Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/267/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208210
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613208210.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Z.,

2. J&F s. r. o. so sídlom Františkánske námestie 7/412, Bratislava, obaja zastúpení Mgr. Slavomírom
Trnkócym, AK so sídlom Gercenova 6/A, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení
Hydromeliorácie, štátny podnik so sídlom Vrakunská 29, Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou
avocatius s.r.o. so sídlom Palackého 12, Bratislava, o uloženie povinnosti

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 989,71 Eur na účet

advokátskej kancelárie právneho avocatius s.r.o. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. a. s. Bratislava,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11.07.2011 sa navrhovatelia domáhali proti odporcom vydania rozhodnutia, ktorým
by súd stanovil odporcovi povinnosť odstrániť vodnú stavbu - hydromelioračné zariadenie „Závlaha
pozemkov z vodnej nádrže Lozorno I.“, evidenčné č.XXXX XXX (ďalej len „vodná stavba“) z pozemkov
navrhovateľa v 1. rade a to parc. reg. „C“ - parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 2148 m2 a parc.
registra „E“ - parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 2190 m2 v kat. úz. S. a z pozemkov navrhovateľa v
2. rade a to parc. reg. „E“ - parc. č. XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 687 m2 a parc. č. 9187 -

orná pôda o výmere 988 m2 v kat. úz. S., vedených na LV č. XXXX a na úhradu trov konania, všetko
do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Návrh zdôvodnili tým, že nehnuteľnosti, ktoré vlastnia sú umiestnené mimo zastavaného územia obce.
V zmysle platného územného plánu obce S. sú parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX určené na výstavbu
rodinných domov ako nová lokalita s označením „VRU6/1“. Pod povrchom pozemkov vo vlastníctve
navrhovateľov je vedené potrubie, ktoré je súčasťou vodnej stavby v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1

písm. f) zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej ako „vodný zákon“) tak, že závlahové potrubie vetva „B“ je
vedenépodparc.č.XXXX/X,XXXXaXXXXazávlahovépotrubievetva„A“jevedenépodparc.č.XXXX/
X, XXXX a XXXX. Vlastníkom vodnej stavby je Slovenská republika a správcom sú Hydromeliorácie
š. p., Bratislava. Za účelom ochrany vodnej stavby je v danej lokalite v zmysle § 55 ods. 2 vodného
zákona určené pásmo ochrany vodnej stavby v rozsahu 5 m od brehovej čiary kanála, kde je zakázaná
výstavba. Odporca bol vyzvaný na odstránenie (prekládku) časti vodnej stavby alebo na poskytnutie
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva užívať nehnuteľnosť, čo však odmietol. Argumentoval tým,

že podľa § 53a písm. a) vodného zákona
je vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba alebo jej časť
umiestnená, povinný strpieť hydromelioračnú stavbu , alebo jej časť na pozemku, kde je táto stavba
umiestnená. Vôbec nebral do úvahu územný plán obce Lozorno, podľa ktorého je dotknutá lokalitaurčená na výstavbu rodinných domov. Od roku 2012 nie je závlahové zariadenie využívané vôbec, keďže
vodná nádrž bola vypustená kvôli údržbe. Poukázal na ustanovenia čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa
ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné v nevyhnutnej miere a vo

verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Navrhovatelia mali za to, že v danom
prípade nie sú splnené minimálne 3 podmienky pre nútené obmedzenie ich vlastníckych práv a to či v
tomto prípade dochádza k naplneniu verejného záujmu a to v nevyhnutnej miere a na základe zákona.

Odporca vo vyjadrení nesúhlasil s návrhom navrhovateľov. Poukázal na ustanovenia vodného zákona

a zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Podzemné závlahové potrubie, ktoré sa
nachádza pod parcelami navrhovateľov je vo vlastníctve štátu. Hydromelioračné zariadenie slúži
verejnému záujmu na závlahu pozemkov o celkovej výmere 440 hektárov. Navrhovatelia kupovali
predmetné pozemky s tým, že mali mať vedomosť o tom, v akom stave tieto pozemky kupujú a mali sa
oboznámiť s ich reálnym stavom. Existencia závlahového systému je v tejto oblasti viditeľná „voľným
okom“, keďže jeho súčasťou sú nadzemné hydranty a existencia podzemného závlahového potrubia

