Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114241415
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114241415.14

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:
N. T., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W. XX, XXX XX D., právne zastúpený GARANT PARTNER legal s.r.o.,
so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: Slovenský rybársky
zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, 010 55 Žilina, IČO: 00 178 209, právne zastúpený JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, za účasti

intervenientov na strane žalovaného: X. S.. K. J., D. C. XXX/XX, XXX XX T., 2. C. Š., R.. XX.XX.XXXX,
D. K. XX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24,
921 01 Piešťany, IČO: 42 399 131, 3. Š. A., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž. XX, XXX XX I., právne zastúpený
JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 42 399 131, 4.
X. V., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XX, XXX XX I. Ľ., 5. K.. K.. Š. D., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. XX, XXX XX
W., právne zastúpený JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany,

IČO: 42 399 131, 6. W.. K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. X. X, XXX XX, 7. X.. N. T., R.. XX.XX.XXXX, D. C.
XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921
01 Piešťany, IČO: 42 399 131, 8. X.. N. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, XXX XX D., právne zastúpený
JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 42 399 131, 9.
A. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. I. H. XX, právne zastúpený JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom
Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 42 399 131, 10. X. K., R.. XX.XX.XXXX, D. B.. X. K. XXX/X,

XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01
Piešťany, IČO: 42 399 131, 11. X.. I. S.J., R.. XX.XX.XXXX, D. A.. O.. Š. XXX/XX, XXX XX Q. H., právne
zastúpený JUDr. Pavol Kollár, LL.M., advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 42
399 131, o zrušenie rozhodnutí snemu Slovenského rybárskeho zväzu

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Intervenientom sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobným návrhom zo dňa 22.12.2014, doručený súdu 29.12.2014, sa pôvodne domáhal
zrušenia rozhodnutí snemu Slovenského rybárskeho zväzu s návrhom na pozastavenie výkonu

napadnutých rozhodnutí a alternatívne o určenie neplatnosti volieb Slovenského rybárskeho zväzu.
Následne po výzve súdu žalobca upravil žalobný návrh tak, že sa domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd rozhodnutia snemu Slovenského rybárskeho zväzu o voľbe členov kontrolnej komisie,
rady, tajomníka a prezidenta Slovenského rybárskeho zväzu zo dňa 29.11.2014 zrušuje. Zároveň si
uplatnil trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 29.11.2014 sa konalo zasadnutie M.. Snemu
žalovaného, kde došlo k zvoleniu nových členov kontrolnej komisie, nového tajomníka, prezidenta

a členov rady Slovenského rybárskeho zväzu, pričom žalobca bol kandidátom do kontrolnej komisie
Slovenského rybárskeho zväzu. Nakoľko nebol zvolený za člena tohto orgánu, má právny záujem naposúdení súladu volieb do tohto orgánu so stanovami Slovenského rybárskeho zväzu. Žalobca má
za to, že podľa stanov žalovaného a volebného poriadku M.. Snemu žalovaného rozhodnutie snemu
o voľbách neboli v súlade s danými stanovami a volebným poriadkom. Spolu so žalobným návrhom

predložilStanovySlovenskéhorybárskehozväzu,volebnýporiadokM..SnemuSlovenskéhorybárskeho
zväzu a následne spolu s doplnením a úpravou žaloby predložil zápisnicu o priebehu a výsledku volieb
funkcionárov a orgánov žalovaného, informatívny výpis z evidencie združení a notársku zápisnicu R.
XXXXX/XXXX.

2. V priebehu konania žalovaný navrhol vstup do konania vedľajších účastníkov na strane žalovaného, a
to všetko za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca vyslovil nesúhlas s ich vstupom, pričom
následne bolo súdu oznámené od niektorých navrhovaných vedľajších účastníkov, že nesúhlasia so
vstupom do konania ako vedľajší účastníci. Súd uznesením zamietol návrh žalovaného na pristúpenie
vedľajších účastníkov do konania na strane žalovaného, a to uznesením zo dňa 20.04.2016, pričom toto
uznesenie bolo napadnuté odvolaním a krajským súdom bolo napadnuté uznesenie zrušené a vrátené

na ďalšie konanie. Následne do konania vstúpilo 11 intervenientov na strane žalovaného, niektorí z nich
aj právne zastúpení.

3. Následne po vykonaní všetkých nevyhnutných procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania
súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetky strany v konaní spolu s intervenientmi a právnymi

zástupcami a vykonal dokazovanie, a to: výsluchom strán v konaní, vyjadrením sa právnych zástupcov
stránvkonaní,akoajintervenientovaichprávnehozástupcu,akoajvýsluchomsvedkovaoboznámením
sa s listinami obsiahnutými v spise, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalovaný je občianskym združením s právnou subjektivitou zaregistrovanou v zmysle zákona č.

83/1990Zb.ozdružovaníobčanov,atonaMinisterstvevnútraSRakoobčianskezdruženiespotvrdenou
činnosťou od 06.08.1990. Uvedené vyplýva z informatívneho výpisu z evidencie združení.

5. Súd mal nepochybne zistené, že dňa 29.11.2014 sa konalo zasadnutie M.. Snemu žalovaného,
na ktorom došlo k zvoleniu nových členov kontrolnej komisie, tajomníka, prezidenta a členov rady

Slovenského rybárskeho zväzu (ďalej len SRZ). Súdu bola predložená zápisnica o priebehu a výsledku
volieb funkcionárov a orgánov SRZ na M.. Sneme SRZ konanom dňa 29.11.2014 v H. I. spolu s prílohou
č. 1 k zápisnici a s prílohou č. 2, ako aj notárska zápisnica R. XXXXX/XXXX napísaná na Notárskom
úrade v Q. dňa 09.12.2014 notárom S.. K. S. ako osvedčenie o právne významnej skutočnosti. Notár
danou notárskou zápisnicou osvedčil priebeh M.. Snemu Slovenského rybárskeho zväzu.

6. Žalobca uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1 zákona o združovaní je možné požiadať okresný súd
o preskúmanie rozhodnutia združenia, pričom snem je vrcholným orgánom žalovaného a stanovy
žalovaného neumožňujú voči jeho rozhodnutiam podať opravné prostriedky. Preto má za to, že je daný
naliehavý právny záujem vyplývajúci priamo zo zákonných ustanovení zákona o združovaní. Uviedol,

že bol kandidátom do kontrolnej komisie SRZ, avšak nebol zvolený do tohto orgánu, pričom voľby,
a teda rozhodnutie snemu o voľbách považuje za rozhodnutie v nesúlade so stanovami a volebným
poriadkom. Žalobca má za to, že okrem pasívneho volebného práva bolo porušené aj jeho aktívne
volebné právo tým, že mu bolo znemožnené ho uplatniť vo vzťahu k Slovenskému rybárskemu zväzu
v súlade so zákonom, stanovami a internými predpismi SRZ a spôsob, akým prebehli voľby, zasiahlo

do individuálnych práv žalobcu ako člena oprávneného hlasovať a bez rozhodnutia o určení neplatnosti
volieb, ostáva jeho aktívne uplatnenie ohrozené a neisté. Tento nesúlad zdôvodnil tým, že podľa stanov
žalovaného snem volí v samostatných voľbách tajomníka a prezidenta SRZ a členov kontrolnej komisie
a rady volí snem v oddelených voľbách podľa krajov. Nakoľko voľby členov rady a kontrolnej komisie
sa neuskutočňovali oddelene podľa jeho tvrdenia, ale spolu s voľbami prezidenta a tajomníka, bolo

toto ustanovenie stanov porušené. Taktiež mal za to, že aj napriek tomu, že voľby v zmysle volebného
poriadku sa uskutočňujú tajným hlasovaním, pred druhým kolom voľby tajomníka a prezidenta volebná
komisia rozdala aj hlasovacie lístky pre voľbu členov rady a kontrolnej komisie žalovaného a delegáti
chodili s hlasovacími lístkami cca 2 hodiny po priestoroch hotela a spoločne ich kontrolovali a krúžkovali.
Teda má za to, že voľby sa neuskutočnili tajnou formou hlasovania. Zároveň tvrdí, že voľby prebiehali

vyše dvoch hodín, pričom podľa volebného poriadku voľby prebiehajú tak, že delegát vhodí upravené
volebné lístky do volebnej komisie osobne v čase do 30 minút od vyhlásenia začiatku volieb. Taktiež
poukázal, že volebnej komisii chýbajú hlasovacie lístky, keďže napr. v R. kraji je konštatované, že bolo
odovzdaných, nie prevzatých, 30 lístkov, avšak v zápisnici nesedia tieto počty. Na základe toho sadomáhal, aby súd rozhodnutie Snemu Slovenského rybárskeho zväzu o voľbe členov kontrolnej komisie,
rady, tajomníka a prezidenta Slovenského rybárskeho zväzu zo dňa 29.11.2014 zrušil.

7. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.Podľa§15ods.1zákonač.83/1990Zb.vznenído30.06.2016akčlenzdruženiapovažujerozhodnutie
niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za
nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr
však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona už nie je možné domáhať
sa nároku žalobcom, pretože toto zákonné ustanovenie bolo zrušené s účinnosťou od 01.07.2016 a
neobsahovalo žiadne prechodné ustanovenie k zmenám účinným od 01.07.2016, súd poznamenáva,
že dané ustanovenie nemá vplyv na toto konanie, pretože hoci bolo toto ustanovenie zrušené, ide o
procesnú normu, ktorá upravovala príslušnosť súdu v prípade preskúmavania rozhodnutia orgánu ako

individuálneho správneho aktu, pričom žaloba bola zároveň podaná za účinnosti O.s.p. a súd posúdil,
že príslušnosť súdu je daná aj napriek zrušeniu § 15 od 01.07.2016, nakoľko ako z nižšie uvedeného
odôvodnenia vyplýva, nejde o rozhodnutie niektorého z orgánov žalovaného, nejde teda o individuálny
správny akt, preto nejde o preskúmavanie rozhodnutia, na čo by bol príslušný krajský súd.

10. Ust. § 137 CSP zakotvuje pozitívno-právne členenie súkromno-právnych žalôb na viaceré druhy,
pričom ust. § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromno-právna žaloba,
teda v § 137 neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného
práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia
neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie existencie, či neexistencie práva, či

právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú v § 137 nepomenovanú súkromno-právnu žalobu,
je rozlišovacím kritériom žalobný návrh, teda petit neuvedený v § 137 a zároveň aj právny dôvod
tvrdeného práva. Častým znakom týchto žalôb je to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na ich základe
má konštitutívne účinky. Význam ust. § 137 nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov
žalôb), ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky

prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo
nie je, je naliehavý právny záujem. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať
z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, inak je takáto žaloba neprípustná. V niektorých
prípadoch hmotné právo pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, prípadne
neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je podobné právnemu úkonu (dražba,

rozhodnutie valného zhromaždenia, atď.). Takými žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručeným obmedzením atď.

11. V zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov majú občania právo slobodne sa združovať,
pričom za účelom naplnenia tohto Ústavou garantovaného práva v zmysle čl. 29 Ústavy SR môžu v

zmysle § 2 ods. 1 zákona zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia,
ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. Občianske združenie je právnickou osobou, ktorá
vzniká registráciou na Ministerstve vnútra SR, ku ktorej je potrebné, aby členovia prípravného výboru
spolu s návrhom na registráciu pripojili stanovy občianskeho združenia. Práve v stanovách musí byť
okrem názvu, sídla a cieľov a činnosti združenia špecifikované, aké sú orgány občianskeho združenia,

spôsob ich vytvárania a určenia orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia a tiež
zásady hospodárenia občianskeho združenia. Len čo občianske združenie vznikne, orgány združenia
začínajú prijímať v mene združenia rozhodnutia, ktoré môžu zaväzovať jednak iné orgány združenia,
napr. zhromaždenie všetkých členov vo vzťahu k štatutárnemu zástupcovi združenia, členov združenia,
ako aj združenie samotné vo vzťahu k tretím osobám. Práve vzhľadom na to, že orgány združenia majú

právo prijímať rôzne rozhodnutia, zakotvil zákonodarca, pôvodne v § 15 ods. 1 zákona, oprávnenie pre
člena združenia, ktorý považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nie je možné
podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo za odporujúce stanovám, aby v lehote do30 dní odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od prijatia tohto
rozhodnutia, požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

12. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zákon celkom jednoznačne definuje podmienky, za
splnenia ktorých sa člen občianskeho združenia môže s návrhom na preskúmanie rozhodnutia orgánov
občianskeho združenia obrátiť na súd. Tieto podmienky by sa však dali zhrnúť nasledovne: 1. musí
existovať rozhodnutie orgánu občianskeho združenia, proti ktorému stanovy neumožňujú podať opravný
prostriedok, teda predmetné rozhodnutie nemôže v zmysle stanov preskúmať orgán občianskeho

združenia, 2. takéto rozhodnutie musí odporovať buď stanovám alebo musí byť v rozpore so zákonom,
3. návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, kedy sa člen združenia o takomto rozhodnutí dozvedel,
najneskôr však do 6 mesiacov od jeho prijatia. Táto lehota je prekluzívna a súd na ňu musí prihliadať
ex offo a nie je možné ju za žiadnych okolností predĺžiť. S poukazom na zaužívanú súdnu prax, či už
Najvyššieho súdu SR alebo s poukazom na českú judikatúru, je zrejmé, že člen združenia, ktorý sa
bude pred súdom v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona domáhať preskúmania rozhodnutia orgánov

občianskeho združenia, bude žalobu formulovať ako určovaciu s cieľom, aby súd určil, že konkrétne
rozhodnutie je neplatné. Je však otázne, či sa môže člen združenia obrátiť na súd s návrhom na
preskúmanie akéhokoľvek rozhodnutia.

13. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, predmetná žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý pre určovaciu žalobu vyžadoval v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny
záujem. Zároveň bola podaná za účinnosti § 15 zák.č. 83/1990 Zb. a účinky úkonov za OSP vykonaných
zostávajú zachované a bol by šikanózny výklad zákona, keby sa na žalobu neprihliadalo aj v zmysle
§ 15. Teda hoci žalobca uvádzal § 15, teda preskúmanie rozhodnutia, jednoznačne ide o určovaciu
žalobu podľa § 137 CSP (viď bod 10 tohto odôvodnenia), pričom nejde o rozhodnutie ako individuálny

správny akt. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu v danom prípade, naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vyplýva priamo z § 15 ods. 1 citovaného zákona účinného do 30.06.2016. Takýto
názor je aj potvrdený rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, a to v rozsudku z 26.11.2009 vo veci
sp.zn. 3Obdo/27/2008, kde bol vyjadrený záver, že v prípade žalôb podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona
naliehavý právny záujem vyplýva priamo z tohto ustanovenia a nie je potrebné ho v súdnom konaní

preukazovať.

14. Vyššie uvedené závery ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu vyplývajúceho členovi
občianskeho združenia priamo zo zákona bez nutnosti jeho preukazovania v konaní pred súdom však
majú zásadný dopad pre právnu aplikačnú prax. Pretože mohlo by sa stať, že člen združenia by sa

mohol na súd obracať v prípade každého rozhodnutia prijatého ktorýmkoľvek orgánom združenia. Je
zrejmé, že členovia združenia nie sú právnici, resp. nie všetci. Stanovy združenia nemusia pamätať
na každú jednotlivú situáciu a vzťahy medzi členmi združenia sú dynamické a môžu sa vyvíjať rôznym
smerom a členovia združení by tak mohli postupom podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona zneužívať
právnu úpravu a k súdu pristupovať s návrhmi bez relevantného dopadu na právne vzťahy účastníkov

konania. Dokonca by mohlo ísť aj o zneužívanie práva. Práve s ohľadom na uvedené treba poukázať
na rozhodovaciu prax českého Najvyššieho súdu, ako aj českého Ústavného súdu. V danej veci je
potrebnédodať,žeaždo01.01.2014malaSlovenskárepublikaaČeskárepublikaveľmipodobnúprávnu
úpravu obsiahnutú v zákone č. 83/1990 Zb. Aby súdy neboli zahltené nezmyselnými žalobami členov
občianskychzdruženípodľa§15ods.1zákona,NajvyššísúdČRjudikovalvrozsudkuzodňa14.09.2011

