Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107206036
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8107206036.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Investičná správcovská, a.s., so
sídlom Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 44 484 011, právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom,
advokátom so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ MRAZIARNE SERVIS, spol. s
r.o., so sídlom Jilemnického 1, 080 05 Prešov, IČO: 36 168 637, 2/ DELIKA, spol. s r.o., so sídlom
Jilemnického 1, 080 05 Prešov, IČO: 31 727 204, právne zastúpených JUDr. Martinom Staroňom,
advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/64/2007-1128 zo dňa 5.3.2018 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I., II., III. a IV.

II. Priznáva sa žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej súd prvej inštancie) rozhodol takto, cit.:

„I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Štát má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Zrušuje predbežné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 20C 64/2007-254

zo dňa 05.12.2011.

V. Zamieta návrh žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 22.01.2018 na zrušenie neodkladného opatrenia.

VI. Zamieta návrh žalovaného v 1. rade zo dňa 12.02.2018 na nariadenie neodkladného opatrenia.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom rozsiahlom dokazovaní vrátane znaleckého dokazovania s

poukazom na ust. § 151n ods. 1-3, § 151o ods. 1-3, § 151p ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, rovnako
aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež s poukazom na rozhodovaciu súdnu prax dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nemôže obstáť a je potrebné ju zamietnuť.Žalobca je zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. G. ako vlastník stavby súp. č. XXXXX postavenej na parc.
č. XXXX/XX, popis stavby budova starej mraziarenskej kocky.
Žalovaný 1/ je vedený ako vlastník pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G. a žalovaný 2/ ako

vlastník pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. G..
Predmetom konania je zriadenie vecného bremena práva cesty k stavbe vo vlastníctve žalobcu po
pozemkoch žalovaných 1/ a 2/ podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Za týmto účelom súd
prvej inštancie ustanovil znalca W.. I. J., ktorý vo svojom posudku č. XX/XXXX (č.l. 580 a nasl. spisu)
určil 4 alternatívy prístupu vlastníka stavby po okolitých nehnuteľnostiach k budove žalobcu, stavbe

- stará mraziarenská kocka. Žalobca vo svojich ústnych prednesoch, ako aj písomných podaniach
trval na žalobe a požadoval zriadiť vecné bremeno podľa alternatívy č. 1 znaleckého posudku W..
J.. Žalovaní 1/ a 2/ s touto alternatívou nesúhlasili poukazujúc na správanie sa žalobcu a na to, že
vlastník stavby sa môže k svojej nehnuteľnosti dostať aj iným spôsobom, a to podľa alternatívy č. 2,
3 a 4 znaleckého posudku W.. J., čím budú ich práva ako vlastníkov okolitých susediacich pozemkov
čo najmenej zaťažené. Žalobca s týmito alternatívami nesúhlasil, a to ani s alternatívou č. 2 z dôvodu,

že náklady na vytvorenie otvoru do budovy starej mraziarenskej kocky sú neúmerne vysoké, pričom
zdôrazňoval, že za takýto stav sú zodpovední práve žalovaní 1/ a 2/. Mal za to, že najoptimálnejšia je
alternatíva č. 1. Súd prvej inštancie však s postupom, postojom a názormi žalobcu nesúhlasil.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvoinštančný súd okrem iného uviedol, že spôsoby vzniku
vecným bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. Zriadenie

vecného bremena nevyhnutnej cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných
práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah nemožno vykladať extenzívne. Návrh na zriadenie vecného
bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého má súd zriadiť vecné bremeno spočívajúce
v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby
môže dostať ku komunikácii, prípadne pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Ak

má vlastník stavby možnosť prístupu k stavbe inak, bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku,
nemožno zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí
pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp.
výhodnejší, nie je významný. Cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník
stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo

cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak,
aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku a súčasne, aby plnila svoj hlavný účel, aby sa vlastník
stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Nevyhnutnú cestu možno podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom
prístupu k inému pozemku.

Za zásadné a rozhodujúce prvoinštančný súd považoval uviesť to, že presadzovanie si pohodlnejšieho,
výhodnejšieho prístupu, resp. prístupu bez uskutočnenia nevyhnutných stavebných úprav, ktoré v
tomto konaní presadzoval žalobca, nemôže mať pre toto rozhodnutie žiaden význam. Pri zriaďovaní
nevyhnutnej cesty je totiž potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno
najmenej (Rc 32/2006). Ak do úvahy pripadá viac možností ako zriadiť nevyhnutnú cestu, je treba vybrať

tú, ktorá bude pre vlastníka zaťaženého pozemku najmenej obťažujúcou. Je treba tiež zvážiť, či by
menej zaťažujúce a primeranejšie z hľadiska požiadavky minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva
vlastníka zaťaženého pozemku, nebolo vhodnejšie zriadiť cestu i cez pozemok iného vlastníka. Je treba
vziať do úvahy celkovú výmeru časti pozemku, ktorá má slúžiť ako nevyhnutná cesta, spôsob využívania
zaťažovaného pozemku a stavby a mieru narušenia jeho vlastníka, ako aj skutočnosť, že na pozemku,

ktorý pripadá pre zriadenie nevyhnutnej cesty do úvahy, je už vybudovaná cesta. Pohodlie oprávneného
pri užívaní cesty nie je hlavným kritériom. Pri existencii viacerých približne rovnocenných variánt by však
nemala byť zvolená tá, ktorá by umožňovala užívať cestu len s väčšími ťažkosťami. Je na úvahe súdu,
aby určil najprimeranejšiu variantu vedenia cesty, jeho úvahu by nadriadený súd mohol preskúmavať iba
v prípade, keby bola zjavne neprimeraná. Pokiaľ by sa ukázalo, že podstatne primeranejšou je vedenie

cesty cez pozemky iného vlastníka ako žalovaného, nie je možné žalobe vyhovieť. Ak je možný prístup
z viacerých pozemkov, musí súd zvážiť všetky okolnosti prípadu a rozhodnúť, či je možné po vlastníkovi
pozemku žiadať, aby záťaž na jeho pozemku znášal práve on.
Z vykonaného dokazovania vrátane rozsiahleho znaleckého dokazovania pred súdom prvej inštancie
vyplynulo, že zabezpečiť prístup k stavbe žalobcu možno aj iným, ako navrhovaným a presadzovaným

spôsobom zo strany žalobcu a podľa názoru súdu prvej inštancie dokonca aj účelnejším,
hospodárnejším a menej obmedzujúcim vlastníka dotknutých pozemkov. Zo záverov znaleckého
dokazovania vyplynulo, že najvhodnejšou a najmenej obmedzujúcou variantou je alternatíva č. 2
znaleckého posudku W.. J.. Tá vedie okrem pozemkov žalovaných 1/ a 2/ aj po pozemkoch spoločnostiHESTA, s.r.o. a pozemku spoločnosti VIRBA, s.r.o. Napriek súdom prvej inštancie vyslovenému
predbežnému právnemu názoru žalobca zotrval na alternatíve č. 1, nepristúpil k rozšíreniu okruhu
strán sporu o týchto vlastníkov pozemkov napriek tomu, že týmto procesným návrhom disponuje iba