je v tejto lokalite všeobecne známa. Predmetné zariadenie bolo vybudované na základe právoplatných
rozhodnutí. Špecifikom tohto zariadenia je umiestnenie hydromelioračného zariadenia, ktoré je podľa
§ 52 ods. 1 písm. f vodného zákona vodnou stavbou pod zemou a žiadnym spôsobom neobmedzuje
užívanie pozemkov zo strany ich vlastníkov. V zmysle zákona o vodách, § 53a a § 55 je vlastník
pozemku, na ktorom sa vodná stavba nachádza, povinný túto strpieť, nesmie ju žiadnym spôsobom

poškodzovať a ohrozovať jej prevádzku. Režim vodných stavieb podlieha osobitnej ochrane zo zákona.
Ak nastane prípad, že v budúcnosti by sa mal zmeniť charakter pozemku, resp. mal by byť tento
vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je potrebné zabezpečiť, aby nebolo štátne vlastníctvo
znehodnotené a odstránené. Ak sa sám vlastník o takúto zmenu usiluje , pričom pozemky nadobudol ako
poľnohospodársku pôdu , je povinný znášať všetky prípadné náklady, ktoré s touto zmenou súvisia tak

ako to vyplýva z § 17 ods. 6 písm. e) zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Predmetné
pozemky navrhovateľov, pod ktorými prechádza závlahová sústava nie sú v súčasnosti evidované ako
pozemky určené na zastavanie.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili napriek riadnemu predvolaniu, súd ich prítomnosť na

pojednávaní nevyžadoval, preto vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.
s. p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, zástupcu odporcu, výsluchom svedkyne Z.
oboznámením sa s expertíznym posudkom z čl. 6 a nasledujúcich, písomná komunikácia medzi

účastníkmi a to z roku 2011 a 2012 z čl. 21 -24, LV č. XXXX., LV XXXX a LV XXXX o vlastníctve
navrhovateľov v 1. a 2. rade, kolaudačný rozhodnutím vodného diela, rozhodnutím o umiestnení stavby
v D., kúpnymi zmluvami, osvedčenie o dedičstve z čl. 101, LV XXXX, snímkou vedenia vodného diela
trasa A a B, dokladmi navrhovateľa o zakreslení parciel vo vlastníctve navrhovateľov, situáciou prechodu
závlahového potrubia cez pozemky navrhovateľov, geometrickým plánom, expertíznym posudkom a

prílohami k expertíznemu posudku - situácia a grafické znázornenie situácie a spisom a zistil nasledovný
skutkový stav.

Účastníci konania pridržiavajúc sa svojich písomných vyjadrení zotrvali na dôvodoch v nich uvedených
s poukazom na obsah listinných dôkazov nimi predložených a súdom vyžiadaných.

V priebehu konania navrhovatelia podali návrh na zmenu petitu z dôvodu nového rozparcelovania
pozemkovtak,žežiadal,abyodporcanasvojevlastnénákladyodstránilvodnústavbu-hydromelioračné
zariadenie „Závlaha pozemkov z vodnej nádrže S. I.“, evidenčné č.XXXX XXX z pozemkov navrhovateľa
v 1. rade a to parc. reg. „C“ - parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 728 m2, parc. č. XXXX/X -

ostatné plochy o výmere 728 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 560 m2, parc. č. XXXX/X
- ostatné plochy o výmere 277 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X
- ostatné plochy o výmere 146 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 196 m2, parc. č. XXXX/
XXX - orná pôda o výmere 750 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 518 m2, všetky zapísané
na LV č. XXXX a z pozemkov navrhovateľa v 2. rade a to z parc. registra „C“ - parc. č. XXXX/X - orná

pôda o výmere 693 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 315 m2 v kat. úz. S., zapísaných
na LV č. XXXX.

Súd uznesením zmenu petitu pripustil v súlade s návrhom navrhovateľov.Zo skutkových zistení v prejednávanej veci mal súd kúpnymi zmluvami z roku 2004 a 2005 a 2010
preukázané, že navrhovateľ v 2.rade nadobudol nehnuteľnosti v kat. úz. S. a to parc. reg. „C“ - parc.

