Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010065
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916010065.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Ladislav Bujňák na hlavnom pojednávaní konanom dňa

29. 3. 2018 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. M. V. I. M. C. , J.. X. X. XXXX v Košiciach, bytom H., Z. Y..
Č.. XXXX/XX,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin

sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 23.11.2015 o 14.30 hod. na ul. T.A..S. Č.. XXXX/XX I. Y. uzatvoril zmluvu o podnikateľskom
nájme hnuteľných vecí s S. G., podnikajúcou pod obchodným menom BUMI-Budkaiová Milota,
T.G.Masaryka 2110/32, Trebišov, IČO 44934246, kde predmetom nájmu bolo búracie kladivo Makita
HM 1317C /17713E/ v hodnote 879,20 Eur a dňa 27.11.2015 o 11.50 hod. na ul. T.G. Masaryka
2110/32 v Trebišove uzatvoril zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí s S. G., podnikajúcou

pod obchodným menom BUMI-Budkaiová Milota, T.G.Masaryka 2110/32, Trebišov, IČO: 44934246, kde
predmetom nájmu bolo búracie kladivo zn.Hilti TE 1500AVR v hodnote 2.949,60 Eur, pričom uvedené
náradie O. M. nevrátil po skončení nájmu, ale ho v dňoch 25.11.2015 a 27.11.2015 dal do záložne
PIKOLO v obci Bidovce 206, spolu za sumu 250,- Eur, čím poškodenej S. G. spôsobil š kodu vo výške
3.430,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov podala dňa 9. 2. 2016 obžalobu na obvineného O. M. pre

spáchanie prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Voveciboldňa16.2.2016vydanýtrestnýrozkaz,ktorýmbolobvinenýuznanýzavinnéhozožalovaného
prečinu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu poškodenej S. G. vo výške 2.124,- Eur. Proti tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote
obvinený odpor prostredníctvom obhajkyne, v dôsledku čoho bol vo veci vytýčený termín hlavného

pojednávania, kde obžalovaný zotrval na písomne podanom odpore v celom rozsahu a preto bolo vo
veci vykonávané dokazovanie.Dokazovanie bolo vykonávané na viacerých hlavných pojednávaniach, pričom na hlavnom pojednávaní
dňa 20. 9. 2016 bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle
podanej obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Taktiež bol zaviazaný k povinnosti nahradiť spôsobenú
škodu v prospech poškodenej v uplatnenej výške. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie,
o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý na neverejnom zasadnutí dňa 27. 4. 2017 zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol.

V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že dokazovanie bolo vykonané v potrebnom a
dostatočnom rozsahu, no jednotlivé dôkazy súd prvého stupňa hodnotil jednostranne len v neprospech
obžalovaného, bez toho, aby sa dôsledne zaoberal okolnosťami, ktoré v nemalej miere spochybňovali
záver o vine, pričom uvedené pochybnosti mal okresný súd v celom rozsahu vyhodnotiť v prospech
obžalovaného. Krajský súd v tomto smere poukázal na podrobné dôvody odvolania obžalovaného,
najmä pokiaľ ide o preukázanie subjektívnej stránky konania, ako aj skutočnosť, či vôbec v danom

prípade navrátenie uvedených dvoch búracích kladív bolo nutné riešiť prostriedkami trestného práva.
S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd sa stotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného, ktoré
poukazujú na princíp ultima ratio, ktorý je odzrkadlením práve uvedenej situácie, t.j. že aj podľa názoru
krajského súdu v danom prípade vôbec nebolo potrebné podávať trestné oznámenie, učiniť tak bolo
možné až po vyčerpaní prostriedkov ostatných právnych odvetví. Súčasne odvolací súd poukázal na

ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorý vystihuje dôkaznú situáciu v tejto veci a pri zohľadnení
všetkých okolností bude potrebné sa dôsledne týmto zákonným ustanovením pri hodnotení dôkazov
zaoberať.

Po vrátení spisového materiálu na Okresný súd Trebišov bol vo veci vytýčený termín hlavného

pojednávania na deň 7. 9. 2017, na ktoré sa však obžalovaný nedostavil, pričom zásielka z jeho strany
nebola prevzatá v odbernej lehote. Preto bolo hlavné pojednávanie odročené na neurčito, za účelom
vypátrania pobytu obžalovaného. Samosudca prostredníctvom mailovej komunikácie kontaktoval
obžalovaného,abyuviedolsúčasnúadresunadoručovaniepísomností,pričomobžalovanýakosúčasnú
adresu uviedol: U. XX, G., Č. V. a preto bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň

6. 3. 2018, kde sa však obžalovaný taktiež opätovne nedostavil, avšak mailovým podaním zo dňa 5.
3. 2018 ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní a zároveň prehlásil, že súhlasí s tým,
aby pojednávanie prebehlo v jeho neprítomnosti a verí, že súd bude toto ospravedlnenie akceptovať a
rozhodne v jeho neprítomnosti. Zároveň dodal, že veľmi rád by už mal toto celé za sebou.