žalobca. Presadzovanie si prístupu zo strany žalobcu, ktorý on sám vyhodnotil za najoptimálnejší, bez
zhodnotenia iných prístupov k stavbe, podľa názoru súdu prvej inštancie obstáť nemôže. Ak žalobca
poukazuje na to, že síce spoločnosť HESTA, s.r.o. mu udelila súhlas, avšak spoločnosť VIRBA, s.r.o.
udelila nesúhlas so vstupom na svoj pozemok, teda že alternatíva č. 2 nie je z toho dôvodu možná, nemá
pre toto konanie význam. Prvoinštančný súd zdôraznil, že žalobca sa v priebehu súdneho sporu ani

nepokúsil vyvolať mimosúdne rokovania, dohodnúť sa o zriadení vecného bremena s týmito vlastníkmi
priľahlýchpozemkov.Štatutárnyzástupcažalovaných1/a2/popísalsúduprvejinštancienapojednávaní
dôvod udelenia nesúhlasu spoločnosti VIRBA, s.r.o. so vstupom na ich pozemok a zároveň uviedol,
prečo nepredložili súdu dohodu o zriadení vecného bremena od spoločnosti HESTA, s.r.o. Z vykonaného
znaleckého dokazovania pre súd prvej inštancie vyplynulo, že najvhodnejšou alternatívou prístupu
žalobcu k svojej stavbe je alternatíva č. 2, avšak žalobca presadzoval iba prístup podľa alternatívy

č. 1, ktorá je podľa názoru súdu prvej inštancie najrizikovejšia a to z pohľadu bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, aj z hľadiska dopravnej situácie v danom areáli. Zriadením vecného bremena podľa
alternatívy č. 1 by mohlo dôjsť k ohrozeniu jednotlivých zamestnancov pracujúcich na nákladnej rampe
a rovnako aj ku kolízii dopravných prostriedkov, nakoľko v areáli podnikajú okrem žalovaných aj iné
podnikateľské subjekty. Súd prvej inštancie si nevie predstaviť akúkoľvek dohodu medzi stranami

sporu pri zriadení vecného bremena podľa alternatívy č. 1 s poukazom na žalovanými predloženú
rozsiahlu fotodokumentáciu preukazujúcu správanie sa žalobcu v tomto areáli. Medzi stranami sporu
dochádza ku konfliktom, navzájom na seba podávajú trestné oznámenia. Podľa názoru súdu prvej
inštancie, z postoja žalobcu vyplýva, že jeho zámerom nie je v danom priestore seriózne podnikať
tak, aby neohrozoval nerušený výkon podnikateľskej činnosti žalovaných a iných subjektov. Zo záverov

znaleckého dokazovania vyplynulo, že alternatíva č. 1 nie je vhodná a bezpečná. Podľa názoru súdu
prvej inštancie do úvahy prichádzajúcou je iba alternatíva č. 2, ktorej však pre nedostatok pasívnej
vecnejlegitimácienemoholvyhovieť,keďžeprechádzacezpozemkyspoločnostiHESTA,s.r.o.aVIRBA,
s.r.o., ktoré žalobca ako strany sporu neoznačil. Že práve táto alternatíva je najvhodnejšia vyplynulo
aj zo záverov ohliadky na mieste samom. Tvrdenie žalobcu, že zriadenie vecného bremena podľa

tejto alternatívy vyžaduje neúmerné náklady, je bez právneho významu v zmysle záveru v znaleckom
posudku W.. P. E., ktorý pripustil možnosť prístupu žalobcu k stavbe vybúraním otvoru v zadnej stene
budovy starej mraziarenskej kocky podľa tejto alternatívy. Pokiaľ ide o alternatívu č. 3, táto bola znalcami
vylúčená a alternatíva č. 4 bola znalcami určená ako neprípustná. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie, keďže žalobca nepristúpil k rozšíreniu strán sporu o spoločnosti, cez pozemky ktorých by

malo byť podľa alternatívy č. 2 zriadené vecné bremeno, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
zamietol.
Za dôležité považoval súd prvej inštancie poukázať aj na správanie žalobcu v tomto objekte. Súdu
bola predložená rozsiahla fotodokumentácia zo strany žalovaného v súvislosti s jeho návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, kde žalobcom splnomocnená osoba na nakladaciu rampu pristavila

zvieracie exkrementy, sklenenú vatu a zablokovala celú nakladaciu rampu. Konanie žalobcu súd prvej
inštancie vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal pritom na súdnu prax a z nej
vyplývajúci záver, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy
k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či

znevýhodniť povinnú osobu, tzv. šikanózny výkon práva, prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva
vedie k neprijateľným dôsledkom. Zo žalovanými 1/ a 2/ predloženej rozsiahlej fotodokumentácie
vyplýva konanie osoby splnomocnenej žalobcom, ktorá dňa 7.12.2017 zablokovala motorovým vozidlom
nakladaciu rampu a zároveň osádka motorového vozidla vyniesla na nakladaciu rampu nebezpečný
priemyselný odpad obsahujúci rôzny elektroinštalačný materiál, sklenenú vatu a izolácie obsahujúce

azbest. Rovnako na nakladaciu rampu, ktorá sa využíva na nakladanie a vykladanie potravinárskeho
tovaru žalobca 7.12.2017 naviezol siláž a zvieracie exkrementy. Súd prvej inštancie poukázal aj na
konanie nájomcu starej mraziarenskej kocky I.. L., ktorý začal v budove starej mraziarenskej kocky
dymiť pieckou, k čomu boli privolaní hasiči, došlo ku konfliktu medzi zástupcami žalovaných a žalobcom,
k čomu bola privolaná hliadka polície. Prvoinštančný súd si preto pri takomto správaní žalobcu nevie

vôbec predstaviť, aby pri alternatíve č. 1 znaleckého posudku W.. J. sa žalobca vedel spolu so
žalovanými a inými osobami využívajúcimi právo k tejto nakladacej rampe dohodnúť a na tomto
mieste vykonávať podnikateľskú činnosť tak, aby zároveň neohrozoval výkon tejto činnosti žalovaným,
resp. iným podnikateľským subjektom. Toto správanie sa žalobcu bolo súdom prvej inštancie zároveňhodnotené ako rozporné s dobrými mravmi vedené s úmyslom narušiť podnikateľskú činnosť žalovaným
a ostatným osobám oprávneným v tomto objekte podnikať.
Prvoinštančný súd zároveň poukázal aj na konštatácie v rozsudku tamojšieho súdu č.k.