č. XXXX/X. - ostatné plochy o výmere 2148 m2 a parc. registra „E“ - parc. č. XXXX - orná pôda o výmere
2356 m2 a parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1806 m2, parc. reg. „E“ - parc. č. XXXX - trvalé trávnaté
porasty o výmere 687 m2 a parc. č. XXXX. - orná pôda o výmere 988 m2. V roku 2008 Navrhovateľ v
2. rade previedol parc. č. XXXX/X na navrhovateľa v 1. rade.

V kúpnych zmluvách sa uvádza, že kupujúci potvrdzuje, že stav kupovaných nehnuteľností je mu dobre
známy z ohliadky.

V roku 1986 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie vodohospodárskeho diela „Závlaha pozemkov z
vodnej nádrže S. - 1. Stavba“ pod č. R. dňa 30.12.1986.

Zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ navrhovatelia sa domáhajú odstránenia vodného diela, tak takýto
návrh je v rozpore so zákonom, keďže predmetné zariadenie je vodnou stavbou a jej odstránenie by bolo
v rozpore so zákonom o vodách. Takýto návrh je aj v rozpore s platnými rozhodnutiami, ktoré by boli
vydané - kolaudačné rozhodnutie z roku 1986. Predmetná vodná stavba je v súčasnosti funkčná a je
kedykoľvek pripravená pre účely poľnohospodárske, na závlahu takmer celého územia S.. Nevyžaduje

sa jej denné využívanie a slúži hlavne v prípadoch sucha na závlahu. Takýto návrh je v rozpore s
rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa vo viacerých prípadoch vyjadril, že
pokiaľ vlastník nadobudol nehnuteľnosti, na ktorých viaznu obmedzenia a tieto sú vytvorené v súlade
so zákonom, sú povinní strpieť takéto obmedzenia.

Z expertízneho posudku č. 3/2013, ktorý vypracoval pre navrhovateľov Z. vyplýva, že úseky potrubia
závlahovej vetvy A a B uložené pod pozemkami musia byť zachované pre potreby zavlažiteľnosti 443
ha a 234 ha poľnohospodárskej pôdy. Oba úseky týchto vetiev možno preložiť do novšej trasy.

Z výpovede navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že nehnuteľnosti v kat. úz. S. kupovali navrhovatelia preto,
že rodina navrhovateľa tu vlastnila malé podiely na parc. č. XXXX a č. XXXX a tieto pozemky podľa
ubezpečenia obce S. mali byť zahrnuté do územného plánu obce ako pozemky určené
na výstavbu rodinných domov. Podľa zakreslenia závlahového potrubia cez pozemok navrhovateľa v
1. rade parc. č. XXXX/X nachádza hydrant a k tomuto hydrantu vedie závlahové potrubie vetva A

na 3 strany a vetva B potrubia. Navrhovateľ robil na tomto pozemku výkopové práce a zistil, že v
hĺbke 2 m sa nachádza hrubé potrubie o hrúbke 0,7 m. Keď sa túto skutočnosť dozvedel, neodstúpil
od kúpnej zmluvy a pozemky nevrátil, práve naopak, dokupoval okolo tejto parcely ďalšie pozemky
a následne niektoré pozemky odpredal tretím osobám, pričom tieto si vybrali pozemky, na ktorých sa
závlahové potrubie nenachádzalo a mohli na nich stavať rodinný dom. Do územného plánu obce sa tieto

pozemky na výstavbu dostali niekedy v roku 2011. Cena prekládky závlahového potrubia z pozemkov
navrhovateľov bola ohodnotená na sumu 25.000,- Eur. Odporca však s prekládkou nesúhlasil. Z toho
dôvodu podal žalobu na odstránenie tohto hydromelioračného zariadenia aj z dôvodov, že
vetvy A a B vedenia sú už nefunkčné niekoľko rokov, neplnia vôbec žiadnu funkciu a vetvu B naposledy
využívala súkromná firma pre účely zavlažovania golfového ihriska do roku 2012. O stavebné povolenie

na výstavbu rodinných domov navrhovateľ v 1. rade nepožiadal, pretože riaditeľka stavebného úradu mu
uviedla, že stavebné povolenie mu nevydajú bez súhlasu odporcu, ktorý žiada dodržať ochranné pásmo
vodnej stavby. Toto ochranné pásmo tvorí minimálne 5 metrov na každú stranu od stredu položeného
potrubia. Vedenie potrubia bráni navrhovateľovi v 1. rade vo výkone vlastníckeho práva, pretože na
pozemkoch nemôžem stavať.

