Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226659
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117226659.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne:

W. Š., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX Ž., zastúpenej právnym zástupcom:
Advokátska kancelária Bednářová & Hodoňová, JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom
Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, vchod Makovického 7A, proti žalovanému: Mesto Žilina, so
sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpenému právnym zástupcom:
JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, so sídlom Moyzesova 963/28, 010 01 Žilina, IČO: 42 346 495, v
konaní o poskytnutí primeraného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou osobne podanou na Okresnom súdu Žilina dňa 13.09.2017, v znení pripustenej
zmeny zo dňa 28.01.2019, domáhala poskytnutia primeraného zadosťučinenia, a to morálnej a peňažnej
satisfakcie za porušenie jej osobnostných práv žalovaným. Domáhala sa, aby súd uložil žalovanému
povinnosť verejne sa jej ospravedlniť, a to tak, že na svojej oficiálnej webovej stránke uverejní článok
s názvom „Ospravedlnenie“ v znení „Informácie, ktoré Mesto Žilina zverejnilo v Radničných novinách
Mesta Žiliny v mesiaci marec 2016, čísle 13, na strane 6, v článku „Píše Žilinský večerník pravdivo v

súvislosti s osobou pani Ševčíkovej?, kde bolo uvedené, že „Napriek tomu, ako prejav ústretovosti mesto
umožnilo vo februári 2012 uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.mája 2012, pritom mesto
mohlo už v roku 2011 žiadať vysťahovanie pani Š.I. z bytu, ale neurobilo tak a rozhodlo sa dať jej ešte
jednu šancu, napriek tomu, že pani Š.Á. túto šancu nevyužila“ a v reportáži pre televíziu Markíza, ktorá
je dostupná na internetovej stránke exekúciou ich chcú pripraviť o byt dlhy si však už vyplatili
už pred rokmi, v ktorej sa nepravdivo konštatuje, že pani Š. nemala splatený dlh do 31.mája 2012, sú
nepravdivé a nepresné, za čo sa jej v mene Mesta Žilina ospravedlňujeme. Zároveň sa domáhala, aby

súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej primerané zadosťučinenie vo výške 30 000 eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila s tým, že žalovaný prostredníctvom svojho hovorcu PhDr. M. Č. ju
niekoľkokrátneprávomoznačovalzaneplatičku,hocivtomčase,kedysaaktuálnevyjadrovalvsúvislosti
s jej prípadom už nebola neplatičkou a túto skutočnosť buď vedome zamlčal alebo neuviedol na pravú
mieru, čím žalovaný o nej zavádzal vo svojich vyjadreniach čitateľov neoverenými a nepravdivými

informáciami. Ďalej uviedla, že v periodiku Radničné noviny z 3/2016 na strane 6 v článku s názvom
Píše Žilinský večerník pravdivo? hovorca žalovaného popisuje situáciu jej a jej rodiny zavádzajúcim
spôsobom, ktoré majú u čitateľa vyvolať dojem, že je len ďalším neprispôsobivým občanom, ktorý si
neplní svojej povinnosti. Z obsahu článku tiež vyplýva, vyjadrenie, že spolu s rodinou je aj naďalejneplatičkou a porušovateľom susedských vzťahov a osobou mediálne neznámou. Poukázala, že v
článku je uvedené, že napriek tomu ako prejav ústretovosti mesto umožnilo vo februári 2012 uzatvoriť
novú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.05.2012. Pritom mesto mohlo už v roku 2011 žiadať

vysťahovanie pani Š. z bytu, ale neurobilo tak a rozhodlo sa dať jej ešte jednu šancu. Napriek tomu
však pani Š. túto šancu nevyužila. Zdôraznila, že toto vyjadrenie žalovaného v článku sa nezakladá
na pravde a je špekulatívne. Tvrdila, že využila šancu a so žalovaným uzatvorila aj druhú nájomnú
zmluvu. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalovaným mala celý dlh vyplatený. Žalovaný v týchto
verejnedostupnýchzdrojochsvojimivyjadreniamispôsobil,žedennečelíútokomaposmechomnasvoju

osobu a celú jej rodinu. Mala za to, že žalovaný jej takýmito nepresnými a zavádzajúcimi informáciami
o nej spôsobil to, že je v očiach laickej verejnosti považovaná za ďalšieho neplatiča, ktorý sa domáha
bývania, hoci nič neplatí. Bola názoru, že celý článok voči nej pôsobí negatívnym dojmom. Žalovaný
nikde v článku neuviedol, že má už celý dlh vyplatený. Tvrdila, že svoj dlh žalovanému vyplatila už
v mesiaci 7/2011. Vyjadrenia žalovaného na jej adresu ako neplatičky tak označila ako nesprávne
a zavádzajúce. Ďalej uviedla, že žalovaný opakovane vo svojich vyjadreniach uvádzal, že neplatí

nájomné a označoval ju na sociálnych sieťach a v regionálnych novinách za neplatiča. Takéto vyjadrenie
žalovaný používal aj v televíznych reportážach, a to v reportáži pre televíziu Markíza dostupnej na
internetovej exekuciou ich chcu pripravit o byt dlhy vsak vyplatili uz pred rokmi , kde taktiež
nepravdivo konštatuje, že nemala splatený dlh do 31.05.2012. Toto vyjadrenie sa však nezakladá na
pravde. Zdôraznila, že svoj dlh uhradila v mesiaci 7/2011. Mala za to, že hovorca tatko zavádza širokú

verejnosť. Konštatovala, že pri podpise druhej nájomnej zmluvy už mala celý dlh vyplatený. Dlžoby mala
voči žalovanému vyplatené aj v čase podania žaloby o vypratanie žalobcom na súd. Bola názoru, že
tak bola označovaná za neplatiča nedôvodne. Tieto označenia žalovaného mali dopad na jej sociálny
status. Žalovaný ju neoznačil iba ako neplatičku, ale aj ako osobu, s ktorou majú susedia neustále
problémy. Takéto označenia pôsobia negatívnym dojmom a majú pre ňu vážne dôsledky. Na základe

takýchto vyjadrení hovorcu žalovaného je vystavovaná kritike, posmeškom a vulgarizmom. Osoby, ktoré
nepoznajú jej situáciu a informácie sa dozvedia iba z vyjadrení žalovaného sa môžu mylne domnievať,
že je neprispôsobivým občanom. Uviedla, že je predmetom útokov na svoju osobu a majetok. Nevedela
uviesť, prečo žalovaný voči nej takto šikanózne vystupoval. Taktiež jej nebolo zrejmé, prečo žalovaný
zavádza verejnosť a snaží sa zdiskreditovať hodnovernosť jej a jej rodiny. Naviac naďalej platí nájom