11C/205/2008-230z11.12.2009,sktorýmsaoboznámilazktoréhovyplýva,žespornúnakladaciurampu
je potrebné považovať za stavbu, pričom z hľadiska jej funkčného určenia ju možno nanajvýš považovať
za príslušenstvo hlavnej stavby, k čomu dospel aj znalec. Jednoznačne sa ale nejedná o súčasť hlavnej
stavby. Znalec zároveň konštatoval, že terajšia nakladacia rampa sa líši od pôvodnej, ktorá mala podľa
projektovej dokumentácie šírku 3,3 m. Súčasná je široká 8-9,3 m. V minulosti teda bola postavená

nová nakladacia rampa, ktorej vlastníkom sa stal jej stavebník. Rozhodne nie žalobca (žalobcom
v uvedenom konaní bola spoločnosť AFFES, a.s. a žalovaným spoločnosť K.B.FRUTOS, s.r.o.). V
uvedenom rozsudku bolo zároveň súdom konštatované, že nakladacia rampa nebola predmetom kúpnej
zmluvy žalobcu, čoho si žalobca musí byť vedomý, pretože v samotnej kúpnej zmluve sa predávajúci
zaviazal, že bude vyvíjať činnosť, aby kupujúci mohol v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k
nakladacej rampe.

Aj v zmysle stanoviska stavebného úradu mesta Prešov z 23.1.2018 predmetná nakladacia rampa je
súčasťou priemyselnej budovy č. XXXXX vo vlastníctve žalovaného 1/.
Podľa názoru súdu prvej inštancie tak súčasťou priemyselnej budovy súp. č. XXXXX je aj nakladacia
rampa na manipuláciu tovaru a nakladanie do nákladných vozidiel. Z toho dôvodu, ani práve kvôli
tejto skutočnosti nemôže súd zriadiť vecné bremeno práva prechodu cez nakladaciu rampu, teda cez

príslušenstvo stavby vo vlastníctve žalovaného 1/, ale len cez pozemky. Alternatíva č. 1 je z toho
dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie vylúčená. Alternatívu č. 1 zároveň vylúčili aj znalci W.. M.,
ako aj W.. K., pričom podľa ich znaleckých posudkov je najvhodnejšou alternatívou alternatíva č. 2.
Alternatíva č. 1 podľa prvoinštančného súdu nie je možná s poukazom na fotodokumentáciu zo dňa
7.12.2007, keďže žalobca by mohol pokračovať vo svojom správaní a narúšať výkon podnikateľskej

činnosti ostatných subjektov. Zároveň žalovaní predložili aj fotodokumentáciu zachytávajúcu správanie
sa žalobcu dňa 6.2.2018, ktorý na nakladaciu rampu priviezol kovovú konštrukciu kontajner a túto vyložil
tak, aby znemožnil prechod po nakladacej rampe, pričom túto kovovú konštrukciu žalobca navŕtal a
prizváral do nakladacej rampy, čím ju poškodil.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a tieto priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/.

3.Zároveňspoukazomnaust.§253CSProzhodolotrováchštátu,ktorévkonanívznikli,keďuznesením
zo dňa 23.12.2013 bolo uložené učtárni tamojšieho súdu, aby sumu 89,58 eur vyplatila znalcovi W.. J. zo
štátnych prostriedkov a uznesením zo dňa 9.4.2015, aby sumu 246,81 eur učtáreň vyplatila znalcovi W..

J. K. z preddavkov zo štátnych prostriedkov. Neúspešnému žalobcovi uložil súd prvej inštancie nahradiť
štátu vzniknuté trovy konania.

4.Spoukazomnaust.§335ods.1CSPa§471ods.1CSP,nakoľkosúdprvejinštanciežalobuzamietol,
zároveň vo výroku tohto rozsudku rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia zo dňa 5.12.2011.

Keďže k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia pristúpil súd prvej inštancie ex offo, zamietol
návrh žalovaných 1/ a 2/ z 22.1.2018 na zrušenie neodkladného opatrenia.

5. Napadnutým rozsudkom zároveň zamietol návrh žalovaného 1/ zo dňa 12.2.2018 na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti s poukazom na ust. § 324 ods.

1-3 CSP, § 325 ods. 2 CSP a § 328 ods. 1-3 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvoinštančný

súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zriadi vecné bremeno a prizná žalobcovi vo vzťahu
k žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne navrhol, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
Mal za to, že alternatíva č. 1 v zmysle znaleckého posudku č. XX/XX vypracovaného W.. I. J. bola, je

a bude vždy najracionálnejšou voľbou prístupu k starej mraziarenskej kocke (ďalej aj „SMK“), pretože
tak bol celý areál bývalých Československých chladiarní a mraziarní od počiatku projektovaný. Už od
roku 1956 bol prístup k stavbe SMK zabezpečený cez hlavný vchod z ulice I. tak, ako to znázorňuje
alternatíva č. 1, ktorá zohľadňuje sprístupnenie objektu k SMK pešou aj automobilovou dopravou.Predmetná alternatíva nevyžaduje žiadne stavebné úpravy, jedine logickú koordináciu s ostatnými
prevádzkovateľmi v areáli. Jedným z dôvodov pre vylúčenie alternatívy č. 1 prvoinštančným súdom
je tvrdenie W.. D. M. o možnom obmedzení pohybu vozidiel po účelových komunikáciách v areáli k

jednotlivým budovám prevádzok. Takéto tvrdenie je však v súčasnosti iba v abstraktnej rovine, nakoľko
znalec W.. M. túto skutočnosť z odborného hľadiska neskúmal, keďže netvorila zadanú úlohu znalca a
pri jej formulovaní vychádzal len z evidencie počtu áut žalovaného 1/. Tento „podklad“ pre vyvodenie
takéhotokonštatovanianemôžeobjektivizovaťvylúčeniealternatívyč.1.Jenemiestnevyjadrenieznalca
k alternatíve č. 1, ktoré prvoinštančný súd v celom rozsahu preniesol do napádaného rozhodnutia,

