Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015359
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119015359.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovaným: O. C., nar. XX.XX.XXXX v A.
E., okres A. E., trvale bytom L. B., O. I. XXX/X, okres L. M., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Ilava, M. Y., nar. XX.XX.XXXX v V. C., trvale bytom V. C., R. XXXX/XX, okres V. C., t. č. vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby Ilava a B. K., nar. XX.XX.XXXX v P., okres P., trvale bytom V. C., K. XXXX/X,
okres V. C., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2
písm. c), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zákona, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 25. júna 2020 odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín

v neprospech všetkých troch obžalovaných a odvolania všetkých troch obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2020 pod sp. zn. 3Tk/4/2019 a takto

r o z h o d o l :

Na podklade § 322 odsek 2, odsek 3 Tr. poriadku s a d o p ĺ ň a výroková časť napadnutého rozsudku
nasledovne:

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Tr. zákona s a obžalovanému O. C., nar. XX.XX.XXXX v A.
E., obžalovanému M. Y., nar. XX.XX.XXXX v V. C. a obžalovanému B. K., nar. XX.XX.XXXX v P. u k

l a d á trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu,
vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej
zložky podniku zahraničnej osoby a prokuristu na 6 (šesť) rokov.
II.

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolania obžalovaných O. C., M. Y. a B. K. z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2020 pod sp. zn. 3Tk/4/2019 boli obžalovaní O.

C., nar. XX.XX.XXXX, M. Y., nar. XX.XX.XXXX a B. K., nar. XX.XX.XXXX uznaní vinnými zo spáchania
trestného činu zločinu daňového podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. a) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaní O. C., M. Y. a minimálne B. K. za účelom dosiahnutia zisku páchaním fiskálnej trestnej
činnosti sformovali v presne nezistenom čase roku 2017 na nestotožnenom mieste organizovanú
skupinu páchateľov pôsobiacu na viacerých miestach Slovenskej republiky v období minimálne v

priebehu roku 2017 až do dňa 25.10.2017, pričom konanie tejto skupiny páchateľov koordinoval a
riadil obžalovaný O. C., kde jednotliví obžalovaní po koordinácii postupu a deľbe úloh spočívajúcich
u obžalovaného O. C. v oslovení obžalovaného B. K., aby za finančnú odmenu zabezpečil osobu k
prepisu obchodných podielov spoločnosti za účelom spáchania daňovej trestnej činnosti, v zabezpečenívystavenia a zaúčtovania fiktívnej faktúry a neoprávneného uplatnenia vrátenia
dane z pridanej hodnoty, ako aj v koordinácii a usmerňovaní obžalovaného
M. Y. počas daňovej kontroly, u obžalovaného B. K. v zabezpečení obžalovaného M. Y. ako osoby, na

ktorú bude prepísaná obchodná spoločnosť s cieľom spáchať daňovú trestnú činnosť a u obžalovaného
M. Y. v podpísaní listín potrebných k prepisu obchodných podielov spoločnosti Koralex, s.r.o. Trenčín,
IČO: 51 070 910 za účelom spáchania trestnej činnosti a na základe takto rozdelených úloh v presne
nezistenom čase roka 2017, najneskôr do 25.10.2017 obžalovaný O. C. požiadal obžalovaného B. K.,
aby za finančnú odmenu zabezpečil osobu, na ktorú by sa previedli obchodné podiely v obchodnej

spoločnosti, s čím obžalovaný B. K. súhlasil a pod prísľubom finančnej odmeny za takýto prevod
oslovil obžalovaného M. Y., čo obžalovaný M. Y., ktorému bola rovnako sľúbená finančná odmena
akceptoval, následne obžalovaný O. C. zabezpečil listiny potrebné k prevodu obchodných podielov
spoločnosti Koralex, s.r.o. Trenčín na obžalovaného M. Y., ktoré obžalovaný M. Y. dňa 02.11.2017
na notárstve v Dolnom Kubíne podpísal, čím sa stal konateľom v spoločnosti Koralex, s.r.o. Trenčín
a následne dňa 26.11.2017 ako konateľ spoločnosti Koralex s.r.o. Trenčín podal na Daňovom úrade

Trenčín opravné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca október
2017, ktorým spoločnosť Koralex, s.r.o. Trenčín zastúpená obžalovaným M. Y. neoprávnene uplatnila
nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v rozsahu 2.483.200,- Eur ku škode štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky tým, že do predmetného daňového priznania na riadku 21 uviedla daň z pridanej
hodnoty v sume 2.483.200,- Eur pochádzajúcu z dodávateľskej faktúry č.

