Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Pc/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116219615
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116219615.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci

navrhovateľa: A. M., XX.X.XXXX, E. K. Z. XX, XXX XX Ž., O. U.: M. M., G.. X.X.XXXX, E. K. M. XXX/XX,
XXX XX Ž., O. J.: B.UDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiline,
Mydlárska 19, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. V y ž i v o v a c i a p o v i n n o s ť navrhovateľa k odporcovi naposledy určená rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp.zn. 21P/391/2010-92 zo dňa 22.11.2010 sa s účinnosťou od 01.09.2016 do 30.06. 2019
z n i ž u j e na sumu 70,- Eur mesačne, ktoré je navrhovateľ povinný poukazovať k rukám odporcu
vždy do 15. dňa v mesiaci.

II. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. M., G.. XX.XX. XXXX voči odporcovi M.
M., G.. XX.XX. XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 21P/391/2010-92
zo dňa 22.11.2010, s účinnosťou od 01.07.2019.

III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov provoinštančného a druhoinštančného

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal dňa 1.8.2016 návrh, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na
plnoletého syna Matúša Markusa. Uvedená vyživovacia povinnosť bola určená rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp.zn. 21P/391/2010 zo dňa 22.11.2010, ktorým súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol
navrhovateľ zaviazaný platiť na syna výživné v sume 150,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudkukrukámmatkyvždydo15-tehodňavmesiacivopred.Týmtorozsudkombolzmenenýrozsudok
Okresného súdu v Žiline sp.zn. P/76/1996-9 zo dňa 12.10.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 13Co/1004/01 zo dňa 28.9.2001.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca nadobudol plnoletosť dňa 3.4.2012. Po skončení
povinnej školskej dochádzky navštevoval Stredné odborné učilište na ul. Sasinkova v Žiline v odbore
predavač. Po skončení trojročného štúdia pokračoval v nadstavbovom štúdiu s maturitou, ktoré ale
nedokončil. Vzhľadom na to, že mal absolvovaných nedostatok hodín, nebol na prvýkrát klasifikovaný
a pripustený k maturitnej skúške a pri opakovaní ročníka skončil so zlým prospechom a opäť nebol
pripustený k maturitnej skúške. Navrhovateľ uviedol, že posledné roky aj po dovŕšení plnoletosti,

uhrádzal odporcovi výživné v sume 193,- Eur mesačne a na jeho výžive sa podieľal aj inými spôsobmi
(kúpou počítača, mobilného telefónu, bicykla, platbami za internet a mobil). Nakoľko momentálne
odporca, t.j. syn navrhovateľa, pracuje a sám si zarába na živobytie, požiadal o zrušenie vyživovacej
povinnosti s účinnosťou od 1.9.2016.3. Odporca sa k návrhu vyjadril dňa 16.9.2016 tak, že požiadal o priznanie právnej pomoci Centrum
právnej pomoci, kancelária Žilina. Dňa 10.11.2016 doručil súdu právny zástupca odporcu vyjadrenie k

návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vo vyjadrení uviedol, že nadstavbové štúdium na Strednej
odbornej škole, ul. Sasinkova v Žiline, neukončil zo zdravotných dôvodov, nakoľko je od roku 2012
invalidný dôchodca s priznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% s
dátumom vzniku invalidity od narodenia. O uvedenej skutočnosti predložil aj rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o znížení invalidného dôchodku od 18.9.2016 na 178,30 Eur mesačne. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že odporcovi bol pôvodná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určená na 75%, pričom v zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 6.6.2016 bola určená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti na 55%. Odporca zároveň uviedol, že po ukončení
štúdia mal snahu sa zamestnať na polovičný úväzok v spoločnosti Manpower Group Slovensko, s.r.o.,
kde s nim bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. S ohľadom na tieto skutočnosti a svoj zlý
zdravotný stav žiadal, aby súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.