Konateľka navrhovateľa v 2. rade H. sa plne pridržiavala skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ v 1.
rade. Navrhovateľ v 2. rade podnikateľskú činnosť aktuálne nevykonáva a táto firma bola založená za
účelom správy nehnuteľností navrhovateľa v 1. rade s manželkou v S. a v U..

Zástupca odporcu Z. uviedol, že odporcov vzťah k pozemkom navrhovateľov vyplýva z § 53a novely
zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. Na prekládku časti závlahového zariadenia trasy A a trasy B,
ktorá prechádza cez pozemky navrhovateľov a to na vlastné náklady navrhovateľov sa vyžaduje
potrebné stavebné konanie. To znamená, že navrhovatelia ako investori by museli podať návrh spolu sprojektom na preloženie závlahového zariadenia z dôvodu výstavby stavby, a teda išlo by o vyvolanú
investíciu navrhovanej stavby, ktorú by povoľoval príslušný stavebný úrad za podmienok, že odporca
schváli projekt investora navrhovanej preložky. Bez stavebného konania nie je možné o prekládke

rozhodnúť. Odporca len v rámci stavebného konania odsúhlasuje navrhovaný projekt investorom po
technickej stránke. Štandardný postup teda je, že pokiaľ si navrhovatelia podajú žiadosť o stavebné
konanie na výstavbu rodinných domov za podmienky vyňatia poľnohospodárskej
pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, je predpoklad, že by sa vyhovelo zároveň požiadavke
navrhovateľov o vykonanie prekládky závlahového zariadenia na ich pozemkoch a len na ich vlastné

náklady tak, aby sa nevyvolalo ďalšie územné konania. Takto odporca odsúhlasil viacero prekládok.

Odporca s vlastníkmi pozemkov neuzatvára zmluvy o zriadení vecného bremena, pretože takáto
povinnosť mu nevyplýva z § 53a vodného zákona a vedenie závlahového zariadenia nebráni vlastníkom
v užívaní ich pozemkov. Momentálne sa závlahové potrubie nevyužíva asi od roku 2011, kedy bola
vodná nádrž vypustená. Vo vláde však bol schválený materiál o poskytovaní dotácii na revitalizáciu

t.j. rekonštrukciu, opravy, modernizáciu a využívanie okrem iných aj odvodňovacích zariadení a
závlahových zariadení. Stanovuje podmienky prideľovania týchto dotácií rámcovo v rámci programu
rozvoja vidieka v rámci ministerstva pôdohospodárstva. Z toho dôvodu odporca očakáva záujem o
využívanietejtostavby,pričomdotáciebudúposkytnuténájomcovizavlažovaciehozariadeniaakocelku,
t.j. prevádzkovo-technického zariadenia pod zemou a nad zemou.

Svedkyňa Z., pracovníčka odporcu v prevádzke v J.uviedla, že vodná stavba „Závlaha pozemkov z
vodnej nádrže S. II- 1. stavba sa skladá
z dvoch čerpacích staníc a vodného potrubia a rúrovej siete medzi týmito čerpacími stanicami. Prvá
čerpacia stanica sa nachádza pod vodnou nádržou a od nej vedie výtlačné potrubie do rozvodného

uzla, kde sa rozdeľuje závlahové potrubie na vetvu A a vetvu B. Obidve vetvy sú plne funkčné a užívali
sa do roku 2012, kedy bola vodná nádrž postupne vypúšťaná po etapách a potom sa čistila. Najväčším
odberateľom závlah bolo PD S.. V roku 2013 a 2014 nebol záujemca na odber závlah. Trasa A je
výtlačné potrubie a je dôležitejšia a platia tu prísnejšie podmienky pre prípadnú výstavbu a platí tu aj
väčšie ochranné pásmo. Závlahové potrubie z pozemkov navrhovateľov sa nedá odstrániť, pretože ide

o výtlačné potrubie a tým by došlo k znefunkčneniu tejto trasy i rúrovej siete. Do úvahy by pripadala
prekládka a to po hranici pozemkov navrhovateľov a to na základe uskutočnenia stavebného konania
s vypracovaným projektom prekládky.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách vodnými stavbami sú stavby, ich
súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými
stavbami sú najmä f) hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu
pozemkov pred vodnou eróziou,

