Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808201906
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3808201906.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza,
Matice slovenskej 10, proti povinnému: DIESEL SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Trhová
2-328, IČO: 36 320 366,

t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 381,07 Eur (11.480,- SK)
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. februára
2017, č. k. 16Er/231/2008-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.

h), § 58 ods. 1 Ex. por. Z výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že uznesením
Okresného súdu Trenčín, č.k. 40CbR/28/2013-21 zo dňa 22.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.01.2015 súd zrušil povinného bez likvidácie a povinný bol dňa 04.03.2015 ex offo vymazaný z
obchodného registra. Súd prvej inštancie zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho
nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádzal zo situácie, že
likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Nárok na náhradu trov

exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Ex. por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP.
Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por.
lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Ex. por. priznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s
výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa
ustanovenia § 203 Ex. por. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a
zániku povinného výmazom z obchodného registra. Vyjadril názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie

je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008,
sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu
trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v
ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,

nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd vtejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom
určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú

prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil
tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že je nepopierateľným

faktom,žeprávnasubjektivitapovinnéhoajehospôsobilosťbyťúčastníkomexekučnéhokonaniazanikla
výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. Avšak táto procesná situácia nastala práve
prenemajetnosťpovinného,ktorúzistil,skonštatovalapotvrdilkonajúciregistrovýsúdvkonaníozrušení
obchodnej spoločnosti povinného a nemajetnosť povinného overil a potvrdil Okresný súd Trenčín, ako
registrový súd svojim rozhodnutím o výmaze spoločnosti ex offo, pretože keby povinný mal obchodný
majetok, vyhlásil by likvidáciu povinného a registrový súd by ustanovil na výkon tejto funkcie likvidátora.

Poverený súdny exekútor vykonal rozsiahle šetrenia majetkových pomerov povinného. Pri vykonávaní
exekučno-právnych úkonov a pri preverovaní majetkových a príjmových pomerov povinného, t. j.
kredibility povinného bolo zistené, že povinný nevlastní postihnuteľné hnuteľné veci, banky neevidujú
účty povinnému s dostatočnými peňažnými prostriedkami, dopravné inšpektoráty neevidujú žiadne
motorové vozidlá, kataster nehnuteľností ho neeviduje ako vlastníka nehnuteľností, a teda povinný

nevlastní žiaden exekučne postihnuteľný majetok, ktorý by mohol byť speňažený, a tak uspokojený
judikovaný nárok oprávneného, nie je známa existencia žiadneho majetku ani práva povinného. Teda
primárne tu bola nemajetnosť povinného, a až sekundárne zánik právnej subjektivity povinného.
Nedostatok majetku povinného je danou skutočnosťou pre zaviazanie oprávneného povinnosťou
platiť trovy exekúcie, ktorá bola riadne zistená. Exekúciu bolo možné vykonať primárne preto lebo

majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie a neskôr sekundárne preto, lebo stratil
právnu subjektivitu výmazom z obchodného registra Okresného súdu Trenčín, bez likvidácie, z dôvodu
nemajetnosti, a preto bolo nutné zastaviť exekučné konanie. Súdny exekútor citoval ustanovenia § 18
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 61, § 62, § 64 CSP, § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 2, §
196, § 203 ods. 2 Ex. por. a § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. V odôvodnení sa oprávnený odvoláva

na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, prípad Van der Mussele vs. Belgicko, ktoré bolo
prevzaté aj Ústavným súdom Slovenskej republiky zo dňa 24.01.2008, č.k. IV. ÚS 27/08. V tomto prípade
sa však oprávnený nezaoberá skutkovou podstatou konkrétneho prípadu, ale sa iba jednoducho opiera
o judikáty súdov v obdobných veciach. Pri dynamike tvorby práva, ktorá sa odvíja od spoločenských
pomerov a spoločenskej potreby zákonov, je potrebné rozlišovať právnu úpravu platnú v

čase rozhodovania a právnu úpravu, ktorá už bola účinná v čase rozhodovania ESĽP, čo v tomto prípade
bolo v roku 1983, nehovoriac o tom, že tento prípad sa nevzťahoval na exekútora, ale na advokátskeho
koncipienta v Belgicku. Zjednodušenie, zovšeobecnenie a rozšírenie tohto povolania aj na súdneho
exekútora pôsobiaceho na území Slovenskej republiky nemá oporu ani v samotnom predmetnom
rozhodnutí ESĽP, pretože v Článku 46 (namietanie porušenia čl. 14 Európskeho dohovoru pre ľudské

práva - zákaz diskriminácie) predmetného rozhodnutia vyslovil ESĽP názor, že nie je možné jednoducho
porovnať jednotlivé právnické profesie vzhľadom na veľké množstvo vlastných špecifík, zásadných
rozdielov, či už v právnom postavení, podmienkach pre vstup do profesie, povaha dotknutých profesií,
spôsob výkonu týchto profesií. ESĽP zhodnotil dôkazy tak, že neboli opísané žiadne podobnosti medzi
jednotlivými profesiami, a preto neuznal námietku diskriminácie advokátskeho koncipienta v súvislosti s

inýmiprávnickýmiprofesiami.Nazákladeuvedenéhoniejedostatočnejasné,prečosaoprávnenýopiera
o rozsudok vo veci Van der Mussele proti Belgicku, z 23.11.1983, séria A, č. 70. Súdny exekútor mal za
to, že nie je možné nepriznať súdnemu exekútorovi odmenu a hotové výdavky vzniknuté pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Taktiež mal za to, že domnienka oprávneného o znášaní rizika exekútora, že
v konečnom dôsledku nebudú uspokojené všetky jeho nároky vrátane odmeny, je nesprávne aplikovaná,

pretože súdny exekútor nepožadoval plnú odmenu z vymáhanej pohľadávky, ale len to, čo zo svojho
majetku vynaložil v prospech oprávneného, teda náhrady v minimálnom a preukázateľnom rozsahu.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3 M Cdo
15/2011. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolaniaoprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

12. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom z
obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie

nesmeruje voči samotnému zastaveniu exekúcie (oprávnený navrhuje rozhodnúť rovnako o zastavení
exekúcie), no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, a v tejto súvislosti žiada
zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie.

14.Odvolacísúdodvolanieoprávnenéhoposúdilpodľaobsahuadospelknázoru,žehotrebapovažovať

za odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona
prípustné nie je.

15. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.10.2013), pričom Exekučný poriadok proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní
uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do

31.10.2013) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie, preto odvolací súd, odvolanie v tejto časti ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol,
pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).