Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205325
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116205325.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v spore pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci žalobcu

LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 4093/9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, PSČ:
811 02, IČO: 00 420 166, v konaní právne zastúpenej JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou,
advokátska kancelária so sídlom Nám. Biely Kríž 3, Bratislava 3, PSČ: 831 02, IČO: 30 853 290, proti
žalovanému LUX-BB, s.r.o., so sídlom Nám. slobody 2, Banská Bystrica, PSČ: 974 01, IČO: 47 576
626, v konaní právne zastúpenému JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, advokátska kancelária so
sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, PSČ: 974 01, IČO: 45 018 201, o zaplatenie 6 292,00 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 213,84 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od
22. 03. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd konanie o zaplatenie 4 440,00 Eur s 5 % úrokom z omeškania od 22. 03. 2016 do zaplatenia
z a s t a v u j e .

III. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6 292,00 Eur s príslušenstvom z
titulu neoprávneného použitia diel, resp. neoprávneného použitia predmetov ochrany, spravovaných
žalobcom. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade,
žebysúddospelkzáveru,žezákladnárokujedaný,poprelvýškuobvyklejodmenyvzmysleSadzobníka
licenčných odmien žalobcu, nakoľko v uvedenom prípade sa nejedná o obvyklú odmenu, ale o odmenu
stanovenú žalobcom, ktorá je neprimeraná, o čom súdu predložil do spisu dôkazy.

2. Žalobca svojím podaním zo dňa 26. 06. 2017, ktoré bolo súdu doručené 29. 06. 2017 zobral žalobu
v časti o 4 440,00 Eur s príslušenstvom späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, tvoriacich
obsah spisu, výsluchom strán sporu, ako aj právnych zástupcov a na základe vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. z titulu
udeleného oprávnenia Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 11. 05. 2010 pod č. k.
MK-663/2010-70/6165. Žalobca vykonáva kolektívnu správu aj na použitie diel ním zastúpenýchautorov prostredníctvom ďalšieho verejného prenosu vysielania. Ide predovšetkým o použitie diel
prostredníctvom zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách a iných
priestoroch ubytovacích zariadení. Na použitie predmetov ochrany verejným prenosom, ku ktorým

spravuje práva žalobca, uzatvára žalobca s prevádzkovateľmi daných zariadení hromadné licenčné
zmluvy, pričom základom na určenie licenčnej odmeny je podľa názoru žalobcu sadzobník žalobcu.

5.ŽalovanýjeprevádzkovateľomubytovaciehozariadeniaHotelLUX,pričomsajednáotrojhviezdičkový
hotel. V podanej žalobe žalobca uvádzal, že v zariadení prevádzkovaným žalovaným sa nachádza 121

izieb so zvukovoobrazovým zariadením. Až v priebehu konania, v podaní zo dňa 26. 06. 2017, žalobca
správne uviedol, že v zariadení žalovaného sa nachádza 33 izieb s televíznymi prijímačmi, a z toho
dôvodu sa domáhal zaplatenia sumy 926,00 Eur, vo zvyšku žiadal, aby súd konanie zastavil. Žalobca
v konaní preukázal, že navrhol žalovanému uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy, k uzavretiu nedošlo,
a to i napriek rokovaniu so Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky.

6. Žalovaný namietol výšku uplatneného nároku žalobcu, žiadal aby súd žalobu zamietol. Až v priebehu
konania žalobca uznal námietku žalovaného, že nesprávne stanovil počet izieb so zvukovoobrazovým
zariadením, a až na opätovnú námietku žalovaného stanovil presný počet izieb, kde sa takéto zariadenia
nachádzajú, resp. žalobca vychádzal z toho, že na izbách sa nachádzajú zvukovoobrazové zariadenia
len z reklám a z webových stránok žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nemôže jednostranne

diktovať podmienky a jednostranne určovať výšku odmien v neprimeranej výške a naviac uplatnenie 2-
násobku obvyklej odmeny je nárokom fakultatívnym. Odmena má byť primeraná a v súlade s dobrými
mravmi.

