Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010052
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617010052.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

15. januára 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
F. I. R. B. T. P., nar. X. X. XXXX v E. F., trvale bytom V. XXX, okres E. F., dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistený deň v mesiaci február roku 2016 v mieste jeho trvalého bydliska v obci V. Č.. XXX,
vylákal od T. F. peňažnú sumu vo výške 700,- Eur ako pôžičku pod zámienkou zaplatenia nedoplatku
za elektrickú energiu, s tým, že peniaze mu vráti hneď, ako sa vráti z Rakúska, kde má ísť pracovať aj
s kamarátom miestneho farára,

v presne nezistený deň v mesiaci marec roku 2016 v mieste jeho trvalého bydliska v obci V. Č.. XXX

opätovne vylákal od T. F. peňažnú sumu vo výške 300,- Eur ako pôžičku pod zámienkou, že potrebuje
peniaze pre svoju rodinu a celkovú požičanú sumu vo výške 1.000,- Eur mu vráti, čo nemal ani v úmysle
a dôvody požičania si vymyslel, čím T. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. Č.. XXX, okres E. F., spôsobil
škodu spolu vo výške 1.000,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť
nahradiť poškodenému T. F., nar. XX. X. XXXX vo V., trvale bytom V. Č.. XXX, okres E. F., škodu vo
výške 950,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného T. F., nar. XX. X. XXXX vo V., trvale bytom V.

Č.. XXX, okres E. F., so zvyškom jeho nároku o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 7. 2. 2017 na F. I. obžalobu pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom
základe.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom

a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil,
že je nevinný. Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie
žalovaného skutku. Nikdy si žiadne peniaze od T. F. nepožičal, tohto osobne veľmi dobre pozná a
stretávajú sa v kostole. Nikdy u neho nebol, ani len bráničku neotvoril, nikdy ho neoslovil, aby mu peniaze
požičal. Taktiež nikdy nemal nedoplatok, pretože elektrina sa mu každý mesiac strháva z dôchodku.

Nikdy si ani nevybavoval prácu v Rakúsku, pretože doma má roboty dostatok, aby si mesačne riadne
zarobil, dokáže si zarobiť 700,- Eur, čo mu stačí na domácnosť. Pre farára F.. V. Q. pracoval, ale len
vtedy, keď si od neho požičal peniaze na kúpu prasiat. Požičal si asi dvakrát. Tieto si riadne odpracoval.
Urobil, čo mu kázal, aby mu neostal nič dlžný. Od nikoho iného si nikdy peniaze nepožičal, iba od farára,
ani nespláca žiadnu pôžičku. T. F. bol u neho na dvore len raz, keď sa vracal z cintorína, išiel okolo jeho

domu, bolo to asi v apríli 2015, kedy sa mu prihovoril, že bol na cintoríne pri svojej žene a žiadal ho,
aby mu požičal 50,- Eur, ktoré potreboval pre jednu pani, ktorá ich súrne potrebuje, pretože má muža vo
výkone trestu a jej syn je chorý. O akú ženu sa jedná mu nepovedal. Na druhý deň mu ich mal vrátiť, z
toho dôvodu, že sa mu nechce vracať domov, lebo by to mal ďaleko, takže mu 50,- Eur požičal, nepýtal
sa ho, pre koho tie peniaze potrebuje, pretože T. F. pozná z kostola a nemyslel si, že by ho chcel oklamať.

Dodnes mu však žiadne peniaze nevrátil. Ďalej vypovedal, že mu je do plaču z toho, čo si T. F. na jeho
rodinu vymyslel, keďže on nič nespravil a sám prišiel o 50,- Eur a neriešil to. Je veriaci a neklame. Tiež
poukázal na to, že v mesiaci júl 2016 u nich doma nebol nik, on išiel dávať jesť prasatám, keď sa vrátil
do domu, našiel tam stáť T. F., ktorého sa pýtal, čo tam robí. Hneď na to pribehla aj jeho dcéra L. A.
a začala kričať na otca, prečo vošiel bez povolenia do jeho domu a on jej na to povedal, že sa prišiel

zohriať, potom spolu odišli. Taktiež raz večer, asi o 21.30 hod. v mesiaci júl 2016 k nim domov prišli L.
A. s manželom, búchali na dvere, aby im otvorili, keď otvoril začali naňho kričať, aby im vrátil všetky
peniaze, lebo ak ich nevrátia, budú mať peklo. Vôbec nevedel, o čom hovorí, o žiadnych peniazoch nič
nevedel. Povedala jemu aj žene, že ich dá oboch zavrieť do basy. Všetko, čo zarobí používa na chod
domácnosti, viac nepotrebujú, pretože v domácnosti bývajú len traja. Je riadny občan, platí všetko, čo

treba, nemá žiadne dlžoby ani na obecnom úrade. S manželkou a vnukom žijú mimo rómskej komunity
usporiadaný a slušný život. Ani v obci nemá s nikým nezhody alebo problémy. Nepije, len si pofajčí. Ďalej
poukázal na to, že asi pred troma týždňami po omši, keď kráčal z kostola ho opäť oslovil T. F. s tým, že
mu povedal: „F. stoj, porozprávame sa. Prepáč, ja neviem čo robím a hovorím, ja som to tak nemyslel.“

Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že T. F. bol uňho v dome
na výročie protifašistických bojovníkov, čo bolo asi na jeseň v r. 2016. Vtedy, ho našiel sedieť v kuchyni.
Ani žena nebola doma, on prišiel z drevárne, ostal prekvapený. Povedal mu, že sa prišiel zohriať a
obžalovaný utekal pre jeho dcéru, aby pre ujčeka prišla. Celé si to vysvetľuje tak, že F. klame aj na farára,
lebo tvrdil, že s kamarátom farára ide na robotu do Rakúska, kde on nikdy nemal ísť. Každý mesiac má

príjem 200,- Eur z dôchodku, ktorý poberá od 62 rokov, asi od apríla 2014, dovtedy bral sociálne dávky.
Žena tiež robila. Mimo toho chodí do roboty na diaľnicu do Prešova, kde zarobí aj 800,- až 900,- Eur.
Svojich si živí. Od F. si nepožičiavala ani jeho žena. Keď k nim prišla pani A. s manželom pýtať peniaze,
nevraveli sumu, ktorú od neho chceli. A. mala nejaký papierik, ale ten ukazovala až pri žandároch, vtedy
ho pri sebe nemala. Predtým, ani potom u neho nikto nebol pýtať peniaze, ani F. ani A.. V živote si od

iných osôb v dedine nepožičiaval, len od farára, ktorému to buď vrátil alebo si to u neho odpracoval nastavbe. Nemôže klamať, lebo je veriaci. Na polícii bol len v súvislosti s týmito vecami, teda pôžičkami,
inokedy nie. Tých 50,- Eur mu požičal na druhý deň, keď išiel z cintorína, pretože blízko býva. Teraz sa
v kostole už nestretávajú, pretože ako sa stal tento prípad, F. do kostola nechodí, ani jeho dcéra, lebo

jeho dcéra sa sťažovala farárovi, prečo vzal cigáňa do kostola. Toto vie od pána farára.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného T. F.,
svedkov F.. L. A. a F.. V. Q. a prečítaním výpovedí svedkov T. A., V. A. a listinných dôkazov.
Poškodený T. F. vypovedal v prípravnom konaní, že F. I. osobne pozná. Mal k nemu veľmi dobrý vzťah,
chodí do kostola, choval prasiatka, preto mu doniesol zemiaky a jabĺčka. Nemal s ním žiaden problém.

Vychádzali spolu dobre. Vedel, že chodí pomáhať farárovi, takže mu aj dôveroval. I. navštevoval len,
keď išiel okolo ich domu a oni ho k nim zavolali. Asi pred jarou 2016 ho F. I. u nich doma oslovil, aby
mu požičal peniaze, ktoré potrebuje pre rodinu, že momentálne nemá robotu. Povedal mu, že pán farár
by mu aj požičal, ale nemá, pretože musel kúpiť stavebný materiál. Sľúbil, že mu všetko vráti, že pôjde
pracovať do Rakúska s kamarátom farára, ktorý tam podniká. Neoveroval si to a aj tak mu požičal 700,-
Eur, ktoré mu vyplatil na dvakrát, pretože toľko peňazí nemal pri sebe. Ako a v akej výške presne si už

nespomínal, ale spolu to bolo 700,- Eur. Opäť, keď raz sedel u nich doma ho F. I. oslovil s tým, aby mu
požičal ešte 300,- Eur, že sa to akurát dorovná na 1.000,- Eur, že ich potrebuje pre rodinu a peniaze mu
vráti, keď zarobí v Rakúsku. Peniaze, ktoré mu požičal boli buď z dôchodku alebo z obálky jeho dcéry T.
A., ktorá v nej mala hotovosť 1.700,- Eur. Peniaze si od I. nepýtal, pretože veril, že mu ich vrátia, pretože
F. I. chodí do kostola a pracuje pre farára. V apríli 2016 prišla jeho dcéra T. A. k nemu domov a zistila,

že v obálke jej chýbajú peniaze. Telefonovala jeho druhej dcére F.. L. A., ktorá jej povedala, že peniaze
ocinko požičali, viac jej nepovedala. Dcéra F.. L. A. začala zisťovať, kde, komu a koľko peňazí požičal,
tak jej všetko porozprával, ako požičiaval peniaze F. a P. I.. Následne sám išiel za I. k nim domov, aby si
s nimi dohodol splátky. P. s F. si medzi sebou povedali niečo po cigánsky, on im nerozumel a P. I. vyložila
na stôl 50,- Eur, no žiadna dohoda nebola. Viac sa k veci nevyjadrili a na ďalšie splátky nereagovali,

preto zobral 50,- Eur a odišiel. Dcére L. o tom všetko povedal a táto išla k nim domov aj s jej manželom,
ako to tam celé prebiehalo uviesť nevedel, dcéra mu nepovedala. Celú vec už potom nechal len na ňu.
To, že F. I. mal ísť pracovať do Rakúska s kamarátom farára si neoveroval. Peniaze od neho vždy pýtali,
keď bol u nich, ak mal peniaze pri sebe, tieto im dal, ak nie, zobral peniaze z domu. To, že by si mal od
F. I. požičať 50,- Eur pre nejakú ženu je úplný výmysel, jediných 50,- Eur, ktoré od F. I. zobral boli tie,

keď bol dojednávať splátky a tieto ma dala P. I.. Následne ich odovzdal svojej dcére L.. Zotrval na tom,
že I. požičal 1.000,- Eur. Ďalej bližšie popísal priebeh požičania peňazí F. I. tak, že vo februári 2016 ho
oslovil F. I. na ulici, aby mu požičal peniaze na zaplatenie elektriny, ináč ho odpoja. Keďže F. I. dobre
pozná a chodí pravidelne do kostola a tiež sa pozná s farárom myslel si, že by ho neoklamal, preto išiel
domov, zobral 700,- Eur, ktoré mal uložené doma a tieto peniaze odniesol F. I. k nemu domov. V marci

2016 ho opäť oslovil F. I. na ulici s tým, aby mu požičal 300,- Eur, že to bude zaokrúhlené do 1.000,- Eur
a tieto potrebuje pre svoju rodinu, na termíne vyplatenia sa nedohodli. Išiel opäť domov, zobral 300,-
Eur, ktoré zaniesol F. I. k nemu domov. Či bol naozaj v Rakúsku pracovať, či sa už z práce vrátil alebo
či tam ešte pôjde, ani či niečo zarobil, si neoveroval. Dohodli sa, že keď bude mať peniaze, vráti mu
celých 1.000,- Eur. Peniaze požičiaval taktiež jeho manželke, P. I.. Nerozumel, prečo všetko popierajú.