4. K vyjadreniu odporcu sa podaním doručeným súdu dňa 14.12.2016 vyjadril navrhovateľ, ktorým
zotrval na svojom návrhu na zrušenie výživného. Uviedol, že od času podania návrhu došlo k zmene na
jeho strane, nakoľko ku dňu 31.10.2016 s ním bývalý zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu
zrušenia jeho pracovnej pozície. Vzhľadom na túto skutočnosť zmenil prácu a pracuje ako key account

manager pre Slovenské pramene a žriedla, a.s.o., kde je jeho príjem o cca 300,- Eur mesačne nižší a
zároveň za prácou precestuje dve až štyri hodiny denne. K tvrdeniam odporcu o jeho zlom zdravotnom
stave, ktorý má vplyv na to, že sa nemôže zamestnať, uviedol, že sú nepravdivé. Odporca podľa jeho
tvrdení pracoval a s jeho vzdelaním si dokáže nájsť primeranú prácu, no pracovať nechce. Navrhovateľ
uviedol, že jeho príjmy sa znížili, no má vysoké výdavky, nakoľko platí hypotekárny úver v sume 420,-

Eur mesačne a má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére z druhého manželstva.

5. Dňa 13.3.2017 doručil odporca vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa a v ňom uviedol, že naďalej trvá
na tom, že dôvody pre trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi trvajú a žiadal jeho návrh
zamietnuť. Odporca uviedol, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 178,30 Eur. Právny

zástupca odporcu na výzvu súd zároveň dňa 18.7.2017 doručil potvrdenie o príjme matky odporcu a
príjme odporcu za obdobie január až jún 2017.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.06.2017, ktoré odročil na 26.07.2017, na ktorom vec
prejednal a rozhodol za prítomnosti strán sporu. Rozsudkom sp.zn. 8Pc/3/3016 zo dňa 26.7.2017 súd

vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k. 21P/391/2010-92 zo dňa 22.11.2010 s účinnosťou od 01.09.2016 znížil na 70 Eur mesačne, ktoré
bude navrhovateľ naďalej povinný poukazovať k rukám odporcu vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom vo
zvyšnej časti žalobu zamietol.

7. Voči tomuto rozsudku podal dňa 21.2.2018 (č.l. 92) odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu
vyhovieťdôvodiactým,žepodľajehonázoruodporcajeschopnýsámsaživiť.Podľajehovedomostíbola
odporcovi určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% a poberá čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 182,30 eur, pričom súčasne pracuje na čiastočný úväzok, kde dosahuje

príjemzhruba200,-eur,okremtohománepravidelnýpríjemajzCentravoľnéhočasuŽirafavBytči,atov
priemere 100,- až 120,- eur mesačne. Má ukončené stredné odborné vzdelanie, odbor predavač, vlastní
vodičský preukaz skupiny A, pričom absolvoval aj kurz ovládania vysokozdvižných vozíkov. Na základe
týchto skutočností považoval za nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie v tom, že
odporca nie je schopný sám sa živiť, aj v súčasnej dobe existujú možnosti zamestnať sa na skrátený

pracovný úväzok a nájsť si primeranú prácu, o čom predložil aj pracovné ponuky zo dňa 21.2.2018.

8. Odporca vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru samotná skutočnosť, že dieťa je schopné
hocijakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti, pričom aj lekárskym

posudkom je vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že je schopný sa zamestnať. Býva v spoločnej
domácnosti s matkou, v rodinnom dome, s jeho užívaním vznikajú náklady prevádzkového charakteru.
Výživné, ktoré stanovil súd prvého stupňa predstavuje 2,30 eur na deň, pričom z tejto sumy si nemôže
uhradiť ani raňajky, nieto ešte celodenné stravovanie. Od 1.12.2017 nerobí ako rozvozca pizze. Od 2.1.nastúpil do firmy, kde pracoval do 12.1.2018 a musel skončiť pracovný pomer zo zdravotného dôvodu,
nakoľko prichádzal do styku so škodlivými lepidlami, čo pôsobilo nepriaznivo na jeho zdravotný stav. V
súčasnej dobe nikde nepracuje, jeho príjem spočíva iba v invalidnom dôchodku v sume 184,- Eur, ktoré

mu vypláca Sociálna poisťovňa, Ústredie, Bratislava.

9. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 9CoP/43/2018 zo dňa 279.2018, ktorým
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd konštatoval,
že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do

času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Otázku schopnosti, resp.
neschopnosti sa živiť je potrebné posúdiť vždy individuálne s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu. V praxi je vždy potrebné skúmať, či oprávnená osoba (v tomto prípade odporca) je schopná
vlastnými silami si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie svojich základných
životných potrieb, a teda ani samotná skutočnosť, keď je účastník zdravotne obmedzený a poberá
čiastočný invalidný dôchodok ešte neznamená, že nie je schopný zabezpečiť si dostatok finančných

prostriedkov tak ako je to vyššie uvedené, a to využitím všetkých zákonných možností vyplývajúcich i
z predpisov o sociálnom zabezpečení. Nemožno totiž ani od povinného rodiča spravodlivo požadovať,
aby suploval povinnosti štátu voči zdravotne ťažko postihnutým osobám.

10. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu tak okresný súd spolu s predvolaním na

pojednávaniedňa1.4.2019vyzvalodporcu,abysúduoznámilapreukázal,čijeevidovanýnaúradpráce,
sociálnych vecí a rodiny, resp. z akého dôvodu nemá nárok na poskytnutie sociálnej podpory, prípadne
nech oznámi súdu ďalšie okolnosti riešenia jeho sociálnej situácie.

11. Na výzvu súdu dňa 15.2.2019 doručil právny zástupca odporcu súdu vyjadrenie spolu s listinami

(č.l. 141), v ktorom uviedol, že uviedol, že mu bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 55 %, a to od 22.4.2013, pričom dovtedy mu bol určený vo výške 75%. Na základe svojho
nepriaznivého zdravotného stavu sa mu podarilo dokončiť trojročnú strednú školu, no nadstavbové
maturitné štúdium pre poruchy učenia nezvládol. Jeho mesačný príjem pozostáva aktuálne iba z
invalidného dôchodku v sume 191,39 Eur, ktorý mu vypláca Sociálna poisťovňa. Iný príjem nemá,

pretože nikdy nepracuje pre jeho nepriaznivý zdravotný stav. Ďalej k okolnostiam, že mu nie je
vyplácala sociálna podpora uviedol, že na jej poskytnutie nemá nárok z dôvodu, že sa posudzuje príjem
všetkých členov domácnosti, t.j. jeho matky a starej matky, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Podľa
názoru odporcu, nie je dôvodom zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu tá skutočnosť, že je
dieťa schopné čo i hocijakej zárobkovej schopnosti. Rovnako za dôvod zániku vyživovacej povinnosti

nepovažuje ani to, že je dieťa evidované ako nezamestnaný uchádzať o zamestnanie. Okrem toho
poukázal na to, že navrhovateľ si postavil nový rodinný dom, je vlastníkom motorového vozidla a na
základe dohody ukončil so svojim predošlým zamestnávateľom trvalý pracovný pomer, z čoho podľa
odporcu vyplýva snaha dosiahnuť zrušenie vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, že sa navrhovateľ vzdal
lukratívneho zamestnania, je podľa názoru odporcu prejavom jeho sebeckého postoja a toho, že myslí

iba na seba a o syna, t.j. navrhovateľa nemá žiaden záujem. V závere tiež poukázal na to, že býva často
chorý, v priebehu minulého roka bol 12-krát u lekára, kde ho musí sprevádzať matka. K vyjadreniu pripojil
potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 - z firmy MK car, s.r.o., so Súkromného centra voľného
času Bytča, Billa, s.r.o, z firmy Scheidt & Bachmann Slovensko, s.r.o., rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo dňa 29.11.2018 a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 11.2.2019.

12. Na pojednávaní dňa 1.4.2019 súd opätovne vec prejednal za prítomnosti navrhovateľa a právneho
zástupcu odporcu. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom návrhu a bol ochotný
pristúpiť k zrušeniu vyživovacej povinnosti s účinnosťou až od vyhlásenia rozsudku. Opätovne poukázal
na svoj nepriaznivý zdravotný stav a dlhodobú liečbu a uviedol, že aktuálne si založil živnosť, pretože

nemá inú možnosť sa zamestnať. Súdu predložil Osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 15.03.
2019, z ktorého vyplýva, že získal oprávnenie na vykonávanie živnosti Spracovateľská činnosť v oblasti
obchodu, služieb, výroby, so vznikom živnostenského oprávnenia 20.03 2019. Okrem toho má 20-
ročnú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole a ktorú s manželkou finančne podporujú. Trval na tom, že
odporca má možnosť sa zamestnať, nakoľko trh práce ponúka veľa možností pre uplatnenie v odbore