vo veci sp.zn. 28Cdo 2304/2011, že za rozhodnutie orgánov občianskeho združenia podľa § 15 ods.
1 zákona nemožno bez ďalšieho považovať akékoľvek rozhodnutia prijaté pri činnosti združenia. Ak
sa má člen združenia oprávnene domáhať súdnej ochrany proti nemu, je predovšetkým potrebné, aby
takéto rozhodnutie zasiahlo do jeho práv; intenzitu takého zásahu je nutné posudzovať zdržanlivo so
zreteľom ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Predmetné rozhodnutie nadväzuje na predchádzajúcu

judikatúru Najvyššieho súdu ČR (napr. rozsudok zo dňa 19.11.2008 vo veci sp.zn. 28Cdo/2306/2008), v
ktorom súd konštatoval, že právomoc súdu k prieskumu rozhodnutia orgánov občianskych združení na
základe určovacej žaloby člena je vo všeobecnej rovine daná. Ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona však
treba vykladať reštriktívnym spôsobom z hľadiska povahy veci i okruhu osôb, ktoré sa môžu oprávnene
dovolávať súdnej ochrany. Súd v predmetnom rozsudku rovnako stanovil kritéria oprávnenosti žaloby,

ktorými sú okrem protiprávnosti rozhodnutia orgánov občianskeho združenia aj osobnostná alebo
materiálna ujma, ktorú utrpel člen združenia, vyčerpanie prípadných interných zmierlivých prostriedkov,
spoločenský záujem na prejednanie veci, a to všetko pri dostatočne vysokom stupni intenzity naplnenia
týchto kritérií. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 12.10.2011vo veci sp.zn. 28Cdo/2094/2011, v ktorom súd konštatoval, že ak dôjde k významnému zásahu
do práv člena občianskeho združenia, nesmie byť jeho ochrana redukovaná. Pri minimálnom, málo
intenzívnom konflikte rozhodnutia orgánov občianskeho združenia s čiastkovým členským právom však

člen musí vziať do úvahy skutočnosť, že do združenia vstúpil dobrovoľne a že súčasťou vnútrospolkovej
demokracie je tiež podrobenie sa rozhodnutiam spolkového orgánu. Dá sa povedať, že spolkový život
rozhodne nie je možné podrobiť ingerencii súdov v prehnanom rozsahu. Takouto ochranou člena voči
spolku by sa narušovala spolková autonómia a žiaduci demokratizmus vnútorných vzťahov, schopností
ich autoregulácie a kultivácie. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí českého Najvyššieho súdu možno

zhrnúť kritériá odôvodnenosti podania návrhu na prieskum rozhodnutia orgánov občianskeho združenia,
a ktoré uviedol, že treba splniť popri kritériách, ktoré už boli vyššie uvedené aj kritériá ako je vyčerpanie
prípadných interných zmierovacích prostriedkov, spoločenský záujem na prejednanie veci a osobnostná
alebo materiálna ujma, ktorú člen združenia utrpel. A samozrejme každé z týchto kritérií musí dosahovať
dostatočne vysoký stupeň intenzity (28Cdo/2094/2011...) Súd poukazuje, že je nepochybné, že vecne
príslušným na prejednanie danej veci je okresný súd.

15. Je nesporné, že v zmysle § 15 cit.zák. žalobca sa má domáhať určovacou žalobou neplatnosti
rozhodnutia. Hoci žalobca v tomto konaní sa domáhal zrušenia, z obsahu žaloby je zrejmé, čoho sa
domáha a súd nie je viazaný štylizáciou petitu, pričom treba podotknúť, že účinok zrušenia, či určenia
neplatnosti, je v podstate rovnaký. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca sa domáha

svojho nároku žalobou v zmysle § 137 CSP, a to konkrétne v zmysle § 137 d) CSP, pričom na prejednanie
danej žaloby nemá vplyv zrušenie § 15 citovaného zákona od 01.07.2016.

16. Súd poukazuje na to, že aj keď petit, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia, nie je úplne
v súlade s § 137 d) CSP (s poukazom na štylizáciu petitu), súd zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o

preskúmanie individuálneho správneho aktu, na ktorý by bolo možné aplikovať Správny súdny poriadok,
pretože nejde o individuálny správny akt, ale ide o určovaciu žalobu, pre ktorú sa aplikuje Civilný sporový
poriadok, a to s poukazom na vyššie uvedenú zaužívanú súdnu prax.

17. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že zákon o združení bol novelizovaný a § 15 z

citovaného zákona bol od 01.07., resp. k 30.06.2016, zrušený, a preto má za to, že nie je daná právomoc
súdu. Súd však v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že daná zmena zákona nemá vplyv na
predmetné konanie, nakoľko daným ustanovením došlo k zmene právomoci z okresného súdu na
krajský súd, avšak pre konania, predmetom ktorých je preskúmavanie rozhodnutia. Súd však v tejto
súvislosti opätovne zdôrazňuje, že hoci žalobca podával žalobu s poukazom na § 15 citovaného zákona,

súd poukazuje na to, že rozhodnutie, ktoré požaduje zrušiť, nie je individuálnym správnym aktom,
nejde o rozhodnutie orgánu žalovaného - Slovenského rybárskeho zväzu. Teda nejde o preskúmavanie
rozhodnutia súdom. Preto nie je možné aplikovať Správny súdny poriadok, a to všetko s poukazom na
zaužívanú súdnu prax a z toho vyplýva, že je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže ide o určovaciu
žalobuvzmysleCSP(§137d).Krajskýsúdbybolpríslušnýlenvprípade,kebyišlooindividuálnysprávny

akt, teda o rozhodnutie orgánu Slovenského rybárskeho zväzu. Teda neprihliada sa ani na dodržanie
lehoty v zmysle § 15 cit.zák. Predmetom konania je výlučne len skúmať dôvody neplatnosti volieb, avšak
voľby nie sú rozhodnutím orgánu, či Snemu.

18. Podľa Stanov SRZ z decembra 2003, § 6, vyplývajú práva členov zväzu, medzi ktoré patrí aj voliť

a byť volený do všetkých orgánov zväzu. Toto právo sa netýka pridružených členov SRZ. Podľa § 17
daných stanov kontrolná komisia sa skladá z predsedu a dvoch až štyroch členov zvolených na členskej
schôdzi alebo konferencii. Podľa § 19 stanov ústrednými orgánmi zväzu sú snem, rada, prezídium rady,
kontrolná komisia zväzu. Podľa § 20 stanov snem volí tajným hlasovaním v samostatných voľbách
prezidenta a tajomníka, volí 32 členov rady tak, že v oddelených voľbách podľa krajov zvolia delegáti

za príslušný kraj štyroch členov rady a dvoch náhradníkov. Zároveň volí osem členov kontrolnej komisie
a šestnásť náhradníkov v oddelených voľbách podľa krajov po jednom členovi za každý kraj. Podľa
§ 23 snemu kontrolná komisia SRZ má deväť členov. Členov volí snem na obdobie 4 rokov tak, že v
oddelených voľbách podľa krajov zvolia delegáti za príslušný kraj jedného člena a dvoch náhradníkov.