mestu Žilina prostredníctvom Bytterm, a.s., ktorý od nej peniaze každý mesiac prijíma. Mala za to, že
vyjadreniami žalovaného bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv, čím bola znížená jej dôstojnosť a
vážnosť v spoločnosti v značnej miere. Žiadala aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Príčinnú
súvislosť medzi neoprávneným zásahom do jej práva a vznikom nemajetkovej ujmy videla v tom,
že nebyť verejných vyjadrení žalovaného, nebola by považovaná za neplatičku a neprispôsobivého

občana, a nebola by predmetom útokov na jej osobu a majetok. Zdôraznila, že nemá postavenie, z
ktorého by jej vyplývala povinnosť znášať kritiku verejnosti. Považovala za neakceptovateľné, aby
musela znášať takéto zásahy do osobnostných práv iba z toho dôvodu, že si chráni svoje práva a záujmy
pred žalovaným. Navyše je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Mala za to, že žalovaný nesmie
naňusvojiminepravdivýmivyjadreniamivyvíjaťpsychickýnátlak.Domáhalasamorálnejsatisfakcie,ato

vo forme ospravedlnenia a uvedenia informácií pre verejnosť na pravú mieru. Žiadala, aby žalovaný na
vlastné náklady uverejnil článok, v ktorom sa jej ospravedlní za uvádzanie nepravdivých a zavádzajúcich
informácií na jej osobu. Mala za to, že ide o taký zásah do jej osobnostných práv, kde nestačí len
morálna satisfakcia, a preto žiadala aj primerané zadosťučinenie od žalovaného vo výške 30 000 eur
ako satisfakciu za zníženie jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2017 označil žalobcu ako v celom rozsahu
nedôvodnú. Uplatnený nárok žalobkyne neuznal. Poprel, že by o žalobkyni uvádzal nepravdivé
informácie. Mal za to, že z dôkazov predložených žalobkyňou nevyplýva, či jej vznikla ujma, ani to
ako bola závažná. Mal za to, že z dôkazov a predložených žalobkyňou nijako nevyplýva , že by

informácie zverejnené žalovaným citeľným spôsobom zasiahli do spoločenského postavenia žalobkyne
alebo sa negatívnym spôsobom premietli v jej súkromnom živote. Bol názoru, že z internetovej diskusie
predloženej ako dôkaz nemožno vyvodiť, že by informácie zverejnené žalovaným akokoľvek mohli
alebo zasiahli do osobnostných práv žalobkyne, z tejto diskusie vyplýva kritika zo strany verejnosti
smerujúca pravdepodobne proti postupu žalovaného a nie žalobkyne z titulu, že by bola neplatička. K

tomuto dôkazu zároveň poukázal, že informácie z roku 2016, ktoré žalobkyňa označuje za nepravdivé,
nemohli súvisieť s poškodeniami majetku žalobkyne, keď k tomuto poškodeniu malo dôjsť v roku XXXX
a XXXX. V súvislosti s týmto dôkazom ani nevyplýva, že by život žalobkyne mali znepríjemňovať jej
susedia. Zdôraznil, že jeho právo na slobodu prejavu by malo mať prednosť pred právom žalobkynena ochranu osobnosti. Zdôraznil, že vyhovenie žalobe žalobkyni, by bolo nepochybne nedôvodným
obmedzením a zásahom do jeho práva na slobodu prejavu a slobodné rozširovanie informácií. Mal za
to, že ani z predmetného článku ani z reportáže nevyplýva, že by voči žalobkyni postupoval šikanózne,

či žalobkyňu neprípustným spôsobom kritizoval. Zdôraznil, že z článku nevyplýva, že by žalobkyňu
označoval za neplatičku v čase, keď už mala dlh vyrovnaný. V článku reaguje na informácie zverejnené
v prípade žalobkyne v týždenníku Žilinský večerník, ktorý prípad žalobkyne medializoval, nie však z
podnetu žalovaného. V článku je uvedená genéza prípadu pani Ševčíkovej, pričom nie je tvrdené, že by
žalobkyňadlhnanájomnomnevyrovnala,resp.žebystálebolaneplatičkou.Skutočnostioexistenciidlhu

žalobkyne uvádza v minulom čase, pričom o tom, že žalobkyňa neplatila nájomné, informovala verejnosť
prostredníctvom Žilinského večerníka už sama žalobkyňa so svojimi synmi. Zdôraznil, že osobitosťou
celej veci je teda, že o medializáciu svojej osoby a svojho prípadu sa v prvom rade zaslúžila sama
žalobkyňa. Poukázal, že pred predmetným článkom vyšlo v roku 2015 a 2016 v Žilinskom večerníku
5 článkov, v ktorých boli zverejnené informácie o prípade žalobkyne, a to články s názvami „Musia
sa vysťahovať hoci všetko zaplatili, Dajme im šancu, Náhradné bývanie za trojnásobok dôchodku,

Vysťahuje exekútor Š.Í. na ulicu?“ Zdôraznil, že predmetné články označovali žalobkyňu ako neplatičku,
uvádzali dôvody pre ktoré nájomné neplatila, tiež skutočnosť, že dlh na nájomnom vyrovnala, no i
napriek tomu sa na základe rozhodnutia súdu musí vysťahovať po zabezpečení náhradného ubytovania
zo strany žalovaného. V článkoch novinár cituje i rozhodnutie súdu a potvrdzuje, že žalobkyňa
mala dlhodobé nezhody so susedmi. Zdôraznil, že predmetným článkom reagoval len na informácie

zverejnené v predmetných článkoch vo verejnom záujme, aby mali obyvatelia mesta informácie
ohľadnom postupu mesta v prípade nájomného bytu, keďže obdobná situácia by mohla nastať aj u
iných občanov, ktorí majú právo vedieť aké kroky za konkrétnych okolností žalovaný volí. Zdôraznil, že
v predmetnom článku žalobkyňu neoznačoval za neplatičku v čase uzavieranie druhej nájomnej zmluvy,
len ozrejmil situáciu, že žalobkyňa predmetný byt užívala bez právneho dôvodu od 01.06.2011 do

februára 2012, v ktorom období žalovaný nepristúpil k jej vysťahovaniu, ale dal jej druhú šancu, keď s
ňou uzavrel druhú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.05.2012, pričom túto žalobkyňa nevyužila, nie
pre neplatenie nájomného, ale pre nekorektné spolunažívanie so susedmi, ktoré naďalej pretrvávalo, čo
potvrdili i Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline v svojich rozhodnutiach, a to č.k. 27C/189/2012-251
zo dňa 16.04.2015, v spojení s rozhodnutím č.k. 5Co/317/2015-303 zo dňa 28.07.2015, z ktorých v