0012017 vystavenej dňa 27.10.2017 na sumu 14.899.200,- Eur od spoločnosti Huklimex, s.r.o., IČO: 48
219 550 a to napriek tomu, že zdaniteľné plnenie deklarované na predmetnej faktúre ako "software na
meranie kybernetickej bezpečnosti" nikdy reálne neprebehlo a následne počas prebiehajúcej daňovej
kontroly obžalovaný O. C. prostredníctvom vopred pripravených a napísaných odpovedí usmerňoval
obžalovaného M. Y. v tom, ako má vypovedať pred správcom dane a tiež opakovane zabezpečoval jeho

ošatenie a prepravu na Daňový úrad Trenčín.

Za to boli odsúdení nasledovne:

Obžalovaný O. C. podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného

zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per
analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 60 (šesťdesiat) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest
prepadnutia vecí a to: pečiatky spoločnosti BioSolutions, s. r. o., Bratislava, MAVIS-SLOVAKIA, s. r. o.
Bratislava, 1. Rimamuránska, s. r. o., Bratislava, Huklimex, s. r. o., Bratislava, Koralex, s. r. o., Trenčín,
SIGRID, s. r. o., Bratislava, PAK BAU, s. r. o., Bratislava, Blware Ltd London, Lium, s. r. o., Trnava,

Senox, s. r. o., Liptovský Mikuláš.

Obžalovaný M. Y. podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného
zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per

analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný B. K. podľa § 277a odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného
zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per
analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov

nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd
obžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavunavýkontrestu sminimálnymstupňom
stráženia.

Citovaný rozsudok prvostupňového okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po
jeho vyhlásení napadli odvolaniami prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v
neprospech všetkých troch obžalovaných čo do výrokov o treste a všetci traja obžalovaní čo do výroku
o treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa s napadnutým výrokom o uznaní
viny a právnom posúdení u všetkých troch obžalovaných stotožňuje. Nesúhlasí však s postupom
prvostupňového súdu, ktorý pri ukladaní trestu odňatia slobody u všetkých troch obžalovaných použil
moderačné oprávnenie analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona a uložil im
takýto trest pod dolnú zákonnú hranicu trestnej sadzby bez toho, aby tento svoj postup akokoľvek

odôvodnil a súčasne súd prvého stupňa opomenul všetkých trom obžalovaným obligatórne uložiť aj trest
zákazu akejkoľvek podnikateľskej činnosti s poukazom na § 61 odsek 6 Tr. zákona. V tejto súvislosti
prokurátor poukázal na skutočnosti, ktoré všetkým trom obžalovaným priťažujú, spočívajúce v tom,
že sa žalovaného skutku a žalovanej trestnej činnosti mimoriadne nebezpečnej pre celú spoločnosť
dopustili ako členovia organizovanej skupiny s poukazom aj na vysoký rozsah škody, keď v minulosti

už boli všetci traja obžalovaní súdení za trestnú činnosť. Podľa názoru prokurátora iba samotné prijaté
vyhlásenia o uznaní viny, za existencie stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu pod sp.
zn. Tpj 55/2016, nie sú dostatočným podkladom pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú zákonnú
hranicu trestnej sadzby u obžalovaných, aj so zreteľom na ich osoby bez existencie inej mimoriadnej
okolnosti. Obžalovaní sa dopustili mimoriadne závažnej a pre štát a jeho občanov, daňových poplatníkov

veľmi nebezpečnej, rozšírenej a čoraz sofistikovanejšej fiskálnej trestnej činnosti, na potláčaní ktorej
je stále eminentný záujem orgánov činných v trestnom konaní. Obžalovaní sa takejto trestnej činnosti
dopustili ako členovia organizovanej skupiny, na čele ktorej bol obžalovaný O. C.. Prokurátor je preto
toho názoru, že obžalovaným je potrebné uložiť tresty odňatia slobody v zákonnej trestnej sadzbe
bez aplikácie mimoriadneho zníženia podľa § 39 Tr. zákona, keďže ani u jedného z obžalovaných

nie sú dané žiadne mimoriadne okolnosti pre takýto postup. Z vykonaného dokazovania, najmä z
výsluchu obžalovaného M. Y. a svedeckej výpovede P. Z., ktorý je blízkym priateľom obžalovaného
O. C. vyplynulo, že O. C. mal páchať fiskálnu trestnú činnosť i na území Poľskej republiky, kde
bol zadržaný v tejto súvislosti a kam ho svedok Z. viezol autom. Na obžalovaného M. Y. už bola
v minulosti prepísaná ako na tzv. „bieleho koňa“ jedna firma v Českej republike, na čo ho naviedol