19. Podľa bodu 1 volebného poriadku M.. Snemu SRZ voliť môžu len delegáti snemu. Voľby sa
uskutočňujú tajným hlasovaním. Podľa bodu 2 volebného poriadku členov rady SRZ volia delegáti
snemu v oddelených voľbách podľa krajov v súlade s územno-správnym členením SR. Zvolení sú tí
štyria kandidáti, ktorí v tajných voľbách získali najvyšší počet hlasov delegátov z príslušného kraja.Podľa bodu 3 volebného poriadku pravidlá pre voľbu členov kontrolnej komisie SRZ platí, že členov
volia delegáti v oddelených voľbách podľa krajov v súlade s územno-právnym členením SR, pričom z
daných pravidiel vyplýva, že ide o tajné voľby. Podľa bodu 4 volebného poriadku sú stanovené pravidlá

pre voľbu prezidenta a tajomníka SRZ, ktorých volia delegáti v samostatných tajných voľbách a v čl.
5 volebného poriadku je stanovený priebeh volieb a spôsob spočítavania hlasov, z ktorého vyplýva,
že každý delegát vhodí upravené volebné lístky do volebnej schránky osobne, v čase do 30 minút od
vyhlásenia začiatku volieb. Presný čas začiatku a ukončenia volieb určí predsedajúci snemu. Predseda
volebnej komisie po uplynutí tohto času vyhlási tajné voľby za skončené a s členmi volebnej komisie sa

odoberie do miestnosti určenej pre volebnú komisiu. Volebná komisia spočíta zo záznamov mandátovej
komisie počet vydaných hlasovacích lístkov a zistí, či sa prezentovala nadpolovičná väčšina delegátov
snemu, ako aj nadpolovičná väčšina delegátov za jednotlivé kraje. Po ukončení spočítavania hlasov pre
voľbu prezidenta, tajomníka, členov rady a ich náhradníkov, členov kontrolnej komisie, ich náhradníkov
zapíše predseda volebnej komisie výsledky volieb do zápisnice. Po ukončení spočítavania hlasov uloží
predseda komisie hlasovacie lístky do obálok a zapečatí ich. Zápisnicu o priebehu a výsledku volieb

podpisujú všetci členovia komisie. Predseda komisie prednesie snemu zápisnicu z volieb s prípadnými
výhradami členov komisie. O druhom a ďalších kolách tajných a verejných volieb sa spisuje príloha k
zápisnici.

20. ODDELENOSŤ VOLIEB - Žalobca tvrdil, že bola porušená podmienka oddelenosti volieb a má za to,

že nie je vôbec prípustné, aby voľby členov kontrolnej komisie a voľby členov rady, mohli prebiehať za
jednotlivé kraje spoločne. To, že došlo k spojeniu volieb, dokazuje vraj to, že pre všetky voľby je spoločne
spísaná jedna zápisnica podpísaná jednou volebnou komisiou, a teda požiadavka samostatnosti, resp.
oddelenosti volieb bola porušená.

21. Súd s poukazom na uvedené konštatuje, že hoci volebný poriadok stanovuje oddelenosť volieb,
nevylučuje to, aby neprebehli v jeden deň na jednej konferencii, či na jednom sneme všetky voľby do
jednotlivých orgánov. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tieto voľby prebehli oddelene.
Oddelene neznamená to, že budú prebiehať v iný deň, v inej miestnosti, v inom meste a podobne,
pretože požiadavka oddelenosti nevylučuje, že sa môžu konať v ten istý deň, na tom istom mieste,

kde boli zúčastnení všetci delegáti oprávnení voliť a na tomto mieste sa uskutočnili všetky voľby do
jednotlivých orgánov, pričom je zrejmé, že tieto voľby prebehli zvlášť pre voľbu prezidenta, pre voľbu
členov do kontrolnej komisie, či pre voľbu členov do rady, a to za jednotlivé kraje a podobne a tieto
jednotlivéfunkcie,postybolioddelené.Stanovy,anivolebnýporiadoknestanovujú,abysavoľbynekonali
v jeden deň na jednom sneme. Je evidentné, že hlasovacie lístky na jednotlivé posty do jednotlivých

orgánov neboli vhadzované do jednej urny, ale bolo to možné rozlíšiť. (farbou lístkov, počtom urien,...)
Uvedené nevylučuje ani to, že bola spísaná 1 zápisnica, ktorá zachytáva všetky voľby v 1 písomnosti, čo
však neznamená, že by neprebehli voľby oddelene. Pokiaľ bolo pochybenie vo vypracovaní zápisnice
týmto spôsobom, nie je to dôvod pre posúdenie neplatnosti, či zrušenia volieb.

22. POČET HLASOV - Žalobca tvrdí, že volebná komisia hlasy nespočítavala a došlo k hrubému
porušeniu volieb týmto a toto právo bolo v rozpore so stanovami a volebným poriadkom udelené
mandátovej komisii s poukazom na notársku zápisnicu, kde sa uvádza, že snem schvaľuje voľbu
mandátovej komisie, ktorá bude vykonávať aj funkciu skrutátorov. Takáto delegácia práv, ktoré
jednoznačne prináležia volebnej komisie, inému orgánu, ktorý plní úplne odlišnú funkciu počas volieb,

je neprípustná a v rozpore so stanovami a volebným poriadkom. Hlasy vraj spočítaval orgán, ktorý na
to nemal žiadne oprávnenie. - Súd v tejto súvislosti poukazuje, že zo zápisnice, ako aj z vykonaného
dokazovania, a to výsluchom svedkov, a to konkrétne aj predsedom volebnej komisie, vyplýva, že
podpísali zápisnicu o priebehu a výsledku volieb funkcionárov a orgánov SRZ na M.. Sneme SRZ
konanom 29.11.2014 v H. I., z ktorej vyplýva počet hlasovacích lístkov pre voľbu členov rady, pre voľbu

členov kontrolnej komisie, pre voľbu prezidenta a tajomníka, a to za jednotlivé kraje, ako aj počet hlasov
jednotlivých kandidátov.

23. Žalobca tvrdí, že samotná zápisnica má nedostatky, pretože bola spísaná až po ukončení všetkých
spojených volieb a to napriek tomu, že po každom kole volieb sa musí spísať zápisnica, čo vyplýva z

volebného poriadku, s tým, že bola spísaná až následne, a to v Žiline, s poukazom na miesto podpisu,
aj napriek tomu, že snem sa konal v H. I.. Zo zápisnice vyplýva, že v prvom kole volieb bol známy
výsledok druhého kola volieb. Zápisnica je vraj na viacerých miestach zmätočná a taktiež je v rozpore
počet hlasov a počet delegátov pre jednotlivých kandidátov.24. Z predloženej zápisnice skutočne vyplýva, že miesto podpisu je uvedené: v Žiline, 29.11.2014. K
tomuto sa však vyjadril svedok D., ktorý uviedol, že mali predtlačenú zápisnicu, do ktorej vpisovali počet

delegátov, počet hlasov a mená a nevšimli si, že na tejto predtlači je uvedené „v Žiline“, hoci jasne
zo zápisnice vyplýva, že išlo o zápisnicu z výsledku a priebehu volieb konanom v H. I.. Súd posúdil s
poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením sa s predloženými listinami,
že snem sa skutočne konal v H. I. dňa 29.11.2014 a zápisnica bola spísaná tiež v H. I. 29.11.2014 a
došlo teda k zrejmej nesprávnosti, resp. ku chybe v písaní pri podpisovaní zápisnice, keď bolo uvedené,

že bola podpísaná v Žiline 29.11.2014, pričom na zápisniciach sú podpísaní, ako aj na jej prílohách
členovia komisie s predsedom komisie, a to príloha č. 1, príloha č. 2, pričom bolo preukázané, že išlo o
určitú predtlač zápisnice s už vpísaným miestom konania „V Žiline“.

25. Zo zápisnice vyplývajú údaje, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, resp. notárskou zápisnicou, ako
napr. pri voľbe tajomníka SRZ, je uvedený počet delegátov 244, z toho 242 hlasov platných a 2 hlasy

neplatné s tým, že je uvedené: za jednotlivých kandidátov hlasovali delegáti, D. N. získal 62 hlasov, S. Ľ.
získal 73 hlasov, J. S. získal 114 hlasov s tým, že v notárskej zápisnici je uvedené 107 hlasov. Pokiaľ by
sa vychádzalo zo zápisnice, tak počet hlasov nie je zhodný s celkovým počtom delegátov a odovzdaných
hlasov, ale súd poukazuje na notársku zápisnicu a zároveň poukazuje na opravu následne vykonanú,
pričom k danej oprave dali súhlas všetci členovia volebnej komisie a evidentne z predložených listín

vyplýva, že došlo iba ku zrejmej nesprávnosti spočívajúcej buď v chybe v písaní, resp. v počtoch a
vykonanou opravou došlo k zosúladeniu údajov.

