Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Vrtochová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224634
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813224634.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35
724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, proti žalovanej: E. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., A. XXX/X, do 30.6. 2016 za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v
Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpená JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 4.418,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. septembra 2016, č.k. 12C/155/2014-199, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanej v 1. rade, E. L., v
časti prevyšujúcej už právoplatne rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/155/2014-146 zo dňa
23.2.2015 uloženej sumy 2989,18 eur spolu s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania od 11.9.2013 do
zaplatenia. Stranám sporu, ani Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu
trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je v časti, v ktorej súd druhej inštancie vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (pôvodne zamietnutý nárok na zaplatenie sumy 1.429,26 eur s príslušenstvom), nedôvodná.
Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá
zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania tiež bolo zistené, že žalovaná podmienky

zmluvy nedodržala, dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas. Z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok je zrejmé, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávku v celkovej
výške 8.286,58 eur. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie posledných 58 neuhradených
splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.12. 2010 do 20.9. 2015, resp. do dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dňa 10.9. 2013 v celkovej sume 4.418,44 eur, z ktorej sumy suma 2.989,18 eur
s príslušenstvom bola už žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právoplatne priznaná. V konaní bolo tiež
preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej z úveru sumu 150.000 Sk (4.979,09 eur),

pričom žalovaná mala vrátiť žalobcovi úver aj s navýšením vo výške 270.810 Sk (8.989,24 eur). Vyššie
uvedená suma nie je v Zmluve vôbec uvedená, vyplýva však zo súčinu výšky mesačnej splátky úveru
(2.295 Sk) a počtu splátok (118). Zohľadniac výšku poskytnutého úveru a sumu, ktorú mala žalovaná
žalobcovi vrátiť, mala byť v Zmluve uvedená ročná úroková miera vo výške 6,19 % a RPMN vo výške14,27 %. Z platobnej histórie k úverovému účtu mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala od žalobcu
sumu 150.000 Sk, t. j. sumu 4.979,09 eur. Ku dňu podania žaloby na súd žalovaná vrátila právnemu
predchodcovi žalobcu spolu sumu 1.989,91 eur, rozdiel predstavuje sumu 2.989,18 eur (4.979,09 -

1989,91), sumu ktorú uložil súd žalovanej žalobcovi zaplatiť, s tým, že plnením žalovanej E. L. alebo
pôvodne žalovaného C. Q., zaviazaného k plneniu na základe Platobného rozkazu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 26.8.2013 č.k. 17Ro/296/2013-42, zaniká v rozsahu plnenia jedného z nich povinnosť
plnenia druhého v žalobe uvedeného žalovaného. V prevyšujúcej časti žalovanej istiny (1989,91 eur)
súd žalobu pôvodne zamietol.

3. Vedľajší účastník na strane žalovanej v konaní namietol aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom k
tomu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods.
8 (správne § 92 ods.7) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pôvodne súd na vyššie uvedenú námietku
vedľajšieho účastníka v konaní neprihliadol. Vychádzal z toho, že podľa vyššie uvedeného ustanovenia
zákona môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe - aj osobe, ktorá nie je

bankou - aj bez súhlasu klienta v prípade, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, s tým, že toto právo banka nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden

rok. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že poslednú úhradu žalovaná právnemu
predchodcovi žalobcu zaplatila 2.3. 2010 (teda viac než rok pred postúpením pohľadávky) a celkový
počet dní omeškania žalovanej s plnením záväzku bol ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 24.3.2011,
1190. Z toho súd vyvodil záver, že súčet všetkých omeškaní žalovanej so splanením čo len časti tohto
istého peňažného záväzku presiahol jeden rok, preto neplatia obmedzenia v súvislosti s možnosťou

postúpenia pohľadávky vyplývajúce z prvej vety ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách. Súd preto považoval
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3. 2011 uzavretú medzi SS a žalobcom za platný právny
úkon. Vychádzajúc z aktuálnej, ustálenej judikatúry k ust. § 92 ods. 8 (predtým ods. 7) zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/145/2014, Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23Co/494/2014, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015, Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/757/2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/46/2016.....), súd prvej
inštancie svoj pôvodný právny názor vyslovený v rozsudku č. k. 12C/155/2014-146 zo dňa 23.2.
2015 zmenil. V danom prípade SS ako banka a pôvodný veriteľ sa musí riadiť okrem všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ
tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť. Ak tak napriek tomu urobí,

potom takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom ako také je neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu, teda žalobcovi ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmaním vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Cdo/205/2009). Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky,
mal aj preukázať splnenie podmienok riadneho postúpenia, čo je predpokladom na preukázanie aktívnej
vecnej legitimácie. Žalobca mal tak súdu predložiť výzvu adresovanú žalovanej, v ktorej by jej oznámil,
že so splácaním úveru je k určitému dňu v určitej výške v omeškaní a takisto aj dôkaz o odoslaní tejto
výzvy žalovanej. Žiaden takýto písomný dôkaz však žalobca súdu nepredložil a ani ho nemal k dispozícii

(vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní, že všetky písomnosti, ktoré k veci
majú k dispozícii už súdu predložili). Zákon č. 483/2001 Z.z. predpokladá, aby bola výzva písomná a
aby sa žalobca aspoň pokúsil o jej zaslanie žalovanému na jeho poslednú známu adresu a to napríklad
poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že
pohľadávkubankybolomožnépostúpiťnažalobcu,súdmalzato,žezmluvuopostúpenípohľadávky,na

základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovanej treba považovať v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom. V písomnom
podaní zo dňa 30.7.2015 žalobca jednoznačne tvrdil, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v
zmysle§92ods.8zákonaobankáchniejepodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky.Toznamená,
že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na

platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy
môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S týmto právnym názorom sa súd
nestotožnil. Ako už bolo uvedené, spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods. 7 (teraz ods. 8)
zákona č. 483/2001 Z.z. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (pričom z Prílohy č. 1k Zmluve o postúpení vyplýva, že SS postúpila pohľadávku, ktorá ani nebola v celom rozsahu splatná!)
a to za predpokladu písomnej výzvy potom, ako bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Pokiaľ z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že dlžník bol viac ako

jeden rok pred postúpením pohľadávky na žalobcu v omeškaní so splácaním dlhu, súd uviedol, že v
nadväznosti na ust. § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) veta druhá zákona č. 483/2001 Z.z. sa toto ustanovenie
nevzťahuje z hľadiska výkladového k vete prvej citovaného ustanovenia zákona, avšak upravuje, že
banka toto právo nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu s tým, že táto skutočnosť neplatí, ak súčet všetkých omeškaní so

splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku presiahol 1 rok. Z vyššie uvedených dôvodov,
keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku od SS zo Zmluvy, súd
žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.429,26 eur s príslušenstvom z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Strany sporu boli v
konaní úspešné len čiastočne, preto súd stranám sporu, ani vedľajšiemu účastníkovi (za úkony do 30.6.
2016) náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok
preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie jeho návrhu, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní v prvom rade poukázal na
skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky,
spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho

zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť
z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo
210/01, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/l33/2013. Vzhľadom k
uvedenému je možné právne uzavrieť, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak napriek

predloženému oznámeniu o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o
postúpení. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že
účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu

bankového tajomstva. Zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8
ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi
banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenskapodľa§50ods.1ZoB.Vtejtosúvislostipoukázalnanázordoc.JUDr.KristiánaCsacha,PhD.,

LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Ďalej

poukázal na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. l k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku
dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1190 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so
splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne
viac ako rok zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 zákona o

bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému
nezasielal. Taktiež poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok ohľadom súhlasu
žalovaného s postúpením pohľadávky.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje.
7. Právne posúdenie, ako aj postup súdu prvej inštancie, po preskúmaní odvolací súd považoval za

správny. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu proti žalovanej v 1. rade, E. L., v časti
prevyšujúcej už právoplatne rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/155/2014-146 zo dňa
23.2.2015 uloženej sumy 2989,18 eur spolu s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania od 11.9.2013do zaplatenia, zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie
tejto žaloby.
8. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v danej veci žalobca odvodzuje svoje právo od

zmluvy, ktorú žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá ( ako je všeobecne známe ) je
bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči žalovanej mal
získať žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE, zo dňa 24.03.2011.
9. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba
rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe

zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má
v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie však správne konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu sa musí riadiť okrem
všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých

podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované §
91 spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť postúpenia
pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému
môže dôjsť aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) tak
predpokladom postúpenia pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní

aspoň 90 dní a zároveň aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú
splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie“
je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.
11. V danom prípade žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 7, teraz ods. 8 cit. zákona o

bankách ), čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie je názoru, že len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o
postúpení pohľadávky nestačí. Žalobca nepredložil súdu prvej inštancie „Výzvu“ adresovanú žalovanej,
v ktorej by jej Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, oznamovala, že so splácaním úveru je k určitému
dňu v určitej výške v omeškaní a takisto nepredložil dôkaz o odoslaní tejto výzvy žalovanej ( keďže zákon

č. 483/2001 Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie
žalovanej na jej poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne.
Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na žalobcu, mal
aj odvolací súd za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011, na základe ktorej podľa
tvrdenia žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovanej od Slovenskej sporiteľne, a.s., treba považovať

v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko tento právny úkon je v rozpore so zákonom.
12. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd prvej
inštanciesprávnežalobuvčastiozaplateniesumy1.429,26eurspríslušenstvomzamietol,atozdôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.

13. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.