Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212215
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116212215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: Y. W., B.. XX.X.XXXX, X. Š. X,
XXX XX L., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska 71, 813
11Bratislava,IČO:00166073,onáhraduškodysprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č.k. 17C/200/2016-114 z 27.9.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II., ktorým súd prvej
inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 294,70 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,70 % ročne z tejto sumy od 29.4.2016 do zaplatenia v lehote do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Prešov
sp. zn. G. XXXXX/XX sa začalo proti povinnému (žalobca v tomto konaní) exekučné konanie vedené

pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. Q. XXX/XX u súdneho
exekútora Y.. T. T.Ú.. Žalobca ako povinný uhradil dlžnú istinu spolu s exekučnými trovami spolu vo
výške 5.310,- Sk (176,25 eur) vo forme štyroch splátok (dňa 8.1.2004 sumu 2.000,- Sk, dňa 22.3.2007
sumu 1.100,- Sk, dňa 22.5.2007 sumu 1.100,- Sk a dňa 20.6.2007 sumu 1.110,- Sk). Napriek tomu,
že povinný celú dlžnú sumu uhradil, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. XXEr XXXX/XXXX zo dňa
28.10.2014 na základe návrhu oprávneného zo dňa 3.7.2008 (teda návrh bol súdu doručený už v čase,
kedy žalobca mal dlžnú pohľadávku spolu so všetkými trovami uhradenú) pripustil zmenu oprávneného,

vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a vykonávaním exekúcie poveril T.. Š. T.. Zároveň priznal
súdnemu exekútorovi Y.. T. T. trovy exekúcie vo výške 70,93 eur a ich vymáhaním poveril nového
súdneho exekútora. T.. Š. T. vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu v Č. U. U., T. a U.
U., H..U.. po 247,19 eur. Následne došlo k vráteniu vymoženej pohľadávky (preplatku) do Č. U. U. a U.
U., H..U.. tak ako to vyplýva z prehľadu peňažných operácií časť X. z prijatého vyplatené - poznámka.
Pohľadávka vymožená súdnym exekútorom T.. Š. T. tak predstavovala sumu 247,19 eur. Banky si za
vykonanie peňažných operácií titulom exekúcie vyúčtovali bankové poplatky v zmysle ich sadzobníka

a to takto: Č. U. U. sumu 20,- eur za vinkuláciu peňažných prostriedkov na účte klienta na základe
exekučného rozhodnutia, sumu 12,- eur poplatok za odúčtovanie prostriedkov z účtu klienta na základe
exekučného rozhodnutia, T. poplatok 9,96 eur za realizáciu vykonávania príkazu a U. U., H..U.. poplatok
vo výške 1,20 eur.3. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik

škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa
štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí.

4. Žalobca v konaní preukázal, že postupom súdnych exekútorov Y.. T. T. a T.. Š. T. došlo k nesprávnemu

úradnému postupu týchto súdnych exekútorov a to tým spôsobom, že súdny exekútor Y.. T. T. po tom ako
povinný (žalobca) v roku 2007 uhradil celú dlžnú sumu aj s príslušenstvom spolu vo výške 176,25 eur
(istina, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii, poplatok za vydanie poverenia,
predbežné trovy exekúcie vrátane DPH) v rozpore s § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku nevrátil
súdupoverenienavykonanieexekúcie(pozn.vroku2007išlooust.§60písm.e/Exekučnéhoporiadku).
Súd tak nemal vedomosť o vymožení dlžnej sumy a uznesením zo dňa 28.10.2014 na návrh postupníka

N. L. U.. U. G..C.. rozhodol o zmene oprávneného ako aj súdneho exekútora a poverením exekúcie
poveril T.. Š. T.. Súdny exekútor Y.. T. T. porušil ust. § 243b ods. 13 Exekučného poriadku a prijaté
plnenie nepoukázal oprávnenému najneskôr do 15.11.2013. Nový súdny exekútor T.. Š. T. bez toho, aby
skúmal a preveril si, či v danej veci došlo alebo nedošlo k vymoženiu aspoň časti pohľadávky, vydal
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Žalobcovi, ktorý svoj

dlh aj s príslušenstvom uhradil už v roku 2007 tak v roku 2015 bola zexekvovaná suma 247,19 eur. Tým
došlo k vymoženiu pohľadávky nad rámec pohľadávky vyplývajúci z exekučného titulu, príslušenstva a
trov exekúcie, v rozpore s § 61b ods. 1 Exekučného poriadku. Bolo preukázané, že škoda žalobcovi
vznikla konaním súdnych exekútorov, za ktorých činnosť zodpovedá v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3
Zákona o zodpovednosti za škodu žalovaný. Je vecou žalovaného, či sa bude v zmysle § 22 Zákona o

zodpovednosti za škodu domáhať voči škodcom regresnej náhrady.