Podľa § 53a písm. a), b) zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ,
na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný
a) strpieť hydromelioračnú stavbu alebo jej časť na pozemku, kde je táto stavba umiestnená,
b) pri užívaní pozemku počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval hydromelioračnú stavbu
alebo jej časť a neporušoval a ani inak negatívne neovplyvňoval funkčnosť, bezpeč-nosť, spoľahlivosť a

prevádzku hydromelioračnej stavby alebo jej časti, inak zodpovedá za škodu, ktorú svojou činnosťou
spôsobil,
c) strpieť, aby vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo jej časti v nevyhnutnej
miere vstupoval na pozemky, kde sa hydromelioračná stavba alebo jej časť nachádza, v súvislosti s jej
prevádzkou, rekonštrukciou, prekládkou, údržbou alebo opravou,

d) ohlásiť vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi hydromelioračnej stavby alebo jej časti vzniknuté
závady alebo nutnosť vykonať opravy na hydromelioračnej stavbe alebo jej časti.Podľa § 28 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby
alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru
stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov

a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.

Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane využívaní poľnohospodárskej pôdy
poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely
len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Podkladom na vyznačenie zmeny

poľnohospodárskeho druhu pozemku v katastri je právoplatné rozhodnutie, záväzné stanovis-ko alebo
stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy a geometrický plán, ak je pred-metom zmeny časť
pozemku evidovaná v katastri. V konaniach o zmene poľnohospodár-skeho druhu pozemku je orgán
ochrany poľnohospodárskej pôdy povinný zabezpečiť ochranu
a) najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných pôdno-
ekologických jednotiek uvedeného v osobitnom predpise,

b) viníc.

Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy ten, kto navrhne
nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy, je povinný
a) chrániť najkvalitnejšiu poľnohospodársku pôdu a vinice podľa odseku 1,

b) riešiť alternatívne umiestnenie stavby na poľnohospodárskej pôde za hranicou zastavaného územia
obce so zreteľom na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd podľa písmena a) a vyhodnotiť
dôsledky pre poľnohospodársku pôdu pre každú alternatívu.

Podľa § 17 ods. 6 písm. f) zák. č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy orgán

ochrany poľnohospodárskej pôdy žiadosť s náležitosťami podľa odseku 5 posúdi, a ak zistí, že sú
dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa §12,vydározhodnutieoodňatí,vktorom
a) uvedie, na aký účel je súhlas s trvalým odňatím alebo dočasným odňatím poľnohospodár-
skej pôdy vydaný, ktorých parciel alebo ich častí a ktorých katastrálnych území sa týka,
b) uvedie dokumenty, na základe ktorých rozhodnutie vydal,

c) schváli projekt spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy,
d) schváli bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy,
e) uloží podmienky na zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 12.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľov nebol dôvodný. Navrhovatelia

odroku2004kúpilivkat.úz.S.nehnuteľnosti-poľnohospodárskupôdu,ktoránebolaurčenánavýstavbu
rodinných domov. Cez pozemky navrhovateľov je vedené vodné dielo S. II. t. j. závlahová sústava, ktorá
je funkčná. Toto vodné dielo bolo postavené na základe stavebného povolenia a riadne skolaudované s
platnosťou časovo neobmedzenou, ktoré používa osobitnú ochranu. Vodná stavba plní svoj účel - ide
o podzemný rozvod závlahovej vody určený pre možnosť závlahy pozemkov o výmere viac ako 440

ha poľnohospodárskej pôdy, čím je daný verejný záujem a prospešnosť tohto diela bez ohľadu na to,
či sa využíva denne resp. v prípadoch mimoriadneho sucha. Zrušenie resp. odstránenie časti potrubí
závlahových vetiev A a B nie je možné, keďže by došlo k znefunkčneniu celého systému (viď. výpoveď
svedkyne Z., resp. stanovisko Z. v expertíznom posudku). Navrhovatelia nadobudli pozemky od roku
2004 do roku 2008, pričom ich právne postavenie sa nezmenilo a navrhovateľom nič nebráni v tom ,

