. a V. od obžalovaného v čase preberania peňazí, ako aj
každú ďalšiu odchýlku vo výpovediach týchto svedkov. Obhajoba dospela k záveru, že výpovede oboch
menovaných svedkov sú plné rozporov, ktorých odstránenie nie je možné a preto mali byť vyhodnotené

v zmysle zásady „in dubio pro reo“. V tejto súvislosti obhajoba vysvetlila súdu, ako má postupovať
s poukazom na Nález ÚS SR a rozhodnutie NS SR (napr. uznesenie NS SR čk. 3To/4/2010 zo dňa
02.06.2010, 2To/67/2006 zo dňa 27.05.2008, 5To/17/2009 zo dňa 25.02.2010, 3Tdo/58/2014 zo dňa
22.10.2014, ako aj Nálezu ÚS ČR 398/97 a rozhodnutia III ÚS SR č. 84/94 ).

Súčasne obhajoba namietala, že prvostupňový súd bral do úvahy nezákonne získané dôkazy, za ktoré
považovala napr. zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom poškodeným X. F. a svedkom
Q. V. zo dňa 02.08.2016. Zrušením uznesenia o vznesení obvinenia sa totiž úkony vykonané v období
od 16.08.2016 do 16.08.2017 podľa obhajoby stali nezákonnými a nebolo možné na ne prihliadnuť. V
neposlednom rade obhajoba namietala, že trestné stíhanie viedol nezákonný orgán, pričom poukázala

na rozsudok NS SR, sp.zn. 1To/1/2015 zo dňa 29.05.2015.

V závere odvolania obhajoba poukázala na činnosť polície v predprípravnom konaní a postup
vyšetrovateľky v súvislosti s výsluchom svedka poškodeného F.. Preto navrhla, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a rozhodol tak, že obžalovaného v zmysle § 285 písm.a/,

resp. písm.c/ Tr.por. oslobodí spod obžaloby.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov ich odvolania a
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle
petitu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok je zákonný a správny
v plnom rozsahu. Okresný súd sa v ňom vysporiadal so všetkými skutočnosťami, s ktorými sa mal
vysporiadať pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ ide o namietané nezákonnosti v prípravnom konaní, tie
neboli takého charakteru, aby znezákonili celé trestné konanie. Z toho dôvodu nie je na tieto námietky

potrebné prihliadnuť. V prípade namietaných nezákonne vykonaných konfrontácií prokurátorka uviedla,
že obžalovaný sa ich zúčastnil, mal možnosť sa vyjadriť, jeho práva boli zachované, navyše jednotliví
svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní o týchto skutočnostiach. K námietke obhajoby vo vzťahu
k vedeniu trestného stíhania nezákonným orgánom krajská prokurátorka uviedla, že ide o rozhodnutie
jedného senátu NS SR a preto nie je potrebné sa týmto zaoberať, keď nie je to záver celého trestného

kolégia Najvyššieho súdu SR. Z uvedeného dôvodu navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný, poškodeného a svedka videl po prvýkrát,
pričom si robil iba svoju prácu.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.Okresnýsúdnahlavnompojednávanívykonaldôkazyvpotrebnomrozsahuvsúladesust.§2ods.10Tr.
por., pričom správne ustálil skutkový stav. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie

skutku s odôvodnením najmä, že na policajta je jednoduché si niečo vymyslieť, že to mohla byť pomsta
za to, že v minulosti riešil jeho kamaráta za alkohol. Obžalovaný však nepoprel, že dňa 24.11.2015
vykonával hliadkovú službu spolu so svedkom X. A., ktorý bol veliteľom hliadky. Nebol si ale vedomý
toho, že by v inkriminovaný deň zastavil vozidlo s poškodeným X. F. a že by ho nameral.

Zo spáchania predmetnej trestnej činnosti však obžalovaného usvedčovala výpoveď svedka
poškodeného X. F. a svedka Q. V., ktorí v podstatných rysoch vypovedali zhodne. Potvrdili, že v
uvedený deň ich zastavil obžalovaný, pričom opísali priebeh skutku tak, ako je to uvedené na str. 4 a 5
napadnutého rozsudku. Keďže obhajoba spochybňovala ich výpovede z dôvodu, že sú plné rozporov,
ktoré sa nedajú odstrániť, prvostupňový súd sa zaoberal aj touto skutočnosťou a vyhodnotil tieto
svedecké výpovede ako vierohodné. V tomto smere sa ani krajský súd nemohol stotožniť s námietkami

obhajoby smerujúcimi k spochybneniu výpovedí svedka poškodeného X. F. a svedka Q. V.. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že obhajoba namietala každú odchýlku vo výpovediach predmetných
svedkov s cieľom všetko spochybniť. V tejto súvislosti bolo absolútne nepodstatné, či svedok poškodený
F. a svedok V. stáli od obžalovaného vo vzdialenosti 50 cm alebo 1,5 m v čase vykonanej kontroly, či
svedok V. vystúpil z vozidla sám alebo za ním išiel poškodený F.. Podstatné v tomto prípade bolo, že

obaja svedkovia usvedčovali obžalovaného z toho, že to bol on, kto ich vozidlo Ford Tranzit, ev.č. K.
XXX M. zastavil a uložil poškodenému F. po zjednávaní 120-eurovú pokutu za rýchlosť. Obaja svedkovia
pritom opísali, aké vozidlo mal v tom čase obžalovaný, akej bolo farby, že nebolo označené polícia a že
z vozidla vystúpil iba obžalovaný, ako aj akým smerom sa po vykonanej kontrole vozidlo polície pohlo.

Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí týchto svedkov aj krajský súd zistil, že boli v súlade s nepriamymi
dôkazmi a to s výpoveďou svedka F.. P.. F. F., svedka J. V., so závermi znaleckého posudku znalca
D.. X., X.., s výpisom z GPS lokalizácie vozidla Š Fabia a s výpoveďou svedka P.. X. Q. tak, ako to
uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku č. 6, 7, 9 a 10. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s
námietkou obhajoby v súvislosti so sporným miestom činu, keďže skutok sa mal podľa obhajoby stať

na inom mieste, ako to uviedla obžaloba. Okresný súd v tomto prípade pri ustálení skutkového stavu
postupoval správne, keď po vykonaní dôkazu výpisu z GPS lokalizácie vozidla obžalovaného zn. Š
Fabia upresnil miesto činu zistením GPS súradníc, pričom totožnosť skutku bola zachovaná.

Ďalejvprípadenamietanéhorozporuvovýškeurčeniavýškyhotovosti,ktorúmalmaťprisebesvedokV.,

odvolacísúdkonštatuje,žeobhajobavpísomnýchdôvodochodvolaniazavádzala,keďtvrdila,žesvedok
V. dňa 13.03.2017 uviedol, že mal pri sebe len 80,- až 100,- €. Obhajoba v tomto prípade pravdepodobne
zámerne neuviedla aj ďalšie tvrdenie tohto svedka, keď uviedol, že si už presne nepamätal, koľko to
bolo. Z tejto výpovede svedka však vyplynulo aj to, že potom, čo sa pozrel do peňaženky, povedal, že má
maximálne 120,- €. Z uvedeného dôvodu na tieto námietky odvolací súd neprihliadol, keďže namietané

odchýlky vo výpovediach svedkov F. a V. neboli podstatného charakteru a navyše len svedčili o tom, že
títo svedkovia neboli dohodnutí na výpovediach. Navyše tieto priame svedecké výpovede potvrdzovali
aj nepriame dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak, ako boli vyššie citované.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemal zásadné výhrady k zistenému skutkovému stavu veci

a k použitej právnej kvalifikácii. Na rozdiel oproti hodnoteniu dôkazov okresným súdom odvolací súd
neprihliadol na zápisnice o konfrontáciách medzi obžalovaným a svedkami X. F. a Q. V., keďže boli
obhajobou spochybnené, pričom pre uznanie viny obžalovaného neboli podstatné. Súd mal k dispozícii
dostatok dôkazov priamych aj nepriamych tak, ako boli vyššie uvedené, ktoré tvorili ucelený kruh
dôkazov, na základe ktorých bolo možné vytvoriť nespochybniteľný záver o vine obžalovaného. V tomto

smere odvolací súd sa stotožnil so závermi krajskej prokurátorky. Z vyššie uvedeného dôvodu okresný
súd správne uznal obžalovaného vinným z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. , keďže ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

V tomto smere prvostupňový súd požitie právnej kvalifikácie riadne odôvodnil v napadnutom rozsudku
na str. 14, s ktorým odôvodnením sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje.K námietke obhajoby ohľadne vedenia trestného stíhania nezákonným orgánom, odvolací súd
neprihliadol z rovnakých dôvodov, ako to uvádzala krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí.

V neposlednej rade odvolací súd nezistil pochybenia ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri ukladaní
trestu okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona prihliadnuť mal. Správne
vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho pomery ako aj možnosti nápravy. Tieto svoje úvahy uviedol v
napadnutom rozsudku na str. 15, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd aj v tomto prípade stotožnil
a aby sa neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje. V konečnom dôsledku prvostupňový súd

nepochybil ani pri výroku o náhrade škody, keď poškodenému X. F. priznal škodu vo výške 120,- €, teda
z titulu zaplatenej pokuty.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného dôvodu potom Krajský súd v Banskej Bystrici s prihliadnutím na dôkaznú situáciu

napadnutý rozsudok vyhodnotil ako zákonný a správny, pričom okresný súd sa vysporiadal so všetkými
skutočnosťami, s ktorými sa vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozsudku mal, v tomto smere sa
krajský súd s napadnutým rozsudkom stotožnil a za takéhoto stavu, keď nezistil dôvody na zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného F. B. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.