Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/397/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112244561
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112244561.18

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: H. M., X.. XX.XX.XXXX, L. R.-P. XX, právne zast. Mgr.
Danka Varhaníková, advokátka so sídlom Súľov 47, proti žalovanému: H. M., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž.,
Č. XX, právne zast. JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného

vlastníctva žalovaného prikazuje nehnuteľnosť - byt č. XX, vchod XX v bytovom dome s.č. XXXX,
postavenomnaparc.KNCč.XXXX,vk.ú.Ž.spolusospoluvlastníckympodielomnaspoločnýchčastiach
a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXXX v hodnote 50.000,- Eur.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 25.641,50 Eur ako vyporiadací podiel v lehote do 2
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Znalkyni A.. J. sa priznáva nárok na náhradu znalečného voči žalobkyni v rozsahu 50% a voči
žalovanému v rozsahu 50%.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu trov konania titulom nákladov dokazovania
voči žalobkyni v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom na začatie konania doručeným na Okresný súd Žilina dňa 20.12.2012 sa
domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán v konaní, ktorých manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom zo dňa 06.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2010. Uviedla,

že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nehnuteľnosť - byt so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a bytové zariadenie.

2. Na základe uvedeného súd nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolané všetky strany
konania a ich právni zástupcovia riadne a včas. Na nariadených pojednávaniach súd vykonal
dokazovanie, a to výsluchom strán v konaní, vyjadrením sa právnych zástupcov strán konania, znalecké

dokazovanie, ako aj prečítaním listín, ktoré tvoria obsah spisu a pripojený spis tunajšieho súdu sp.zn.
XXC/XXX/XXXX.

3. Súd mal zistené, že manželstvo strán konania bolo v konaní tunajšieho súdu č. XXC/XXX/XXXX
rozvedené a rozsudok v časti výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2010.

4. Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.5. Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

6. Podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

7. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

8. Medzi stranami konania nedošlo k mimosúdnemu vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM).

9. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyplynul záver, že návrh bol podaný riadne a
v lehote a jediným spôsobom vyporiadania BSM mohlo byť súdne rozhodnutie, keďže k mimosúdnej

dohode nedošlo.

10. V priebehu konania si strany v konaní ustálili masu tvoriacu BSM, ktorá pozostáva z predmetnej
nehnuteľnosti, pričom podľa LV č. XXXX strany konania sú evidovaní k predmetnému bytu č. XX,
vchod XX postavený na parc.č. XXXX v obytnom dome s.č. XXXX ako výluční vlastníci spolu so

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XX/XXXXX. Čo sa
týka hnuteľných vecí, v priebehu konania zhodne uviedli, že bytové zariadenie už nie je predmetom
BSM, preto ho nežiadali vyporiadať.

11. Taktiež si strany konania ustálili aj hodnotu danej nehnuteľnosti, a to v hodnote 50.000,- eur, pričom

podporne vychádzali z predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom A.. Y.
L. na objednávku žalovaného, podľa ktorého hodnota predmetnej nehnuteľnosti je 46.000,- eur, pričom
znaleckýposudokbolvypracovanýdňa22.12.2013.Hocistranyvkonanímenilivpriebehukonaniasvoje
názory ohľadom hodnoty nehnuteľnosti pomerne často, nakoniec si ustálili bez ďalšieho dokazovania
hodnotu tak, ako bolo uvedené, t.j. na 50.000,- eur. Taktiež sa zhodli na tom, aby nehnuteľnosť bola

prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý daný byt aj užíva. Súd poukazuje na to, že čo
sa týka hodnoty vecí patriacich do BSM, pre vyporiadanie BSM je rozhodujúce, v akom stave bola vec
v čase zániku BSM, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase, keď sa vykonáva
vyporiadanie. (R42/1972) Keďže strany si ustálili hodnotu bytu, nebolo potrebné ďalšie dokazovanie.
Hoci predložený znalecký posudok stanovil hodnotu 46.000,- eur, táto hodnota bola ku dňu vypracovania

posudku, t.j. ku dňu 22.12.2013 a strany konania si v priebehu konania, a teda aj ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia, t.j. ku dňu 17.03.2017, ustálili na sumu 50.000,- eur. Pokiaľ po tejto dohode žalovaný začal
trvať na sume podľa znaleckého posudku, súd to posúdil len za účelové konanie z jeho strany vzhľadom
na náhlu zmenu názoru bez odôvodnenia, ako aj na predchádzajúcu dohodu, avšak následne zotrval aj
žalovaný na sume 50.000,- eur. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nehospodárne vykonať prípadne