26. Súdu boli predložené originály písomných súhlasov na vykonanie zmeny v zápisnici volebnej
komisie, doplnenie z 15.01.2015 a s tým, že uvedené vyplýva zo zápisnice a z čl. 304 zápisnice

spísanej 24.02.2017. Súd zároveň poukazuje, že vykonanie opravy zápisnice vyplýva teda zo súhlasov
členov volebnej komisie s vykonaním opravy zápisnice (vyplývajúce z čl. 311-319 obsahu spisu), pričom
boli predložené aj notárske zápisnice spísané S.. K. Z. - R., S.. T. C. - R., zápisnice o priebehu a
výsledku volieb z 29.11.2014, po oprave vykonanej X.. K. F. a notárska zápisnica napísaná S.. K. S.
dňa 09.12.2014 - R. ohľadom osvedčenia o priebehu schôdze právnickej osoby z 29.11.2014. Súdu boli

predložené aj prezenčné listiny preukazujúce účasť delegátov na predmetnom sneme za jednotlivé kraje
(čl. 408, 428). Vykonaným dokazovaním súd nezistil rozpor v počtoch hlasov, a prípadné rozpory boli
listinami a svedkami odstránené a iné rozpory žalobca nepreukázal.

27. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov

vyžaduje splnenie podmienok, a to predovšetkým, že musí existovať rozhodnutie orgánov občianskeho
združenia, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, žalobca je členom
občianskeho združenia, rozhodnutie odporuje zákonu alebo stanovám občianskeho združenia a žaloba
musí byť podaná v 30-dňovej subjektívnej prekluzívnej lehote. Ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona je
však potrebné vykladať zužujúcim, t.j. reštriktívnym spôsobom z hľadiska povahy veci, okruhu osôb,

ktoré sa môžu oprávnene domáhať súdnej ochrany. Dôvodom je to, že treba v čo najširšej miere
zachovávať spolkovú autonómiu garantovanú čl. 29 ods. 1 Ústavy SR bez nevyváženého zasahovania
štátnej moci. Členstvo v občianskom združení je dobrovoľné, a preto je žiaduce, aby podstatná časť
rozhodnutí orgánov občianskeho združenia vydaných v rámci realizácie zmluvnej autonómie členskej
základne občianskeho združenia zostala z dôvodu právnej istoty vo vnútri združenia zachovaná. Ak

by mal súd preskúmavať v rámci realizácie práva člena občianskeho združenia na súdnu ochranu
všetky interné rozhodnutia jednotlivých orgánov občianskeho združenia, presiahlo by zasahovanie
súdu do spolkovej autonómie a slobody združovania únosné medze. Z dôvodu, že právna úprava
ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona je príliš všeobecná, uplatňuje Najvyšší súd ČR pri výklade tohto
ustanovenia metodologický postup, ktorý je označovaný ako teleologická redukcia, ktorý sa používa

vtedy, ak sa ukáže znenie právnej úpravy svojím vecným záberom širšie, než vyžadujú princípy, hodnoty
a účel, z ktorých právna úprava vychádza a právny predpis neobsahuje pravidlo, ktoré by stanovilo
výnimku z príliš široko koncipovanej právnej normy. Použitím zužujúceho výkladu boli stanovené
ďalšie kritériá posudzovania oprávnenosti žaloby podľa § 15 citovaného zákona, a to: osobnostná
alebo majetková ujma, ktorú utrpel člen združenia, vyčerpanie prípadných vnútorných zmierovacích,

či rozhodcovských prostriedkov, spoločenský záujem na prejednanie veci a dostatočne vysoký stupeň
intenzity naplnenia vyššie uvedených kritérií (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/2865/2006,
28Cdo/2916/2006, 28Cdo/2003/106/2008, 28Cdo/2003/104/2011).28. Žalovaný okrem iného namietal, že žalobca nedodržal prekluzívnu 30-dňovú lehotu, nakoľko žalobca
ako delegát sa zúčastnil snemu Slovenského rybárskeho zväzu dňa 29.11.2014. Tento deň sa žalobca
nepochybne dozvedel o všetkých rozhodnutiach prijatých snemom. Ust. § 15 citovaného zákona

jednoznačne stanovuje okamih začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby, ktorým je nadobudnutie
vedomosti o rozhodnutí. Dňa 30.11.2014 tak začala žalobcovi plynúť 30-dňová lehota na podanie žaloby,
pričom posledným dňom tejto lehoty bolo 29.12.2014. Po tomto dátume žalobca nielenže nemohol
žalobu podať, ale nemohol ani dopĺňať dôvody svojej žaloby. Podľa názoru žalovaného v konaní
predsa nemožno prihliadať na dodatočné žalobcom uvedené dôvody údajného rozporu so zákonom

a stanovami, predovšetkým dodatočne uvedené dôvody v podaní zo dňa 28.01.2015. - Súd však
poznamenáva s poukazom na vyššie uvedené, že nejde o preskúmavanie rozhodnutia orgánu v zmysle
§ 15 cit. zák., preto nemožno prihliadať ani na tam stanovenú lehotu. (Súd však poznamenáva, že aj v
prípade, keby bola podaná žaloba v zmysle § 15 cit.zák., žaloba bola podaná dňa 29.12.2014 z dôvodov,
ktoré boli uvedené v žalobe, pričom táto žaloba pokiaľ vykazovala vady, tieto vady boli odstránené na
základe výzvy súdu, preto žaloba aj v takom prípade bola podaná v lehote a námietka žalovaného by

tak bola neopodstatnená.)

29. Žalovaný namietal absenciu osobnostnej alebo majetkovej ujmy žalobcu, pretože podľa jeho názoru
žalobca podanú žalobu odôvodňuje zásahom do jeho aktívneho a pasívneho volebného práva, ktoré mu
vyplýva z jeho postavenia delegáta na sneme Slovenského rybárskeho zväzu dňa 29.11.2014. Medzi

stranamisporuniejesporným,žežalobcasazúčastnildanéhosnemuakodelegát.Zároveňjenesporné,
že žalobca bol kandidátom za člena kontrolnej komisie SRZ, a teda je nepochybné, že žalobca na sneme
dňa 29.11.2014 mohol voliť aj prezidenta, aj tajomníka SRZ, členov a náhradníkov rady za D. kraj, člena
a náhradníkov kontrolnej komisie za D. kraj. Mohol byť zvolený za člena alebo náhradníka kontrolnej
komisie za D. kraj a nemohol voliť členov a náhradníkov rady za iné kraje ako D. kraj a nemohol voliť

člena a náhradníkov kontrolnej komisie za iné kraje ako D. kraj. Teda pri voľbách do iných krajov nemal
aktívne, či pasívne volebné právo. Preto pri voľbe za iné kraje nemohlo dôjsť k ujme na právach žalobcu.
Teda žalobca ako člen SRZ pôsobiaci v rámci D., nemá oprávnenie zasahovať do toho, ako si členovia
SRZ z iného ako D. kraja vyberajú a volia svojich zástupcov do rady a kontrolnej komisie. Z toho je teda
zrejmé, že pri voľbe členov a náhradníkov rady za iné kraje ako D. kraj a voľbe člena a náhradníkov

komisie za iné kraje ako D. kraj, nemohlo byť zasiahnuté do aktívneho, ani pasívneho volebného práva
žalobcu.Tedapritýchtorozhodnutiachsnemutakabsentujeosobnostnáalebomajetkováujmanastrane
žalobcu ako jedna z podmienok žaloby podľa § 15 citovaného zákona.

30. Čo sa týka neexistencie aktívneho a pasívneho volebného práva tvrdené žalobcom, právny zástupca

žalovaného uviedol, že aktívne a pasívne volebné právo v zmysle Stanov SRZ na sneme patrí len
delegátom. Títo sú členskými schôdzami volení vždy len pre konkrétny snem. Teda žalobcovi nepatrí
aktívne a pasívne volebné právo vo vzťahu k budúcemu snemu SRZ, na ktorom budú volené osoby
do ústredných orgánov SRZ, pretože nebol zvolený za delegáta na takýto budúci snem. Teda žalobca
podanou žalobou podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nemôže dosiahnuť reparáciu ním

tvrdenej ujmy spočívajúcej v údajnom zásahu do jeho aktívneho a pasívneho volebného práva. - V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že práve touto žalobou sa žalobca snaží dosiahnuť to, že to rozhodnutie
snemu, ktorým nebol zvolený do kontrolnej komisie, požaduje, aby súd zrušil. Teda v tejto súvislosti nie
je možné stotožniť sa s názorom právneho zástupcu žalovaného.