predmetnom článku žalovaný citoval. Výrok, že žalobkyňa druhú šancu nevyužila označil za hodnotiaci
úsudok,anieskutkovétvrdenie.Cieľomvýrokunebolovžiadnomprípadehanobiť,čizneuctiťžalobkyňu.
Konštatoval, že len informoval občanov, že k vysťahovaniu pristúpil nie pre nezaplatený nájom, ktorý
bol v skutočnosti doplatený, i následne platený, ale preto, že so žalobkyňou nebola predĺžená nájomná
zmluva, a teda pre užívanie bytu bez právneho dôvodu. Namietal, že nie je pravdou, že by žalobkyňu

označoval za neplatičku v čase, keď mala dlh vyrovnaný a keď za byt platila. Skutočnosť, že neplatičkou
bola vyplynula už z informácie podávanej žalobkyňou prostredníctvom Žilinského večerníka, pričom i z
opravy k článkom zo dňa 28.09.2015 a 19.10.2015 vyplýva, že žalovaný nepopieral alebo nevyvracal
skutočnosť, že žalobkyňa dlh vyrovnala z pôžičky, ktorú si vzal jej syn v júli roku 2011. Mal za to,
že rovnako informácia, že žalobkyňa nemala dlh vyrovnaný do 31.05.2012, namiesto 31.05.2011, v

intenciách celého článku nie je spôsobilá neprimeraným spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv
žalobkyne, a to do takej miery, že by bolo potrebné obmedziť právo žalovaného na slobodu prejavu,
keď sama žalobkyňa informovala verejnosť o svojom dlhu na nájomnom a celej záležitosti týkajúcej sa
jej vysťahovania, pričom pre bežného čitateľa vzhľadom na celkové vyznenie informácií poskytnutých
pre televíziu Markíza, je v podstate bezpredmetná informácia, či dlh bol vyrovnaný v roku 2011 alebo v

roku 2012, keď pre čitateľa bola podstatná informácia, že rodina, ktorá nakoniec svoje dlhy vyrovnala a
v byte žila 25 rokov sa bude musieť vo svojej ťaživej životnej situácii vysťahovať do ubytovne, za ktorú
nebude schopná platiť, keď žalovaný ju chce z bytu vysťahovať len zo zištných dôvodov. Zdôraznil,
že tak informácia, že dlh nebol vyrovnaný do 31.05.2012 tak nemohla mať vážne negatívne následky
v spoločenskom postavení žalobkyne. Poukázal, že právne naopak informácia vyvolala vlnu nevôle

zo strany verejnosti, tak, že verejnosť sa snažila podporiť žalobkyňu a odsudzuje konania žalovaného.
Ďalej poukázal, a že až následne sa do celej predloženej diskusie pripoja susedia žalobkyne, ktorí
upozorňujú na jednostranne poskytované informácie zo strany žalobkyne a jej rodiny. Reakcie susedov
žalobkyne však neboli v žiadnom prípade vyvolané uverejnením informácií k záležitosti žalobkyne. Je z
nich možné vyvodiť, že žalobkyňa dlhodobo porušuje susedské vzťahy, ktorých porušovanie nakoniec

viedlo žalovaného dôvodne k tomu, že so žalobkyňou nepredĺžil nájomnú zmluvu. Zdôraznil tak, že
neuverejňovalžiadnenepravdivé,čizavádzajúceinformácie,poskytovallenpravdivéavecnéstanoviská
k žalobkyňou medializovanej kauze, ktorá bola i predmetom súdneho sporu. Vyjadril presvedčenie, že
ním zverejnené informácie v žiadnom prípade nevyvolali žalobkyňou tvrdené následky, a teda neviedli kukritike žalobkyne, či k útokom na jej osobu a majetok. Nijako nekonkretizoval spôsob, akým sa k svojim
susedomžalobkyňaspráva,citovallenvecnézáverysúdu.Kzverejneniukonkrétnychkonfliktovpristúpili
samotní susedia, a to na základe informácií zverejnených žalobkyňou nie žalovaným, pričom existenciu

nezhôd potvrdil aj novinár Žilinského večerníka. Doplnil, že žalobkyňa predmetný byt naďalej užíva,
avšak skutočnosť, že za jeho užívanie platí jej nevyvára platný právny titul na jeho užívanie. Zdôraznil,
že konflikty so susedmi trvajú i naďalej. Poukázal, že do diskusie sa zapojil aj syn žalobkyne, v ktorej
zmieňuje i poškodenie schránky, i to, že proti ich rodine sú len susedia, čo potvrdzuje, že poškodenie
majetku žalobkyne nie je dôsledkom informácií zverejnených žalovaným, rovnako, že tieto žiadnu kritiku

jej osoby nespôsobili. Mal tak za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť žalobkyni priznaná
ochrana jej osobnosti, ktorej sa domáha. Obmedzenie práva žalovaného na slobodu prejavu by bolo v
rozpore so zásadou proporcionality. Zdôraznil, že žalobkyňa nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy na
jej strane a nijako neodôvodnila výšku náhrady, a to s ohľadom na mieru intenzity zásahu do jej práv.

4. Žalobkyňa v replike doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 16.11.2017, poukázala, že je osobou

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa priznáva menšia miera tolerancie v súvislosti so šírením
informácií voči jej osobe. Mala tiež za to, že žalovaný nemá informovať verejnosť na základe jeho
hodnotiacich úsudkov. Informácie sa majú opierať o objektívne skutkové tvrdenia. Zdôraznila, že
spúšťačom negatívnych komentárov voči jej osobe boli práve vyjadrenia žalovaného voči jej osobe.
Uviedla, že vyjadrenia žalovaného majú väčšiu pravdepodobnosť rezonovať u nezainteresovanej

verejnosti ako vyjadrenia susedov. Tvrdenia žalovaného o susedských sporoch v danej veci označila
za irelevantné.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 18.01.2018 poprel v celom rozsahu tvrdenia žalobcu. Zdôraznil, že v
predmetnom článku poskytol verejnosti úplné, pravdivé a objektívne informácie o dôvode pre ktorý

vznikla žalobkyni povinnosť vysťahovať sa z nájomného bytu. Bol názoru, že žalobkyňa nepreukázala
neoprávnený zásah a nemajetkovú ujmu. Uviedol, že zo žiadneho komentára nevyplýva negatívna
reakcia, ktorú by bolo možné spojiť s výrokmi žalovaného. Zo žiadneho z komentárov nemožno vyvodiť,
že žalobkyňa je považovaná verejnosťou za neplatičku, ktorá sa dožaduje bývania. Žalobkyňou tvrdená
ostrá kritika verejnosti nijako nesúvisí s konaním žalovaného. Predmetné komentáre v predloženej

diskusii nijako nesúvisia s výrokmi žalovaného a nemohli byť od neho ani prevzaté, ale súvisia so
správaním sa žalobkyne. Výroku pochádzajú práve a len od susedov žalobkyne v bytovom dome.
Mal za to, že u nezainteresovanej verejnosti nijako negatívne nerezonovali informácie v predmetnom
článku. Nezainteresovaná verejnosť žalobkyni vyjadrila podporu. Konštatoval, že informácie zverejnené
žalovaným neboli ani objektívne spôsobilé akúkoľvek ujmu žalobkyni privodiť. Žalobkyňa len súdu

podsúva nepreukázané tvrdenie, že si verejnosť o nej myslí, že je neplatička. Uviedol, že pre bežného
čitateľa alebo diváka nebolo nijak rozhodujúce, či žalobkyňa vyrovnala svoj dlh v roku XXXX alebo v
roku XXXX. Dátum, ku ktorému bol dlh zo strany žalobkyne vyrovnaný v kontexte celej reportáže nie je
rozhodujúci, keď z nej ide posolstvo, a to krutý prístup zo strany žalovaného. Mal za to, že ani informácie
obsiahnuté v reportáži nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne.