práve obžalovaný B. K.. Z tohto je zrejmé, že sa obžalovaní v minulosti živili páchaním sofistikovanej
ekonomickej trestnej činnosti, o čom svedčí množstvo zaistených firemných pečiatok u obžalovaného
O. C.. Ide o množstvo tzv. „schránkových spoločností“ s imaginárnym sídlom prevažne v Bratislave, čo
podstatne zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť konania u všetkých troch obžalovaných. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nie je zrejmé z akých dôvodov nebolo možné uložiť

všetkýmtromobžalovanýmtrestyodňatiaslobodyvzákonnejsadzbepredmetnéhožalovanéhoobzvlášť
závažného zločinu a rovnako nie je zrejmé, prečo by obžalovaní vzhľadom na charakter, rozsah a
mimoriadnu nebezpečnosť a závažnosť ich konania mali pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne
citeľnejšie. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm.
d), písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených trestoch všetkým trom

obžalovaným a aby podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám uložil všetkým trom obžalovaným trest odňatia
slobody podľa § 277a odsek 3 Tr. zákona na samej dolnej hranici tejto trestnej sadzby, so zaradením na
jeho výkon podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
obžalovanému O. C. navyše aj podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona trest prepadnutia veci, a to 10 ks
zaistených firemných pečiatok a všetkým trom obžalovaným aj trest zákazu akejkoľvek podnikateľskej

činnosti v hornej polovici zákonného rozpätia uvedeného v § 61 odsek 2 Tr. zákona.

Obžalovaný O. C. sám, aj prostredníctvom zvolených obhajcov podrobne odôvodňoval svoje odvolanie,
keď prostredníctvom obhajcu JUDr. O. B. uviedol, že je pravdou, že urobil vyhlásenie o uznaní viny
zo spáchania žalovaného skutku a uznal aj jeho právne posúdenie v zmysle obžaloby vo vzťahu k

jeho osobe, ktoré vyhlásenie súd prvého stupňa aj prijal, keď s orgánmi činnými v trestnom konaní
spolupracoval na objasňovaní žalovanej trestnej činnosti, ale aj na objasňovaní ďalšej ekonomickej
trestnej činnosti týkajúcej sa nárokov na vrátenie DPH, o čom urobil písomné oznámenie a o čom sa
vedie konanie na Úrade špeciálnej prokuratúry pod sp. zn. VII/2Gn582/19/1000. Dáva však na zváženieodvolaciemu súdu, či žalovaný skutok je skutočne spáchaný organizovanou skupinou, čo namietal už
v prípravnom konaní v rámci podania sťažnosti o vznesení obvinenia. Uviedol, že je toho názoru, že v
jeho prípade sú tak dané aj mimoriadne okolnosti na uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu

zákonnej trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu a aby mu sám uložil trest odňatia slobody na tri roky s jeho podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu na hornej hranici trestnej sadzby s uložením probačného dohľadu, vrátane primeraných
povinností a obmedzení.

Obžalovaný O. C. následne sám aj prostredníctvom novozvoleného obhajcu JUDr. E. O., po tom, čo
vypovedal plnomocenstvo obhajcovi JUDr. O. B. a Mgr. E. V., obšírne poukázal na existenciu zásadného
porušenia práva na obhajobu v jeho prípade, čo aj napriek tomu, že urobil vyhlásenie o uznaní viny v
celom rozsahu zo spáchania žalovaného skutku a jeho právnom posúdení podľa obžaloby na hlavnom
pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktorý ho právoplatne prijal, zakladá dôvod na dovolanie v tejto

časti napadnutého rozsudku podľa§ 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku a v tomto
smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2012 pod sp. zn. 3Tdo/26/2012
k čomu ďalej uviedol, že do Poľskej republiky išiel ešte pred desiatimi dňami pred vznesením obvinenia
v prípravnom konaní na dovolenku k priateľovi do Mielna, do jeho penziónu Vila Alexander a teda nie
z dôvodu úteku pred trestným stíhaním, o ktorom ešte nemal vôbec vedomosť. Aj napriek tomu bol