predavač. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že má výhrady voči odôvodneniu rozsudku
odvolacieho súdu. Okrem toho opätovne poukázal na to, že navrhovateľ sa vzdal výhodnejšieho
zamestnanie, keď pracovný pomer ukončil dohodou. Taktiež poukázal na psychologický posudok
vypracovaný psychologičkou Mgr. Doničovou, v ktorom poukázala na to, ako odporca má zníženúschopnosť pracovať. Tvrdil, že odporca má iba príjem z invalidného dôchodku a bez podpory matky
by ostal na ulici. Navrhovateľovi vytýkal, že sa stará a podporuje iba svoju zdravú dcéru z druhého
manželstva a o odporcu nejaví záujem. V závere poukázal na to, že navrhovateľ si v súčasnosti zakladal

živnosť, no neponúkol spoluprácu aj svojmu synovi, ktorého by pribral a spoločne by mohli fungovať
a pracovať. Z dôvodu potreby výsluchu odporcu v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu, súd
pojednávanie odročil na 29.5.2019. Právny zástupca odporcu požiadal následne o odročenie termínu
pojednávania z dôvodu zdravotných problémov odporcu, a tak súd pojednávanie odročil na 17.7.2019.

13. Na pojednávaní dňa 17.7.2019 súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti účastníkov konania a
právneho zástupcu odporcu. Účastníci zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach, pričom súd osobitne
v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu, vypočul na pojednávaní odporcu. Odporca v rámci
svojej výpovede tvrdil, že si prácu iniciatívne hľadá a dôvodom krátkodobého pôsobenia u všetkých
doterajších zamestnávateľov bol práve jeho zdravotný stav, a to nemožnosť zdvíhať ťažké bremená
(napr. ako skladník), či pracovať v noci (ako šofér). Odporca uviedol, že zamestnávateľ aj v prípade,

že bol úspešný na pohovore, s ním následne skončil pracovný pomer preto, že si našiel vhodnejšiu
osobu na výkon práce. Problém v možnosti sa zamestnávať videl práve vo svojom zdravotnom stave.
Potvrdil, že pracuje na dohodu v centre voľného času, kde príjem počas prázdnin mať nebude a jeho
posledný doterajší príjem bude za mesiac jún. Okrem toho a invalidného dôchodku (v sume 191,30 Eur)
iný príjem nemá. Tvrdil, že jeho mesačné výdavky predstavujú výdavky na úhradu platieb za telefón a

výdavky na kultúrne a športové podujatia v sume približne 100,- až 150,- Eur. Náklady domácnosti a
stravu zabezpečuje matka odporcu. Navrhovateľ uviedol, že odporca sa na sociálnej sieti chválil výhrou
pochádzajúcou z návštevy herne, k čomu odporca uviedol, že išlo o dve návštevy herne na podnet
kamarátov, kde výhra bola vo výške toho, čo do nej investoval. Navrhovateľ opätovne poukázal na to, že
trh práce v oblasti obchodu, a to najmä v oblasti, kde má odporca príslušné vzdelanie ako predavač, stále

ponúka dostatok voľných pracovných miest a ponuka práce stále prevyšuje dopyt. Osobitne poukázal na
obchodné reťazce ako Billa, Lidl či Coop Jednota. Odporca k tomu poznamenal, že u všetkých reťazcov
mal žiadosti, avšak pracoval krátko iba v Bille a Kauflande, kde zo zdravotných dôvodov nemohol
pracovať ďalej. V spoločnosti Lidl či Coop Jednota nebol úspešný. Navrhovateľ sa v priebehu konania
bránil tým, že syn s ním od júna 2016 nechce komunikovať a zaujíma sa oň iba prostredníctvom jeho

matky. Poslednýkrát ho kontaktoval v júni 2016, kedy ho žiadal o zakúpenie hokejky. Inak komunikáciu
s ním odmieta, a to telefonickú aj osobnú. Odmietal tvrdenia právneho zástupcu odporcu o tom, že sa
o syna nezaujíma a že ho a jeho matku opustil, po tom čo zistili, že je syn zdravotne postihnutý. Tvrdil,
že o postihnutí sa dozvedeli pár dní po jeho narodení, pričom s matkou odporcu chcel vytvoriť vlastnú
domácnosť, zabezpečil vlastný byt, no matka odporcu chcela žiť u svojej matky. Právna zástupkyňa