Medializovaný prípad žalobkyne na verejnosti vyvolal rozhorčenie nad konaním žalovaného a nie zásah
do cti a dôstojnosti žalobkyne, resp. vznik nemajetkovej ujmy na jej strane. Zdôraznil, že informácie
žalovaného boli založené len na pravdivých skutočnostiach a neobsahovali žiadne difamujúce tvrdenia.
Ďalej upriamil pozornosť, že informácie zverejnené z jeho strany v spojení s osobou žalobkyne sa
nedotýkajú jej zdravotného postihnutia, pričom len z tohto titulu, že by mala byť osobou zdravotne

postihnutou nedochádza k obmedzeniu jeho práva na slobodu prejavu. Poukázal na čl. 22 Dohovoru,
podľa ktorého žalobkyni nepriznáva žiadne osobitné práva na ochranu osobnosti ako osobe ťažko
zdravotne postihnutej.

6. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.01.2019.

7. Právni zástupcovia strán sporu v prednesoch pred súdom zotrvali na argumentácii obsiahnutej v
rozsiahlych podaniach vo veci samej. V celom rozsahu sa pridržiavali písomných podaní doručených
súdu.

8. Právna zástupkyňa žalobcu nad rámec písomných podaní pred súdom uviedla predchádzajúcu
genézu prípadu žalobkyne k postupne medializovaným článkom vo vzťahu k osobe žalobkyne, aby v
súvislosti s informáciami poskytnutými žalovaným nevyznela ako klamárka, resp. je v očiach verejnosti
vnímaná ako klamárka, resp. osoba poskytujúca zavádzajúce informácie. Ďalej uviedla, že žalobkyňaje opakovane napádaná bezprostrednými susedmi. Mala za to, že nie je možné uprednostniť verejný
záujem žalobcu pred súkromným záujmom žalobkyne. K výške požadovaného zadosťučinenia uviedla,
že žalobkyňa je s ohľadom na nepravdivosť informácií vyvolávajúcich negatívne reakcie verejnosti,

zvýšenia atakov na jej osobu a osobitne na tú skutočnosť, že ide o osobu ťažko zdravotne postihnutú
so špecifickou lekárskou diagnózou, vystavená zvýšenému tlaku a uverejňovanie takých nepravdivých
informácií má na ňu výraznejší dopad ako v prípade bežnej zdravej osoby. Dôsledky nepravdivých
informácií označila za takmer neodstrániteľné. Zdôraznila, že žalovaný sa jej do dnešného dňa ani
neospravedlnil.

9. Právna zástupkyňa žalovaného pred súdom nad rámec písomných podaní uviedla, že tvrdenia
ohľadne genézy prípadu sú novými skutkovými tvrdeniami. Podotkla, že tieto tvrdenia a tiež k nim
doložené listinné dôkazy nijako s danou vecou nesúvisia, resp. že pokiaľ týmito tvrdeniami a dôkazmi
má byť preukazovaná nepravdivosť tvrdení alebo teda informácií, ktoré samotný žalovaný poskytol
verejnosti, tak ako sa žalobkyňa domáha vo vzťahu ku konkrétnym výrokom, tieto dôkazy nijako

nesúvisia s týmito výrokmi. Uviedla, že sa jedná o dôkazy z času (03/2011, 07/2014) kedy podlžnosť
žalobkyne voči žalovanému ešte vyrovnaná nebola, a z nich vyplýva len to, že žalovaný zatiaľ k
výkonu rozhodnutia nepristúpi, nie že žalobkyňa nebude z bytu vyprataná. Zároveň nepreukazujú,
že by medzi žalobkyňou a susedmi neexistovali skutočne susedské spory, ani nepreukazujú, že by
informácie zo strany žalovaného spôsobili zostrenie správania susedov voči žalobkyni. Zdôraznila,

že vzťah žalobkyne a susedov je desiatky rokov komplikovaný. K výške zadosťučinenia uviedla, že
žalobkyňa nepreukázala v čom spočíva nemajetková ujma. Žalobkyňa nekonkretizovala akej kritike
v dôsledku konania žalovaného musí čeliť, akým spôsobom bola znevážená jej osobnosť a znížená
česť a dôstojnosť. Mala za to, že zo strany žalobkyne absentujú tvrdenia pokiaľ ide o vznik ujmy,
charakter, rozsah či intenzitu. Zdôraznila, že priestupkové konania, trestné konania, poškodzovanie

majetkužalobkyne,naktoréžalobkyňapoukazuje,časovopredchádzajúposkytnutieinformáciízostrany
žalovaného, a teda skutkovo s danou vecou nesúvisia. Zdôraznia, že nikde v predmetnom článku, ani v
reportáži neodznelo, že žalobkyňa je povinná byť vypratať z dôvodu, že je dlžná na nájomnom. Žalovaný
v Radničných novinách reagoval len na článok uverejnený v Žilinskom večerníku. Uviedla, že pokiaľ
by súd dospel k záveru, že došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne, je nutné vzhľadom

na spôsob, miesto a čas zverejnenia informácií zo strany žalovaného dať prednosť ochrane slobody
prejavu žalovaného a právu na prístup k informáciám, nakoľko nakladanie nájomnými bytmi a správanie
sa k nájomcom v takých bytoch je bez pochyby vecou verejného záujmu. Zdôraznila, že samotný
článok vymedzuje problém s pani Ševčíkovou, a teda nijako osobu nekonkretizuje, nestotožňuje. Takéto
označovanie osoby pre nezainteresovanú verejnosť nemožno nijako stotožniť so žalobkyňou. Ďalej

uviedla, že žalobkyňa nepreukázala neoprávnený zásah, vznik ujmy ani príčinnú súvislosť.

10. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že v tomto konaní bolo preukázané,
že žalovaný o žalobkyni zverejňoval nepravdivé informácie aj s ohľadom na špecifické postavenie
žalobkyne, ako osoby, ktorá nie je povinná znášať, alebo tolerovať uvádzanie nepravdivých informácii

o svojej osobe. Poukázala na jej zdravotný stav. Mala za to, že bez pochyby došlo k zásahu do jej
osobnosti, pričom tento zásah nebol oprávnený. Mala za to, že informácie zverejnené žalovaným boli
spôsobiléprivodiťžalobkyniujmu,pretožejednoznačneztaktopodávanýchinformáciimuselažalobkyňa
pôsobiť pred verejnosťou ako klamárka, ktorá napriek tomu, že je neplatičkou, domáha sa bývania
v mestskom byte, hoci v čase, keď prebiehalo konanie o jej vypratanie z nehnuteľnosti zo sporného

bytu, tak už bol dlh v podstate najmenej viac ako rok v celom rozsahu uhradený a naďalej si vlastne
plnila všetky povinnosti, ktoré jej z tohto nájmu bytu plynuli, resp. z užívania tohto bytu plynuli. Uviedla,
že ten zásah do jej práv bol vyvolaný teda obzvlášť aj s tým, s akými zdravotnými problémami sa
žalobkyňa potýka, ako vníma vlastne všetky tieto situácie okolo seba. O to viac sa jej to dotýka, pretože
napriek tomu, že informácie o nej zverejnené naozaj boli nepravdivé a nebola teda pravdivá minimálne

tá časová súvislosť, ako aj tá súvislosť, že mesto sa snažilo žalobkyni pomôcť, keď jej ani neumožnilo
uzatvoriť nájomnú zmluvu, ani jej neumožnilo za zostatkovú cenu odkúpiť byt. Zdôraznila, že tieto
informácie vyvolávajú vo verejnosti negatívne ohlasy, ktoré sa prejavili na zhoršení vzťahov, jednak
v bytovom dome, ale aj pod samotnou reportážou, kde prebehla diskusia, kde vlastne žalovaný síce
konštatoval, že väčšinou sa tieto informácie, alebo negatívne komentáre dotýkali strany Smer a toho,

akým spôsobom vlastne Mesto Žilina nemorálne postupuje voči žalobkyni. Napriek tomu mala za to, že
hoci sa tam nachádzali aj takéto komentáre, je úplne jedno, koľko je komentárov negatívnych, koľko
pozitívnych, podstatné je to, že sa vlastne týmito okolnosťami verejnosť zaoberala. Poukázala, že aj
v tých facebookových komentároch sa objavili informácie o tom, že žalobkyňa je neplatička. Čo satýka tej okolnosti, že žalovaný uviedol nepravdivé informácie, tie považovala za nesporné. Za nesporné
považovala aj nepravdivú informáciu, že žalobkyňa nevyužila druhú šancu, pretože naopak ju využila
a urobila všetko preto, aby jej právo bývať vlastne v byte, v ktorom v súčasnosti býva už 29 rokov aj

naďalej zostalo. Čo sa týka prípadného zamietnutia žaloby, požiadala súd o to, aby pri rozhodovaní o
trovách konania zvážil osobitné okolnosti tohto prípadu a teda konkrétne to, že sa jedná o osobu, ktorá
je ťažko zdravotne postihnutá, ktorá je invalidnou dôchodkyňou. Mala za to, že to sú také dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú to, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania celkom,
alebo aby táto bola primerane znížená.

11. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že v konaní nebolo preukázané
a nevyplynulo, že by informácia zverejnená v Radničných novinách, a to že napriek tomu ako prejav
ústretovosti mesta umožnilo vo februári 2012 uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na dobu určitú do
31.05.2012, pritom mesto mohlo už v r. 2011 žiadať vysťahovanie pani Š. H. bytu, ale neurobilo tak a
rozhodlo sa jej dať ešte jednu šancu. Napriek tomu pani Š. túto šancu nevyužila a tiež informácia, ktorá

odznela v reportáži pre TV Markíza, že pani Š. nemala splatený dlh do 31.mája 2012, že by predmetné
informácie boli objektívne spôsobilé zasiahnuť od osobnostných práv žalobkyne. Mala za to, že tak,
ako žalobkyňa tvrdí vznik ujmy v dôsledku predmetných, zverejnených informácii, tak predmetnú ujmu
žalobkyňa nepreukázala. V konaní nijakým spôsobom nebolo preukázané, že informácie, ktoré žalovaný
verejnosti poskytol, tak ako ich definovala žalobkyňa, rezonovali vo verejnosti takým spôsobom, že by

žalobkyňa bola posudzovaná, alebo vnímaná ako neplatička, ktorá sa domáha bývania v predmetnom
bytovomdome.Malazato,žežalovanýpreukázal,žeinformácie,ktoréposkytolneboliprezentovanétak,
ako ich vníma žalobkyňa a síce, že je neplatička, resp. neprispôsobivá spoluobčianka, či porušovateľka
susedských práv. Zo strany žalovaného išlo o využitie práva na slobodu prejavu a právo na informácie
verejnosti v súvislosti s vecou verejnou. Pokiaľ ide o tvrdenie ohľadom zdravotného stavu žalobkyne,

ktorý by mal súvisieť s konaním žalovaného, mala za to, že toto v konaní preukázané nebolo a
teda, že by žalobkyňa trpela aj nejakou, či už psychickou ujmou, alebo iným poškodením zdravia v
súvislosti s informáciami zverejnenými zo strany žalovaného. Na dôvažok uviedla, že je zrejmé, že to,
že žalobkyňa vníma informácie zverejnené žalovaným, že je prezentovaná ako neplatička, v spoločnosti
nijakým spôsobom nerezonuje. Je zrejmé, že i samotný žalovaný potvrdil úhradu dlhu. V konečnom

dôsledku všetka medializácia prípadu a všetky reportáže tak, ako boli uverejňované články, potvrdzujú,
že žalobkyňa svoj záväzok voči mestu vysporiadala. Mala preto za to, že všetky informácie zo strany
žalovaného boli prezentované vecne. Nijakým spôsobom žalobkyňu nedehonestovali a preto mala za to,
že domáhať sa zadosťučinenia, či už v podobe ospravedlnenia, alebo v podobe náhrady nemateriálnej
ujmy v peniazoch nie je dôvodné a preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. Súd vykonal dokazovanie vo veci aj listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu.

13. Na č.l. 8 až 38 spisu sú obsiahnuté fotokópie príjmových pokladničných dokladov za časové obdobie
od 18.03.2009 do 27.02.2017, z ktorých vyplývajú platby žalobkyne spojené s užívaním predmetného

bytu žalobkyňou.