vzatý v Poľskej republike do vydávacej väzby z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku. Jeho
výsluch v Poľskej republike po jeho zadržaní za účasti poľskej prokurátorky, prekladateľa a jeho obhajcu
JUDr. O. B. nebol vedený správne podľa slovenského Trestného poriadku, keď predovšetkým nebol
dostatočne poučený o svojich právach s tým, že JUDr. O. B. ani nemal oprávnenie ho vo veci zastupovať
v cudzine, čím už v tomto štádiu trestného stíhania boli zjavne porušené jeho práva na obhajobu. Vo veci

nemal možnosť v prípravnom konaní vypovedať a to ani po jeho eskorte na územie Slovenskej republiky
a prokurátor aj napriek tomu podal obžalobu na prvostupňový okresný súd, kde na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o uznaní viny, do čoho ho ale nanútil obhajca JUDr. O. B. a vyhlásenie tak urobil pod
jeho nátlakom. Obhajcu JUDr. O. B. pri tom upozornil, že sa mu vyhrážal O. W. fyzickou likvidáciou
jeho a jeho rodiny tak, ako zlikvidovali zosnulého C., v priestoroch kancelárie firmy Grandmorisson,

s.r.o. v Liptovskom Mikuláši, ulica Moyzesova 4139/7 v prítomnosti dvoch svedkov (M. Y. a C. F.) v
prípade, že príde na Slovensko a bude vypovedať vo veci. Aj keď vyšetrovateľ PZ mal k dispozícii
audiozáznam tejto udalosti, neprihliadol však na tento dôkaz. Ďalej tiež poukazoval v podrobnostiach
na nesprávny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní pri vykonávaní jednotlivých úkonov
od prvopočiatku trestného konania (výsluchy svedkov Z. dňa 19.12.2018, JUDr. C. dňa 12.03.2019,

JUDr. A. dňa 13.03.2019, výsluch obvineného K. dňa 08.01.2019 a rekognícia zo dňa 12.03.2019) bez
ustanovenia obhajcu jeho osobe ako i skutočnosť, že v jeho prípade malo byť správne vedené konanie
proti ušlému podľa § 358 a nasl. Tr. poriadku a mal mať tak ustanoveného obhajcu podľa § 71 odsek
1 písm. a) Tr. poriadku, keďže orgány činné v trestnom konaní mali mať vedomosť o tom, že sa má v
Poľskej republike zdržiavať, resp. sa má vyhýbať trestnému stíhaniu, keď Okresný súd Trenčín vydal

najskôr príkaz na zatknutie a následne aj Európsky zatýkací rozkaz. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací Krajský súd v Trenčíne po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu vo vzťahu k jeho
osobe, ho spod obžaloby oslobodil alebo aby po vrátení veci prvostupňovému súdu tomuto uložil, aby
konal v súlade so zákonom.

Obžalovaný O. C. ešte prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. O. B. sa k písomnému odôvodneniu
odvolania prokurátora vyjadril písomne tak, že nie je pravdou tvrdenie prokurátora spočívajúce v tom,
že v Poľskej republike bol zadržaný v súvislosti s tam páchanou ekonomickou trestnou činnosťou.
Pravdou je, že tam bol riešený pre podozrenie z falšovania dokladov svojej totožnosti, za čo mu bola
uloženápeňažnápokuta600,-PLNaktoráskutočnosťvyplývaajzosamotného obsahutrestnéhospisu.

Tiež nie je pravdou, že sa živil doposiaľ páchaním ekonomickej trestnej činnosti cez tzv. „schránkové“
firmy. Naopak, vykonával legálne podnikateľskú činnosť zameranú na organizačné poradenstvo a
poskytovanie „virtuálneho sídla“ obchodným spoločnostiam. Ide o štandardnú podnikateľskú činnosť
v súčasnej dobe na území SR, čomu sa venuje niekoľko stoviek podnikateľských subjektov a nikto
ich neobviňuje z páchania sofistikovanej ekonomickej trestnej činnosti. Pravdivé nie je ani tvrdenie

prokurátora o tom, že je osobou, ktorá bola už právoplatne odsúdená pre majetkovú trestnú činnosť.
V prípade jeho odsúdenia ide o odsúdenie, nie však vyslovene majetkovej povahy, už s účinkami
zahladenia. Preto navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.Obžalovaný M. Y. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom ustanoveného obhajcu namietal
uloženie neprimerane prísneho trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že s orgánmi činnými v trestnom
konaní spolupracoval, spáchanie žalovaného skutku priznal a súčasne aj úprimne oľutoval. Faktúru však

na nákup softwaru na meranie kybernetickej bezpečnosti od firmy Huklimex, s. r. o. nikdy vlastnoručne
nepodpísal a ani nepodával opravné daňové priznanie na Daňový úrad v Trenčíne. Jeho podpisy boli
sfalšované. I tak urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, ktoré súd prvého stupňa aj právoplatne
prijal. Preto ďalej namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti aj podľa § 36 písm. n) Tr. zákona a na
druhej strane poukazoval na to, že u neho neexistujú žiadne priťažujúce okolnosti podľa§ 37 Tr. zákona.

Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne vo vzťahu k jeho osobe podľa § 321 odsek 1 písm.
e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o uloženom treste odňatia
slobody a určenom spôsobe jeho výkonu a aby mu sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku následne uložil
za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podmienečný trest odňatia slobody, s určením
dlhej skúšobnej doby a s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním počas určenej skúšobnej
doby. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný B. K. prostredníctvom zvoleného obhajcu namietal uloženie neprimerane prísneho trestu
odňatia slobody a nepriznanie poľahčujúcej okolnosti aj podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. V
tomto smere poukázal na svoj sebakritický postoj, keď od samého počiatku, t. j. od prípravného konania
priznával spáchanie žalovaného skutku a žalovanej trestnej činnosti, ktorú úprimne oľutoval a súčasne

svojou výpoveďou napomáhal objasňovaniu skutočností závažných pre trestné konanie. Na rozdiel od
názoru súdu prvého stupňa má za to, že u neho aj vzhľadom na jeho osobu a okolnosti celého prípadu
je reálne aplikovať mimoriadne zníženie aj podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Tr. zákona. Preto navrhol,
aby odvolací Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok vo vzťahu k jeho osobe podľa § 321 odsek
1 písm. e) Tr. poriadku zrušil vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho

výkonu a aby mu sám na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku uložil výchovný trest odňatia slobody s
prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona a § 39
odsek 1 Tr. zákona a § 277a odsek 3 Tr. zákona, ktorý mu podmienečne odloží podľa
§ 49 odsek 1 písm. a) a § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na primeranú skúšobnú dobu, s uložením
primeraných povinností a obmedzení podľa § 51 odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo v
neprítomnosti obžalovaného B. K. za splnenia všetkých procesných podmienok pre konanie v jeho
neprítomnosti podľa § 293 odsek 5 a odsek 7 Tr. poriadku (predložený návrh obžalovaného na konanie
v jeho neprítomnosti) v rámci konečného návrhu poukázal na ich správne odvolacie námietky a navrhol,

aby odvolací súd rozhodol v zmysle ich návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania. Odvolania
obžalovaných navrhol podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného O. C. JUDr. E. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom
konečného návrhu poukázal na obsah svojho písomného odôvodnenia odvolania podaného v prospech

obžalovaného, ako aj na obsah písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného, ktoré podal
obžalovaný sám. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok vo
vzťahu k jeho osobe v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania aj z
dôvodu, že obžalovaný chce objasniť účasť na prejednávanej trestnej činnosti inými osobami, ktoré nie
sú v súčasnej dobe trestné stíhané a boli organizátormi žalovaného skutku.

Ustanovený obhajca obžalovaného M. Y. JUDr. B. Z. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom
konečného návrhu navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo navrhnuté v písomnom odôvodnení
ich odvolania vrátane toho, aby bolo odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.

Obhajca obžalovaného B. K. Mgr. N. R. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného
návrhu uviedol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo navrhnuté v písomnom odôvodnení ich
odvolania. Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný O. C. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa

stotožňuje so všetkým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného návrhu s tým, aby sa mohol k veci
vyjadriť a realizovať tak svoje práva obvineného, resp. obžalovaného.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora a
všetkých troch obžalovaných podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech

všetkých troch obžalovaných a odvolaní, ktoré podali všetci traja obžalovaní, ktoré mu spolu so
spisom boli predložené dňa 24. apríla 2020, na verejnom zasadnutí dňa 25. júna 2020 preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom a obžalovanými
napadnutých výrokov rozsudku o trestoch odňatia slobody a o určenom spôsobe
ich výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že

odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaných, ktoré bolo podané oprávnenou
osobou a včas, je čiastočne dôvodné a odvolania všetkých troch obžalovaných, ktoré boli podané tiež
oprávnenými osobami a včas, však dôvodné nie sú. Pritom nezistil chyby, ktoré boli aj neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, v posudzovanom prípade iba z dôvodu podľa §
371 odsek 1 psím. c) Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia žalovaného skutku ako dokonaný zločin daňového
podvodu podľa § 277a odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. i) Tr. zákona, teda výroku o vine u všetkých troch obžalovaných, ktorý nebol a ani nemohol byť
napadnutý odvolaním /podľa § 257 odsek 5 Tr. poriadku súdom prijaté vyhlásenie všetkých troch

obžalovaných o vine podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním/ a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať,
následne pochybil iba v tom, keď všetkým trom obžalovaným neuložil obligatórne trest zákazu činnosti
tak, ako to explicitne vyplýva z ustanovenia § 61 odsek 6 Tr. zákona a ako na to správne poukazoval
aj prokurátor v odôvodnení svojho odvolania.