Má dve dcéry L. A. a T. A.. Dostáva peniaze z rodinného urbáru v obci Východná a tieto spravodlivo delí
pre svoje dcéry. Keďže dcéra A. býva vo Východnej tej peniaze odovzdáva priamo do rúk a T. A. ich
odkladá u neho doma do obálky. Sú to jeho peniaze, ktoré im z vlastnej vôle daruje, preto vypovedal,
že vzal peniaze z obálky jeho dcéry T. A.. Tie sú jeho. Chcel jej ich darovať a zatiaľ ich tam mal pre ňu
odložené. Keď dcéra L. zistila, že požičal I. peniaze, išla do banky a z peňazí odložených na pohreb

vybrala 1.000,- Eur, ktoré následne vložila späť do obálky jeho dcéry T..
Na hlavnom pojednávaní svedok a poškodený dodal, že aj I. žena hovorila, aby im pomohol, že to
potrebujú. Raz mu hovoril, že potrebuje pre rodinu, potom, aby ho neodpojili od elektriky. Peniaze mu
dávaluneho,vymýšľalinanehorôznefinty.JehoženapýtalapeniazenavlakdoBratislavy,keďodmietol,
povedala, že ako mu potom pôjde pre peniaze, keď jej nedá na vlak. Splátky išiel dohadovať ku nim

domov asi po dvoch mesiacoch, vtedy mu vrátili tých 50,- Eur, ale nedohodlo sa nič. O tom, čo sa stalo
povedal dcére, jej manželovi aj farárovi, no ten povedal, aby ho do toho neplietli. Mal dobrý úmysel a
takto dopadol. Teraz už dal na všetko účet, aby mal s peniazmi pokoj. Peniaze boli jeho, odkladal
si na pohreb. Keďže o tejto okolnosti vypovedal v prípravnom konaní inak, na návrh prokurátora boli
odstraňované rozpory vo výpovediach poškodeného, pričom uviedol, že dcére A. dávali peniaze do

obálky preto, lebo tie peniaze boli jej, čiže s dcérou A. peniaze dorovnávali do 1.000,- Eur, aby sa to
druhá dcéra nedozvedela, hoci sa to nakoniec aj tak dozvedela. Do obálky išli peniaze z jeho dôchodku,
boli tam peniaze na pohreb a iné veci, ak by potreboval. Ďalej poukázal na to, že u obžalovaného bol
doma viackrát, keď prasa choval, zemiačky mu zaviezol, aby to nešlo do odpadu. Aj cez jeho susedku,ktorá mala jablká v záhrade sa stretli, pretože oni k nej chodili. Chodil k nemu len z týchto dôvodov. Keď
ho obžalovaný pýtal peniaze, šiel pre ne domov, lebo ich nemal so sebou a jeho žena mu šla naspäť
oproti. Raz mu asi bol aj odniesť domov. 700,- Eur mu požičal na dvakrát, a to 400,- a 300,- Eur a

potom sa to dorovnalo 300,- Eurami do 1.000,- Eur. Vždy to boli stovky. S peniazmi k nim neprišiel,
vždy prišla pre ne I. žena. Tých posledných 300,- Eur mu priniesol domov. Peniaze mu dával postupne
takto: 400,- Eur obžalovanému, 300,- Eur dával pre obžalovaného jeho žene a 300,- Eur dával zase
jemu. Obžalovanému dával peniaze u neho doma a tie 300,- Eur žene na polceste. Keď mu požičiaval
vždy bol všedný deň. V obálke bola najmenej tisícka, niekedy možno aj viac, z tých dával aj dcére L.

A., aj vnukovi a vnučke. To, že má ísť do Rakúska vedel od neho. Obžalovaný býva blízko fary, kam
chodil rezať drevo, aj tým si u neho získal dôveryhodnosť, že chodil pomáhať cirkvi. Do kostola chodí aj
naďalej, pre zdravotné problémy už nie tak často, obžalovaného tam vidí, že tam sedí. Aj dcéra chodieva
do kostola, ale nie každú nedeľu. Keď išiel vtedy z cintorína zastal na dvore, detaily si už nepamätal,
debatovali sa, ale poprel, že by si on niekedy od obžalovaného požičal peniaze.
Svedkyňa F.. L. A. v prípravnom konaní vypovedala, že poškodený T. F. je jej otec. V apríli 2016 ju oslovil

s tým, že sa chcel informovať o zdravotnom stave F. I., ktorá mala byť v nemocnici. Z tejto informácie
zostala zaskočená, pretože F. I. pozná zbežne z videnia a táto vykonávala aktivačné práce u nich na
obecnom úrade, kde svedkyňa pracuje. Až vtedy sa dozvedela, čo sa stalo, že jej otec bol oklamaný,
pretože F. I. nebola v nemocnici. Celé to začalo vo februári 2016, kedy jej otca oslovil F. I. na ulici s tým,
že mu treba zaplatiť elektriku, ináč ho odpoja. Sľúbil mu požičané peniaze vrátiť hneď, ako sa vráti z