konkrétne bod 22 rozsudku. Tieto skutočnosti pritom znalec W.. M. uvádza v bode 2.7 na strane 18
posudku a nie v závere posudku, ktorý je pre súd podkladom rozhodnutia. Mal za to, že v tomto
smere znalec prekročil svoje oprávnenia, nad rámec zadaných úloh sa vyjadroval k alternatíve č. 1,
pričom ani jedna zo zadaných úloh pre vypracovanie znaleckého posudku sa netýka tejto alternatívy.
Takto prekročený rozsah zadaných úloh znalca W.. M. logicky nemôže viesť k prevzatiu jeho tvrdení,
a už vôbec nemôže byť jedným z dvoch základných dôvodov pre zamietnutie žaloby. Dôvod, ktorý

vychádza z tvrdení znalca W.. M., na ktorý poukazuje prvoinštančný súd v napadanom rozhodnutí, nie
je argumentom, ale prispôsobovaním si skutočností, medzi ktorými nemusí byť príčinná súvislosť a do
značnej miery má abstraktný charakter.
Žalobca rovnako prezentoval výhrady k odbornému vyjadreniu č. XX/XXXX W.. J. K., ktorý vo vzťahu
k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci dospel k záveru, že aj pri akýchkoľvek dohodách medzi

žalobcom a žalovanými v oblasti organizácie práce na manipulačnej rampe pri variante č. 1 a č.
2 by dochádzalo k ohrozeniu života a zdravia tam zúčastnených zamestnancov z dôvodu rôznych
psychosociálnych rizík (napr. vzájomné prekážanie, stres pri práci, rýchla jazda, slabá viditeľnosť atď.).
S týmto záverom žalobca nesúhlasil. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci psychosociálne riziká vznikajú výlučne v dôsledku zlého plánovania, organizácie a riadenia

práce a tiež v dôsledku sociálneho pracovného kontextu. Nemožno preto tvrdiť, že akákoľvek dohoda
medzi sporovými stranami vzťahujúca sa na logickú koordináciu s ostatnými prevádzkovateľmi v areáli
by nutne viedla k vzniku psychosociálnych rizík. Takéto zhodnotenie je predčasné a zvádza k názoru,
že dochádza k hľadaniu akýchkoľvek podkladov smerujúcich výlučne proti alternatíve č. 1. Bol toho
názoru, že úlohou by malo byť hľadanie spôsobu ako sa alternatíva č. 1 ako historicky podložený

a otestovaný prístup k SMK dá zrealizovať a nie hľadanie častokrát až absurdných dôvodov pre jej
vylúčenie. Rovnako nemožno tvrdiť, že psychosociálne riziká vedú k ohrozeniu života, nakoľko vedú
„len“ k negatívnym psychickým a sociálnym dôsledkom, ako sú stres, vyhorenie a depresia. Odborné
vyjadrenia W.. K. namietal žalobca aj z procesných dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 15.12.2014 oprávnil znalca W.. I. J., aby pri vypracovaní svojho znaleckého

posudku pribral konzultanta z príslušného odboru z dôvodu, že pribratie konzultanta je nevyhnutné pre
zodpovedanie úloh a pre podanie znaleckého posudku W.. J.. Znalecký posudok č. XX/XXXX však W..
J. vypracoval dňa 30.11.2013 a zodpovedal na zadané úlohy bez odborného vyjadrenia konzultanta. V
čase vydania uznesenia zo dňa 15.12.2014 sa už posudok W.. J. nachádzal v súdnom spise viac ako
rok. Vyvstáva preto otázka zákonnosti tohto znaleckého úkonu W.. K.. Odhliadnuc však od nezákonnosti

tohto dôkazného prostriedku namietal zároveň aj obsah odborného vyjadrenia W.. K. majúc za to, že
tvrdenia tam uvedené sú predčasné a neobjektívne. Súd prvej inštancie si v celom rozsahu osvojil
tvrdenia W.. M. a W.. K., avšak takýto postup je v rozpore so základnými zásadami konania najmä so
zásadou zákonnosti a použiteľnosti týchto dôkazov. Súd tieto tvrdenia znalcov bez ďalšieho favorizoval
a vzal ich za absolútny základ svojho rozhodnutia, ktorým žalobu zamietol.

Odvolateľ zdôraznil, že s alternatívou č. 2 ako možným prístupom k SMK výslovne nesúhlasí. S ohľadom
na zásadu proporcionality, je táto alternatíva vo vzťahu k alternatíve č. 1 nerovnocenná, neekonomická
a najmä právne neuskutočniteľná. Bilancia plusov a mínusov alternatívy č. 2 k alternatíve č. 1 ju
vylučuje. Uznanie alternatívy č. 2 ako najlepšieho vhodného prístupu k stavbe SMK znamená pre
žalobcu neporovnateľné vstupné náklady v dôsledku nutnosti vytvorenia stavebného otvoru. Poukázal

na záver znaleckého posudku W.. P. E., G.. č. X, kde v odpovedi na otázku 4 uviedol, že vybudovaním
otvoru v zadnej obvodovej stene stavby SMK bude možné nakladanie a vykladanie iba jedného
nákladného auta naraz, čo je pri rozlohe viac ako 6.000 m2 vnútorného priestoru stavby SMK značne
obmedzujúce a pre akúkoľvek hospodársku aktivitu spojenú s využívaním stavby SMK nerentabilné
a dlhodobo neudržateľné. Podľa znalca W.. E., G.. sú pre využitie stavby SMK optimálne jestvujúce

vstupy. Zamýšľaný vstup v zadnej obvodovej stene by vytvoril prevádzkový koridor, ktorý predĺži cestu
tovaru ku skladom na všetkých podlažiach a v suteréne, čo by pre žalobcu znamenalo nenávratný
ekonomický náklad a to v súvislosti s nákladmi na prípravné práce (statické posúdenie, projektová
dokumentácia stavby) a nákladoch na náročné stavebné práce. Tieto náklady sú pritom neúmernevysoké k otáznej hodnote dosiahnutého cieľa. Otázku vytvorenia, resp. nevytvorenia nového otvoru
v obvodovej stene stavby SMK nemožno posudzovať iba zo statického hľadiska, takýto pohľad by
bol zjednodušený a jednostranný. Vytvorenie otvoru neprinesie efekt vyriešenia problému (za ktorý