odporcu v rámci záverečnej reči na pojednávaní poukázala na to, že otec rodinu, t.j. odporcu opustil
po tom, ako sa zistilo, že jeho syn je chorý. Nemal dostatočný záujem o syna a nemá záujem ho ani
finančne podporovať, i keď vie o jeho zdravotnom stave. Taktiež poukázala na to, že v priebehu konania
poukazoval na množstvo pracovných ponúk, avšak sám mu žiadnu prácu nepomohol nájsť. Na druhej
strane sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, ukončil pracovný pomer u predošlého zamestnávateľa

dohodou a v súčasnosti pre zhoršený zdravotný stav sa stal živnostníkom, čím sa podľa jej názoru snažil
zakryť jeho aktuálny a reálny príjem. Navrhovateľ všetky uvedené tvrdenia poprel a poukázal na svoju
predošlú argumentáciu. Taktiež tvrdil, že má pochybnosti o snahe odporcu s trvalo zamestnať a prácu si
udržať. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 78 ods. 1 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou a je
potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa

samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia
ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo
vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatneschopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá
zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.

17. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 21P/391/2010-92 zo dňa 22.11.2010 súd zistil, že týmto
rozsudkom bol navrhovateľ ako otec zaviazaný platiť zvýšené výživné na (vtedy ešte maloletého) syna
v sume 150,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku vždy do každého 15.dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

18. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že podľa odborného posudku o invalidite ako aj rozhodnutia
Sociálnej poisťovne je u odporcu stanovený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55
%, pričom podľa odporúčaní môže vykonávať iba fyzicky a psychicky nenáročné práce v klimaticky
priaznivom prostredí. Odporca je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol do
31.12.2018 vo výške 178,30 Eur, od 1.1.2019 je v sume 191,30 Eur. Ďalej bol v konaní preukázané, že
odporca má stredoškolské vzdelanie bez maturity v odbore predavač. Odporca žije s matkou a starou

matkou v spoločnej domácnosti. Z predloženého potvrdenia o príjme matky odporcu v čase prvého
rozhodnutia súdu vyplýva, že jej mesačný čistý príjem je v priemere 700,- Eur (č.l. 71). Z lustrácie
v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že aktuálny vymeriavací základ na účely sociálneho
poistenia predstavuje sumu 1.350 až 1450,- eur mesačne.

19. Z lustrácii v Sociálnej poisťovni ku dňu rozhodovania súdu mal súd zistené, že odporca bol od
roku 2015 zamestnaný u viacerých zamestnávateľov vždy na kratšie obdobie. Medzi jeho pravidelnejší
(najviac mesiacov v priebehu kalendárneho roka) príjem patrí príjem od Centra voľného času v Bytči,
kde pracuje na Dohodu o pracovnej činnosti a jeho príjem sa pohybuje v priemere od 80,- až do 120,-
Eur. Z lustrácie ďalej vyplynulo, že od júla 2017 do novembra 2017 pracoval v spoločnosti BIZMARK,

s.r.o. s príjmom v priemere 200,- Eur mesačne. Ďalšie pracovné pomery mal u spoločnosti BILLA,
s.r.o., Scheidt & Bachmann, MK CAR, s.r.o., KERAM ZA, G & M, s.r.o., EUROTOM, s.r.o., E-LISA, u
ktorých trval pracovný pomer odporcu od niekoľkých dní do maximálne troch mesiacov. Z predložených
potvrdení o zdaniteľných príjmoch za rok 2018 vyplýva, že odporca mal zdaniteľné príjmy z jednotlivých
zamestnávateľov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (Súkromné

centrum voľného času Bytča, BILLA, s.r.o., MKcar, s.r.o., Schneidt & Bachmann Slovensko, s.r.o.) v
úhrnnej výške 2.202,99 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že okrem invalidného dôchodku v priebehu roka
2018 bol priemerný mesačný príjem odporcu vo výške 183,- Eur, t.j. spolu s invalidným dôchodkom bol
jeho mesačný príjem vo výške 370,- Eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline zo
dňa 11.2.2019 mal súd za preukázané, že odporca nie je ani nebol evidovaný na úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie.

