Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37P/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118271045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118271045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci

navrhovateľky S. G., V.. E.H., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. G. G., Y. XX, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom som sídlom AK Banská Bystrica, J. Kráľa 7 a manžela navrhovateľky I. G., J.. XX. XX. XXXX,
Y. G. G. G., K.. N. XX, Y.. Č.. G. G. G., W.. XX.M. XX, zast. JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom so sídlom
AK Banská Bystrica, Lazovná 45, za účasti maloletej X. G., J.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast.
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky S. G., V.. E., J.. XX. XX. XXXX M. S. I. G., J.. XX. XX. XXXX uzavreté

dňa 22. 08. 2015 v Banskej Bystrici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica
vo zväzku 46, ročník 2015 na str. 61 pod por. č. 239 rozvádza.

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletej Liliane Bodingerovej, nar. 12. 12. 2015 v tomto znení:

Maloletá X. G., J.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená

maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. G., J.. XX. XX. XXXX výživným vo výške
100,-- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou X. G., J.. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v roku v
čase od soboty od 09.00 h do nedele do 17.00 h, každý nepárny týždeň v roku v utorok v čase od 15.30

h do 17.30 h a vo štvrtok v čase od 15.30 h do 17.30 h.

Otec je o p r á v n e n ý maloletú v stanovené dni a hodiny od matky prevziať pred vchodom do obytného
domu matky a je povinný maloletú matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred vchodom do obytného
domu matky.

Matka je p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a styk

s maloletou umožniť.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde
dňa 07. 05. 2018 domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že ich manželstvo je hlboko
vážne narušené, trvalo rozvrátené, manželstvo si neplní svoj účel, nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Ďalej uviedla, že nežijú v spoločnej domácnosti s manželom od 15. 03. 2018,
spoločne nehospodária ako manželia. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, spoločne už
netrávia čas ako rodina, intímne spolu nežijú s manželom od marca 2018, nepomáhajú si navzájom ako
partneri. Nedôveruje už manželovi ako partnerovi, dôveruje mu však ako otcovi. V súčasnosti má inú
známosť, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva označila

nedostatok vzájomnej komunikácie, požívanie alkoholu zo strany manžela, jeho agresívne správanie s
tým, že už v súčasnosti nepociťuje žiadnu citovú náklonnosť k manželovi.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil vyjadrenia navrhovateľky.
Poukázal na to, že príčinou rozvratu manželstva bola aj nervozita navrhovateľky. Potvrdil, že problémy
v manželstve riešil požívaním alkoholu, nepomáhal navrhovateľke v domácnosti. Z jeho strany je tam

ešte citová náklonnosť k navrhovateľke, obnovenie manželského spolužitia však nie je možné.

3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

4. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. V danom prípade súd mal preukázané, že sú naplnené zákonné predpoklady, ktoré ustanovuje § 23
Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

7. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletej X. G., J.. XX. XX. XXXX tak, že maloletá sa zverí
do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v

bežných veciach, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- € mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň sa
rodičia dohodli na úprave styku otca s maloletou, každý párny týždeň v roku v čase od soboty od 09.00
hod. do nedele do 17.00 hod., každý nepárny týždeň v roku utorok v čase od 15.30 do 17.30 hod. a vo
štvrtok od 15.30 do 17.30 hod s tým, že miesto preberania a odovzdávania maloletej si rodičia dohodli

pred vchodom do obytného domu matky. Matka sa zároveň zaviazala maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi styk s maloletou umožniť.

9. Opatrovník maloletej odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičmi predloženú rodičovskú dohodu
schváliť, nakoľko táto je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu. Sociálnym šetrením v

starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené aj vhodné bytové
podmienky pre výchovu maloletej. Maloletá má dobrý vzťah k otcovi, otca neodmieta, preto je potrebné,
aby rodičia naďalej pracovali na tomto vzťahu, aby sa tento vzťah podporoval, keďže otec má vytvorené
aj vhodné bytové podmienky pri stretávaní sa s maloletou.

10. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnejstarostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

14. V danej veci mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú
starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá túto starostlivosť zvláda, otec nemal výhrady voči
starostlivosti matky o maloletú, aj s prihliadnutím na to, že matka v súčasnosti býva v domácnosti svojho

otca, teda starého otca maloletej, ktorý jej pomáha aj s výchovou maloletej. Sociálnym šetrením taktiež
neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Maloletá sa s otcom stretáva, sú
spolu v kontakte, podľa rodičovskej dohody soboty, nedele bez nočného prespatia, utorky a štvrtky po
2 hodiny. Matka nemala zásadné výhrady voči starostlivosti otca o maloletú. Rodičia poukázali, že
sa vedia dohodnúť, čo sa týka starostlivosti o maloletú, navzájom si vymieňajú informácie ohľadom

maloletej, ich komunikácia je na požadovanej úrovni. Maloletá má v súčasnosti 3 roky, 5 mesiacov,
navštevuje materskú školu, kde sa platia bežné poplatky, maloletá bude navštevovať materskú školu aj
cez letné prázdniny. Nemá žiadnu záujmovo platenú činnosť, je zdravá, navštevuje kožnú ambulanciu,
má atopický exém, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Iné lieky pravidelne neužíva. Otec prispieva
na výživu maloletej výživným 60,-€ mesačne, nemá nedoplatky na výživnom. Otec maloletej sa od

28.10.2018 do 02.05.2019 nachádzal vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, následne bol
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/19/2019 zo dňa 02. 05. 2019 oslobodený spod
obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania, blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3, písm. d) Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Rozhodnutie doposiaľ
nenadobudlo právoplatnosť. Otec taktiež poukázal na to, že si je vedomý svojich problémov s požívaním

alkoholu, tento chce riešiť, sám dobrovoľne navštívil CPLDZ, kde mu bol stanovený termín prvej
návštevy na jún 2019. Obidvaja rodičia sú riadne zamestnaný, matka podľa oznámenia zamestnávateľa
dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 349,46 €, uplatňuje si daňový bonus, poberá aj rodinné
prídavky. Otec podľa oznámenia zamestnávateľa je zamestnaný na čiastočný pracovný úväzok, kde
má dojednanú pracovnú mzdu 5,-€ na hodinu, zamestnaný je od 28.05.2019. Rodičia okrem maloletej

nemajú ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd predloženú rodičovskú dohodu schválil, nakoľko má za to, že je
v záujme maloletého dieťaťa, neodporuje zákonu.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho
zastúpenia). Navrhovateľka v danom prípade bola právne zastúpená na základe rozhodnutia CentraprávnejpomociBanskáBystrica,kdesanáhradatrovprávnehozastúpeniaspravujeosobitnouzákonnou
úpravou.

17. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať
odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania

alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

19. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje

odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o

zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú
oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne
právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.