ďalšie dokazovanie ohľadom hodnoty bytu, keďže strany si zhodne hodnotu ustálili, ďalšie návrhy na
dokazovanie ohľadom zistenia hodnoty bytu nenavrhovali, pričom súd poukazuje, že hodnota podľa
znaleckého posudku bola k 22.12.2013, čo je značný časový odstup ku dňu vyhlásenia rozhodnutia,
preto nebolo možno z neho jednoznačne vychádzať pri určení hodnoty ku dňu rozhodnutia. Súd však
zdôrazňuje, že medzi stranami ohľadom hodnoty bola dohoda.

12. Pokiaľ žalovaný uvádzal do masy BSM aj hnuteľné veci, avšak všetky s nulovou hodnotou, následne
bolo stranami v konaní ustálené, že hnuteľné veci do BSM nezahŕňajú.

13. V priebehu konania žalobkyňa požadovala zahrnúť do masy BSM aj výnosy žalovaného z

podnikania, z ktorých požadovala vyplatiť 1. Za účelom zistenia výnosu navrhla zabezpečiť výpisy zo
všetkých účtov žalovaného a výnosy stanoviť podľa zostatkov na účtoch. Súd však poukazuje na to, že
zostatky na účtoch nepredstavujú výnosy z podnikania. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa si
svoj nárok uplatnila v 3-ročnej lehote na vyporiadanie BSM, teda v lehote, nakoľko v opačnom prípade byišlo o podielové spoluvlastníctvo,..., teda nie už o BSM. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa požadovala
zahrnúť do BSM nie zostatky na účtoch žalovaného ako také, ale ako výnosy z jeho podnikania. Za tým
účelom na návrh žalobkyne bolo nariadené znalecké dokazovanie, pre účely ktorého strany v konaní

zadali úlohy pre znalca.

14. Podľa záverov znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalkyňou A.. G. J. (l.č. 662),
všeobecná hodnota majetku podniku SZČO žalovaného k 29.06.2010 bola 1.283,- eur.

15. Vykonaným dokazovaním bolo zistené a stranami v konaní ustálené, že do masy BSM patrí
predmetný byt a hodnota majetku majetku podniku SZČO žalovaného. Strany v konaní si ustálili hodnotu
bytu na 50.000,- eur. So znalcom určenou hodnotou majetku podniku SZČO žalovaného súhlasil iba
žalovaný. Žalobkyňa trvala na tom, aby boli zohľadnené zostatky na účtoch žalovaného, ktorých výpočet
predložila súdu. Zo znaleckého posudku však vyplýva, že znalkyňa zohľadňovala daňové priznania,
peňažný denník,..., teda všetko to, čo považovala za potrebné pre vypracovanie odpovede znaleckej

úlohy. Súd opätovne poukazuje na to, že zostatky na účtoch nie sú výnosmi z podnikania, ako sa
nesprávne domnievala žalobkyňa. Teda predložené výpočty zostatkov na účtoch žalovaného v rámci
podnikania nie sú smerodajné pre zistenie výnosov a teda hodnoty majetku. Iné aktíva, či pasíva neboli
predmetom vyporiadania BSM vzhľadom na návrhy strán. Nič ďalšie strany nežiadali vyporiadať.

16. Súd nemal zistené žiadne iné hnuteľné a nehnuteľné veci patriace do BSM, strany sa zhodli na tom,
že do masy BSM patrí a teda, že chcú vyporiadať iba byt a výnosy z podnikania. Preto súd ustálil, že do
masy BSM patrí iba vyššie uvedená nehnuteľnosť a výnos z podnikania - tzv. hodnota majetku podniku
SZČO žalovaného.

17. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti strán konania a na ich zhodné návrhy ohľadom prikázania
nehnuteľnosti, súd rozhodol tak, ako žiadali, teda predmetnú nehnuteľnosť so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach v podiele XX/XXXXX, v hodnote 50.000,- eur, prikázal
do vlastníctva žalovaného.