aby svoje pozemky užívali podľa druhu, v akom ich nadobudli (poľnohospodárske účely). Pozemky
nadobudli už s vybudovanou vodnou stavbou a s vedomosťou existencie závlahového potrubia a teda
nemohli byť obmedzený vo svojich vlastníckych právach. Navrhovatelia, pokiaľ by mienili začať využívať
predmetné poľnohospodárske pozemky na stavebné účely, musia postupovať v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a to najmä v súlade so zákonom o ochrane a využívaní poľnohospodárskej

pôdy (vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu) a vodným zákonom za podmienky dodržania
záväzných právnych predpisov upravujúcich územné, stavebné resp. iné konania, v rámci ktorých sa
môže riešiť otázka ďalšieho nakladania s podzemnými rúrovými sieťami vodného diela. V prípade, ak
by malo dôjsť k odstráneniu resp. k prekládke stavby, išlo by o zmenu stavby a o tejto skutočnosti by
muselo prebehnúť stavebné konanie, v rámci ktorého je možné riešiť otázku projektu zmeny. Odporca v

rámcisvojichkompetenciívrámcistavebnéhokonanianerozhodujeopovoleníresp.nepovoleníprojektu
zmeny, ale predkladá záväzné stanovisko v tomto správnom konaní. Je potrebné uviesť, že v prípade, ak
správny orgán povolí odstránenie stavby resp. jej prekládku, koná sa tak výlučne na náklady stavebníka.
Súd konštatuje, že navrhovatelia doposiaľ nepodali žiadosť o začatie stavebného resp. iného správnehokonania, v rámci ktorých by sa mohla riešiť otázka ďalšieho nakladania s podzemnými rúrovými sieťami,
ktoré vedú cez ich pozemky.

Výkon vlastníckeho práva nie je neobmedzený. Niektoré obmedzenia sú priamo spojené so samotnou
podstatou vlastníckeho práva tzv. obmedzenie vnútorné, pojmové (výkon vlastníckeho práva je
obmedzený hlavne tam, kde by spôsobil ujmu na právach druhých alebo by bol v rozpore so zákonom
chránenými všeobecnými záujmami. Obmedzenie vlastníckeho práva však môže byť aj vonkajšie, ktoré
nie je pojmovo spojené s vlastníckym právom, no je v niektorých prípadoch stanovené pre určitý okruh

vecí alebo určitú vec buď priamo zo zákona, alebo na základe zákona (rozhodnutia správneho
orgánu).

Na základe takto vyhodnoteného skutkového a právneho stavu veci, súd návrh navrhovateľov ako
nedôvodný zamietol. Mal za to, že žaloba bola zo strany navrhovateľov podaná špekulatívne v snahe
obísť zákonný postup (správne konanie) pre zmenu charakteru pozemku, ktorý kúpili resp. pri riešení

otázky ďalšieho nakladania s podzemnými rúrovými sieťami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný odporca,

ktorému súd priznal náhradu trov konania. Trovy predstavujú odmenu advokátskej kancelárie avocatius
s.r.o. so sídlom Palackého 12, Bratislava, v sume 989,71 Eur
za 2 úkony právnej pomoci v roku 2013 v sume po á 67,91 Eur s režijným paušálom po á 7,81 Eur
(prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 02.12.2013), za 1 úkon právnej pomoci v roku 2014(účasť na
pojednávaní dňa 30.10,.2014) v sume 69,89 Eur s režijným paušálom v sume 8,04 Eur, za 5 úkonov

právnej pomoci po á 72,93 Eur s režijným paušálom po á 8,39 Eur (vyjadrenie zo dňa 04.03.2015,
účasť na pojednávaniach dňa 12.03.2015, 28.05.2015 a 09.07.2015 a záverečné vyjadrenie zo dňa
22.06.2015), celkom v sume 570,36 Eur + 20% DPH v sume 114,07 Eur, spolu v sume 684,43 Eur,
náhradu za stratu času v sume 265,63 Eur za 16 polhodín po á 13,4 Eur za 4 polhodiny a po á 13,98 Eur
za 12 polhodín za 4 cesty na pojednávania z Bratislavy do Malaciek a späť, spolu v sume 221,36

Eur s 20% DPH v sume 44,27 Eur a cestovné za 4 cesty na pojednávania v sume 39,65 Eur. Trovy
konania sú navrhovatelia povinní uhradiť podľa § 149 ods. 1 O. s. p. na účet advokátskej spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)