Krajský súd vzhľadom k odvolacím námietkam obžalovaného O. C. vo vzťahu k zásadnému porušeniu
jeho práva na obhajobu v prípravnom konaní tak, ako na to podrobne poukazoval a súčasne
argumentoval prítomnosťou dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku a
dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch vo vzťahu

k jeho osobe, uvádza nasledovné:

Podrobným preskúmaním procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovateľ PZ,
prokurátor) v prípravnom konaní, sudkyne pre prípravné konanie i okresného súdu po podaní obžaloby
prokurátorom, krajský súd nezistil žiadne pochybenia. Orgány činné v trestnom konaní postupovali

procesne správne, keď pri splnení procesných podmienok najskôr žiadali o vydanie príkazu na zatknutie
obvineného podľa § 73 odsek 1 Tr. poriadku a po získaní informácie o lokalizácii obžalovaného
O. C. v Poľskej republike aj o vydanie Európskeho zatýkacieho rozkazu, čomu vecne a miestne
príslušný Okresný súd Trenčín v oboch prípadoch aj vyhovel a na podklade čoho došlo k obmedzeniu
osobnej slobody obžalovaného O. C. v Poľskej republike, ktorému ešte pred jeho výsluchom pred

justičnými poľskými orgánmi bol zvolený obhajca v osobe JUDr. O. B. jeho príbuznou osobou, s čím
obžalovaný súhlasil. Nie je akceptovateľné tvrdenie obžalovaného, že JUDr. O. B. nemal oprávnenie
ho obhajovať na procesnom úkone v Poľskej republike, kde sa procesný úkon vykonával v súvislosti s
jeho trestným stíhaním v posudzovanej trestnej veci, kde mu bol zvolený obhajca oprávnenou osobou.
Taktiež procesné úkony, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní a na ktoré obžalovaný konkrétne

poukazoval, sú úkonmi, ktoré boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom bez toho, aby bolo porušené
právo na obhajobu obžalovaného O. C.. Z už uvedeného tiež dostatočne vyplýva, že orgány činné v
trestnom konaní nemali žiaden zákonný podklad na konanie proti ušlému vo vzťahu k obžalovanému O.
C., pretože na podklade získanej informácie existoval dôvodný predpoklad, že sa zdržuje v cudzine a v
konkrétnej krajine, čo sa i následne potvrdilo. Nie je pravdou ani tvrdenie obžalovaného v tom, že mu

nebolo umožnené sa vyjadrovať v predmetnej trestnej veci už od momentu jeho obmedzenia osobnej
slobody v Poľskej republike. Ako vyplýva zo samotného obsahu trestného spisu, takúto možnosť mal
už v Poľskej republike pri rozhodovaní o jeho predbežnej a vydávacej väzbe, ďalej po jeho eskorte
z Poľskej republiky a predvedení na Okresný súd Trenčín pred sudkyňu pre prípravné konanie, ktorá
rozhodovala o jeho vzatí do väzby na území SR, pri rozhodovaní okresného súdu o ponechaní vo

väzbe obžalovaného aj spoluobžalovaného M. Y. po podaní obžaloby, pričom obžalovaný O. C. sám
mal tiež možnosť sa opakovane domáhať svojho výsluchu k veci u príslušného orgánu. Ako vyplynulo
zo zápisníc o jednotlivo vykonávaných procesných úkonov s obžalovaným O. C., tento opakovane
využil svoje zákonné právo a k veci sa nevyjadroval. Jeho právo na obhajobu bolo dostatočne pokrytéobhajobou, ktorú mu v prvopočiatku jeho trestného stíhania zabezpečila osoba blízka a neskôr i sám,
dokonca počas štádia konania pred prvostupňovým súdom a z malej časti v odvolacom konaní bola
jeho obhajoba pokrytá dokonca dvomi zvolenými obhajcami (JUDr. B. a Mgr. V.) a v určitom štádiu

trestného konania aj ďalším ustanoveným obhajcom Mgr. P. W.. V žiadnom prípade neobstojí a nie je
možné uveriť tvrdeniu obžalovaného v tom, že vyhlásenie o uznaní viny urobil pod nátlakom svojho
zvoleného obhajcu JUDr. O. B., navyše v osobnej a tesnej prítomnosti druhého zvoleného obhajcu
Mgr. E. V., pred zákonným senátom okresného súdu a prokurátora, príslušníkmi ZVJS a ďalších osôb s
konštatovanou prítomnosťou v zápisnici o hlavnom pojednávaní a prípadne aj v prítomnosti verejnosti.