Z uvedeného dôvodu bol vo veci vytýčený termín hlavného pojednávania na deň 29. 3. 2018, kde
súd rozhodol, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Následne samosudca
oboznámil podstatný obsah doterajšieho pojednávania a nakoľko prokurátor nemal žiadne ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania, pokiaľ ide o výsluchy svedkov a podobne, bol oboznámený podstatný obsah
spisového materiálu a následne bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a udelené slovo na záverečné

reči, po ktorých bol vyhlásený rozsudok, ktorým podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaného
spod skutku obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

K tomuto záveru dospel súd prvého stupňa najmä s prihliadnutím na zrušujúce uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 27. 4. 2017, kde sám odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je otázne,

či došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko v danom prípade absentuje subjektívna stránka, teda úmysel
obžalovaného spreneveriť zapožičané búracie kladivá. Z uvedeného je totiž zrejmé, že poškodená bola
so svojim známym dňa 10. 12. 2015 vo večerných hodinách u obžalovaného, kde sa dohodla na vrátení
uvedených dvoch búracích kladív tak, že obžalovaný ich zo záložne vyzdvihne a odovzdá jej ich. Napriek

tejto dohode poškodená toho istého dňa v neskorších večerných hodinách podala na obžalovaného
trestné oznámenie, pričom zápisnica s ňou bola spísaná okolo polnoci daného dňa, pričom je evidentné
a nesporné, že na druhý deň, t.j. piatok 11. 12. 2015 obžalovaný uvedené kladivá zo záložne vybral
a odovzdal ich poškodenej. Aj napriek tejto skutočnosti v tento deň bolo obžalovanému vznesené
obvinenie pre prečin sprenevery.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.S poukazom na citované zákonné ustanovenie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
súdu vyššieho stupňa a nakoľko odvolací súd neuložil žiadnu povinnosť vykonať úkony a dôkazy,

nad rámec tých, ktoré boli vykonané v pôvodnom konaní pred zrušením pôvodného rozsudku a
nakoľko ani procesné strany, teda prokurátor nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a
obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil a súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho
neprítomnosti, nemal súd povinnosť vykonať ďalšie nové dôkazy, ako tie, ktoré už boli vykonané. Aj z
pôvodne vykonaného dokazovania sa javilo preukázanie subjektívnej stránky, teda úmyselného konania

obžalovaného, ako hraničná okolnosť, nakoľko ako bolo vyššie spomínané, je otázne, či obžalovaný mal
úmysel prisvojiť si cudziu vec (dve búracie kladivá), ktorá mu bola zverená a tak mal spôsobiť väčšiu
škodu na cudzom majetku, nakoľko po tom, čo sa s poškodenou obžalovaný vo večerných hodinách
dohodol, v ranných hodinách vyzdvihol búracie kladivá zo záložne a tieto boli odovzdané poškodenej.
Teda správanie a konanie obžalovaného tak, ako to konštatoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení,
sa nejaví ako úmyselné konanie obohatiť sa na úkor poškodenej.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Uvedené ustanovenie je výnimkou z formálneho chápania kategórie trestných činov. Ide o princíp
tzv. materiálneho korektívu, teda že v konkrétnom prípade je závažnosť činu vykazujúceho formálne
znaky skutkovej podstaty prečinu nepatrná. Pri určení závažnosti prečinu ako merateľného kritéria
materiálneho znaku je potrebné vziať do úvahy spôsob vykonania činu a jeho následok, ako aj okolnosti
za ktorých bol čin spáchaný a taktiež mieru zavinenia páchateľa. V kontexte vyššie uvedeného je súd

toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade, za danej dôkaznej situácie, berúc do úvahy samotné
okolnosti prípadu, možno považovať konanie obžalovaného ako výnimku z formálneho chápania
kategórie trestných činov, teda uplatnením tzv. materiálneho korektívu a síce, že nejde o prečin, ak
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj vyššie uvedené dôvody, súd obžalovaného spod
obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že týmto rozsudkom bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože
skutok nie je trestným činom, obligatórne bola poškodená odkázaná so svojim nárokom na náhradu

škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.