zodpovedajú žalovaní), ale ďalšie okruhy problémov. Prístup a napojenie na verejnú komunikačnú sieť
nevzniká len vytvorením technických podmienok pre vstup, ale najmä riešením vlastníckych vzťahov.
Za účelom posúdenia alternatívy č. 2 súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.11.2017 zaviazal
žalovanú stranu na zabezpečenie dohody vlastníkov pozemkov, po ktorých alternatíva č. 2 prechádza.
Napriek tomu, že žalovaní považujú alternatívu č. 2 za najoptimálnejšiu, túto dohodu do rozhodnutia

súdu nezabezpečili. Alternatíva č. 2 prechádza aj po parcele č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXXX,
ktorej vlastník vyjadril jednoznačný nesúhlas s jej využitím ako prístupom k stavbe SMK. Cesta cez
pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva
vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Súdom prvej inštancie favorizovaná
alternatíva č. 2 je niekoľko násobne dlhšou alternatívou v porovnaní s alternatívou č. 1, tzn., že zriadenie
vecného bremena by v tomto prípade zasahovalo do vlastníckych práv spoločnosti HESTA, s.r.o. a

spoločnosti VIRBA, s.r.o. viac ako do vlastníckych práv žalovaných. Rovnako nie je bez významu
stret vlastníckych práv osôb vlastniacich parcelu KN-E č. XXXX/X ako dotknutých osôb v eventuálnom
stavebnom konaní ohľadom stavby novej prístupovej cesty v zmysle alternatívy č. 2. Pripojenie SMK
na pozemnú komunikáciu podľa alternatívy č. 2 nespĺňa ani skutočnosti uvádzané v § 7 a § 8 Vyhlášky
č. 532/2002 Z.z. v súvislosti s pripojením na pozemné komunikácie kapacitne vyhovujúce, spĺňajúce

požiadavky na dopravnú obsluhu, riešenie rozptylovej plochy... Alternatíva č. 2 teda so sebou prináša
nesporneviacnegatívnychdôsledkovaprávnenedoriešenýchnejasnostívporovnanísalternatívouč.1.
V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie a jeho poukazovaním na správanie sa žalobcu, ktoré
vyhodnotil ako rozporné s dobrými mravmi vychádzajúc z fotodokumentácie doloženej žalovanými do
spisu, zdôraznil odvolateľ, že od 1.11.2017 je nehnuteľnosť SMK v nájme spoločnosti CAMERON, s.r.o.

Od momentu odovzdania nehnuteľnosti do nájmu žalobca ani jeho zástupca v areáli nebol a nemá
vedomosť o skutočnostiach uvádzaných žalovanými. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Trebišov
sp.zn. 10C/8/2018 zo 7.3.2018, v ktorom na návrh žalovaného 1/ tamojší súd nariadil neodkladné
opatrenie voči spoločnosti CAMERON, s.r.o. na tom skutkovom základe, ktorý je dokumentovaný
fotografiami, ktoré žalovaný použil aj v tomto konaní. Prečo potom žalovaný 1/ konanie nájomcu pripisuje

na ťarchu žalobcu. Tvrdenie súdu prvej inštancie o nemorálnom správaní žalobcu preto nie je na
mieste a nemá svoje opodstatnenie v skutkových okolnostiach, za ktoré nesie zodpovednosť subjekt
plne odlišný od žalobcu. Na margo tvrdeného porušovania dobrých mravov žalobcom poukazoval na
historický prierez okolností, ktoré viedli k vzniku predmetného sporu a majú svoj základ práve na strane
žalovaných. Nesprávnym rozdelením pôvodnej stavby, novej a starej mraziarenskej kocky, za ktoré nesú

zodpovednosť žalovaní, bol vytvorený stav, kedy príslušenstvo tejto stavby (nakladacia rampa) nebolo
rozdelené podľa toho, ako slúži jednotlivým stavbám, ale bolo pričlenené iba k jednej stavbe. Týmto
konaním bol „umelo“ znemožnený prístup k budove starej mraziarenskej kocky, pretože tento je možný
iba cez nakladaciu rampu. Je preto nevyhnutné z uvedenej nakladacej rampy odčleniť časť rampy, ktorá
je pre účel riadneho užívania SMK nevyhnutná, a preto žalobcovi patrí legitímne právo k jej užívaniu.

7. K odvolaniu žalobcu zaslali žalovaní 1/ a 2/ svoje vyjadrenie, v ktorom navrhli napadnutý rozsudok
potvrdiť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 1/ a
2/ v rozsahu 100 %. Poukazovali na vyhotovené znalecké posudky a odborné vyjadrenia, pričom z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že jedinou vhodnou a optimálnou možnosťou riešenia zriadenia

vecného bremena vzhľadom na znalecký posudok W.. J. č. XX/XXXX, znalecký posudok W.. M. č. XX/
XXXX, ako aj odborné vyjadrenie W.. K. č. XX/XXXX, je zriadenie vecného bremena po vnútropodnikovej
komunikácii označenej ako alternatíva č. 2 v posudku vypracovanom W.. J.. Uvedenú alternatívu
favorizuje znalec z odboru cestná doprava W.. M. a rovnako z odborného vyjadrenia W.. K. vyplýva, že
v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci je najoptimálnejším variantom alternatíva č. 1

a alternatíva č. 2. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dôkazy a posúdil ich vo vzájomných
súvislostiach, pričom v prospech alternatívy č. 2 je navyše aj znalecký posudok W.. T. č. XXX/XXXX,
ktorý ohodnotil hodnotu vecného bremena - alternatíva č. 1, 3 a 4 a alternatívu č. 2 nehodnotil, čo
znamená, že zrejme vecné bremeno po vnútropodnikovej komunikácii by bolo bezodplatné. Vzhľadom
na to, že pri alternatíve č. 2 by bolo vecné bremeno vedené cez pozemky vo vlastníctve spoločnosti