14. Na č.l. 39 spisu sa nachádza predmetný článok zverejnený v Radničných novinách z mesiaca
marec/2016, z ktorým celým obsahom sa okresný súd dôsledne oboznámil. Žalobkyňa namieta najmä,
že v článku je označená ako neplatička, neprispôsobivý spoluobčan a že nevyužila druhú šancu, ktorú jej

mesto v súvislosti s predmetným bytom poskytlo. V článku je uvedené okrem iného, že „Pani Š. užívala
mestský nájomný byt, za ktorý neplatila. Keďže neplatenie bolo dlhodobého charakteru muselo mesto
ukončiť nájomnú zmluvu výpoveďou ešte v roku 2010. V marci 2011(teda už po podaní výpovede) mesto
pani Š. napísalo, že „zatiaľ neprikročí k realizácii výkonu rozhodnutia vyprataním bytu, ak si začnete
plniť svoje povinnosti (teda nie že tam môže ostať bývať naveky) Nájomná zmluva skončila 31.05.2011

a odvtedy už pani Š.Á. obývala byt bez právneho dôvodu. Napriek tomu ako prejav ústretovosti mesto
umožnilo vo februári 2012 uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.05.2012. Pritom mesto
mohlo už v roku 2011 žiadať vysťahovanie pani Š. z bytu, alebo neurobilo tak a rozhodlo sa dať jej ešte
jednu šancu. Napriek tomu však pani Š. túto šancu nevyužila. Nejde totiž len o platenie za byt, ale aj o
korektné spolunažívanie v bytovom dome voči ostatným jeho užívateľom.

15. Okresný súd sa dôsledne oboznámil aj s komunikáciou zverejnenou na facebooku (č.l. 40 spisu).16. Tiež v rámci dokazovania sa okresný súd oboznámil s jednotlivými fotokópiami fotografií obsahom
ktorých boli vulgarizmy adresované žalobkyni, ako aj zdokumentované poškodenia majetku žalobkyne
(č.l. 41 spisu).

17. Tiež vykonal dokazovanie potvrdeniami OO PZ Žilina - západ zo dňa 02.06.2011a 02.03.2013, z
ktorých vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o poškodení poštovej schránky a sklenenej tabule na
okne predmetného bytu.

18. Okresný súd sa oboznámil aj so znením článku k reportáži s názvom „Š. žijú v trojizbovom byte
už 25 rokov no teraz im hrozí, že sa z neho budú musieť vysťahovať“, z ktorého obsahu okrem iného
vyplýva, že žalobkyňa mala dlh voči žalovanému v súvislosti s užívaním predmetného bytu. Okresný
súd sa oboznámil aj s diskusiou a jednotlivými komentármi zverejnenými pod predmetným článkom,
resp. k predmetnej reportáži (č.l. 53-72 spisu). Okresný súd v súvislsoti s týmto listinným dôkazom
priamo na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu vykonal dokazovanie aj prehratím

predmetnej reportáže „<N. v
spojení s vyššie uvedenými informáciami, došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu

osobnosti žalobkyne. Okresný súd sa zaoberal najmä otázkou samotného zásahu do osobnostných
práv žalobkyne, teda či zásah, t.j. zverejnenie predmetného článku v Radničných novinách mesta Žilina
a v ňom uverejnené informácie a vyjadrenie hovorcu žalovaného na adresu žalobkyne v predmetnej
reportáži boli zásahom neoprávneným, spôsobilým privodiť žalobkyni ujmu na jej osobnostných právach
príkladom § 11 OZ (ochrana osobnosti, cti, dôstojnosti, vážnosti). Súd v danom prípade teda posudzoval

faktory spôsobilé určiť oprávnenosť zásahu do osobnostných práv žalobkyne.

48. Pokiaľ ide o otázku informácií o žalobkyni zverejnených v predmetnom článku, v tom zmysle,
že „žalobkyňa je neplatička, resp. že žalobkyňa užívala mestský byt, za ktorý neplatila a neplatenie
bolo dlhodobého charakteru a žalovaný napriek tomu ako prejav ústretovosti umožnil vo februári 2012

uzatvoriť novú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.05.2012, pričom už v roku XXXX mohol žiadať
vysťahovanie žalobkyne (.) z bytu, ale neurobil tak a rozhodol sa dať jej ešte jednu šancu, ktorú
však žalobkyňa (M.) nevyužila“, tieto nemožno vyhodnotiť ako neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobkyne, resp. nemožno ich vyhodnotiť ako nepravdivú informáciu. Pravdivosť bola v konanípreukázaná. Z vykonaného dokazovania, z predložených listinných dôkazov, a to najmä z právoplatných
rozhodnutí súdov o vyprataní žalobkyne z predmetného bytu je preukázané, že žalobkyňa bola skutočne
dlhodobo neplatičkou, že z dôvodu neplatenia nájomného a poplatkov za služby došlo k zániku nájmu

predmetného bytu výpoveďou dňa 31.05.2011. Rovnako je vykonaným dokazovaním preukázané, že
žalovaný napriek tomu umožnil žalobkyni zmluvou na dobu určitú užívať byť do 31.05.2012, hoci
takúto šancu už žalobkyni dať nebol povinný. Rovnako je preukázané, že žalobkyňa túto poskytnutú
šancu napriek všetkému nevyužila. V tejto súvislosti s nevyužitím šance okresný súd uvádza, že
z vykonaného dokazovania, ako aj z obsahu samotného článku, vyplýva, že v prípade žalobkyne

nejde totiž len o platenie za byt, ale aj korektné spolunažívanie v bytovom dome voči ostatným jeho
užívateľom, čo sa nedialo. Z vykonaného dokazovania je naozaj zrejmé, že situácia ohľadne bývania
žalobkyne v predmetnom byte mala dve roviny, a to nielen ne/platenie žalobkyňou za tento byt, ale
aj medziľudské vzťahy v predmetnom bytovom byte, keď žalobkyňa mala a naďalej preukázateľne
má dlhodobo vyhrotené vzťahy so susedmi v predmetnom bytovom dome. Uvedené vyplýva, nielen
z právoplatných rozsudkov, ale aj z ďalších listinných dôkazov, a to sťažností a žiadostí o vyriešenie

situácie ohľadom susedského spolunažívania so žalobkyňou v bytovom dome. Priamo v právoplatnom
rozsudku okresného súdu potvrdeným krajským súdom je žalobkyňa vyhodnotená ako osoba so zjavne
nevhodným spôsobom správania sa ako užívateľka predmetného bytu. Predmetný článok objektívne
poukazuje na tieto rozhodnutia súdov, odkazuje na ne. Súd tak zistil, že informácie v predmetnom článku
ohľadne žalobkyne ako neplatičky a neprispôsobivej osobe nie sú nepravdivé. Možno konštatovať,