18. Vzhľadom na to, že súd prikázal predmetný byt žalovanému v hodnote 50.000,- eur, je povinný
vyplatiť vyporiadací podiel žalobkyni v 1, t.j. 25.000,- eur, s čím žalobkyňa a žalovaný súhlasili. Zároveň
bola zistená všeobecná hodnota majetku podniku SZČO žalovaného k 29.06.2010 vo výške 1.283,-
eur, preto je žalovaný povinný z tejto sumy vyplatiť žalobkyni taktiež 1, t.j. 641,50 eur, nakoľko podnikal
ako fyzická osoba SZČO, na podnikanie použil spoločné prostriedky a príjem patrí do BSM v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka. Teda žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni vyporiadací podiel
spolu vo výške 25.641,50 eur.

19. Súd zároveň určil lehotu na plnenie 2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 232 ods.3
CSP vzhľadom na výšku vyporiadacieho podielu a na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného, ktorý

tvrdil, že za rok má čistý príjem cca 4.900,- eur, čo vyplýva z predložených daňových priznaní, so
súčasnou partnerkou má jedno maloleté dieťa vo veku 1,5 roka. Žalovaný požadoval na vyplatenie 3-6
mesiacov, s čím žalobkyňa nesúhlasila a navrhla 30 dní s tým, že s dlhšou lehotou sa ešte nestretla.
Súd má za to, že 2 mesiace je primeraná lehota vzhľadom na výšku vyporiadacieho podielu. Pokiaľ
má žalovaný jedno maloleté dieťa a nízky ročný príjem, predsa jemu bola prikázaná nehnuteľnosť do

vlastníctva v hodnote 50.000,- eur a od rozvodu predmetný byt užíva, dokonca od začatia konania,
t.j. od 20.12.2012 bola zhoda medzi stranami, že byt má byť prikázaný do vlastníctva žalovaného. Ak
v súčasnosti nepracuje, predsa je živnostník a nemôže to byť na úkor žalobkyne. Teda bolo a je v
jeho záujme si zabezpečiť finančné prostriedky na vyplatenie, a to v lehote 2 mesiacov, hoci bežne je
stanovená 3-dňová lehota.

20. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd po ustálení masy BSM prikázal nehnuteľnosť vrátane podielu na spoločných častiach
a zariadeniach domu žalovanému a povinnosť vyplatiť vyporiadací podiel žalobkyni.

21. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strán konania. Pokiaľ neboli v odôvodnení uvedené zdôvodnenia na všetky otázky nastolené stranami
konania, súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú pre vec podstatnývýznam, a to s poukazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok ESĽP Garciaruiz
v. Španielsko z 21.01.1999, Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998,...

22. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

25. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej strane,
nakoľko má za to, že vzhľadom na predmet konania, je to dôvodné, keďže žalobný návrh mohla podať
ktorákoľvek strana v konaní v 3-ročnej lehote od zániku BSM, pričom súd nie je viazaný návrhmi strán a

závisí od posúdenia súdu spôsob vyporiadania. Taktiež žiadna zo strán následne nepožadovala náhradu
trov.

26. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo nariadené a vykonané znalecké dokazovanie, vznikol nárok
znalcovi na odmenu, o ktorej súd v zmysle CSP rozhodol tak, že priznal znalcovi tento nárok, a to voči

každej strane v rozsahu 50% vzhľadom na predmet konania a účel znaleckého dokazovania. A keďže
súd nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania, súd považoval takýto spôsob rozhodnutia
o znalečnom za spravodlivé a nebol dôvod zaväzovať iba jednu stranu.

27. Zároveň vznikli trovy konania aj štátu SR titulom nákladov dokazovania, nakoľko tunajší súd tieto

náklady vyplatil, preto súd priznal nárok na túto náhradu aj voči žalobkyni, aj voči žalovanému taktiež v
rozsahu 50% každý, a to všetko vzhľadom na predmet konania a tento spôsob rozhodnutia o trovách
štátu súd považoval za spravodlivý vzhľadom na rozhodnutie o trovách konania strán konania, keďže
súd nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania a nebol dôvod zaväzovať iba jednu stranu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).