VIRBA, s.r.o. a spoločnosti HESTA, s.r.o., ktoré však žalobca touto žalobou nežaloval, správne uzavrel
prvoinštančný súd, že nebolo možné zriadiť vecné bremeno podľa alternatívy č. 2, keďže vlastníci
pozemkov neboli účastníkmi tohto súdneho konania. Žalobca s alternatívou č. 2 aj v podanom odvolaní
výslovne nesúhlasil namietajúc, že je neuskutočniteľná, pričom poukazoval aj na záver znaleckéhoposudku W.. P. E., G.., že pri vybudovaní otvoru v zadnej obvodovej stene SMK bude možné nakladanie
a vykladanie iba jedného nákladného auta naraz. Žalovaní zdôraznili, že počas celej doby od nariadenia
predbežného opatrenia umožňujúceho prechod žalobcu cez pozemky žalovaných k SMK ani raz svoje

právo nevyužili na riadny výkon podnikateľskej činnosti a vždy sa jednalo o schválnosti zo strany žalobcu
proti žalovaným, resp. účelové parkovanie motorových vozidiel v záujme zablokovať nakladaciu rampu,
obsadenie rampy SBS, vytrhovanie káblov alebo demolácia SMK, uskladňovanie odpadu, siláže a pod.
na nakladacej rampe. Nakladacia rampa je pritom vlastníctvom žalovaného 1/, pričom vstupný otvor do
SMK v prednej časti budovy je len jeden, a preto neobstojí argumentácia žalobcu, že pri vybudovaní

otvoru v zadnej stene SMK bude možné nakladanie a vykladanie iba jedného nákladného auta naraz,
nakoľko tak je tomu aj cez otvor v prednej obvodovej stene SMK.
Pokiaľ ide o nesúhlas spoločnosti VIRBA, s.r.o. s alternatívou č. 2, na ktorý poukazuje žalobca, tento
nesúhlas nebráni žalobcovi podať žalobu o zriadenie vecného bremena proti tejto spoločnosti na
alternatívu č. 2. Rovnako neobstojí tvrdenie žalobcu ohľadne alternatívy č. 2, že ide o alternatívu
dlhšiu oproti alternatíve č. 1, nakoľko ide o alternatívu bezpečnejšiu, neobmedzujúcu vlastnícke právo

žalovaných, čo pri niekoľko metroch dlhšej prístupovej ceste je zanedbateľné, keďže ide o vybudovanú
vnútropodnikovú pozemnú komunikáciu, kde bežne jazdia kamióny aj autobusy.
V súvislosti s fotodokumentáciou predloženou žalovanými poukázali žalovaní na skutočnosť, že od
vydania predbežného opatrenia v roku 2011 využil žalobca právo prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami cez dotknuté pozemky až do novembra 2017 3x, aj to vždy len na účely sťaženia výkonu

podnikateľskej činnosti žalovaných a na účely zamedzenia prístupu k nakladacej rampe. Po obhliadke
na mieste samom konanej dňa 30.11.2017 žalovaní predložili do spisu rozsiahlu fotodokumentáciu
o nekalom konaní žalobcu. Žalovaní vo vyjadrení opäť popísali postup žalobcu, keď dňa 7.12.2017
nákladné motorové vozidlo v sprievode zástupcu žalobcu na pozemok žalovaných priviezlo kontajner
so silážou, ktorý následne zložili pred nakladaciu rampu obsahujúcim siláž a zvieracie exkrementy

(hnoj). Žalobca tak konal účelovo vediac, že žalovaní podnikajú v potravinárskom priemysle. Žalovaní
podrobne popísali doloženú fotodokumentáciu. Zdôraznili, že žalobca sa o vstup do starej mraziarenskej
kocky nestará, tento je rozpadnutý, pričom budovu starej mraziarenskej kocky používa len ako nástroj
proti žalovaným na zamedzenie ich podnikateľskej činnosti a na spôsobovanie škody žalovaným. Z
fotodokumentácie doloženej v spise vyplýva, že žalovaní si museli objednať veľkoobjemový kontajner

od spoločnosti FECUPRAL, s.r.o. a priemyselný odpad navozený a vysypaný na nakladacej rampe
žalobcom museli vypratať na vlastné náklady. Rovnako boli nútení privolať do areálu spoločnosť DDD
Prešov, s.r.o. na vykonanie deratizácie nakladacej rampy a to dňa 11.12.2017, ako aj 14.12.2017.
Žalovaný 1/ vyzýval žalobcu na vypratanie nakladacej rampy a odstránenie kontajnera so silážou, avšak
bezúspešne. Vzhľadom aj na sťažnosti nájomcov nebytových priestorov v areáli žalovaných a hlavne

pasivitu žalobcu, bol žalovaný 1/ nútený odstrániť nebezpečný priemyselný odpad a siláž na vlastné
náklady prostredníctvom spoločnosti FECUPRAL, s.r.o. Žalovaní poukázali aj na fotodokumentáciu z
ďalšieho nezákonného konania žalobcu a obmedzovania žalovaných zo dňa 6.2.2018, kedy žalobca na
nakladaciu rampu vo vlastníctve žalovaného 1/ priviezol kovovú konštrukciu (kontajner) a túto navŕtal
a prizváral do nakladacej rampy, čím ju poškodil, o čom žalovaný podal aj trestné oznámenie. Je

teda zrejmé, že žalobca dlhodobo svoje právo prechodu a prejazdu priznané predbežným opatrením
nevykonával, pričom, keď ho v decembri 2017 začal vykonávať, tak len ľstivo a tak, aby sťažil alebo
úplne zamedzil podnikateľskú činnosť žalovaných a ich nájomcov.
V zmysle vyššie uvedeného aj s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ je zrejmé, že alternatíva č. 1 na
základe vyššie popísaného konania žalobcu vôbec neprichádza do úvahy. Neobstojí tvrdenie žalobcu,

že konštatovanie súdu prvej inštancie o nemorálnom správaní sa žalobcu nie je na mieste, pretože
zodpovednosť za to nesie iný subjekt, teda CAMERON, s.r.o., ktorá je nájomcom priestorov. Súd prvej
inštanciesprávnepoužilpojem„konanieosobysplnomocnenejžalobcom“,ktorýsažalovanýmpreukázal
plnomocenstvom od žalobcu a zároveň I.. L. je aj konateľom spoločnosti CAMERON, s.r.o. Je teda
zrejmé, že táto osoba konala aj ako splnomocnený zástupca žalobcu, nielen ako konateľ nájomcu.

Spoločnosť CAMERON, s.r.o. nikdy nemala v úmysle vykonávať podnikateľskú činnosť v objekte SMK,
ale nájomná zmluva s ňou bola uzavretá len opäť so ľstivým zámerom, aby jej konateľ vyvolával spory a
robil schválnosti a neprávosti žalovaným. Navozenie siláže na nakladaciu rampu, vypaľovanie odpadu
v SMK, dymenie v priestoroch SMK nie je výkon podnikateľskej činnosti, ale len vytváranie schválnosti
proti žalovaným za účelom znemožnenia im výkonu podnikania.