Rakúska, kde mal podľa jeho vyjadrení pracovať. Taktiež otcovi povedal, že tam ide s kamarátom farára,
aby sa nebál, že by mu aj farár požičal, no všetky peniaze dal na nákup materiálu, pretože stavia rodinný
dom. Jej otec prišiel domov, zobral finančnú hotovosť vo výške 700,- Eur a túto odniesol k I. domov.
V marci 2016 ho opäť oslovil F. I., aby mu požičal ešte 300,- Eur, že tieto súrne potrebuje pre svoju
rodinu, takže otec zobral ďalších 300,- Eur a odniesol ich F. I.. Ona o tomto vôbec nevedela. Ďalej sa

svedkyňa vyjadrila aj k spôsobu požičiavania peňazí P. I., manželke F. I., ktorej jej otec taktiež požičal
spolu 950,- Eur. Keď sa to dozvedela, začala to riešiť. 1.000,- Eur, ktoré otec požičal F. I. použil z obálky.
Tieto patrili jej sestre T. A.A., ktorá ich tam mala uložené, preto, aby sa nehnevala išla do banky rýchlo
vybrať peniaze a vrátila jej ich späť. Ďalších 950,- Eur postupne dával P. I. zo svojho dôchodku. Túto
vec začala riešiť so I. a farárom. 10. 6. 2016 osobne spoločne s otcom navštívila I., pričom doma sa

nachádzala iba P. I., ktorú žiadala, aby požičané peniaze splácali, na čo P. povedala, že otec im žiadne
peniaze nepožičal, len 30,- Eur, ktoré mu môže vrátiť. Na nasledujúci deň 11. 6. 2016 jej otec išiel opäť
k I., aby spoločne spísali splátkový kalendár, doma bol už aj F. I., ktorý povedal niečo P. I. po cigánsky,
táto následne vybrala a otcovi dala hotovosť 50,- Eur. Odvtedy nevrátili žiadne peniaze, nedá sa s nimi
vôbec dohodnúť. Tvrdia, že jej otec im žiadne peniaze nepožičal. V nedeľu 31. 7. 2016 ešte raz spoločne

so svojím manželom V. A. išli k I., aby sa mohli slušne dohodnúť s tým, že v opačnom prípade pôjdu
na políciu, na čo im F. I. povedal, že teraz nemá žiadne peniaze a nemá im z čoho vrátiť. Hneď na to
začala P. kričať, čo chcú, že oni si žiadne peniaze nepožičali. K výsluchu predložila doklad o tom, že dňa
26. 4. 2016, keď sa vrátila domov jej sestra T. A., bola v X. B., kde z vkladového účtu vybrala 1.000,-
Eur, aby tieto mohla sestre vrátiť. Účet je síce vedený na meno svedkyne, ale ide o vkladový účet, na

ktorom sú uložené peniaze jej otca na pohreb. V priebehu mesiacov máj, jún a júl 2016 jej otec dal do
rúk sumu 900,- Eur, každý mesiac po 300,- Eur. Tieto jej dával v hotovosti a ona ich z jej osobného účtu
v Q. Q. postupne posielala na vkladový účet X. B., kde sú uložené jeho peniaze na pohreb. Taktiež o tom
predložila doklad. Od tejto udalosti otcovi zriadila aj účet v X. B., kde mu každý mesiac príde dôchodok,
takže si nemusí chodiť pre dôchodok na poštu. Vie o tom, že jej otec nebol jediný vo Východnej, koho I.

takto podviedli. Podviedli jednu pani, ktorú veľmi dobre pozná, táto svoje meno uviesť nechcela. Priebeh
udalosti bol identický, najprv to začalo zemiakmi, oblečením, neskôr peniazmi, ktoré jej nevrátili, a keď
si ich začala pýtať späť, začali na ňu vulgárne nadávať, pokrikovať po nej a na obranu si vymysleli, že
tá pani si bola pri nich požičať peniaze. 50,- Eur, ktoré otcovi I. doma vrátili, odovzdal jej do rúk, zapísal
to na papier aj s dátumom 11. 6. 2016 ako prvú splátku. Poukázala na to, že jej otec si peniaze naozaj

nemusel požičiavať, pretože má vlastný dôchodok a má doma peniaze v obálke.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že v marci 2016, keď boli s ocinkom
v kostole, F. I. mu ďakoval so slovami „ďakujem brat môj“. Nevedela, o čo ide, až neskôr sa dozvedela,
prečo mu to vlastne ďakoval. Aj na základe správania sa farára k obžalovanému, mu ocinko požičal
peniaze. Keď asi v máji 2016, vec riešili, navrhol farár možnosť, že by dlžník nosil peniaze k nemu na

faru, ako to bolo v nejakom inom prípade. Po tom ako I. neboli vôbec ochotní sa dohodnúť, išli 1. 8.
podať trestné oznámenie, kde im policajti povedali, že ich I. predbehli a boli podať oznámenie, že im deň
predtým boli robiť cirkus, tiež ich bola I. oznamovať na mestskú políciu v Hrádku. O to, aký mali vzťah
medzi sebou predtým sa veľmi nestarala. No odkedy majú nového farára, I. začal chodiť do kostola asedí v prvej lavici. Do kostola zvykli chodievať spolu s ocinkom každú nedeľu. On už teraz moc pre
zdravotné problémy nechodí a ona možno každý druhý týždeň z pracovných dôvodov.
V obálke doma si otec nechával peniaze z dividend pre sestru T. A.. Tieto peniaze pre sestru boli uložené