20. V priebehu konania vyplynulo, že odporca má zdravotné problémy, ktoré mu umožňujú vykonávať iba
fyzicky a psychicky menej náročnú prácu, kde prekážkou v práci je najmä dvíhanie ťažkých bremien či
práca v noci. V zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne však odporca má zníženú schopnosť vykonávať

pracovnú činnosť iba v rozsahu 55 %, inými slovami je spôsobilý vykonávať prácu v obmedzenom
rozsahu. Odporca v mesiaci máj 2019 absolvoval operáciu (mandlí), pričom z jeho vyjadrenia na
pojednávaní vyplýva, že aktuálne nemá prekážku vykonávať žiadnu prácu, jeho zdravotný stav je
dlhodobo stabilný a nemenný, nakoľko prešiel aj odborným posúdením, po ktorom ostala miera jeho
invalidity nezmenená.

21. Navrhovateľ súdu nedoložil doklady o výške jeho príjmu, pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni
vyplýva, že hrubý mesačný príjem navrhovateľa v čase prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa k
26.7.2017 bol v priemere 2.150,- Eur, t.j. približne 1.600,- Eur v čistom. V odvolaní a vo vyjadrení k
vyjadreniu odporcu zo dňa 20.5.2018 navrhovateľ poukázal na to, že dohodou o skončení pracovného

pomeru zo dňa 21.12.2017 ukončil pracovný pomer u predošlého zamestnávateľa, a to z dôvodu
zrušenia jeho pracovného miesta, nakoľko došlo k zlúčeniu obchodnej spoločnosti Slovenské pramene
a žriedla, a.s. s obchodnou spoločnosťou Stn-trade, a.s. Následne poukázal na to, že od 1.2.2018 bol
uznaný za dočasne práceneschopného.

22. Súd mal v konaní za preukázané z potvrdenia predloženého navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ
bol práceneschopný do 25.2.2019, nakoľko absolvoval operáciu chrbtice. Z potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Žiline zo dňa 29.3.2019 vyplýva, že od 25.2.2019 do 19.3.2019 bol
navrhovateľ evidovaný ako nezamestnaný. Z výpisu zo živnostenského registra SR ako aj z osvedčeniao živnostenskom oprávnení vyplýva, že od 20.3.2019 získal navrhovateľ oprávnenie na vykonávanie
živnosti s predmetom podnikania: Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu služieb, výroby.
Odporca v konaní opakovane napádal ukončenie pracovného pomeru navrhovateľa dohodou u jeho

predošlého zamestnávateľa Slovenské pramene a žriedla a považoval to za úmyselné zbavenie sa
výhodnejšieho zamestnania. Súd mal však z Obchodného registra SR za preukázané, že jediný akcionár
spoločnosti Slovenské pramene a žriedla, a.s. dňa 28.2.2018 rozhodol o zlúčení obchodnej spoločnosti
Slovenské pramene a žriedla, a.s., so sídlom Budiš, 038 23 Dubové, IČO: 36 396 591 ako nástupníckej
spoločnosti s obchodnou spoločnosťou WATER HOLDING, a.s. so sídlom Trnavská cesta 100, 821

01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 495 501 ako zanikajúcou spoločnosťou a o prechode
imania zanikajúcej spoločnosti WATER HOLDING, a.s. na obchodnú spoločnosť Slovenské pramene a
žriedla, a.s.. Obchodná spoločnosť Slovenské pramene a žriedla, a.s. sa tým stáva právnym nástupcom
zanikajúcejspoločnostiWATERHOLDING,a.s..Tvrdenianavrhovateľaoznižovanístavuzamestnancov
v dôsledku zlúčenia spoločnosti súd považuje za reálne a preukázané. Ukončenie pracovného pomeru
dohodou je spôsobom ukončenia pracovného pomeru, ktorý pripúšťa Zákonník práce a ide o spôsob

skončenia pracovného pomeru, ktorý má vždy prednosť v záujme oboch strán - zamestnávateľa a
zamestnanca. Súd preto uvedené nepovažuje za úmyselné konanie navrhovateľa s úmyslom ukrátenia
sa na vlastnom príjme.