5. Podľa súdu prvej inštancie tak boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody
žalobcovi, lebo konaním súdnych exekútorov, za ktorých činnosť zodpovedá žalovaný, vznikla žalobcovi
škoda pozostávajúca z neoprávnene exekvovanej sumy a z hotových výdavkov. Súd tak priznal

žalobcovi titulom náhrady škody sumu 294,70 eur (suma neoprávnené zrazená z účtu žalobcu vo výške
247,19 eur + bankové poplatky v celkovej výške 43,16 eur a poštovné vo výške 4,35 eur ako priame a
preukázané výdavky bezprostredne súvisiace s nezákonne zexekvovanou pohľadávkou).

6.Súdpriznalžalobcoviajúrokyzomeškaniavžiadanejvýške3,70%ročnezdlžnejsumydozaplatenia.

Výška požadovaných úrokov z omeškania bola nižšia ako zákonom dovolená. Súd priznal úroky z
omeškania až od 29.4.2016 do zaplatenia, lebo v zmysle § 16 ods. 4 Zákona o zodpovednosti za
škodu, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí
nárok na náhradu škody. V danom prípade žalobcovi bolo doručené oznámenie o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody dňa 29.4.2016, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania

až od tohto dňa a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť istinu s príslušenstvom v 30 dňovej lehote
s poukazom na žiadosť žalovaného, ktorú odôvodnil potrebou vyžiadania súhlasu Ministerstva
spravodlivosti SR.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď čiastočné
zamietnutie žaloby v časti uplatneného úroku z omeškania považoval za nepatrný neúspech žalobcu.

9. Proti rozsudku, okrem výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v zákonnej lehote

podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).11. Namietal, že právny záver súdu prvej inštancie nie je správny, keď sa vôbec nezaoberal námietkou
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a ani tým, že v danom prípade sa buď súdny exekútor alebo
oprávnený bezdôvodne obohatili a žalobca by si mal svoj nárok uplatňovať buď od oprávneného alebo

od súdneho exekútora. V odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené, ako sa súd vysporiadal s tým,
že žalobca sa vôbec nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia od bývalého súdneho exekútora
alebo od oprávneného, ale svoj nárok si priamo uplatňuje od žalovaného. Súd prvej inštancie tak
porušil právo žalovaného na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo je samostatný
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Uvedený nedostatok v odôvodnení rozhodnutia

tak v konečnom dôsledku vyústil do nesprávneho právneho posúdenia, keďže právny záver súdu o
povinnosti žalovaného uspokojiť nárok žalobcu je v rozpore s dlhodobo ustálenou rozhodovacou praxou,
z ktorej vyplýva, že uspokojenie nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu
nastupujeažvprípade,akniejemožnétentonárokuspokojiťinýmspôsobom.Inýspôsobnáhradyškody
má tak prednosť. Povinnosťou poškodeného je preto najskôr vyčerpať prednostný spôsob náhrady
jeho ujmy a až následne, v prípade, ak to nie je možné, pristúpiť k uplatňovaniu nároku na náhradu

škody spôsobom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. To, že otázka subsidiarity nároku na náhradu škody
podľa zodpovednostných zákonov vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia je ustálená aj v
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyplýva napr. z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 27/2016 a 6Cdo
9/2016. Až v prípade, ak poškodený nemá možnosť objektívne dosiahnuť uspokojenie pohľadávky od
toho, kto sa bezdôvodne na jeho úkor obohatil, nastupuje zodpovednosť za vznik škody. Prednostným

nástrojom uspokojenia nároku žalobcu je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu
exekútorovi alebo oprávnenému, podľa toho, kto nadobudol plnenie, ktoré bolo odňaté žalobcovi.

12. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca.