v obálke v inej izbe na poschodí. Išlo o peniaze, ktoré posiela urbár 1-krát ročne. Tieto peniaze sú
ocinkove, neboli výlučne sestrine, boli určené pre ňu, len si ich ešte neprevzala, ale vedela o tom, že
tam sú. Peniaze z dôchodku mal osobitne v peňaženke. Dovtedy sa nemuseli starať o to, čo a ako robí
otec so svojimi peniazmi, je svojprávny, o všetko sa vie postarať sám, chová ovce a sliepky, nenapadlo
im, že by sa niečo také mohlo stať. Koľkokrát bol ocinko osobne u I. dohodovať sa o splátkach nevedela

uviesť. Ona bola u obžalovaného iba dvakrát, raz keď jej kolegyňa povedala, že ocinko šli k I. do dvora,
tak šla po neho, vtedy bola doma, len P.Z. I., druhý raz bola u nich s manželom.
Svedok F.. V. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že je evanjelickým a vojenským farárom v obci
Východná, kde aj býva. S predmetom konania je oboznámený z reprodukcie oboch dotknutých strán. F.
I. pozná osobne dlhšiu dobu. Momentálne stavia rodinný dom v obci Východná, keď ho F. I. oslovil, aby
mu požičal peniaze, tieto mu požičal. Raz mu peniaze vrátil v plnej výške, ostatné si riadne opracoval

na stavbe. Prvýkrát mu požičal 50,- Eur na vyplatenie elektriny, lebo ho odpoja, tieto vrátil. Druhýkrát si
požičal 140,- Eur, tieto si riadne odpracoval. Tretíkrát si požičal 140,- Eur, a tieto mu vrátil osobne v plnej
výške. Štvrtýkrát si prišiel požičať tiež 140,- Eur s tým, že si ich odpracuje, časť práce už vykonal a časť
ešte odpracuje. Pri požičiavaní a vrátení peňazí on osobne s F. I. nemal žiadny problém. V súvislosti s
touto udalosťou ho T. F. vôbec neoslovil, komunikovala s ním jeho dcéra L. A., ktorá ho informovala o

tom, čo sa stalo, nechcela, aby sa táto vec dostala na verejnosť, chcela ju riešiť v tichosti. Porozprávali
sa o tom a občas sa jej spýtal, ako celá vec pokračuje, taktiež F. I. povedal, že ak si peniaze požičal, tieto
nech vráti. Raz sa u neho na stavbe zastavil aj T. F., ktorý sa ho pýtal na to, či, ak si F. I. od neho požičal
peniaze, mu ich naozaj vrátil, na čo mu odpovedal, že buď ich vrátil alebo si ich odpracoval. Poprel, že
by mal nejakého kamaráta, ktorý chodí pracovať do Rakúska.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a dodal, že vo Východnej pôsobí
od r. 2002. Obžalovaného pozná bližšie približne 4 roky, odkedy prejavil záujem zúčastňovať sa služieb
božích. Požičal mu peniaze asi štyrikrát, asi v r. 2013 v časovom odstupe 2-3 mesiacov. Vždy ich
poctivo vrátil, buď vrátil peniaze alebo po vzájomnej dohode si ich odpracoval. Taktiež pozná T. F. a jeho
rodinnýchpríslušníkov.SjehodcéroupaniA.tútozáležitosť,ktorájemedzinimi,riešilasipredVianocami

2016 pastorálne - rozhovorom. Následne sa pýtal aj obžalovaného, o čo ide. Obe strany chodia do
kostola. T. F. už od tejto záležitosti do kostola nechodí. Obžalovaného upozorňoval, že pred ním, ak si
peniaze požičal a nechce ich vrátiť, môže zatajiť, ale pred Bohom nič nezatají. Pani A. mu porozprávala
to, čo vedela od otca. On osobne nikdy žiadnu pracovnú činnosť v Rakúsku nevykonával, ani nikto z
jeho príbuzných, ani kamarátov. V súčasnosti, keď F. I. v obchode požičal 10,- Eur, obratom mu ich

vrátil. Či v tejto veci navrhol aj možnosť, aby dlžník nosil peniaze na faru a takto by sa urovnali vzťahy
medzi dvoma stranami si už nepamätal, ale určite by s takýmto spôsobom riešenia v rámci zachovania
dobrých medziľudských vzťahov problém nemal, za jasných a presných podmienok splácania dlhu.
Z výpovede svedkyne T. A., ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1
Trestného poriadku vyplynulo, že poškodený T. F. je jej otcom. Navštevuje ho asi raz za dva mesiace. O

skutku sa dozvedela po príchode k otcovi, asi v októbri 2016, kedy jej všetko vysvetlili otec a jej sestra
L. A.. Jej otec dostáva z rodinného urbáru peniaze, ktoré spravodlivo delí medzi ňu a jej sestru. Peniaze
pre ňu odkladá u neho doma do obálky, dohodli sa, že s týmito môže aj disponovať. Sú to jeho peniaze,
ktoré sám rozdelí, následne im daruje a ona si tieto peniaze priebežne berie. Ak jej ich treba, vezme
si, ak netreba, nechá ich u otca doma. Jej otec nefajčí, nechodí do krčmy, takže o peniaze, ktoré sú

v jeho dome uložené, nemá obavu. Podľa jej vedomosti otec takto prvýkrát niekomu požičal peniaze,
je veľmi rozumný, dá sa na neho spoľahnúť, aj napriek jeho vysokému veku. Otec je srdečnej povahy,
peniaze požičal s dobrým úmyslom pomôcť. Mal záruku farára v tom, že F. I. hovoril, že u neho pracuje
a pôjde s jeho kamarátom pracovať do Rakúska, takže mu peniaze vráti. Chýbajúce peniaze doplnila
jej sestra, ktorá vybrala 1.000,- Eur z účtu, kde má jej otec odložené peniaze na pohreb, čo vo vzťahu

k nej považovala za vyrovnané.
Svedok V. A., zať poškodeného, ktorého výpoveď z prípravného konania bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vypovedal, že koncom júla 2016 ho jeho
manželkaL.A.informovalaotom,čosastalomedzijejotcomT.F.aI.,akýmspôsobomvymámiliodneho
cca 2.000,- Eur. Podrobne mu porozprávala, ako si od neho požičiavala peniaze v rôznych čiastkach