31. Právny zástupca žalovaného taktiež poukázal, že rozhodnutie súdu v danej veci zaväzuje iba jeho
strany a keďže stranou je iba žalobca a žalovaný, tak nemôže zaväzovať aj ostatných, ktorí na danom
sneme boli zvolení do funkcií. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaným je Slovenský
rybársky zväz, a preto pokiaľ by súd vyhovel žalobe, tak by zaväzoval Slovenský rybársky zväz, ktorý
by sa s týmto musel vysporiadať v rámci všetkých svojich členov.

32. Svedok S.. K. N. pred súdom uviedol, že bol delegátom riadne zvoleným. Zároveň uviedol, že boli
rozdané hlasovacie lístky na hlasovanie do všetkých pozícií vrcholného orgánu, pričom na jednom zo
stolov pred rokovacou sálou si všimol voľne položené hlasovacie lístky. Uviedol, že počas priebehu
volieb volebná komisia sedela v rokovacej sále, kde prebiehali voľby a kde boli všetci delegáti. Tvrdil, že

do jednej urny boli vhodené hlasovacie lístky aj na člena rady, ale aj na tajomníka, či prezidenta, či členov
kontrolnej komisie. Na otázku súdu, na základe čoho má danú vedomosť, že tieto hlasovacie lístky boli
vložené do jednej urny, uviedol, že si všimol, keď jeden z delegátov opustil snem, tak hlasovacie lístky
ponechal na stole a všimol si, že medzi nimi chýba lístok napr. na tajomníka. A z toho teda usúdil, žeostatné lístky vložil do tej jednej urny. Sám však uviedol, že to je jeho subjektívny názor. Z uvedenej jeho
výpovede je zrejmé, že nejde o hodnovernú výpoveď, nakoľko uvádzal len svoj subjektívny pocit bez
akéhokoľvekpreukázania,čipodloženiajehotvrdenia.Idelenojehodomnienku,ktoráprekonštatovanie

nejakého záveru je nepostačujúca. Pokiaľ si niečo všimol, ak si to skutočne všimol, čo sám spochybnil,
nakoľko bola to len jeho domnienka, ako sám uviedol.

33. Svedok X.. K. F. uviedol, že na danom sneme bol zvolený ako člen volebnej komisie za J. kraj.
Spolu s ďalšími 7 členmi tvorili volebnú komisiu, pričom bol navrhnutý a zároveň zvolený za predsedu

volebnej komisie. Uviedol, že každý zástupca toho kraja si „ošetroval“ len svoj kraj. Mal delegačnú listinu
všetkých delegátov. Na základe protipodpisu vydal v obálke tie hlasovacie lístky. Spochybnil tvrdenie o
voľne položených, či pohodených lístkoch, nakoľko každý zástupca mal stanovený počet, ktorý potom
rozdal medzi delegátov. Potvrdil, že zápisnicu spisovali prostredníctvom člena volebnej komisie p. D.,
ktorý spisoval do zápisnice na predtlačenom tlačive a keď ju spísal, tak ju všetci jednohlasne schválili a
podpisovali, pričom to predtlačené tlačivo dostali v rámci nejakého technického servisu od p. C.. Potvrdil,

žesodstupomčasubolooznámené,ževzápisnicibolizleuvedenéčísla,avšakžiadnyvolebnýporiadok,
ani žiadna interná smernica neupravuje, ako postupovať pri takejto oprave chyby, tak podľa svojho
najlepšieho svedomia a vedomia požiadal všetkých členov volebnej komisie o súhlas na vykonanie takej
opravy, pričom k tejto chybe vlastne došlo tým, že p. D. pri spisovaní zápisnice uviedol údaje výsledkov
prvého kola, lebo uviedol údaje z prvého kola, ale bolo správne v druhom kole. Potvrdil, že hlasovacie

lístky boli anonymné, dávali sa zástupcom na protipodpis, aby neboli voľné ďalšie lístky, takže bolo toľko
hlasovacích lístkov, koľko bolo prítomných hlasujúcich delegátov a nebolo možné stotožniť konkrétny
hlasovací lístok s osobou, ktorá ten lístok hodila. Svedok potvrdil, že po jednotlivých kolách robili si
interné záznamy a potom výsledky prečítal členom a následne sa prešlo k druhému kolu, kde urobil
zápisnicu. - Súd v tejto súvislosti poukazuje na volebný poriadok, a to čl. 5, bod 11 a 12, v zmysle ktorého

predseda komisie prednesie snemu zápisnicu z volieb s prípadnými výhradami členov a o druhom a
ďalších kolách sa spisuje príloha. Svedok však uviedol, že bola iba jedna zápisnica sumárna, pričom
bola síce jedna zápisnica, ale zhromažďovala všetky tie údaje, ktoré mali k dispozícii. Z uvedeného je
zrejmé, že svedok potvrdil, že nepostupovali v zmysle bodu 11 a v zmysle bodu 12, to znamená, ak
bolo ďalšie kolo, tak mali vyhotoviť prílohu k zápisnici, avšak ani po prvom kole, ani po druhom sa tak

nekonalo ako príloha, ale urobila sa jedna oficiálna zápisnica, ktorá je súčasťou protokolu. Svedok však
potvrdil, že výsledky predniesli po prvom kole, oznámili výsledky s tým, že sa ide do druhého kola. Po
druhom kole tiež oznámili výsledky s tým, že potom následne spisovali zápisnicu, ktorá bola spisovaná
okolo jednej hodine v noci. A už túto neoznamovali priamo delegátom. Predloženú zápisnicu, ktorá je
obsiahnutá v spise, svedok potvrdil, že ide o danú zápisnicu, pretože na každej strane je jeho podpis.

Uviedol, že keď zápisnicu spisovali, mali za to, boli v dobrom vedomí s tým, že je to všetko správne.
Až s odstupom času zistili, že je tam určitá nezrovnalosť, ktorá bola následne opravená spôsobom,
ako svedok uviedol. Taktiež sa vyjadril aj k uvedeniu miesta spísania v zápisnici „v Žiline“ tak, že išlo
o predtlačené tlačivo a ten údaj „ v Žiline“ s dátumom bol už v predtlači. A pokiaľ to nebolo opravené,
išlo len o formálnu chybu. Avšak potvrdil, že zápisnica bola spísaná v mieste, kde sa snem konal, teda

v H. I.. A žiadny iný podpis, ako ani jeho, nebol robený nikde inde ako na mieste konanom. V Žiline
sa robil akurát akt opravy. Zároveň uviedol, že notár bol priamo na sneme a robil si svoje zápisy, takže
notárska zápisnica by mala byť s číslami zápisnice, ktorú vypisovali, v poriadku, v súlade. Takže má za
to, že pokiaľ je rozdiel medzi notárskou zápisnicou a zápisnicou vyhotovenou členmi komisie, ide iba
o určitú chybu ľudského faktora, teda zlyhanie človeka, ktorý spisoval zápisnicu. A taktiež uviedol, že

nebolo potrebné opätovne prepočítavať hlasy, pretože táto chyba bola logicky vysvetliteľná a nebol teda
dôvod to prepočítavať. Svedok potvrdil, že bola urna na tajomníka a prezidenta samostatne a urna pre
hlasovacie lístky na členov rady.

34.Právnyzástupcažalobcuvzniesolviacerénámietky-namietaludeleniesúhlasunavykonanieopravy,

že nejde o plnú moc, súd poukazuje, že jeho námietka je neopodstatnená, nakoľko boli nepochybne
dané na žiadosť osoby, ktorá vykonala danú opravu, tak na jej žiadosti, či výzvy voči ostatným členom
komisie bol daný ich súhlas. Pokiaľ právny zástupca žalobcu namietal kópiu listiny, v ktorej Z. D. udeľoval
súhlas s tým, že spochybňoval danú listinu z dôvodu, že nad podpisom je čiara a má za to, že ide
o prekopírovaný podpis, súdu bol predložený originál danej listiny, na základe ktorej súd zistil, že ide

o originály listín aj ohľadom súhlasu Z. D. z 12.01., ako aj z 19.01.2015, pričom tzv. čiara na kópii
predloženýchlistínjetotožnásčiarounaoriginálezdôvodupreloženiapapierusdanýmsúhlasom.Takže
námietka právneho zástupcu žalobcu opätovne bola neopodstatnená a spochybnenie bolo vyvrátené.
Následne právny zástupca žalobcu opätovne namietal daný podpis na danej listine, že bol podpispodpísaný čiernym perom, a nie modrým, teda že ide o neobvyklý spôsob podpisovania a môže ísť
opätovne o prekopírovaný podpis. Súd však z listiny zistil, že evidentne z druhej strany listiny bolo
zrejmé, že ide o nie prekopírovaný podpis, ale originál podpisu. A toto bolo možné zistiť bez ďalšieho

osobitného dokazovania, ktoré ani nikto nenavrhoval, keďže namietaný podpis bol vyrytý v papieri tak,
že bolo možné z druhej strany danej listiny zistiť, že skutočne ide o vykonaný podpis, a nie kópiu.