že článok nevychádza z neoverených údajov, ale z právoplatných súdnych rozhodnutí. V článku je
korektným spôsobom, vecne, nie jednostranne, vykreslená situácia žalobkyne. Okresný súd má za to,
že je potrebné vychádzať z celého kontextu článku, nielen z niektorých jeho vytrhnutých pasáži, tak
ako sa to snažila pred súdom prezentovať žalobkyňa. Žalobkyňa bola skutočne dlhodobo neplatičkou.
Naviac za neplatičku bola žalobkyňa označovaná aj v iných článkoch, a to v predložených článkoch

Žilinského večerníka, o ktoré zverejnenie svojej nepriaznivej životnej a finančnej situácie sa zaslúžila
vo veľkej miere žalobkyňa a jej rodina. Žalobkyňa a jej rodina medializovala ich kauzu. Z obsahu a
kontextu predmetného článku je zrejmé, že tento je najmä reakciou na informácie poskytnuté v inom
periodiku (Žilinský večerník). Súd má za to, že z hľadiska kontextu predmetného článku ako celku, kde
boli čitatelia objektívne, vecne, informovaní o celej kauze žalobkyne, nemôžu tam zverejnené informácie

predstavovať neoprávnený zásah zásah do osobnostných práv žalobkyne. Z textu celého článku sa
tieto informácie nejavia ako informácie poskytnutá zámerne za účelom zdiskreditovať, alebo poškodiť
žalobkyňu. Celý kontext článku vedie k záveru, že účelom a cieľom zverejnenia predmetného článku
bolo objektívne oboznámiť verejnosť s danou kauzou bez skreslených informácií, aby mali obyvatelia
možnosť zistiť objektívne, nie jednostranné informácie, o danej kauze žalobkyne. Naviac pokiaľ ide

o tvrdenie, že žalobkyňa poskytnutú šancu nevyužila vychádzajúc z vyššie uvedeného, a to najmä
z vyššie naznačených dvoch rovín danej kauzy, toto tvrdenie možno posúdiť ako hodnotiaci úsudok.
Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak,
že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných, teda subjektívnych kritérií.
Autor článku vyslovene uviedol, že žalobkyňa druhú šancu nevyužila, keď nejde len o platenie za byt, ale

aj korektné spolunažívanie, a tak sa nedialo. Okresný súd má za to, že ide len o subjektívne hodnotenie,
prípadne kritiku, či kritický postoj k nevhodnému správaniu sa žalobkyne, ktoré je naviac preukázané.
Ide o subjektívny názor autora článku, preto je tento potrebné akceptovať.

49. Na tomto mieste však súd považuje za potrebné uviesť, že aj prípadné zverejnenie nepravdivého

údaju (čo nie je daný prípad) automaticky ešte nemusí znamenať neoprávnený zásah do osobnostných
práv fyzickej osoby. Takýto zásah je daný len vtedy, keď existuje príčinná súvislosť medzi zásahom
a porušením osobnostnej sféry, a ten zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú intenzitu takou
mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. Súd má tak za to, že z hľadiska
kontextu predmetného článku ako celku, aj keď v článku nebolo vyslovene uvedené, že žalobkyňa

už dlhy vyplatila, takéto informovanie verejnosti nemohlo predstavovať zásah do osobnostných práv
žalobkyne, a takéto informovanie nepresiahlo ani dovolenú intenzitu. Článok prezentuje, že žalobkyňa
za byt neplatila, nie že za byt neplatí. V tomto smere je v článku použitý minulý čas. Naviac čitatelia
článku boli objektívne informovaný o dvoch rovinách danej kauzy, a to nielen rovine dlhov, ale aj
rovine spolunažívania v bytovom dome. Formulovaný text predmetného článku naznačuje, že cieľom

článku bolo informovať objektívne o celej danej kauze žalobkyne. Podľa názoru súdu celý článok,
tak ako bol koncipovaný, napĺňal primárny účel spravodajstva, t.j. prezentáciu udalostí týkajúcich sa
žalobkyne z pohľadu verejnosti a otázok spoločenského života. Okresný súd má za to, že informácie v
predmetnom článku neboli spôsobilé vyvolať žalobkyni ujmu. V kontexte celého zverejneného článkuneboli spôsobilé vzhľadom na zvolený spôsob podania informácie (resp. tón oznámenia informácie)
vo vzťahu k žalobkyni vyznieť difamačne. Článok čitateľom poskytol informácie o vývoji, resp. genéze
prípadu žalobkyne z hľadiska viacerých rovín. Okresný súd má za to, že výroky, resp. informácie v článku

nemôžu byť spôsobilé vzbudiť verejné pohoršenie nad žalobkyňou, tak ako sa táto snaží pred súdom
prezentovať. Je zrejmé, že tvrdené negatívne reakcie ľudí na osobu žalobkyne nie sú podmienené
predmetným článkom, nakoľko tieto majú pôvod v skutočných, reálne vyhrotených medziľudských
vzťahoch, vzniknutých za dlhé obdobie, t.j. vzniknutých zo skutočných, reálne prežitých situácií ľudí so
žalobkyňou. Pritom je potrebné zdôrazniť, že negatívne reakcie na ktoré poukazuje žalobkyňa nie sú

reakcie širokej verejnosti ale len bezprostredných susedov. Široká verejnosť prejavila žalobkyni podporu
a odsúdila konanie žalovaného. Je preukázané, že tieto tvrdené negatívne reakcie voči žalobkyni
existovaliuždávnopredzverejnenímpredmetnéhočlánku.Článoknebolspúšťačomnegatívnychreakcií
vo vzťahu k žalobkyni. Okresný súd má tak za to, že nemožno vzhliadnuť ani príčinnú súvislosť
medzi predmetným článkom a tvrdenou ujmou žalobkyne. Aj z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že negatívne reakcie ľudí v jednotlivých diskusiách neboli podmienené predmetným článkom, ale

súžitím susedov so samotnou žalobkyňou. Konflikty s bezprostrednými susedmi existovali dávno pred
zverejnením daného článku. Aj predložené dôkazy preukazujú, že k poškodeniu majetku došlo pred
zverejnením predmetného článku. Nemožno spájať predmetný článok s negatívnym správaním voči
osobe žalobkyne, keď takéto negatívne správanie voči jej osobe bolo dlhodobé a naviac preukázateľne
zapríčinené aj samotným správaním žalobkyne. Okresný súd má za to, že by bolo „nespravodlivé“

tvrdené negatívne správanie sa k žalobkyni odvíjať len od predmetného článku, resp. jedného
zverejneného článku, keď je nesporné a preukázané, že z veľkej časti si takéto negatívne reakcie
žalobkyňa zapríčinila sama, keď sama sa nesprávala (nespráva) v súlade s dobrými mravmi. Súd
konštatuje, že za zlé medziľudské vzťahy, v ktorých žalobkyňa žije, nemožno „viniť“ len nejaký článok.
Sama žalobkyňa si musí uvedomiť, že medziľudské vzťahy sú najmä o ľuďoch, ich vzájomnom,

obojstrannom pokojnom súžití, vzájomnom rešpektovaní a úcte.