P. I. a neskôr aj F. I., ktorý od neho vylákal najskôr 700,- Eur na vyplatenie nedoplatku za elektriku a
potom 300,- Eur pre svoju rodinu. V nedeľu 31. 7. 2016 asi o 19.30 hod. spolu s manželkou navštívil F.
I. v mieste jeho trvalého bydliska, po príchode a zaklopaní na vchodové dvere a pozvaní ďalej, vstúpili
s manželkou do predsiene, kde sedel vnuk F. I. s jeho priateľkou a dcéra F. I.. F. I. spoločne s P. sedeli vkuchyni a prišli k nim do predsiene. Po uvedení dôvodu návštevy mu F. I. povedal, že momentálne nemá
z čoho vrátiť peniaze, že žiadne nemá, následne na nich začala P. I. kričať, že si nič nepožičala a nemá
čo vracať. Upozornili ich, že ak odmietajú peniaze vrátiť, budú nútení ísť na políciu. P. neprestávala

s krikom, preto s manželkou odišli a nasledujúci deň bola jeho manželka podať trestné oznámenie. K
osobe poškodeného vypovedal, že jeho pamäť s poukazom na jeho vysoký vek je veľmi dobrá, pretože
spolupracuje s autorom, ktorý píše knihu o histórii školstva v obci Východná. Jeho svokor nikdy predtým
nepožičal nikomu žiadne peniaze. Bol presvedčený o tom, že I. jeho svokra podviedli a vylákali od neho
peniaze, pričom on veril, že mu požičané peniaze vrátia, je starší človek a stále dôveruje ľuďom tak, ako

to bolo kedysi, chcel im naozaj pomôcť.
Z oznámenia Stredoslovenskej energetiky vyplýva, že v období od januára 2016 voči F. I. neevidovali
žiadne nedoplatky za dodávku a distribúciu elektriny. V júli evidovali jednu preddavkovú platbu po lehote
splatnosti vo výške 30,- Eur, splatnú k 31. 7. 2016.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že F. I. je zamestnaný od 27. 4. 2016 na dohodu o pracovnej
činnosti u zamestnávateľa papy, s. r. o., od 7. 4. 2014 je poberateľom starobného dôchodku vo výške

187,50 eura.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva, že F. I. nie je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, od januára 2016 je
poberateľom dávky v hmotnej núdzi s posudzovanou P. I. vo výške 92,70 eura.
Zo správy o povesti obce Východná okrem iného vyplýva, že na základe informácie od spoluobčanov F.

I. nelegálne predáva pitnú vodu neprispôsobivým občanom, ktorí sú bez prístupu k nej.
Zo záverov znaleckého posudku č. 11/2016, ktorý podala znalkyňa X.. A. X. z odboru psychológia,
klinická psychológia dospelých, za účelom posúdenia vierohodnosti výpovede T. F. v trestnej veci
vedenej proti P. I. pod ČVS:ORP-586/LH-LM-2016, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný ako
listinnýdôkaz,vovzťahukosobesvedkaapoškodenéhovyplýva,žesavyznačujezvýšenousenzitivitou,

ľahko podlieha vplyvom okolia, je dobrosrdečný, je časom, osobou i miestom orientovaný. Jeho
intelektové schopnosti sú nadpriemerné, ostatné kognitívne funkcie, ako aj pamäť, reprodukovanie,
vnímanie, myslenie sú znížené, čo ale neznamená, že v hrubých rysoch (nie v detailoch), by nedokázal
zreprodukovať prežité udalosti. V hrubých rysoch dokáže správne vnímať, vybaviť si a zreprodukovať
prežité udalosti. Vyšetrením nebolo zistené, že by poškodený mal sklony vymýšľať si alebo nahrádzal

pravé spomienky skreslenými. Ku všeobecnej vierohodnosti jeho výpovede sa znalkyňa vyjadrila, že
táto je zachovaná, odvíja sa od intelektových schopností, kognitívnych funkcií, ako aj osobnostných
charakteristík. Vychádzala z nadpriemerných intelektových schopností, osobnostných charakteristík,
kde sa nezistila žiadna patológia v zmysle demencie alebo psychózy, kde by bol kontakt s realitou
narušený. Celkovo posúdila výpoveď poškodeného ako vierohodnú. Vyjadrila sa aj ku špecifickej

vierohodnosti jeho výpovede, v tejto časti však podaný znalecký posudok vo vzťahu ku stíhanému
skutku a ku obžalovanému F. I., súd tieto údaje nemohol považovať za smerodajné, pretože špecifická
vierohodnosť výpovedí poškodeného bola skúmaná a hodnotená vo vzťahu k výpovediam, ktoré
poškodený uviedol v inom trestnom konaní vedenom proti obvinenej P. I., nie obžalovanému F. I..
Znalkyňa sa vyjadrila k pamäťovým schopnostiam T. F., ktoré sú znížené, čo považovala vzhľadom na

jeho vysoký vek za úplne normálne. Parciálne pamäťové úlohy zvládal bez problémov a v rámci testu sa
dokázal orientovať časom, miestom, bezprostredne zreprodukoval počuté pojmy. Bez problémov zvládol
úlohy na pozornosť, pomenovanie predmetov, zopakovanie vety a vykonanie úlohy s trojstupňovým
príkazom, obkreslenie prezentovaného obrazca.
Z potvrdenia X. B. Slovensko, a. s. , zo dňa 26. 4. 2016 vyplýva, že z účtu vedeného na meno L. A. bola