35. Svedok X.. K. D. uviedol, že bol zvolený do volebnej komisie za Ž. kraj. Každý kraj mal jedného
zástupcu a on bol zvolený ako zapisovateľ, pričom nevšimol si, ani nevidel, že by sa tam robilo niečo

v nesúlade so zákonom, či s poriadkom. Potvrdil, že najprv bola zvolená volebná komisia, v rámci
ktorej sa zvolil predseda volebnej komisie p. F., pričom každý z volebnej komisie si kontroloval svojich
delegátov za ten konkrétny kraj. Následne urna sa odniesla so všetkými členmi volebnej komisie do
miestnosti zvlášť, kde sa otvorila urna a zrátali sa hlasy. Proti priebehu volieb počas volieb neboli žiadne
námietky. Pri zrátavaní hlasov hlasy súhlasili s počtom delegátov a následne sa spisovala zápisnica do
pripravených papierov, pričom pri spisovaní zápisnice boli všetci členovia volebnej komisie. Potvrdil, že

vypisoval tú časť zápisnice, ktorá bola rukou vypisovaná. K nezrovnalostiam počtu hlasov sa vyjadril,
že pravdepodobne došlo k nejakému preklepu. Mal vedomosť, že sa následne opravovala zápisnica,
pretože nesedeli nejaké čísla. A počty vysvetlil tak, že čo sa týka volieb členov kontrolnej komisie za
kraj D. D., kde bola uvedená číslica 32 delegátov, z toho 30 hlasov platných a 1 hlas neplatný, toto
vysvetlil tým, že jeden neprišiel. Teda z 32 delegátov 1 neprišiel, takže z 31 hlasovacích lístkov bol jeden

neplatný a 30 platných, neodovzdal sa jeden lístok. Poukázal na to, že zrátavali len lístky, nezrátavali ľudí
v sále. A obdobné situácie boli aj pri uvádzaných počtoch delegátov a platných a neplatných hlasov aj
pre iné kraje obdobne. Potvrdil, že zápisnica bola podpísaná vo volebnej miestnosti so všetkými členmi
volebnej komisie a v hoteli v I., teda v mieste, kde sa konal snem, tam to bolo podpisované. A pokiaľ
bolo uvedené v zápisnici v predtlači, že bola podpísaná zápisnica v Žiline, bolo to len preto, že to bolo

tak v predtlači.. Vykonanie pravdepodobne zrejmej chyby v písaní vysvetlil tak, že mali asi dva kusy
predtlačí danej zápisnice. Do jednej si vpisovali tie údaje a potom výsledky boli vyhlásené tak, ako boli
v tej predtlači a potom sa to prepisovalo do zápisnice a pravdepodobne vtedy došlo k tej chybe. Avšak
vyhlásili sa výsledky podľa tých údajov, ktoré mali v tých prvotných zápisoch. Potvrdil, že boli dve urny

36. Právny zástupca žalovaného poukázal, že členstvo v občianskom združení je založené na princípe
dobrovoľnosti, teda nikto nesmie byť nútený k združovaniu členstvu združenia, ani k účasti na ich
činnosti. Z toho vyplýva, že nemožno aplikovať ustanovenie čl. 30, ods. 4 Ústavy SR, na ktorý odkazuje
právny zástupca žalobcu, pretože funkcia člena orgánu občianskeho združenia nie je funkciou verejnou.
Podľa nálezu ÚS SR z 19.04.2000, sp.zn. II ÚS/9/2000, pod správou vecí verejných je potrebné

rozumieť účasť občanov na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí
v obciach. Je zrejmým, že občianske združenie nespadá pod správu vecí verejných, pretože ide o
spoločenstvo súkromného práva, ktoré je oprávnené stanoviť si pravidlá na prístup k funkciám, a to
v rámci organizačnej štruktúry občianskeho združenia. Žiadna práva norma neprikazuje občianskym
združeniam, ako a za akých podmienok sa majú kreovať svoju organizačnú štruktúru. Právny zástupca

žalovaného správne poukázal a s jeho názorom sa súd stotožňuje, že zápisnica z volieb posudzovanej
veci nie je rozhodnutím. Zároveň chyby v písaní nepreukazujú, že závery/výsledky volieb v zápisnici sú
v rozpore so zákonom alebo stanovami, pričom nejde o rozhodnutie. Je to len nejaký záznam o priebehu
volieb následne spísaný. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal ničím, že by ním označené rozhodnutie
bolo v rozpore so zákonom alebo stanovami. Súd sa s daným názorom stotožňuje a opätovne poukazuje

na to, že napadnuté rozhodnutie, či dané voľby nie sú individuálnym správnym aktom a nie je možné
s poukazom na vyššie uvedené aplikovať Správny súdny poriadok. Občianske združenie je orgánom,
resp. inštitútom súkromného práva. Voľby a zápisnica o priebehu volieb nie sú rozhodnutiami Snemu,
ani orgánu žalovaného.

37. Súd poznamenáva, že z predloženej zápisnice a z vykonaného dokazovania neboli zistené
skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť daných volieb, aj keď sa petitom žalobca domáha zrušenia
rozhodnutia. V prvom rade je treba poukázať, že nejde o rozhodnutie ako také, teda nejde o individuálny
správny akt, teda nejde o prieskum, avšak z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal neplatnosti
týchto volieb a vychádzal zo zákona o združovaní občanov s poukazom na § 15. Avšak ako vyššie

bolo uvedené, ide o určovaciu žalobu, na ktorú nepodlieha Správny súdny poriadok, ale Civilný sporový
poriadok.Ajnapriektomu,žežalobanebolapostavenávzmysle§137CSP,súdniejeviazanýštylizáciou
petitu a vychádza z obsahu, čoho sa skutočne žalobca domáha. S poukazom na obsah žaloby je
nepochybné, čoho sa žalobca domáhal a že ide o určovaciu žalobu a nemožno žalobu posúdiť akožiadosť o preskúmanie súdom, nakoľko to by bolo možné, ak by išlo o prieskum rozhodnutia ako
individuálneho správneho aktu, avšak v danom prípade ide o určovaciu žalobu a označené rozhodnutie
nie je individuálnym správnym aktom. Súd zároveň vykonaným dokazovaním skonštatoval, že neboli

porušené stanovy, či volebný poriadok v takej intenzite, ktorá by spôsobovala, že tieto voľby by museli
byť určené/posúdené ako neplatné.

38. Čo sa týka namietaného rozporu v počtoch hlasov, súd posúdil, že ak došlo ku chybe v zápisnici,
táto chyba bola logickým spôsobom vysvetlená a tak nezrovnalosti boli odstránené a súd posúdil, že

nie sú rozopry v počtoch a teda námietka je neopodstatnená. Bolo zistené, že ide o chybu v písaní/v
počtoch, následne bola zápisnica opravená a bol daný súlad.