23. Navrhovateľ v priebehu konania opakovane poukazoval na tom, že odporca si môže nájsť v súčasnej

situácii na trhu práce také zamestnanie, ktoré bude vyhovovať jeho schopnostiam a zdravotnému stavu,
pričom poukazoval na rôzne ponuky práce zverejnené na dostupných internetových portáloch. Odporca
tvrdil, že si prácu aktívne hľadá, no je buď neúspešný alebo po krátkom čase je jeho pracovný pomer
skončený zo zdravotných dôvodov či z dôvodov na strane zamestnávateľa.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca - plnoletý syn navrhovateľa sa už
nepripravuje na budúce povolanie, v súčasnosti je po skončení štúdia na strednej odbornej škole poberá
čiastočný invalidný dôchodok v sume 191,30 Eur mesačne. Príležitostne pracuje na dohody u rôznych
zamestnávateľov a jeho mesačný príjem sa pohybuje od 360 do 400,- Eur mesačne vrátene invalidného
dôchodku. Jeho príjmy sú podľa vyjadrení a lustrácii vždy len príležitostné, a to najmä s prihliadnutím

na jeho zdravotný stav a mieru invalidity. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa k
odporcovi došlo k podstatnej zmene pomerov na oboch stranách. Odporca ukončil štúdium a bol mu
priznaný invalidný dôchodok. Okrem toho má príjem z dohody o vykonaní práce v Centre voľného času
v Bytči, v priebehu obdobia od podania návrhu na rozhodnutia súdu pracoval v trvalom pracovnom
pomere ale aj na dohody. K zmene pomerov došlo aj na strane navrhovateľa, ktorý bol viac ako rok

práceneschopný a v súčasnosti začal pracovať na živnosť. Zdroj jeho príjmom preukázateľne poklesol.

25. Súd sa však pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu
zaoberal špecifickými okolnosťami prípadu a na účely posúdenia dôvodnosti jej trvania či zrušenia vzal
doúvahyvekodporcu,posúdenieschopnostiodporcusamostatnesaživiťakoajvýškujehopriemerného

príjmu. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou
vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením
štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska nepovažovala za relevantné ďalšie štúdium na vysokej škole,
ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon

povolania. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, musí súd posúdiť v každom prípade individuálne.
V danom prípade preto bolo potrebné zdôrazniť, že odporca je plnoletým dieťaťom navrhovateľa. U
plnoletých detí je potrebné na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec
by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by
preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.

26. V súdenej veci je faktom, že odporca sa už nepripravuje štúdiom na budúce povolenie, je uznaný
čiastočne invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55 %. Poberá
invalidný dôchodok a preukázateľne sa vie príležitostne zamestnať, o čom svedčia aj potvrdenia o
príjmoch za minulý kalendárny rok ako aj za predošlé obdobie. Okrem toho súd vychádzal aj zo

skutočnosti, že ide o plnoletú osobu vo veku 25 rokov (v čase rozhodovania súdu). V rámci výsluchu
odporcu na pojednávaní súd dospel k záveru, že odporca je samostatný, komunikatívny mladý človek.
Súd však pri posudzovaní schopnosti odporcu zamestnať sa zohľadnil aj skutočnosť, že jeho zdravotný
stav mu umožňuje vykonávať iba obmedzené pracovné činnosti. Taktiež súd vychádzal z minimálnejmzdy v národnom hospodárstve za obdobie od podania návrhu v roku 2016 do súčasnosti kedy bola
ustanovené vo výške od 405,- eur v roku 2016 do 520,- Eur v roku 2019. V tejto súvislosti súd tiež
poukazuje na to, že suma životného minima na plnoletú fyzickú osobu v čase rozhodovania súdu (od

1.7.2019) predstavuje sumu 210,20 Eur mesačne.