Nie je žiaden racionálny dôvod veriť takejto odvolacej námietke obžalovaného, ktorú ani nevzniesol po
vyhlásení napadnutého rozsudku, ale až neskôr počas odvolacieho konania a ktorý ak mal byť podľa
jeho vyjadrenia nútený k priznaniu sa toho, čoho sa nedopustil, prinajmenšom žiadne vyhlásenie robiť
ani nemusel, pretože mu to Trestný poriadok umožňuje. Toto tvrdenie považuje krajský súd vyslovene za
účelové, aj s prihliadnutím na ďalšie odvolacie námietky vo vzťahu k porušeniu jeho práva na obhajobu,
čo logicky svedčí o jeho snahe dosiahnuť zrušenie právoplatného výroku o vine a právnom posúdení

žalovaného skutku už v odvolacom konaní. Obžalovaný O. C. prostredníctvom naposledy zvoleného
obhajcu JUDr. E. O. v prospech svojich odvolacích námietok poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2012 pod sp. zn. 3Tdo/26/2012, z ktorého však paradoxne
vyplýva, že kvalitu poskytovaných právnych služieb obvinenému nie je oprávnený riešiť dovolací súd
(teda ani odvolací súd) ani akokoľvek do nich zasahovať a to aj v prípade, ak ide o ustanoveného

obhajcu a teda uvedené nemôže byť relevantným dôvodom k rozšíreniu dôvodu dovolania podľa §
371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku vo vzťahu k zásadnému porušeniu práva na obhajobu, o ktorom je
obvinený presvedčený na základe nedostatočne poskytovaných právnych služieb. Krajský súd k tomu
dodáva, že za kvalitu poskytovaných právnych služieb, nedostatočné plnenie či zanedbanie svojich
povinnostízodpovedásamotnýobhajcaa sosvojimiodôvodnenýmivýhradamikposkytovanejobhajobe

sa môže obvinená osoba obrátiť tiež priamo na komoru advokátov. Vzhľadom na uvedené preto krajský
súd nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala existenciu dovolacieho dôvodu v
posudzovanom prípade, vzhľadom na už právoplatné výroky o vine obžalovaných a právnom posúdení
skutku tak, ako ho uznal súd prvého stupňa, z dôvodu uvedeného v § 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku.

Okresný súd následne v rámci rozhodovania o uložení trestnoprávnych sankcií obžalovaným postupoval
správne a zákonne u všetkých troch obžalovaných pokiaľ ide o uložené nepodmienečné tresty odňatia
slobody a určenom spôsobe ich výkonu. Správne u všetkých troch obžalovaných dospel k záveru, že
je možné v posudzovanom prípade u každého z nich aplikovať mimoriadne zníženie analogicky podľa
§ 39 odsek 2 písm. a), odsek 4 Tr. zákona. Totiž všetci traja bezvýhradne na hlavnom pojednávaní

využili procesnú možnosť urobiť vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu podľa § 257 odsek 1 písm.
b) Tr. poriadku s obligatórnym akceptovaním právneho posúdenia žalovaného skutku
podľa obžaloby, ktoré ich vyhlásenia po splnení ďalších procesných podmienok podľa Tr. poriadku
okresný súd podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku aj prijal. Ani u jedného obžalovaného neboli
zistené krajský súdom, tak ako ani okresným súdom, také závažné skutočnosti, ktoré by oprávnene

neodôvodňovali aplikáciu tohto spôsobu mimoriadneho zníženia, so zreteľom na existenciu a platnosť
stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016 a na jeho podklade už ustálenej
súdnej praxe. Aj vzhľadom na odvolacie námietky prokurátora (opakujúce sa neustále aj v iných
konaniach) odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že aj z výkladu citovaného stanoviska logicky vyplýva,
že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre žalobcu