Ohľadne konštatovania žalobcu v odvolaní, že nakladacia rampa je súčasťou stavby SMK, poukázal na
právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. 11C/205/2008-230 zo dňa 11.12.2009, ktorý je v danej
veci res iudicata, pričom z tohto rozsudku vyplýva, že „k nakladacej rampe žalobcovi nesvedčí žiadny
titul nadobudnutia vlastníctva“. Aj zo stanoviska stavebného úradu mesta Prešov zo dňa 23.1.2018vyplýva, že predmetná nakladacia rampa je súčasťou priemyselnej budovy súp. č. XXXXX vo vlastníctve
žalovaného 1/. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že nemôže zriadiť vecné bremeno práva
prechodu cez nakladaciu rampu, teda cez príslušenstvo stavby vo vlastníctve žalovaného 1/, len cez

pozemky, a aj z toho dôvodu je alternatíva č. 1 vylúčená. Žalovaní majú preto za to, že najvhodnejšou
je alternatíva č. 2, teda po vnútropodnikovej komunikácii - pozemku parc. č. XXXX/X, kat. úz. G. vo
vlastníctve HESTA, s.r.o. a pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. G. vo vlastníctve VIRBA, s.r.o., avšak
keďže tieto subjekty nie sú žalované, správne súd žalobu zamietol.

8. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu zaslal žalobca vyjadrenie, v ktorom poukázal na svoje vyjadrenia
v odvolaní. Nestotožňoval sa so skutočnosťami uvedenými žalovanými v ich vyjadrení a trval na
podanom odvolaní a jeho dôvodoch v celom rozsahu.

9. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli prakticky tie isté skutočnosti ako v
pôvodnom vyjadrení k odvolaniu.

10. Krajský súd v G.e ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

12. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola sústredená na tvrdenia o nesprávnom právnom
posúdení a nesprávnom zistení skutkového stavu veci a tiež nevykonanie navrhnutých dôkazov
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie

je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie NS SR zo 14.9.2011
sp.zn. 3Cdo/204/2009).

16. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje

na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, žev tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a
zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené

(porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 6MCdo/1/2010).

17. V danom prípade má odvolací súd za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho vyhodnotenia vo
veci vykonaného dokazovania a rovnako aj správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie

sa správne vysporiadal so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi, a to s každým dôkazom jednotlivo
a so všetkými dôkazmi vo vzájomných súvislostiach. Prvoinštančný súd správne posúdil a vyhodnotil
všetky vo veci vykonané znalecké posudky, ako aj správanie sa žalobcu, vrátane jeho ostatného
konania odporujúceho dobrým mravom. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie aj riadne a v úplnosti odôvodnil.

18. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani

c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

19. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa § 151n ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však
vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

21. Podľa § 151o ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo

aj ďalším osobám.
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

22. Podľa § 151p ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad
do katastra nehnuteľností.
Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej
osobyaleboprospešnejšiemuužívaniujejnehnuteľnosti;prechodnounemožnosťouvýkonuprávavecné

bremeno nezaniká.
Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže
súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenupomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného
plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej

smrťou alebo zánikom.

23. Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci v prospech iného
subjektu.Subjektmiprávnehovzťahuvecnéhobremenamôžubyťtakfyzické,akoajprávnickéosoby.Na
jednejstranepritomvystupujesubjektpovinnostizaťaženývecnýmbremenomanastranedruhejsubjekt

oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie pôsobí. Spôsoby vzniku vecných bremien sú ustanovené
v Občianskom zákonníku v § 151o na základe tam uvedených taxatívne vypočítaných spôsobov. Zánik
vecných bremien spôsobujú v podstate obdobné skutočnosti, s akými sa spája ich vznik s výnimkou
tých, ktoré sú typické iba pre vznik vecných bremien (napr. vydržanie).

24. Žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena práva cesty k stavbe, ktorá je v jeho vlastníctve

- stará mraziarenská kocka súp. č. XXXXX postavenej na parcele č. XXXX/XX zapísanej na LV č.
XXXXX, kat. úz. G.. Žalovaný 1/ je vedený ako vlastník pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, kat.
úz. G. a žalovaný 2/ pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. G.. V konaní bol súdom prvej
inštancie ustanovený znalec W.. I. J., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom vypracoval
4 alternatívy prístupu vlastníka stavby po okolitých nehnuteľnostiach. Žalobca sa v priebehu konania,

ako aj v odvolaní dožadoval zriadenia vecného bremena podľa alternatívy č. 1 znaleckého posudku
W.. J. s odôvodnením, že ide o najracionálnejšiu voľbu prístupu k starej mraziarenskej kocke, pretože
tak bol celý areál bývalých Československých chladiarní a mraziarní od počiatku projektovaný. Podľa
žalobcu táto alternatíva nevyžaduje žiadne stavebné úpravy, jedine logickú koordináciu s ostatnými
prevádzkovateľmi v areáli. S alternatívou č. 2 v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX ako s možným

prístupom k starej mraziarenskej kocke výslovne nesúhlasil v priebehu celého konania a zdôraznil
to aj v odvolaní. Mal za to, že s poukazom na zásadu proporcionality je táto alternatíva vo vzťahu
k alternatíve č. 1 neekonomická a právne neuskutočniteľná. Znamená pre žalobcu neporovnateľné
vstupné náklady v dôsledku nutnosti vytvorenia stavebného otvoru v zadnej obvodovej stene stavby
starej mraziarenskej kocky. S vybudovaním tohto otvoru je však späté ekonomické hľadisko v nákladoch

na prípravné práce a v nákladoch na náročné stavebné práce. Tieto náklady sú však neúmerne vysoké
k otáznej hodnote dosiahnutého cieľa. Navyše alternatíva č. 2 prechádza po parcele č. XXXX/XX, ktorej
vlastník - spoločnosť VIRBA, s.r.o. vyjadril jednoznačný nesúhlas s jej využitím ako prístupom k stavbe
starej mraziarenskej kocky.

25. Žalovaní 1/ a 2/ však s alternatívou č. 1 nesúhlasili poukazujúc na správanie sa žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi a na skutočnosť, že žalobca sa môže k svojej nehnuteľnosti dostať aj iným spôsobom
podľaostatnýchalternatív,avšakspoukazomnavykonanédokazovanievzhľadomnaznaleckýposudok
W.. J., znalecký posudok W.. M. č. X/XXXX, ako aj odborné vyjadrenie W.. K. č. XX/XXXX je podľa ich
názoru jedinou vhodnou a optimálnou možnosťou riešenia zriadenia vecného bremena jeho zriadenie

po vnútropodnikovej komunikácii označenej ako alternatíva č. 2.

26. Cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená
tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky
účel. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 OZ je potrebné dbať na to, aby právo

vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Pri existencii viacerých približne rovnocenných
variánt by mala byť zvolená tá, ktorá umožňuje užívať cestu s menšími ťažkosťami, pričom je na úvahe
súdu, aby určil najprimeranejšiu variantu vedenia cesty. Pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynie, že
najprimeranejšou variantou je vedenie cesty cez pozemky iného vlastníka ako žalovaných, nie je možné
žalobe vyhovieť.

27. Prvoinštančný súd po rozsiahlom znaleckom dokazovaní uzavrel, že zabezpečenie prístupu k stavbe
žalobcu je možné aj iným ako presadzovaným spôsobom podľa varianty č. 1 a podľa názoru súdu
prvej inštancie aj účelnejším, hospodárnejším a menej obmedzujúcim vlastníka dotknutých pozemkov.
Podľa záveru súdu prvej inštancie najvhodnejšou a najmenej obmedzujúcou variantou je alternatíva

č. 2 vedúca po vnútropodnikovej komunikácii, avšak okrem pozemkov žalovaných aj po pozemkoch
spoločnosti HESTA, s.r.o. a spoločnosti VIRBA, s.r.o. Ani po vyslovenom predbežnom právnom názore
súdu prvej inštancie žalobca nerozšíril okruh žalovaných a trval len na alternatíve č. 1.28. Aj podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, znalecký
posudok W.. J. a predovšetkým znalecký posudok W.. M., znalca z odboru cestná doprava, ako aj z
odborného vyjadrenia W.. K. v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci je alternatíva

č. 1 z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a z hľadiska dopravnej situácie v danom
areáli najrizikovejšou. Ak aj žalobca tvrdí, že alternatíva č. 1 vyžaduje jedine logickú koordináciu
s ostatnými prevádzkovateľmi v areáli a psychosociálne riziká vznikajú výlučne v dôsledku zlého
plánovania organizácie a riadenia práce, odvolací súd poukazuje na správne konštatovanie a závery
súdu prvej inštancie a vzhľadom na postoj žalobcu a spôsob, akým využíval právo prechodu a prejazdu

cez dotknuté pozemky v zmysle vydaného predbežného opatrenia, ktorý je zdokumentovaný v spise, sa
odvolací súd prikláňa ku konštatovaniu a záveru súdu prvej inštancie, že ide o zneužitie výkonu práva
v rozpore s dobrými mravmi s úmyslom spôsobiť žalovaným ujmu.

29. Neobstojí v tejto súvislosti tvrdenie žalobcu, že išlo o odlišný subjekt, a to spoločnosť CAMERON,
s.r.o., ktorá má budovu starej mraziarenskej kocky v nájme od žalobcu od 1.11.2017, pričom na

návrh žalovaného 1/ bolo Okresným súdom Trebišov pod sp.zn. 10C/8/2018 nariadené neodkladné
opatrenie voči spoločnosti CAMERON, s.r.o. ako nájomcovi na základe fotodokumentácie, ktorú
žalovaní použili aj v tomto konaní. Konateľom spoločnosti CAMERON, s.r.o. je I.. L., pričom súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku použil pojem „konanie nájomcu starej mraziarenskej kocky I.. L.a“
a rovnako aj pojem „konanie osoby splnomocnenej žalobcom“, nakoľko I.. L. sa preukázal žalovaným

plnomocenstvom od žalobcu. Z toho teda vyplýva, že I.. L. konal nielen ako konateľ nájomcu, ale aj
ako splnomocnený zástupca žalobcu. Navozenie siláže na nakladaciu rampu, vypaľovanie odpadu v
starej mraziarenskej kocke, navŕtanie a prizváranie kovovej konštrukcie do nakladacej rampy aj podľa
názoru odvolacieho súdu nemožno posudzovať ako riadny výkon podnikateľskej činnosti, ale o účelové
konanie žalobcu v snahe zamedziť podnikateľskú činnosť žalovaných 1/ a 2/, resp. znemožnenie výkonu

podnikania žalovaným 1/ a 2/.

30. Naviac s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu G. č.k. 11C/205/2008-230 zo dňa
11.12.2009, ako aj stanovisko Stavebného úradu mesta G. zo dňa 23.1.2018 predmetná nakladacia
rampa je súčasťou priemyselnej budovy súp. č. XXXXX vo vlastníctve žalovaného 1/ a žalobcovi k tejto

rampe nesvedčí žiaden titul nadobudnutia vlastníctva. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že
vecné bremeno práva prechodu cez nakladaciu rampu nie je možné zriadiť, pretože ide o príslušenstvo
stavby vo vlastníctve žalovaného 1/ a vecné bremeno práva prechodu je možné zriaďovať len cez
pozemky, a preto aj z tohto dôvodu je použitie alternatívy č. 1 vylúčené. S týmto záverom odvolací súd
súhlasí.

31. Nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že alternatívu č. 1 vylúčili aj znalci W.. M. a W.. K. a s
poukazom na postoj žalobcu v priebehu konania v snahe znemožniť žalovaným výkon v podnikateľskej
činnosti, keď medzi stranami sporu dochádza ku konfliktom, podávajú na seba trestné oznámenia,
prípadná dohoda, resp. „logická koordinácia s ostatnými prevádzkovateľmi v areáli“ v tomto čase a

v danej situácii ako alternatíva č. 1 neprichádza do úvahy a ako najvhodnejšia sa javí alternatíva č.
2 znaleckého posudku W.. J.. Keďže táto alternatíva uvažuje s vedením cesty cez pozemky iných
vlastníkov ako žalovaných 1/ a 2/, nebolo možné žalobe vyhovieť, a preto správne postupoval súd prvej
inštancie, keď žalobu zamietol.

32. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania, keď neúspešného žalobcu zaviazal na
náhradutrovkonaniaúspešnýmžalovaným1/a2/vplnomrozsahu(vrátanevšetkýchtrov,ktorézaviazal
zaplatiť - nahradiť neúspešného žalobcu) a vrátane správneho výroku, keď ex offo zrušil predbežné
opatrenie vydané dňa 5.12.2011. Výroky V. a VI. rozsudku, ktorými bol zamietnutý návrh žalovaných

1/ a 2/ na zrušenie predbežného opatrenia a návrh žalovaného 1/ na nariadenie neodkladného
opatrenia odvolaním napadnuté neboli, preto ich odvolací súd nepodrobil prieskumu a tieto nadobudli
právoplatnosť.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/, ktorí podali vyjadrenia v odvolacom konaní
bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi, pričom
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).