27. Je nepopierateľným faktom, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná
povinnosť a má prednosť pred uspokojením vlastných potrieb rodiča. Napriek tomu je povinnosťou súdu
zaoberať sa okolnosťami každého jednotlivého prípadu a posúdiť ho individuálne. V danej veci súd

vychádzal z toho, že na jednej strane vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu síce trvá do času, kým
je dieťa schopné sa samostatne živiť, no na druhej strane je nutné sa zaoberať otázkou sociálneho
a finančného zabezpečenia dospelých osôb so zdravotným znevýhodnením. Nemožno od povinného
rodiča spravodlivo požadovať a očakávať, aby plnením vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu
bez časového ohraničia, nahrádzal funkciu štátu, ktorý sa má postarať o zdravotne znevýhodnené osoby
v dospelom veku. Ak by totiž požadoval od rodiča úhradu výživného pre takéto osoby, vyživovacia

povinnosť rodiča k dieťaťu pri plnoletom zdravotne znevýhodnenom, či hendicapovanom dieťati nikdy
neskončila, resp. by reálne skončila smrťou povinného rodiča či oprávneného dieťaťa. Nemožno totiž
spravodlivo od rodiča požadovať, aby v priebehu svojho života neustále platil výživné na dieťa, ktoré
sa nepripravuje na povolenie, bol mu priznaný invalidný dôchodok úmerný k výške jeho zdravotného
znevýhodnenia a má možnosť sám sa živiť primerane svojim schopnostiam a možnostiam.

28. V tomto konkrétnom prípade má súd za to, že odporca ako osoba oprávnená z výživného je
samostatne sociálne posudzovanou osobou, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a ani
nikdy nebol. Poberá invalidný dôchodok a pracuje na dohody, t.j. je evidentné, že si primerane svojim
schopnostiam a možnostiam dokáže zabezpečiť prostriedky na uspokojenie životných potrieb. Súd však

zohľadnil aj okolnosti uvedeného prípadu tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi znížil
na sumu 70,- Eur mesačne od 1.9.2016 do 30.6.2019 a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi
zrušil s účinnosťou od 1.7.2019. Zníženie výživného na sumu 70,- Eur mesačne za uvedené obdobie
súd považuje za spravodlivé práve pri zohľadnení okolností daného prípadu, a to práve náročnosti
čiastočne invalidnej osoby zamestnať sa na trhu práce nielen s ohľadom na jeho zdravotný stav ale aj

s ohľadom na vek osoby oprávnenej z výživného - odporcu. Podľa názoru súdu v prípade odporcu a
s ohľadom na jeho vek a mieru invalidity je potrebná finančná podpora aj zo strany otca po ukončení
štúdia, ktoré ukončil 9.5.2016. Navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť od 1.9.2016, pričom na
pojednávaní dňa 1.4.2019 vyjadril ochotu so zrušením výživného dňom vyhlásenia rozsudku. Súd pri
zohľadnení okolností prípadu dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa ako otca plnoletého dieťaťa

so zdravotným znevýhodnením by bolo nevyhnutné finančne podporiť odporcu - svoje dieťa po dobu
dlhšiu ako len do skončenia štúdia. V tomto smere súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca bol od
svojho narodenia vo výlučnej starostlivosti svojej matky, ktorá mu doposiaľ poskytuje domov a zázemie.
Takéto obdobie od ukončenia štúdia do 30.6.2019 (viac ako tri roky) súd považuje za dostatočné na
to, aby aj samotný odporca využil všetky svoje schopnosti a možnosti živiť sa samostatne. Okrem

toho v čase rozhodovania súdu nadobudol vek 25 rok a ide tak o samostatne posudzovanú osobu.
Práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd považoval za potrebné predĺžiť vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k odporcovi, avšak už v zníženej miere, t.j. v sume 70,- Eur mesačne. Na druhej strane
súd dospel k záveru, že ani vyživovacia povinnosť rodiča k zdravotne znevýhodnenému dieťaťu nemôže
byť neobmedzená, a tak ju s účinnosťou od 1.7.2019 zrušil. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa

zamietol. Zrušenie vyživovacej povinnosti od uvedeného času súd považuje za dôvodné aj preto, že tak
ako tvrdila právna zástupkyňa odporcu a vyplynulo aj z výsluchu samotného odporcu na pojednávaní,
ide o komunikatívneho mladého muža, ktorý má rád kolektív, a preto súd nemá pochybnosti o tom, že je
v jeho schopnostiach a možnostiach si nájsť prácu vhodnú a primeranú jeho schopnostiam, možnostiam
a zdravotným obmedzeniam.

29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre
aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov
konania bolo spravodlivé (žiadnemu z účastníkov konania súd nevyhovel v plnom rozsahu), preto súd
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní

možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.