39. Čo sa týka namietania tajnosti hlasovania a oddelené voľby, súd poukazuje, že z ničoho nevyplýva,
ničím nebolo preukázané, že by tieto voľby neprebehli tajným spôsobom, teda tajným hlasovaním,
pretoževšetciprítomnídelegátimalirozdanéhlasovacielístky,ktorýchpočetbolpresnestanovenýpodľa

počtu delegátov. Pokiaľ delegáti neprišli alebo nevložili lístky, bolo to ich vecou, ako aj to, že nehodili
do urny hlasovacie lístky, ale nechali ich voľne položené, ako tvrdil jeden zo svedkov, čo však nebolo
hodnoverne preukázané. Toto však nemá vplyv na platnosť, či neplatnosť volieb, pretože bolo vecou
každého delegáta, aby si tieto hlasovacie lístky ustrážil a použil adekvátnym spôsobom. Čo sa týka
oddelenosti volieb, je nepochybné, že boli voľby vykonané aj na prezidenta, aj na tajomníka, aj na členov

rady, či do kontrolnej komisie a bolo vykonaným dokazovaním zistené, že boli dve urny. Hlasovacie lístky
boli dokonca farebne rozlíšené a lístky boli teda spočítavané samostatne na prezidenta a tajomníka
a samostatne na členov rady, či kontrolnej komisie. A zo stanov, či volebného poriadku nevyplýva, že
tieto voľby majú prebehnúť napr. v rôznych miestnostiach, na rôznom mieste a v rôzny deň a podobne.
Stanovy, ani volebný poriadok nevylučujú možnosť tieto voľby uskutočniť na jednom mieste, v jeden

deň, pričom súd má za to, že výkladovými pravidlami možno posúdiť, že tieto voľby môžu prebehnúť
súčasne, ale tak, aby bolo zrejmé, ktoré hlasovacie lístky sú určené pre tajomníka a prezidenta a ktoré
hlasovacie lístky sú určené pre členov rady, či členov kontrolnej komisie. Súd zdôrazňuje, že voľby
v rámci občianskeho združenia neupravuje žiadny zákon. Problematiku volieb si občianske združenie
má riadne upraviť vo svojich stanovách, či volebnom poriadku, teda vo svojich interných predpisoch.

Teda vyžadované zákonnou úpravou je len to, aby stanovy určovali, ako sa budú orgány kreovať,
ustanovovať. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že voľby na sneme prebehli plne v súlade so zákonom,
stanovami, volebným poriadkom a žalobca nepreukázal v konaní opak. Dokonca aj zo svedeckých
výpovedí vyplynulo, že tvrdenie - voľne položené lístky, či pohodené po stoloch, je len ich domnienkou.
Takže nemožno to považovať za relevantnú skutočnosť. Namietaná tajnosť, či dodržanie lehoty 30

minút od začatia volieb, je podľa názoru nepreukázaná a neopodstatnená. Tvrdenie, že delegáti sa
mali prechádzať s hlasovacími lístkami a neboli vhodné v stanovenej 30-minútovej lehote od vyhlásenia
začatia volieb, nebolo preukázané. Práve naopak - vykonaným dokazovaním vyplynulo, že lehota bola
zachovaná a tvrdenia o nejakom spoločnom krúžkovaní nebolo preukázané, lístky boli anonymné a
bolo vecou každého, ako rozhodne a nie je možné zabrániť nejaké poradenstvo vopred. Pokiaľ boli

vyslovenépochybnosti,vyplynulo,žeišlolenodomnienky,osubjektívnypocitsvedkov,bezrelevantného
preukázania. Čo sa týka namietanej oddelenosti volieb v zmysle stanov, súd opätovne uvádza, že z
ničoho nevyplýva, že sa voľby nemôžu konať súčasne do viacerých orgánov, pričom je nepochybné,
že sa hlasovalo zvlášť na funkciu prezidenta a tajomníka a zvlášť na členov rady, či kontrolnej komisie.
Ak sa uvádza, že malo ísť o samostatné voľby, preukázaný priebeh tomu nerozporoval, pričom také

ustanovenie nevylučuje, aby zároveň neprebehli aj iné voľby.

40. Pokiaľ ide o chyby v zápisnici, boli vykonaným dokazovaním objasnené, čo vyplýva aj z vyššie
uvedeného odôvodnenia.

41. Právny zástupca intervenientov uviedol, že ak by aj pripustil, že v priebehu do orgánov SRZ na
predmetnom sneme došlo k určitým pochybnostiam, je nesporný ich zanedbateľný význam vzhľadom
na ich čisto formálny charakter, pričom nebol ani žiadnym spôsobom preukázaný ich význam na platnosť
výsledkov volieb a z nich vyplývajúce mandáty zvolených funkcionárov SRZ. A rozhodnutím súdu,
pokiaľ by bolo vyhovené žalobe, by došlo k neúmernému zásahu do autonómie občianskeho združenia.

Intervenient X. V. uviedol, že celý snem bol uzavretý uznesením zo snemu, ktorý návrhová komisia
zastúpená členmi z jednotlivých krajov uzavrela a spísala, jednak výsledky volieb, jednak výsledky
celého snemu. Po prednesení uznesenia bolo možné celý snem pripomienkovať a v tom čase mal
žalobca možnosť napadnúť uznesenie, ale nevykonal tak.42. S poukazom na uvedené skutočnosti po vykonanom dokazovaní, súd skonštatoval, že jednak
žalobný petit nebol koncipovaný v zmysle § 137d CSP a jednak rozhodnutie, ktorého sa žalobca domáha

zrušenia, nemožno považovať za rozhodnutie snemu, či orgánu žalovaného, teda nie je individuálny
správny akt. Nejde o rozhodnutie ako také, teda nepodlieha aplikácii Správneho poriadku, ale Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého s poukazom na vyššie uvedenú zaužívanú súdnu prax ide
o určovaciu žalobu, na základe ktorej súd skonštatoval, že nie sú žiadne relevantné dôvody na to,
aby bolo žalobe vyhovené. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a ako žalobca, tak aj svedkovia ním

navrhnutí vypovedali, uvádzali skutočnosti, o ktorých sa len domnievali bez akéhokoľvek relevantného
preukázania. Žalobca nepreukázal dôvody, ktoré by spôsobovali neplatnosť volieb, pričom je nutné
zdôrazniť, že v danom prípade nejde o rozhodnutie orgánu žalobcu, ale o priebeh a výsledky volieb.
Na základe toho súd žalobný návrh zamietol, keďže nebolo možné zrušiť „rozhodnutie o voľbách“, ktoré
jednak nie je rozhodnutím orgánu SRZ, nie je individuálnym správnym aktom a nemožno posudzovať
voľby ako rozhodnutie Snemu, teda žalobca sa domáha zrušenia/neplatnosti niečoho, čo neexistuje.

Výslovne uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodnutia Snemu, teda niečoho, čo neexistuje. Napriek
tomu, že žalobca sa domáhal neplatnosti/zrušenia rozhodnutia, ktoré ako také neexistuje, keďže voľby
a ich priebeh nemožno posúdiť ako rozhodnutie, pričom nejde ani o rozhodnutie orgánu, neboli splnené
podmienky pre určenie neplatnosti volieb. Teda nebol žiadny dôvod pre vyhovenie žaloby.

43. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Úspešnou stranou konania v celom rozsahu bol žalovaný, preto mu súd na základe citovaných

zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

46. Podľa čl. 4 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

47. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

48. Stranou v konaní je podľa definície CSP iba žalobca a žalovaný. V tomto prípade však vystupovali
na strane žalovaného aj intervenienti, avšak zákonné ustanovenia CSP upravujú len trovy konania strán

konania, teda nie aj intervenientov. Súd však poukazuje, že s poukazom na čl. 4 aj napriek tomu, že
intervenienti boli na strane žalovaného, teda na strane úspešnej strany, súd posúdil, že intervenienti
boli členovia žalovaného a ich účasť v konaní nemala význam pre samotné rozhodnutie a vzhľadom
na predmet konania a na uvedené súd posúdil a rozhodol, že s poukazom na čl. 4 intervenientom
sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Priznaním nároku by došlo k nehospodárnemu a

nadbytočnému zvyšovaniu trov konania na úkor žalobcu, keďže niektorí z intervenientov si zvolili aj
právneho zástupcu, hoci žalovaný bol právne zastúpený a bránil práva a záujmy žalovaného.

49. Súd má za potrebné opätovne zdôrazniť, že nie sú dané dôvody pre vyslovenie neplatnosti a nejedná
sa o preskúmanie v zmysle správneho poriadku, keďže nejde o individuálny správny akt, ale ide o

určovaciu žalobu rozhodnutie v civilnej veci.

50. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak,
ako bolo uvedené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).