7. Žalovaný pre určenie výpočtu sadzieb licenčných odmien predložil komparatívnu analýzu spoločnosti

KPMG, ktorá analýzu vypracovala na základe požiadavky Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej
republiky a porovnala systém kolektívnej správy vo vybraných krajinách Európy - Nemecko, Rakúsko,
Francúzsko, Česko, Švajčiarsko, Španielsko a tiež návrh optimálnej výšky licenčnej odmeny v
podmienkach Slovenskej republiky, zohľadňujúc priemernú výšku licenčných odmien v porovnávaných
krajinách, hrubý domáci produkt, počet lôžok a pod. Výsledkom tejto analýzy bolo zistenie, že

v Slovenskej republike je súčet sadzieb licenčných odmien uplatňovaných všetkými organizáciami
kolektívnej správy, teda okrem žalobcu aj spoločnosťami SOZA, SLOVGRAM, OZIS, SAPA, najvyšší zo
všetkých porovnávaných krajín. Kým vo Švajčiarsku sa uplatňuje priemerná mesačná sadzba za 1 izbu
vo výške 0,30 Eur mesačne za izbu, v Slovenskej republike je to 7,30 Eur mesačne za izbu, čo je cca
24-násobne viac. Uvedené sumy zahrňujú súčet všetkých poplatkov, ktoré subjekty platia organizáciám

kolektívnej správy.

8. Pokiaľ ide o predmet sporu a o sadzby uplatňované individuálne jednotlivými organizáciami
kolektívnej správy, zastupujúcich autorov audiovizuálnych diel, t. j. žalobcom a v iných krajinách
organizáciami kolektívnej správy obdobných žalobcovi, bol výsledok porovnania analogický. Priemerná

výška licenčných odmien v porovnávaných krajinách Európy je 0,54 Eur mesačne za izbu, pre obdobnú
organizáciu, ako je žalobca a v Slovenskej republike vo výške 26,00 Eur za rok, t. j. 2,16 Eur
mesačne za izbu, čo je 4-násobne viac. Podľa názoru žalobcu a v zmysle analýzy KPMG, suma
požadovaná žalobcom niekoľkonásobne prekračuje sumu, ktorú požadujú obdobné organizácie ako
žalobca v porovnávaných krajinách Európy, pričom suma 0,54 Eur mesačne za izbu predstavuje iba

sumu, ktorú požaduje obdobná organizácia kolektívnej správy za obdobnú činnosť v porovnávaných
krajinách Európy.

9. Podľa § 87c ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. novembrom 2013; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich sa však

posudzujú podľa predpisu účinného do 31. októbra 2013, ak § 63 ods. 5 neustanovuje inak.

10. Podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo
udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

11. Podľa § 5 ods. 14 citovaného zákona, verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek
technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po
drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu
nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.12. Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom
uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia

nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,
dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa
zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

13. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť

kolektívnulicenčnúzmluvusprávnickouosobou,ktorázdružujepoužívateľovdiel.Kolektívnoulicenčnou
zmluvou táto organizácia udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým
spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a
za dohodnutú odmenu.
Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby
združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu

sa použijú primerane.

14.Podľa§56ods.1písm.g/citovanéhozákona,autor,doktoréhoprávasaneoprávnenezasiahloalebo
ktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,môžesadomáhaťnajmävydaniabezdôvodnéhoobohateniavo
výškedvojnásobkuodmeny,ktorájeobvyklázazískanielicenciepriobdobnýchzmluvnýchpodmienkach

v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

15. Podľa § 81 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s
náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo
s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety

ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a
rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu
ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou
odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia.

16. Podľa § 81 ods. 1 písm. i/ aj j/ citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne,
s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom mene
v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku
sám domáha alebo ak je to nehospodárne, j/ vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa

písmena h/ pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania
bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžní, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

18. Podľa § 517 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok žalobcu čo do základu je
daný. Autorský zákon č. 618/2003 Z. z., ktorý sa aplikuje v danom prípade, definuje organizáciu
kolektívnej správy ako právnickú osobu, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
Podstatou kolektívnej správy je zastupovanie viacerých autorov v rôznych odboroch vymedzených
v oprávnení na výkon kolektívnej správy. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom do súdneho

spisu, mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorej bolo
udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
č. k. MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11. 05. 2010, a to okrem iného aj v odbore verejné rozširovanie
rozmnoženiny literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho,fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela, alebo diela úžitkového umenia
vypožičaním. Zároveň žalobca predložil do súdneho spisu zoznam autorov, ktorých zastupuje. Podanou
žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, vzniknutého z titulu neoprávneného

používania predmetov ochrany spravovaných žalobcom. Aktívna aj pasívna legitimácia strán sporu bola
v konaní jednoznačne preukázaná, z toho dôvodu bol žalobca oprávnený podať predmetnú žalobu čo do
základu, a to s poukazom na povinnosti žalobcu, ako organizácie kolektívnej správy práv vymedzených
v autorskom zákone č. 618/2003 Z. z., konkrétne v ustanovaní § 81 ods. 1 písm. i/.

21. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na domáhanie sa vydania
bezdôvodného obohatenia, z toho dôvodu sa zaoberal výškou žalovanej sumy, a to s poukazom na
námietky zo strany žalovaného.

22. Súd mal v konaní preukázané, a to z rozhodnutí súdov, ktoré boli predložené do spisu, ako aj z
rozhodnutí súdov, ktoré sú zverejnené na internete, že súdy vo svojej rozhodovacej činnosti vychádzali

zo sadzobníka žalobcu, ktorým sú určené poplatky za výkon správy, kde cena poplatku je stanovená
ako cena obvyklá. Výškou takto stanoveného poplatku sa súdy vo svojich rozhodnutiach nezaoberali.

23. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal uplatnenia poplatku za audiovizuálne diela,
umiestnené v 121 izbách Hotela LUX, v priebehu konania žiadal, aby súd konanie o 4 440,00 Eur s

príslušenstvom zastavil, a z toho dôvodu súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

24. Súd sa v konaní hlavne zaoberal otázkou stanovenia výšky poplatkov za výkon správy. Súd dospel k
záveru, že sadzobník, ktorý bol prijatý žalobcom, odporuje platným právnym predpisom a nie je v súlade
s dobrými mravmi. Poplatky, stanovené v sadzobníku jednoznačne nemôžu predstavovať cenu obvyklú,

jedná sa o cenu stanovenú žalobcom bez ďalšieho, to znamená bez skúmania aspektov pri stanovovaní
takejto ceny. Pri stanovovaní obvyklej ceny treba vychádzaj podľa názoru súdu zo zákona o cenách. Ak
nie je možné cenu obvyklú na trhu zistiť, cena sa určí prepočtom ekonomicky oprávnených nákladov a
primeraného zisku pri posúdení, či nedochádza k zneužitiu výhodnejšieho hospodárskeho postavenia.

25. Súd dospel k záveru, že žalobca, ako správca - organizácie kolektívnej správy, pri určovaní
poplatkovzavýkonsprávyzneužilsvojedominantnépostavenienatrhuastanovilpoplatokneprimeraný.
Primeranosť poplatku súd zistil z vypracovania komparatívnej analýzy spoločnosťou KPMG, ktorá bola
zadaná Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky. Súd sa stotožnil so závermi vypracovanej
komparatívnej analýzy s tým, že stanovená výška licenčných odmien v porovnávaných krajinách Európy

je 0,54 Eur mesačne za izbu, to znamená 6,64 Eur ročne za izbu. Takto stanovená ročná výška licenčnej
odmeny je podľa názoru súdu primeraná, za 33 izieb predstavuje výška sumu 213,84 Eur, ktorú sumu
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s príslušenstvom 5 % - úrok z omeškania ročne od
22. 03. 2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Súd vo zvyšku žalobu zamietol.

27. Pokiaľ sa týka návrhu žalovaného, aby sa súd zaoberal obsadenosťou izieb ubytovacích zariadení
v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky, súd uvedenú námietku žalovaného nepovažoval za
relevantnú, nakoľko autorský zákon sa uvedenou skutočnosťou nezaoberá.

28. Podľa názoru okresného súdu, je na žalobcovi, aby prehodnotil stanovenie poplatku - licenčných
odmien, aby nezneužíval svoje dominantné postavenie na trhu, a vzhľadom k skutočnosti, že Slovensko
sa nachádza v Európskom priestore, aby výšku licenčných odmien stanovil primerane, ako obdobné
krajiny Európskej únie.

29. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o náhrade trov konania, súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia §
255 CSP. Vzhľadom na priznanú sumu rozhodnutím súdu a uplatnenú sumu v žalobe, súd má za to, že
úspech žalobcu vo veci je nepatrný, a z toho dôvodu súd priznal žalovanému voči žalobcovi právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.