rovnakého dňa vyberaná suma v hodnote 1.000,- Eur.
Z potvrdenia o majetkových a zárobkových pomeroch pre obvineného, ktoré obžalovaný predložil v
predmetnej trestnej veci vyplýva, že je zamestnaný ako robotník pre papy, s. r. o., Východná, so
zárobkom 30,- Eur za mesiac. Iné príjmy z neho nevyplývajú.
Z potvrdenia Pozemkového spoločenstva bývalí urbarialisti obce Východná zo dňa 19. 12. 2017 mal súd

preukázané, že T. F. boli vyplácané finančné prostriedky za predchádzajúce obdobia, v apríli 2015 pri
rozdelení zisku pozemkového spoločenstva za rok 2014 boli vyplatené prostriedky vo výške 1.053,90
euraV.A.avovýške2.371,60euraB..A.A.,ktorýchstarýotecT.F.dostávalvyplatenéuvedenéfinančné
prostriedky za predchádzajúce obdobia na ten istý bankový účet.
Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho

majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí
tak na cudzom majetku malú škodu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh
a formu vlastníctva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v uvedení do omylu, ktorým je
konanie páchateľa predstierajúceho okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môžeísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Z hľadiska subjektívnej stránky postačí zavinenie z
nedbanlivosti. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na
majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v

príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou
sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa
§ 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo

výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný F. I., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona po objektívnej, ako aj
po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
Hoci obžalovaný spáchanie skutku od začiatku popieral, vykonaním dokazovaním, najmä jednotlivými
svedeckými výpoveďami poškodeného T. F., svedkov F.. L. A., T. A., V. A. a taktiež listinnými dôkazmi,
ktorénadväzovalinatietosvedeckévýpovede,malsúdpreukázanúvinuobžalovanéhovcelomrozsahu.

Pri uznaní viny súd vychádzal najmä z výpovede poškodeného T. F., ktorý presvedčivo popísal, kedy,
pri akých príležitostiach, z akých dôvodov a v akých sumách obžalovaný žiadal od neho požičanie
peňazí a koľko peňazí mu odovzdal. Obžalovaný tým, že chodil do kostola, pomáhal farárovi pri
rôznych prácach a tiež mu prízvukoval, že farár by mu peniaze požičal, no potrebuje ich na kúpu
stavebného materiálu (bolo všeobecne známe, že farár stavia rodinný dom) vyvolal u poškodeného

dojem dôveryhodnosti. Na poškodeného zapôsobili aj dôvody, pre ktoré obžalovaný peniaze žiadal, a
to, aby ho neodpojili od elektriny alebo pre potreby svojej rodiny. Ako vyplynulo zo zabezpečených správ
SSE, obžalovaný v prvej polovici r. 2016 nemal nedoplatok na elektrine, preto tento dôvod požičania
bol čisto špekulatívny a obžalovaný ho použil ako zámienku vylákania peňazí od poškodeného (o
rovnakom dôvode požičania si peňazí vypovedal aj miestny farár F.. V. Q.). Taktiež okolnosť uvádzaná

obžalovaným, že peniaze poškodenému vráti, len čo ich zarobí v Rakúsku, kde pôjde pracovať s
kamarátom farára bola predstieraná, pretože aj svedok F.. V. Q., miestny farár vylúčil, že by niekto z jemu
blízkych osôb mal v Rakúsku pracovať. Z výpovede svedka F.. V. Q. bolo preukázané, že o problémoch
medzi poškodeným a obžalovaným ho informovala dcéra poškodeného svedkyňa L. A., ktorá spočiatku
vecriešilavtichostiadvakrátnavštívilaobžalovanéhozaúčelomdohodyovrátenípeňazí.Blízkipríbuzní

poškodeného svedkovia F.. L. A., T. A.Á. a V. A. nielen zhodne popísali okolnosti skutku tak, ako sa o
nich dozvedeli od poškodeného, vyjadrili sa tiež k peňažnému zabezpečeniu poškodeného, ktorý má
príjem nielen z dôchodku, ale aj pravidelný ročný príjem z urbáru (čo potvrdila aj predložená správa
PSBU Východná), ktorý pre seba nepotreboval, preto ho delil medzi svoje dcéry a vnúčatá. Z uvedeného
potvrdenia je zrejmé, že poškodený T. F. disponoval prostriedkami vo výške niekoľko tisíc Eur, ktoré mu

boli z urbáru pravidelne vyplatené za predchádzajúce roky. Rovnako sa títo svedkovia vyjadrili aj k osobe
poškodeného, ktorý je napriek vysokému veku samostatný, rozumný, má zachovanú dobrú pamäť a je
dobrosrdečnej, no ovplyvniteľnej povahy, čo potvrdzujú aj závery psychologického znaleckého posudku.
V ich výpovediach nezistil súd žiadne rozpory navzájom.
Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že sa snažil navodiť o poškodenom dojem, že si vymýšľa,

nepamätá si, čo robí a nehovorí pravdu, uvedené však spoľahlivo vyvracia znalecký posudok z odboru
psychológie, z ktorého záverov vyplýva, že výpoveď poškodeného je vo všeobecnosti vierohodná,
poškodený nemá sklony k vymýšľaniu a nahrádzaniu pravých spomienok skreslenými spomienkami,
prežité skutočnosti reprodukuje adekvátne. U poškodeného chýba nielen fyziologická príčina (strata
pamäte, starecká demencia), pre ktorú by mohla mať jeho výpoveď nízku dôveryhodnosť, ale najmä u