13. Konštatoval, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. Q. XXX/XX súdny exekútor
Y.. T. T. vymáhal v prospech oprávneného zrážkami z jeho mzdy sumu 176,26 eur vrátane príslušenstva
a trov exekúcie. Žalobca celú vymáhanú sumu na základe výzvy exekútora zaplatil v 4 splátkach. V
roku 2014 mu však bolo doručené uznesenie Okresného súdu Prešov z 28.10.2014, sp. zn. XXEr/
XXXX/XXXX, Q. XXX/XX, ktorým súd pripustil zámenu oprávneného, zmenil súdneho exekútora a

pokračovaním exekúcie poveril súdneho exekútora T.. Š. T.Q. a rozhodol o trovách exekúcie Y.G.. T.
T.. Nový súdny exekútor napriek tomu, že žalobca celú vymáhanú sumu zaslal súdnemu exekútorovi
Y.. T. T.G. mu zablokoval 3 účty a na základe exekučného príkazu mu z účtu zrazil sumu 247,19 eur.
Voči postupu súdnych exekútorov podal na Ministerstve spravodlivosti SR podnet na vykonanie štátneho
dohľadu nad ich činnosťou. Podaním z 23.7.2015 mu Ministerstvo oznámilo, že po previerke spisu boli

zistené pochybenia oboch súdnych exekútorov v exekučnom konaní a poučilo ho o práve domáhať sa
náhrady škody. Podaním z 13.10.2015 požiadal MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody vo výške 294,70 eur s príslušenstvom podľa § 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z. Podaním z
25.4.2016 mu MS SR oznámilo, že jeho žiadosti nebolo vyhovené, pretože nebol preukázaný nesprávny
úradný postup súdneho exekútora T.. Š. T.Č.. Podľa žalobcu mu obaja exekútori nesprávnym úradným

postupom spôsobili škodu, pričom za ich konanie zodpovedá štát. Uzavrel, že okresný súd v predmetnej
veci dospel k správnym záverom a neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15.Vodvolacomkonaníbolpreskúmavanýlenvýroknapadnutéhorozsudku,ktorýmboložalobežalobcu
vyhovené a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol, ktorý výrok napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

16. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
keďže sám dokazovanie vo veci neopakoval ani nedopĺňal. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
považuje odvolací súd za správny a úplný. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové

zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli maťza následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k
žalovanému.

17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP stotožnený nielen s rozhodnutím súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch, ale aj s ich odôvodnením, potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny a v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa:

19. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

20. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR,
ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu (Exekučný poriadok).

24.Podľa§9ods.1zákonaozodpovednostizaškodu,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86

písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

25.Podľa§9ods.4zákonaozodpovednostizaškodu,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

26. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

27. Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.28. Podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

30. Podľa § 18 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

31. Podľa § 20 zákona o zodpovednosti za škodu, právo štátu alebo územnej samosprávy na regresnú
náhradu sa premlčí za rok odo dňa, keď bola uhradená celá náhrada škody; nie však skôr, ako za rok

odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť trestný rozsudok alebo disciplinárne opatrenie voči osobe, ktorá
sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia nesprávnym úradným postupom alebo v
príčinnej súvislosti s ním alebo sa dopustila trestného činu alebo disciplinárneho previnenia, v dôsledku
ktorého alebo v príčinnej súvislosti s ním vydala nezákonné rozhodnutie.

32. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

33. Podľa § 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného

do 31.12.2015 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a
nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom
konaní.

34. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

35. Podľa § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané

exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

36. Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky
vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia

vykonávapredajomhnuteľnejveci,ktorásanedározdeliť,alebopredajomnehnuteľnostiapovinnýnemá
dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

37. Podľa § 243b ods. 13 Exekučného poriadku, ak exekútor podľa predpisov účinných do 31. októbra
2013 prijal alebo vymohol od povinného plnenie, ktoré k 1. novembru 2013 nepoukázal oprávnenému,

je povinný prijaté alebo vymožené plnenie po použití podľa § 46 ods. 4 a 5 poukázať oprávnenému
najneskôr do 15. novembra 2013; porušenie tejto povinnosti je závažným disciplinárnym previnením
exekútora.

38. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na základe exekučného titulu -

platobného rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. G. XXXXX/XX sa začalo proti povinnému (žalobca v
tomto konaní) exekučné konanie vedené pod sp. zn. XXEr XXXX/XXXX. Exekučné konanie bolo vedené
pod sp. zn. Q. XXX/XX u súdneho exekútora Y.. T. T.. Žalobca ako povinný uhradil dlžnú istinu spolu s
exekučnými trovami spolu vo výške 5.310,- Sk (176,25 eur) vo forme štyroch splátok (dňa 8.1.2004 sumu2.000,- Sk, dňa 22.3.2007 sumu 1.100,- Sk, dňa 22.5.2007 sumu 1.100,- Sk a dňa 20.6.2007 sumu
1.110,- Sk). Súdny exekútor Y.. T. T. po tom ako povinný (žalobca) v roku 2007 uhradil celú dlžnú sumu aj
s príslušenstvom spolu vo výške 176,25 eur (istina, trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia

pri exekúcii, poplatok za vydanie poverenia, predbežné trovy exekúcie vrátane DPH) v rozpore s § 60
písm. e/ Exekučného poriadku nevrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Súd tak nemal vedomosť
ovymoženídlžnejsumyauznesenímzodňa28.10.2014nanávrhpostupníkaN.L.U..U.G..C..rozhodol
o zmene oprávneného ako aj súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril T.. Š. T.. Nový súdny
exekútor T.. Š. T. bez toho, aby skúmal a preveril si, či v danej veci došlo alebo nedošlo k vymoženiu

aspoň časti pohľadávky, vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke. Žalobcovi, ktorý svoj dlh aj s príslušenstvom uhradil už v roku 2007 tak v roku 2015 bola
zexekvovaná suma 247,19 eur. Tým došlo k vymoženiu pohľadávky nad rámec pohľadávky vyplývajúci
z exekučného titulu, príslušenstva a trov exekúcie, v rozpore s § 61b ods. 1 Exekučného poriadku.
Nemôžu byť preto žiadne pochybnosti o tom, že žalobcovi vznikla škoda, a to v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.

39. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia
peňažnej sumy titulom náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v
exekučnom konaní, ktoré bolo proti nemu vedené. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného bolo
nevyhnutné v prvom rade skúmať, o aký vzťah medzi žalobcom a súdnym exekútorom ide, či ide o

občianskoprávny, t.j. súkromnoprávny vzťah, alebo ide o vzťah verejnoprávny.

40. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (pozri § 1 ods. 2 OZ). Tieto vzťahy sú upravené normami

súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti,
ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe prejavov vôle vyplývajúcich z
princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich
účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze
autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

41. Pre vyriešenie otázky, či daný právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné
predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet
súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť.

42. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť"). Podľa § 3
Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej
činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými
na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

43. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora

vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je
zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom
a subsidiárne Civilným sporovým poriadkom (predtým Občianskym súdnym poriadkom). Ustanovenie
§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť
jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z. z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je

výkonom verejnej moci.

44. V danom prípade žalobca svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy vyvodzuje z právneho vzťahu,
ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom vykonávajúcim
exekučnú činnosť. Tento vzťah sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby

alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva.

45. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali
autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnompráve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval
voči druhému (účastníkovi exekučného konania - povinnému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a
bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti. Právny vzťah súdneho

exekútora a účastníka exekučného konania s týmito znakmi sa nemôže považovať za súkromnoprávny
vzťah.

46. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi povinným ako účastníkom exekučného konania (žalobca v
tomtokonaní)asúdnymexekútoromvykonávajúcimexekučnúčinnosť,nemôžedôjsťnastranesúdneho

exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ako to tvrdí žalovaný
v podanom odvolaní. So zreteľom na uvedené je preto nedôvodná odvolacia námietka žalovaného, že
žalobca mal prednostne podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia.

47. V danom prípade - so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy - bolo potrebné vyriešiť otázku, či žalobou

uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu spôsobenú
účastníkovikonaniavzmysle§33ods.1Exekučnéhoporiadku,podľaktoréhosúdnyexekútorvprípade,
že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho
zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

48. V prípade zodpovednosti exekútora sa jedná o osobitný druh zodpovednosti za škodu, na ktorý je
potrebné aplikovať ustanovenia osobitného zákona (a teda nie všeobecného predpisu - Občianskeho
zákonníka), t.j. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem

tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1
písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobilsúdnyexekútorprivýkoneexekučnejčinnostivykonávanejzpovereniasúdupodľaExekučného
poriadku.

49. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov je nutné dospieť k jednoznačnému
záveru, že osobou, ktorá je v danom prípade nositeľom zodpovednosti za škodu, a teda ktorá je v danej
veci pasívne vecne legitimovaná, je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky. Preto ani táto odvolacia námietka žalovaného, ktorou namietal svoju pasívnu
vecnú legitimáciu, nie je dôvodná.

50. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné, resp.
nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

51. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
294,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 3,70 % ročne z tejto sumy od 29.4.2016 do zaplatenia. So
zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania

ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené
v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

52. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).