(prokurátora) ako nositeľa dôkazného bremena, obzvlášť v komplikovanejších prípadoch, v ktorých býva
mnohokrát neistá dôkazná situácia tak, ako je tomu aj v posudzovanom prípade a v neposlednom
rade prijaté vyhlásenie o uznaní viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom
posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež
na hospodárnosť celého trestného konania. Ak súd vzhľadom na uvedené skôr výnimočne, so zreteľom

na osobu páchateľa (napr. jeho recidívu či možnosti jeho nápravy) mimoriadne nezníži trest odňatia
slobody týmto spôsobom, prizná obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd správne a zákonne mimoriadne znížil u všetkých troch obžalovaných
trest pod dolnú zákonnú hranicu trestnej sadzby analogicky podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr.
zákona, správne ani jednému nepriznal túto poľahčujúcu okolnosť. Okresný súd pri zvažovaní miery

takéhoto zníženia správne prihliadol aj na podiel viny každého z obžalovaných na spáchaní skutku, keď
obžalovanému M. Y. a obžalovanému B. K. vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody znížením až
o možnú 1/3 a obžalovanému O. C., vzhľadom na preukázané jeho dominantné postavenie v rámci
organizovanej skupiny, vymeral o čosi prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody. Na druhej straneani krajský súd tak, ako už správne k tomu dospel súd prvého stupňa, nezistil žiadne také priaznivé
okolnosti, ktoré by relevantne odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu obžalovaných podľa § 39 odsek
1 Tr. zákona, t. j. vzhľadom na okolnosti prípadu či osoby obžalovaných. Paradoxne tiež vyznievajú

odvolacie námietky prokurátora, pokiaľ sa domáha u všetkých troch obžalovaných uloženia prísnejšieho
trestu odňatia slobody v rámci základnej zákonnej trestnej sadzby podľa § 277a odsek 3 Tr. zákona,
keď sám navrhoval zaradenie obžalovaných do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu aj napriek tomu,
že zvýrazňoval sklony obžalovaných páchať trestnú činnosť. Okresný súd u každého z obžalovaných
správne identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže všetci traja obžalovaní

prakticky od prípravného konania spáchanie žalovanej trestnej činnosti doznávali, resp. nepopierali a
prejavili aj uveriteľnú ľútosť nad svojim protiprávnym konaním. Pokiaľ prokurátor osobitne poukazoval na
mimoriadnu nebezpečnosť konania obžalovaných, táto je už zohľadnená prísnejšou trestnou sadzbou v
rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu, pričom nemožno opomenúť, že hoci dôležitý
záujem štátu a celej spoločnosti na ochrane štátnych financií bol ohrozený, k reálnemu spôsobeniu
následku nedošlo, ktorá skutočnosť potom ani neviedla k obligatórnej povinnosti ukladať obžalovaným

aj trest prepadnutia majetku (§ 58 odsek 2 Tr. zákona), okrem predmetného obligatórneho trestu zákazu
činnosti (§ 61 odsek 6 Tr. zákona), ktoré uloženie okresný súd v napadnutom rozsudku opomenul, čo
bolo potom aj dôvodom, že na podklade čiastočne dôvodného podaného odvolania prokurátora krajský
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodom I. a uložil všetkým
trom obžalovaným v zákonnej výmere tam špecifikovaný zákonný trest zákazu činnosti v zákonnej

a primeranej dĺžke. Keďže odvolania ani jedného z obžalovaných neboli dôvodné, pretože okresným
súdom uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody každému obžalovanému sú správne a
zákonné, spolu s výrokmi o určenom spôsobe ich výkonu u každého z obžalovaných a sú konformné
s očakávaným účelom trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, ktoré pozitívne dopĺňa
výrok o uloženom treste prepadnutia veci obžalovanému O. C. v napadnutom rozsudku okresného

súdu, spolu s uloženými trestami zákazu činnosti krajským súdom všetkým trom obžalovaným, takto
uložené trestnoprávne sankcie sú potom napokon i dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
konania obžalovaných spoločnosťou, krajský súd vo výroku pod bodom II. odvolania všetkých troch
obžalovaných podľa § 319 Tr. poriadku zamietol, neakceptujúc ani jednu z odvolacích námietok u
obžalovaných. Prvostupňový okresný súd v napadnutom rozsudku v súlade s § 168 odsek 1 Tr.

poriadku náležite vysvetlil, aké dôvody ho viedli k uloženiu trestov obžalovaným po vykonaní potrebného
dokazovania k súvisiacim výrokom o trestnoprávnych sankciách s výrokom o vine.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.