neho chýba motív klamať alebo nehovoriť pravdu o okolnostiach, za akých došlo ku stíhanému skutku.
Súd pre nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného a túto vyhodnotil ako jasnú, logickú, presvedčivú a
dôveryhodnú, v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Napokon sám poškodený sa snažil vec riešiť
inak, než cestou polície, chcel sa dohodnúť s obžalovaným na splátkovom kalendári, celú záležitosť
aj pred príbuznými tajil a podanie trestného oznámenia považovala aj jeho dcéra F.. L. A. za krajné

riešenie. Vo výpovedi poškodeného neboli žiadne závažné rozpory, pokiaľ sa aj v niektorých detailoch
odchýlil od svojej predošlej výpovede (miesto, kde obžalovaný od neho žiadal peniaze, účel odkladania
peňazí u neho doma v obálke), nešlo o rozpory v podstatných okolnostiach skutkového deja alebo sa
ich snažil vysvetliť tak, ako si ich on pamätal. Vzhľadom na vysoký vek poškodeného sú odchýlky v
detailoch jeho výpovede pochopiteľné.

Naproti tomu výpovede obžalovaného ohľadne jeho finančnej situácie v jednotlivých štádiách trestného
konania sú plné rozporov. Jediné pôžičky, ktoré pripúšťa sú peniaze, ktoré si požičal od miestneho farára
a tie mu buď splatil alebo si odpracoval, čo potvrdil aj svedok F.. V. Q.. Obžalovaný na druhú stranu však
prezentoval dostatok peňažných prostriedkov pre svoju potrebu tým, že má príjem z dôchodku, predtýmzo sociálnych dávok, ďalej z brigády vo firme papy, s. r. o. a taktiež si dokáže mesačne zarobiť aj viac ako
700,- Eur na diaľnici. V priebehu konania však požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu nízkeho príjmu
a potvrdenie o majetkových a iných pomeroch síce predložil po uplynutí príslušnej lehoty, no uviedol v

ňom len zárobok vo výške 30,- Eur mesačne z firmy papy, s. r. o., čo je v rozpore s jeho tvrdeniami,
ktorými sa snažil navodiť dojem, že od poškodeného si peniaze vôbec nepotreboval požičiavať, pretože
si ich dokáže zarobiť sám. Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, pretože je v rozpore s
inými vykonanými dôkazmi, ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú.
Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná pôžička a jej nesplatenie, resp. popieranie

požičania si finančných prostriedkov ešte nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa pre
prečin podvodu. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že obžalovaný na získanie pôžičky od
poškodeného použil rôzne zámienky (dlh na elektrine, potreby rodiny) a poškodeného uviedol do omylu
tým, že predstieral, že mu požičané peniaze vráti, keď ich zarobí v Rakúsku, čo nebola pravda a najmä
už v tom čase ani nemal v úmysle požičané peniaze vrátiť, pretože mu to nedovoľovala jeho finančná
situácia, o ktorej mal vedomosť (k februáru, marcu 2016 mal príjem z dôchodku a jeho tvrdenia o tom,

že si mesačne dokáže brigádami privyrobiť aj niekoľko 100,- Eur ostali len v rovine jeho tvrdení).
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný F. I. už v čase požičania si peňazí
od poškodeného, od ktorého získal jednotlivé sumy vo februári 2016 vo výške 700,- Eur v dvoch častiach
po 400,- Eur a 300,- Eur, a v marci 2016 vo výške 300,- Eur, žiadal pod rôznymi zámienkami, použil ich
pre svoju potrebu a vedel, že mu peniaze nevráti, ani ich nebude môcť vrátiť, čo zrejme ani nemal v

úmysle, keď „pôžičku“ od počiatku popieral, čím poškodeného viedol do omylu, peniaze mu aj napriek
osobným výzvam poškodeného a jeho rodinných príslušníkov nevrátil a svojím konaním mu spôsobil
škodu vo výške 1.000,- Eur, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu v zmysle §
221 ods. 1 Trestného zákona.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v registri priestupkov nemá záznam. V registri
trestov má obžalovaný osem záznamov, pričom u všetkých záznamov sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený alebo sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil (posledné odsúdenie je z r.
1997). Zo správy o povesti vyplýva, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou P. a vnukom v staršom
drevenom dome vo vlastníctve obce, je starobným dôchodcom. V obci nevlastní žiaden majetok ani

žiadne nehnuteľnosti, do verejnoprospešných prác v obci sa nezapája. Nebol riešený pred komisiou
KOVP a či požíva alkoholické nápoje alebo iné návykové látky obecnému úradu nie je známe.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom nebola zistená žiadna poľahčujúca
ani priťažujúca okolnosť. Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť
trest odňatia slobody až na dva roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 10

mesiacov, teda v prvej polovici trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je
primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život
a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody.
S poukazom na odstup času, ktorý uplynul od posledného právoplatného odsúdenia obžalovaného,

nie je nevyhnutné ukladať trest nepodmienečný. Keďže výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne
odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 15 mesiacov, ktorá svojou dĺžkou je primeraná a
postačujúca na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že účel uloženého trestu je u neho
možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život.

V súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného vznikol poškodenému T. F. nárok na náhradu škody
v podobe peňažnej ujmy, ktorú si uplatnil riadne a včas vo výške 1.000,- Eur. Výpoveďou poškodeného v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že obžalovaným z tejto sumy
bolo vrátených 50,- Eur, preto súd rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenémuspôsobenú škodu v zostávajúcej sume 950,- Eur a so zvyškom nároku poškodeného odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.