50. Rovnako okresný súd dospel k záveru, že dovolená intenzita nebola presiahnutá ani informovaním
o situácii žalobcu hovorcom žalovaného v predmetnej reportáži, a to uvedením nesprávneho dátumu
vyplatenia dlhov žalobkyne. Hovorca objektívne informoval o genéze prípadu žalobkyne, o tom že

žalobkyňa bola neplatička, avšak zároveň informoval, že žalobkyňa dlhy vyplatila a momentálne nemá
žiadne dlhy v súvislosti s predmetným bytom. Informácia o konečnom dátume vyplatenia dlhov za
predmetný byt, v úplnom kontexte poskytnutých informácií v priebehu celej reportáže, či v roku
XXXX alebo roku XXXX, je tak vo vzťahu k predmetu konania bez významu. Jedine táto nepravdivá
informácia, že žalobkyňa nemala dlhy vyplatené do 31.05.2012 (namiesto do 31.05.2011) sama o sebe

nemohla spôsobiť žalobkyni ňou tvrdenú ujmu. Naviac nebolo preukázané, že nešlo len o bežnú zrejmú
nepozornosťhovorcužalovaného,atedanebolopreukázané,žesajednalovysloveneoúčelovékonanie
hovorcu žalovaného s cieľom zdiskreditovať žalobkyňu.

51. Súd dospel k záveru, že zverejnenie článku, resp. článok tak ako bol napísaný a bežnému čitateľovi

ponúknutý a predmetná reportáž v celkovom kontexte, nezasiahli do osobnostných práv žalobkyne.
Nezasiahli do práva žalobkyne na ochranu osobnosti v zmysle § 11 OZ, do jej práva na ochranu cti,
dôstojnosti, či vážnosti.

52. Okresný súd má za to, že nie je namieste priznanie morálneho odškodnenia žalobkyni vo forme

ospravedlnenia, a už vôbec vo forme finančného zadosťučinenia. S prihliadnutím na vyššie uvedené
je súd toho názoru, že zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať u žalobkyne nemajetkovú ujmu, a teda nie sú
splnené základné predpoklady občianskoprávnych sankcií uvedených v § 13 OZ. Naviac nikde z článku,
alebo z predmetnej reportáže nevyplýva, prezentovanie žalobkyne zo strany žalovaného ako klamárky.

Súdu sa javí toto tvrdenie žalobkyne len ako subjektívny, ničím nepodložený, vsugerovaný pocit. Ani
z jednotlivých komentárov, či diskusií nevyplýva, že by verejnosť žalobkyňu na základe informácií
žalovaného takto vnímala. Prípadné negatívne vyjadrenia bezprostredných susedov v tomto smere na
adresu žalobkyne pramenili z ich reálnych skúseností, nie z informácií plynúcich z predmetného článku,
či reportáže. Okresný súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Satisfakcia, ospravedlnenie

zo strany žalovaného, prípadne finančné zadosťučinenie by prichádzalo do úvahy iba v prípade, že by k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne došlo, a ak by k nemu aj došlo, že by zapríčinil
vzniknutú ujmu, čo však jednoznačne nie je daný prípad.53. Návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom svedka O. súd zamietol
z dôvodu jeho nadbytočnosti. Súd mal aj bez vykonania tohto dôkazu dostatočne preukázaný a zistený
skutkový stav veci. Vykonanie navrhnutého dôkazu z toho dôvodu nepovažoval pre rozhodnutie veci

za potrebný. Vykonaním tohto dôkazu mala byť preukázaná okolnosť ujmy spôsobenej žalobkyni v
súvislosti so zverejnením nepravdivých informácií o jej osobe a tiež zhoršenie vzťahov jednak v bytovom
dome, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa je v súčasnosti už aj malými deťmi označovaná za neplatičku.
Nakoľko okresný súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu, a
nemôže byť daná v zmysle vyššie uvedeného ani prípadná príčinná súvislosť, dokazovanie v tomto

smere považoval za nadbytočné. Rovnako zamietol návrh listinným dôkazom o hlásení úrazu (regresu),
nakoľko tento považoval k danej veci za irelevantný. Je preukázané, že vzťahy žalobkyne so susedmi
sú vyhrotené z dlhodobého hľadiska (niekoľko rokov aj pred vydaním predmetného článku) a nie v
súvislosti s predmetným článkom.

54. Okresný súd dopĺňa, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné
sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v

rozsiahlych podaniach, či vyjadreniach strán sporu, najmä tými, ktoré nesúviseli s predmetom konania,
na čo bola žalujúca strana viackrát upozornená. Rovnako zdravotný stav žalobkyne nepovažoval
okresný súd za takú okolnosť, pre ktorú by mala mať žalobkyňa vyššiu mieru ochrany v súlade s §
13 OZ, a to naviac bez splnenia tam stanovených predpokladov. Zároveň nebolo ani preukázané, že
informácie zverejnené žalovaným negatívne zasiahli do zdravotného stavu žalobkyne, resp. že by tento

zdravotný stav zapríčinili.

55. Okresný súd v závere považuje za potrebné uviesť, že tak právo na ochranu osobnosti ako aj právo
na slobodu prejavu sú ústavnými právami. V tomto smere vychádzal z právnej teórie, že pri strete práva
na ochranu osobnosti v konaniach na ochranu osobnosti a slobody prejavu je kľúčovou otázka intenzity

zásahu do jedného základného práva, ktorá sa pomeruje s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v
kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia nadobúdajú jednu z hodnôt. Považoval za potrebné
zohľadniť určitú proporcionalitu, rovnováhu medzi týmito dvomi ústavnými právami. Vzhľadom na vyššie
uvedené závery tiež vyhodnotil, že v danom prípade je žiaduce poskytnúť ochranu právu na slobodu
prejavu žalovaného, keď v tomto prípade žalobkyne, ohľadne predmetného bytu, sa jednalo aj o verejne

prospešné informácie, nakoľko sa jednalo o mestský nájomný byt. Právo na slobodu prejavu žalovaného
však nijako neoprávnene nezasiahlo do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, tak ako bolo už bližšie
odôvodnené v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

56. Okresný súd má za to, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Avšak súd vzhliadol
na strane žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa v podobe nepriaznivého zdravotného stavu
žalobkyne, ako aj jej nepriaznivej životnej situácie, preto žalovanému, hoci ako plne úspešnej strane

sporu, nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

V Žiline, dňa 28.01.2019